{"guid": "ussr:f2369645-1b4f-45fb-ac9f-b7a58b09e320", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.548.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 548/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 548/2015 z 10. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 548/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.548.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f2369645-1b4f-45fb-ac9f-b7a58b09e320", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.548.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.548.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.548.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 548/2015­13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Martou Šuvadovou,\nAdvokátska kancelária, Floriánska 16, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 1 CoE 72/2013­121\nz 26. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. januára\n2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 CoE 72/2013­121\nz 26. septembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 11 C 728/02­32 z 30. januára 2003, právoplatným 28. mája 2003,\nbolo rozvedené manželstvo rodičov sťažovateľa a maloletý sťažovateľ spolu so svojou\nmaloletou sestrou bol zverený do výchovy a opatery matky. Dňa 29. marca 2004\n­ otec vtedy 10­ročného sťažovateľa, vyplnil návrh poistnej zmluvy na životné\npoistenie s poisťovňou Wüstenrot poisťovňa, a. s. (ďalej len „poisťovňa“), kde ako poistenú\nosobu uviedol maloletého sťažovateľa, ako osobu oprávnenú v prípade smrti sťažovateľa\nuviedol seba a zmluvu za sťažovateľa ako poistenú osobu podpísal sám s poznámkou „otec,\nzák. zástupca“. Zároveň z návrhu poistnej zmluvy vyplýva, že osobou, ktorá v mene\npoisťovne návrh zmluvy dojednala s maloletým poistencom, bol tiež otec sťažovateľa. Ako\nadresu trvalého bydliska sťažovateľa jeho otec v návrhu poistnej zmluvy uviedol Ulica\n,M\n\ne. Ďalej v návrhu poistnej zmluvy je ako začiatok poistenia\n\nuvedený dátum 1. apríl 2004 a k výške poistného a spôsobu jeho platenia je uvedené:\n555 Sk mesačne, poštovou poukážkou. Na predmetnom návrhu poistnej zmluvy je dopísané\nč. 109494, zrejme ako číslo poistnej zmluvy. Poštovou poukážkou z 29. marca 2004 otec\nsťažovateľa uhradil poisťovni sumu 555 Sk (18,422 €).\n2.1 Dňa 1. júna 2007 bol okresnému súdu doručený spoločnosťou RFS s. r. o., ako\nnavrhovateľom návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal voči vtedy 13\na pol ročnému sťažovateľovi ako odporcovi zaplatenia 2 867 Sk (95,166 €) s 10 % ročným\núrokom od 2. apríla 2004 do zaplatenia z titulu dlžného poistného z už označenej poistnej\nzmluvy č. 109494 spolu s trovami konania. Okresný súd rozsudkom č. k. 17 C 174/2007­60\nz 27. februára 2008, s pečiatkou právoplatnosti 15. apríla 2008, vyhovel návrhu\nnavrhovateľa v celom rozsahu a sťažovateľovi označenému v rozsudku ako „\n,\n\n“ uložil povinnosť zaplatiť\n\nnavrhovateľovi sumu 2 867 Sk spolu s ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od\n2. apríla 2004 do zaplatenia a sumu 21 111 Sk (700,756 €) (z toho 500 Sk z titulu súdneho\npoplatku a 20 611 Sk z titulu trov právneho zastúpenia) z titulu trov súdneho konania\n2\n\nnavrhovateľa na účet jeho právneho zástupcu. Proti rozsudku odvolanie podané nebolo\na okresný súd vyznačil právoplatnosť rozsudku 15. apríla 2008.\n2.2 Proti sťažovateľovi ako povinnému je okresným súdom vedené exekučné konanie\npod sp. zn. 5 Er 1120/2008 na vymoženie pohľadávky spoločnosti RFS s. r. o., ako\noprávneného v exekučnom konaní na základe exekučného titulu ­ rozsudku okresného súdu\nč. k. 17 C 174/2007­60 z 27. februára 2008, právoplatného 15. apríla 2008 (ďalej aj\n„exekučný titul“). Sťažovateľ v zastúpení matkou ako zákonnou zástupkyňou podal\n16. decembra 2012 okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol\nokresný súd uznesením č. k. 5 Er 1120/2008­80 z 20. marca 2012 (ďalej len „uznesenie\nokresného súdu z 20. marca 2012“) tak, že ho zamietol. Krajský súd na odvolanie\nsťažovateľa uznesením č. k. 1 CoE 72/2013­121 z 26. septembra 2013 (t. j. napadnutým\nuznesením), ktoré bolo sťažovateľovi doručené 13. novembra 2013, potvrdil uznesenie\nokresného súdu z 20. marca 2012, ktoré odôvodnil týmito právnymi závermi: „Z obsahu\nspisu týkajúce sa prebiehajúceho exekučného konania, ale aj pripojeného spisu Okresného\nsúdu v Humennom, v ktorom sa rozhodovalo o nároku oprávneného v základnom konaní\nvyplýva, že v priebehu celého konania bola zákonná zástupkyňa matka maloletého, ktorej by\nbol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti účastníčkou tohto konania. Ako\nvyplýva z obsahu spisu 17C/174/2007 po vydanom platobnom rozkaze hoci na meno\nmaloletého voči tomuto platobnému rozkazu podala matka maloletého. Súd prvého stupňa\nakceptoval tento procesný úkon, zrušil platobný rozkaz a nariadil vo veci riadne\npojednávanie. Na toto pojednávanie sa dostavila matka maloletého, ktorá sa vyjadrila\nk veci ako zákonná zástupkyňa. V konaní bol vypočutý aj otec maloletého dieťaťa.\nPo rozhodnutí súdu prvého stupňa toto rozhodnutie bolo doručené tak matke ako aj otcovi\nmaloletého, ktorý sľúbil, že uvedený dlh vyrovná. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z rodičov\nnevyužil možnosť podať opravný prostriedok vo veci, tento rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť a vykonateľnosť. Tento exekučný titul bol predložený spolu so žiadosťou\nsúdnej exekútorke, ktorá požiadala súd prvého stupňa o vydanie poverenia.\nPo vydaní upovedomenia o začatí exekúcie podala námietky zákonná zástupkyňa\nmaloletého, ktorá uviedla, že ho zastupuje, že uvedený dlh má vyrovnať jej ex manžel\n3\n\na že zrejeme nebude tento dlh platiť maloleté dieťa, ktoré nemá vlastný\npríjem. Námietky zákonnej zástupkyne povinnej boli zamietnuté a to z dôvodov, že povinná\nnepreukázala žiadne okolnosti, ktoré by od vzniku exekučného titulu spôsobili zánik\nvykonateľného nároku, alebo by bránili vymáhateľnosti a nie sú tu ani iné dôvody, pretože\nby bola exekúcia neprípustná. Toto rozhodnutie bolo doručené matke maloletého ako\nzákonnej zástupkyne a proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nebolo podané a nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 29.8.2009.\nV priebehu exekučného konania povinný nadobudol plnoletosť a trval po podanom\nodvolaní, ktoré podala jeho zákonná zástupkyňa.\nVzhľadom k tomu, že zákonná zástupkyňa a následne aj povinný vo svojom odvolaní\npoukazuje stále na tie isté dôvody správne postupoval súd prvého stupňa, keď zamietol\nnávrh na zastavenie exekúcie, kde opakovane konštatuje, že matka bola zástupcom\nmaloletého v celom základnom konaní, bol vypočutý aj otec maloletého a rozsudok bol\ndoručený obom rodičom, ktorí ani jeden z nich nevyužil možnosť podania opravného\nprostriedku. Pokiaľ povinný tvrdí, že otec je ochotný v splátkach splatiť dlh vo výške 95,16\nEur, tu odvolací súd poukazuje na to, že nič nebráni, aby sa povinný dohodol s oprávneným\nna spôsobe splátok tieto môže vyrovnať za povinného aj rodič, teda otec. To, že sa nezmenili\nokolnosti a argumenty povinného ani v priebehu odvolacieho konania, dôvody uvedené\nodvolateľkou pokiaľ išlo o samotnú podstatu súdneho sporu, nárok oprávneného,\nprávoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý konal po celú dobu\nso zákonnou zástupkyňou povinného, má za následok, že odvolací súd v zmysle ustanovenia\n§ 219 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.“\n3. Sťažovateľ vidí porušenie ním označených práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru v nesprávnych skutkových a právnych záveroch v napadnutom uznesení\nkrajského súdu a v jeho nedostatočnom odôvodnení.\n3.1 Sťažovateľ sa domáhal zastavenia exekučného konania vedeného voči nemu ako\npovinnému z dôvodu neprípustnosti podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1\nExekučného poriadku. Podľa sťažovateľa jedným z nevyhnutých predpokladov vedenia\n4\n\nexekučného konania je relevantný exekučný titul, keďže bez jeho existencie nemožno\nexekúciu vykonať. Preto neexistencia spôsobilého exekučného titulu, a to tak z hľadiska\nformálneho, alebo z hľadiska materiálneho, je podľa sťažovateľa dôvodom na vyhlásenie\nexekúcie za neprípustnú a jej zastavenie. Exekučný súd je podľa mienky sťažovateľa nielen\noprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť a formálnu i materiálnu spôsobilosť\nexekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa názoru sťažovateľa osobitné\nokolnosti tohto prípadu (najmä okolnosti uzavretia poistnej zmluvy otcom maloletého\nsťažovateľa, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, maloletosť sťažovateľa v priebehu\nzákladného konania) zakladali nielen oprávnenie, ale aj povinnosť krajského súdu (predtým\nokresného súdu) sa s osobitnou pozornosťou vysporiadať s formálnou a najmä materiálnou\nsprávnosťou exekučného titulu (ako aj odvolacími dôvodmi sťažovateľa proti uzneseniu\no zamietnutí jeho návrhu na zastavenie exekúcie), čo však krajský súd v napadnutom\nuznesení neučinil, dospel k nesprávnym právnym záverom, a tým je jeho uznesenie\nv rozpore s princípmi spravodlivého procesu.\n3.2 K námietke zmätočnosti exekučného titulu sťažovateľ uvádza, že exekučný titul je\nabsolútne zmätočný, keď sa v ňom poukazuje na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka a\ntam uložený zákaz výkonu práv v rozpore s dobrými mravmi, zdôrazňuje sa, že by bolo\nv rozpore s dobrými mravmi, ak by matka odporcu ­ sťažovateľa, ktorej bol sťažovateľ\nzverený do výchovy po rozvode, mala zaplatiť navrhovateľovi dlžné\n\npoistné\n\ns príslušenstvom, ak poistnú zmluvu uzavrel otec sťažovateľa a nárok navrhovateľa na súde\nuznal. A po časti odôvodnenia exekučného titulu venovaného citovaným úvahám nasleduje\nveta, kde okresný súd konštatuje, že na základe uvedeného (t. j. zrejme vrátane citovaných\núvah, ktoré však k tomu, čo nasleduje, nedávajú zmysel) vyhovuje návrhu navrhovateľa\na sťažovateľa zaväzuje na plnenie.\n3.3 K zastúpeniu sťažovateľa v základnom konaní aj v exekučnom konaní tento\ndôvodí, že sťažovateľ sa narodil\n\n1994 a tak v čase vedenia súdneho konania,\n5\n\nv ktorom bol vydaný exekučný titul, ako aj v čase začatia exekučného konania bol maloletý.\nPlnoletosť, a teda procesnú spôsobilosť sťažovateľ nadobudol až\n\n2012, t. j.\n\nv priebehu exekučného konania, a prvým úkonom, ktorý ako plnoletý a procesne spôsobilý\nsubjekt mohol učiniť a aj učinil, bolo podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (samotný návrh na zastavenie exekúcie bol\npodaný z podnetu sťažovateľa v zastúpení matkou a sťažovateľom zvolenou právnou\nzástupkyňou). Súdne konanie vedené okresným súdom, v ktorom bol vydaný exekučný titul,\nsa začalo 1. júna 2007, t. j. v čase, keď bol sťažovateľ 13 a pol ročný. Napriek maloletosti\nsťažovateľa, a teda absencii jeho procesnej spôsobilosti okresný súd nemal podľa vyjadrenia\nsťažovateľa v priebehu celého súdneho konania jednoznačne ustálené, kým bol sťažovateľ\nako procesne nespôsobilý subjekt konania zastúpený. Napriek tomu, že exekučný súd pri\nrozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúmal zachovanie práv sťažovateľa\nv základnom súdnom konaní, a tým aj materiálnu správnosť exekučného titulu a jeho\nspôsobilosť byť exekučným titulom, mal k dispozícii spis z tohto konania a nižšie označené\nskutočnosti mu boli známe, dospel podľa sťažovateľa k záverom odporujúcim týmto\nskutočnostiam, keď podľa neho bol sťažovateľ v celom základnom konaní procesne\nperfektným spôsobom zastúpený. Opatrovník sťažovateľovi ustanovený nebol, takže\nprichádzali ako jeho zástupcovia v konaní do úvahy jeho zákonní zástupcovia, ktorými\nnapriek tomu, že manželstvo rodičov sťažovateľa bolo rozvedené a sťažovateľ ako maloletý\nbol zverený do výchovy matke, boli obaja jeho rodičia. Sťažovateľ poukazuje, že okresný\nsúd však napriek tvrdeniu krajského súdu v napadnutom uznesení nemal ustálené, s ktorým\nz rodičov sťažovateľa koná ako s jeho zástupcom v súdnom konaní, resp. či tak koná\ns oboma z nich. V tejto súvislosti je podľa presvedčenia sťažovateľa podstatné sa oboznámiť\ns obsahom jednak zápisníc z pojednávaní, v ktorých sa uvádzajú k tejto otázke rozporné\nidentifikácie zástupcu sťažovateľa, ale najmä je podstatná okolnosť, že okresný súd v\nsamotnom záhlaví svojho rozsudku nielenže neuviedol dátum narodenia sťažovateľa,\nktorého považoval za odporcu, ale nie je tam súdom uvedená ani zmienka o maloletosti\nsťažovateľa, ako ani o jeho zastúpení. Rozpornosti identifikácie zástupcu maloletého\nsťažovateľa v tomto konaní nasvedčuje aj zistenie exekučného súdu o tom, že samotný\n6\n\nrozsudok okresný súd doručoval otcovi aj matke sťažovateľa. Podľa sťažovateľa exekučný\nsúd nevidel procesnú vadu konania ani v tom, že samotné exekučné konanie sa začalo\na bolo vedené proti sťažovateľovi ako povinnému bez jedinej zmienky o tom, že ide\no maloletého povinného, a bez jedinej zmienky o tom, kto je v tomto exekučnom konaní\njeho zástupcom. V tejto súvislosti je podľa názoru sťažovateľa osobitne podstatné, komu\nbolo adresované a doručované upovedomenie o začatí exekúcie, ako aj ďalšie rozhodnutia\nexekučného súdu ­ či sťažovateľovi (označenému v upovedomení o začatí exekúcie bez\nuvedenia zástupcu a k tomu aj s nesprávnou adresou), alebo jeho zákonnému zástupcovi.\n3.4 K dôvodnosti nárokov oprávneného, ktoré mu boli priznané v základnom konaní,\nsťažovateľ uvádza, že exekučný súd v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom neskúmal\nďalší rozmer materiálnej správnosti exekučného titulu, a tým jeho spôsobilosť byť\nexekučným titulom, t. j. dôvodnosť samotných navrhovateľom uplatnených a súdom\npriznaných nárokov. Podľa sťažovateľa okresný súd v základnom konaní nesprávne ustálil\nplatnosť poistnej zmluvy, od ktorej navrhovateľ odvíjal svoje nároky na dlžné poistné, a to\nbez toho, že by sa vôbec zaoberal posudzovaním skutočností, ktoré jej platnosť\nspochybňovali. Skutočnosťou spochybňujúcou platnosť poistnej zmluvy nesporne bolo, že\npoistnú zmluvu uzatvoril v jednej osobe otec vtedy desaťročného sťažovateľa konajúci ako\nzákonný zástupca sťažovateľa na jednej strane a osoba dojednávajúca poistnú zmluvu\nv zastúpení poisťovne na druhej strane, pričom ako osobu oprávnenú z poistenia pre prípad\nsmrti uviedol seba. Otec sťažovateľa uzatvoril poistnú zmluvu v čase, keď po rozvode bol\nmaloletý sťažovateľ v starostlivosti matky, a zmluvu uzatvoril bez akejkoľvek vedomosti\nmatky o takomto počínaní. Pričom otec sťažovateľa ani v tomto období, ani následne\nneudržiaval vzťahy so synom a neplnil si riadne ani svoju vyživovaciu povinnosť. Tieto\nskutočnosti činia podľa názoru sťažovateľa poistnú zmluvu za absolútne neplatný právny\núkon, ktorý nielenže je v rozpore s dobrými mravmi, ale aj obchádza zákon a je s ním\nv rozpore, keď je tu zjavný rozpor záujmu zastúpeného a zástupcu. Okresný súd\nv základnom konaní nesprávne ustálil a akceptoval navrhovateľom tvrdený zánik poistenia\nsplnením zákonných podmienok podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to podľa\n7\n\nsťažovateľa bez toho, že by sa vôbec zaoberal splnením podmienok pre aplikovateľnosť\ntohto ustanovenia. Podľa sťažovateľa okresný súd pochybil aj pri rozhodovaní o úrokoch\nz omeškania, keď sťažovateľa zaviazal na platenie úrokov z omeškania z celej dlžnej sumy,\npočnúc od 2. apríla 2004 do zaplatenia, napriek tomu, že dlžná suma mala pozostávať\nzo súčtu neuhradených mesačných splátok poistného splatných k prvému dňu každého\nmesiaca trvania poistenia, pričom prvá splátka splatná k 1. aprílu 2004 (za apríl 2004) bola\nuhradená otcom sťažovateľa a neuhradené mali zostať ďalšie splátky splatné k 1. máju 2004\na ďalej. Vzhľadom na uvedené rozhodne nedošlo k omeškaniu s platením celej dlžnej sumy\nk 2. aprílu 2004. Úplne fatálnou ignoranciou okresného súdu k požiadavke zachovania\nspravodlivosti procesu, okrem už uvedených závažných pochybení je podľa sťažovateľa\nfakt, že okresný súd maloletého v čase vyhlásenia rozsudku 14­ročného sťažovateľa (ktorý\nnevlastnil žiaden majetok, nemal žiaden príjem, starala sa o neho matka sama a otec mu\nneprispieval ani na výživné, o čo mal okresný súd vedomosť z vyjadrení matky) zaviazal na\nnáhradu trov konania navrhovateľa spolu v sume 21 111 Sk (700,756 €), t. j. vo výške viac\nako 7­násobku žalovanej istiny. Pričom tieto trovy v podstatnej časti pozostávajú z trov\nprávneho zastúpenia navrhovateľa, ktorý sa zúčastnil jediného pojednávania, na ktorom\nneuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy, trovy mu boli priznané tak,\nako si ich vyúčtoval, t. j. 10 587 Sk cestovné, 5 940 Sk strata času a 1 765 Sk ubytovanie.\nExekučný súd podľa sťažovateľa opomenul vyhodnotiť aj skutočnosť, že exekučný titul nie je\nspôsobilým exekučným titulom nielen vo výroku vo veci samej, ale ani vo výroku o trovách\nkonania, keď ním okresný súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania z titulu\nprávneho zastúpenia subjektom („advokátom\n\n,\n\n“), ktorý nebol právnym zástupcom navrhovateľa. Sťažovateľ v tomto smere\nzdôrazňuje, že je neprípustné zamieňať a stotožňovať právneho zástupcu navrhovateľa,\nktorým bola právnická osoba („Advokátska kancelária Bugala­Ďurček, s. r. o.“), s osobou\nkonateľa tejto právnickej osoby.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n\n8\n\n„Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1 CoE 72/2013­121 z 26. septembra 2013 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 1 CoE 72/2013­121 z 26. septembra 2013\nsa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3 000,­ €,\nktoré je Krajský súd v Prešove povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto\nnálezu.\nKrajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet jeho\nadvokátky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n\n9\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS\n35/02).\nIII.\n7. Predmetom sťažnosti je predovšetkým (i) námietka sťažovateľa, že krajský súd sa\nv napadnutom uznesení nevysporiadal s otázkou možnosti viesť exekučné konanie na\nzáklade exekučného titulu, ktorým bol právoplatný rozsudok okresného súdu č. k.\n17 C 174/2007­60 z 27. februára 2008, ktorý podľa sťažovateľa trpí viacerými vadami, ako\naj (ii) námietka, že krajský súd nereagoval na viaceré procesné pochybenia okresného súdu\nv základom konaní.\nVšeobecné východiská posudzovania sťažnosti vo svetle namietaného porušenia\nústavných práv\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n8.1 Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je\nnevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.\nTieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. ústavy (právo na súdnu a inú právnu\nochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).\n8.2 Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené\nkonanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej\nochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (porov. I. ÚS 117/05).\n8.3 Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi\na hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu,\nvo veci konať a rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n8.4 Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka\nkonania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka\nprimeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade\ns platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04,\nIV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), v ktorom sú\nupravené náležitosti odôvodnenia rozsudku.\n11\n\n8.5 Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť, bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[porov. napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 19. 12. 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie o prijateľnosti\nz 3. 5. 2001, bod 2].\n8.6 Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n8.7 Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle\nčl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného\npostupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové\nalebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\nZávery ústavného súdu vo veci samej\n12\n\n9. Ústavný súd pripomína zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým prináležia\npráva) rozvíjanú v pomeroch moderného právneho štátu, ktorá poníma subjekty právnych\nvzťahov ako emancipovaných jedincov a entity, ktorí sa musia aktívne pričiniť o to, aby ich\npráva boli rešpektované a chránené, a nespoliehať sa na ochranársku ruku paternalistického\nštátu (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.ÚS 1106/08 z 10. marca\n2009, bod 22). Táto zásada teda zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv\nvyžadujúc, aby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku\nktorých by nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu, a využil prostriedky, ktoré\nmu poskytuje zákon, a následne vykonal prípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo\nk porušeniu jeho práv (porov. II. ÚS 213/09, IV. ÚS 57/2011, IV. ÚS 349/2011).\n9.1 Ako sťažovateľ uviedol, proti rozsudku okresného súdu č. k. 17 C 174/2007­60\nz 27. februára 2008 sťažovateľ (resp. jeho zákonný zástupca) nepodal odvolanie. Všetky\nnámietky, ktoré sťažovateľ vzniesol vo svojej sťažnosti (námietka zmätočnosti exekučného\ntitulu, otázka zastúpenia sťažovateľa v základnom konaní, otázka existencie nároku\nopraveného) mohol a mal uplatniť v odvolacom konaní proti rozsudku okresného súdu č. k.\n17 C 174/2007­60 z 27. februára 2008.\n9.2 Exekučným titulom, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie, je\nprávoplatný rozsudok okresného súdu. Exekučné súdy v exekučnom konaní, kde\nexekučným titulom je právoplatný rozsudok okresného súdu, nemôžu nahrádzať odvolací\nsúd a konanie o preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie nie je\nkonaním, kde by sa vecne preskúmaval právny titul, od ktorého oprávnený odvodzuje\nexistenciu svojho nároku (ten sa preskúmava v základnom konaní a následne odvolacom\nkonaní, kde však proti rozsudku okresného súdu nebolo podané odvolanie) či zákonnosť\nprvostupňového rozsudku – t. j. otázka zastúpenia sťažovateľa a otázka zmätočnosti\nprvostupňového rozsudku (tie sa mohli a mali skúmať v odvolacom konaní, ktoré však\nz dôvodu nepodania odvolania neprebehlo). Inak povedané, exekučný súd v exekučnom\n13\n\nkonaní nepreskúmava vecnú správnosť právoplatného rozsudku okresného súdu, ktorý je\nexekučným titulom. Preto neobstojí námietka sťažovateľa o neexistencii spôsobilého\nexekučného titulu, keďže exekučným titulom v exekučnom konaní bol, ako už ústavný súd\nvyššie konštatoval, právoplatný rozsudok okresného súdu č. k. 17 C 174/2007­60\nz 27. februára 2008.\n9.3 Na tieto závery opodstatnene odkázal v napadnutom uznesení aj krajský súd\n(resp. okresný súd v uznesení z 20. marca 2012), a preto jeho závery o potvrdení\nprvostupňového uznesenia okresného súdu z 20. marca 2012 obstoja vo svetle požiadaviek\nna ústavne udržateľné odôvodnenie konajúceho súdu a požiadaviek na spravodlivé súdne\nkonanie.\n9.4 Čo sa týka otázky zastúpenia sťažovateľa v exekučnom konaní, krajský súd\npoukázal, že v priebehu exekučného konania sťažovateľ nadobudol plnoletosť a trval na\npodanom odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 20. marca 2012. Sám sťažovateľ\nvo svojej sťažnosti uvádza, že „prvým úkonom, ktorý ako plnoletý a procesné spôsobilý\nsubjekt mohol učiniť a aj učinil bolo podanie odvolania proti uzneseniu okresného súdu\no zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie“. To znamená, že v priebehu odvolacieho\nkonania pred krajským súdom už otázka zastúpenia sťažovateľa zákonným zástupcom\nv exekučnom konaní nebola aktuálna a sťažovateľ mal možnosť uplatňovať všetky námietky\na argumenty proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu z 20. marca 2012. Ani\nv tomto ohľade nemožno dospieť k záveru, že by krajský súd pochybil a nekonal s tým\núčastníkom konania, ktorý bol aktívne legitimovaným na podanie odvolania a hájenie\nsvojich práv v odvolacom konaní.\n10. V zmysle uvedených záverov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol\nsťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti,\nkeďže nemožno dospieť k záveru o prípadnom porušení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\n\n14\n\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, a to ani v prípade prerokovania sťažnosti\npo jej prijatí na ďalšie konanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "exekúcia-exekučný titul", "návrh-zjavne neopodstatnený", "maloletý"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 349/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 349/2011 z 19. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-19", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d59850b-19fa-417d-8184-eebaf7729ef6"}, {"guid": "ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 57/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 57/2011 z 12. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-12", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d853fef-7df3-4a7d-91d2-652e76e53275"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 213/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 213/09 z 27. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-27", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949ea8f9-4b27-4106-a70d-7bdacfee3b85"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a2be342e-2a8e-44fd-9791-74921f3a3886:26f5b24d-7f04-44e0-a7e7-5f7f14423ace", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6212206833.1", "spisova_znacka": "1CoE/72/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/72/2013 z 25. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-03-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6212206833.1"}], "citovane_v": []}