{"guid": "ussr:61458cd2-2c5d-4ea3-95a8-bc21999ae1dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.566.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2015 z 10. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 566/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.566.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/61458cd2-2c5d-4ea3-95a8-bc21999ae1dc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.566.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.566.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.566.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 566/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov\nLajosa Mészárosa\n\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nspoločnosti\n\nContract Consulting s. r. o., Zámocké schody 2/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou VRBA & PARTNERS s. r. o., Sliezska 9, Bratislava, za ktorú koná advokát\nJUDr. Branko Vrba, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom o zamietnutí\nžaloby v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky rozsudku Okresného súdu Košice II\nč. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 v znení opravného uznesenia Okresného súdu\nKošice II č. k. 43 C 2/2007­372 z 8. januára 2014 a časťou potvrdzujúceho výroku rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti Contract Consulting s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla 2015\ndoručená sťažnosť spoločnosti Contract Consulting s. r. o., Zámocké schody 2/A, Bratislava\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) výrokom o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie príslušenstva\npohľadávky\n\nrozsudku\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nKošice\n\nII\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„okresný\n\nsúd“)\n\nč. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 v znení opravného uznesenia okresného súdu\nč. k.\n\n43 C\n\n2/2007­372\n\nz 8.\n\njanuára\n\n2014\n\na\n\nčasťou\n\npotvrdzujúceho\n\nvýroku\n\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Co 58/2014­396\nz 28. januára 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Právo sťažovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy SR a právo\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd bolo porušené rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa\n07. 11. 2013, č. k. 43 C 2/2007­359 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice II\nzo dňa 08. 01. 2014 č. k. 43 C 2/2007­372 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa\n28. 01. 2015 č. k. 2 Co 58/2014­396.\n2. Zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 01. 2015\nč. k. 2 Co 58/2014­396 v časti, v ktorej potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa\n07. 11. 2013, č. k. 43 C 2/2007­359 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice II\nzo dňa 08. 01. 2014 č. k. 43 C 2/2007­372 v časti zamietajúcej príslušenstvo žalovanej\npohľadávky a zrušuje rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 07. 11. 2013,\nč. k. 43 C 2/2007­359 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Košice II zo dňa\n08. 01. 2014 č. k. 43 C 2/2007­372 v časti, v ktorej súd žalobu zamietol v časti príslušenstva\npohľadávky a vracia v tejto časti vec súdu na ďalšie konanie a v ostatnej časti ponecháva\nuvedené rozsudky v platnosti.\n3. Porušitelia základného práva sú povinní na úhradu trov právneho zastúpenia\nsťažovateľa...“\n\n2\n\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ bol\nako žalobca účastníkom konania pred okresným súdom sp. zn. 43 C 2/2007, v ktorom sa\nproti Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako\nžalovanému (ďalej len „žalovaný“) žalobou doručenou okresnému súdu 28. decembra 2006\ndomáhal zaplatenia 11 783,84 € so 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 23. mája 2002\nz titulu náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Túto pohľadávku\nsťažovateľ nadobudol ako postupník na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej\n2. októbra 2006 s poškodeným\n\nako postupcom (ďalej len\n\n„poškodený“). Škoda mala poškodenému vzniknúť tým, že po tom, čo poškodený\nna základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s\n\nz 1. augusta 2000\n\nnadobudol osobné motorové vozidlo Opel Frontera 2,8 Tdi Sport 4x4, bolo vozidlo\n11. septembra 2000 zaistené policajným orgánom pre podozrenie, že pochádza z trestnej\nčinnosti. Po tom, čo sa potvrdilo toto podozrenie a vozidlo už nebolo pre trestné konanie\npotrebné, vydal vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Košice II\n(ďalej len „vyšetrovateľ“) 23. mája 2002 uznesenie ČVS: OÚV­853/30­K2­2001, ktorým\nrozhodol o vrátení vozidla Východoslovenskej leasingovej spoločnosti, a. s. (ďalej len\n„uznesenie o vrátení vozidla“), a to napriek tomu, že si poškodený uplatňoval vlastnícke\nprávo k vozidlu a žiadal, aby bol vyšetrovateľom upovedomený o vykonávaných úkonoch.\nUznesenie o vrátení vozidla však bolo poškodenému doručené až po troch rokoch\n(2. júna 2005). Nesprávnosť úradného postupu spočívala predovšetkým v tom, že\nvlastníkom vozidla bol poškodený, ktorý ho nadobudol dobromyseľne, a preto vozidlo\nnemalo byť vydané Východoslovenskej leasingovej spoločnosti, a. s., ale poškodenému,\nresp. ak si uplatnili vydanie vozidla dva subjekty, malo byť v zmysle § 80 ods. 1 Trestného\nporiadku pre pochybnosť o skutočnom vlastníkovi uložené do úschovy na súde s tým,\nže poškodený i Východoslovenská leasingová spoločnosť, a. s., mali byť vyzvaní,\naby si svoje právo uplatnili na súde. Poškodený podal síce proti uzneseniu o vrátení vozidla\npo\n\njeho doručení\n\nsťažnosť,\n\navšak uznesením\n\nOkresnej\n\nprokuratúry\n\nKošice II\n\nč. k. Pv 835/2001­55 bola jeho sťažnosť zamietnutá. Nesprávnosť úradného postupu\nvyšetrovateľa ďalej spočívala v tom, že doručil poškodenému uznesenie o vrátení vozidla\npoškodenému až po troch rokoch od jeho vydania, vozidlo vydal Východoslovenskej\n3\n\nleasingovej spoločnosti, a. s., ešte prv, než uznesenie o jeho vrátení nadobudlo\nprávoplatnosť, a navyše subjekt s obchodným menom Východoslovenská leasingová\nspoločnosť, a. s., nikdy neexistoval. Výška v žalobe uplatnenej náhrady škody zodpovedá\nkúpnej cene vozidla. Poškodený vyzval žalovaného na náhradu škody spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom listom doručeným žalovanému 24. novembra 2005, avšak\nžalovaný na výzvu nereagoval. Úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne uplatnil sťažovateľ\nod 23. mája 2002, kedy bolo uznesenie o vrátení vozidla vydané.\nOkresný súd (v poradí tretím) rozsudkom č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013\nzaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi 11 783,84 €, žalobu v časti príslušenstva\n(úrok z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 23. mája 2002 do zaplatenia) zamietol\na vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci\nsamej. Vo vzťahu k žalovanej sume 11 783,84 € tak rozhodol s odôvodnením, v zmysle\nktorého sťažovateľ preukázal naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu, a pokiaľ\nide o zamietnutie žaloby v časti príslušenstva, uviedol:\n„Čo sa týka príslušenstva pohľadávky, súd v tejto časti žalobu zamietol. Má za to, že\nmomentom vzniku škody štát sa ešte nestáva dlžníkom poškodeného. Existencia škody a jej\nvýšky ako aj zodpovednosť za škodu sa zisťuje v súdnom konaní a predbežné prerokovanie\nžiadosti o náhradu škody, na ktorú poukázal aj právny zástupca žalobcu, nemá ešte povahu\nuplatnenie nároku u orgánu, ktorý je povolaný o ňom rozhodnúť, t. j. u súdu. Keďže\npohľadávka ešte vzniknúť nemohla, nemôže prichádzať do úvahy ani úrok z omeškania,\nktorý tvorí príslušenstvo pohľadávky existujúcej. Povinnosť zaplatiť oprávnenému náhradu\nškody vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená zodpovedná osoba,\nškoda a jej výška ako aj doba splnenia prisúdeného nároku. Až uplynutím tejto doby určenej\nna splnenie priznanej náhrady môže dôjsť k omeškaniu povinného.“\nProti rozsudku okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 podal\nodvolanie sťažovateľ i žalovaný. O podaných odvolaniach rozhodol krajský súd rozsudkom\nč. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015 tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny [§ 219 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)] potvrdil.\n\n4\n\nRozsudok okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 v znení\nopravného uznesenia č. k. 43 C 2/2007­372 z 8. januára 2014 a v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015 nadobudol právoplatnosť 6. marca\n2015.\nSťažovateľka sťažnosť na porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru výrokom\no zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky rozsudku okresného\nsúdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 v znení opravného uznesenia\nč. k. 43 C 2/2007­372 z 8. januára 2014 a časťou potvrdzujúceho výroku rozsudku krajského\nsúdu č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015, ktorou bol potvrdený rozsudok\no zamietnutí žaloby o zaplatenie príslušenstva, odôvodnila tým, že okresný súd i krajský súd\nsa vecou a argumentáciou sťažovateľky dostatočne nezaoberali, svoje rozhodnutia primerane\nneodôvodnili, najmä však vykladali aplikované ustanovenia v rozpore s ich účelom\na zmyslom, keď dospeli k záveru, že úrok z omeškania patrí poškodenému až od uplynutia\nparičnej lehoty. Tento názor neobstojí preto, že rozsudok o náhrade škody nemá k náhrade\nškody konštitutívny, ale deklaratórny charakter; pohľadávka na náhradu škody vzniká pred\nrozhodnutím súdu, pretože inak by ju súd nemohol priznať a žalovaný pri predbežnom\nprerokovaní ani splniť; pohľadávka vzniká už v dôsledku spôsobenej škody. V kontexte veci\nsťažovateľky je významné aj to, že poškodenému štát tri roky nedoručil uznesenie o vrátení\nveci a ďalších deväť rokov rozhodoval o jeho nároku. Tieto argumenty sťažovateľ použil už\nv odvolaní, avšak krajský súd na ne nereagoval. Navyše okresný súd ani krajský súd\nneoznačili v odôvodneniach svojich rozhodnutí žiadne ustanovenie právneho predpisu,\npodľa ktorého o úroku z omeškania rozhodovali. Pritom zákon č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom odkazuje v ním neupravených otázkach na Občiansky zákonník. Podľa\n§ 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj\nzo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v\nzákone a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením\npeňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.\nNázor vyslovený okresným súdom i krajským súdom nemá oporu v žiadnom z týchto\n5\n\nustanovení. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, podľa ktorého momentom vzniku škody sa\nštát ešte nestáva dlžníkom poškodeného, tento je v rozpore s logikou, pretože nemôže platiť,\nže škoda síce vznikne, ale nikto ju nie je povinný nahradiť, lebo nikto nie je dlžníkom.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\n\n6\n\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným\nrozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym\núradným postupom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv jednak výrokom o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie príslušenstva pohľadávky\nrozsudku okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013 v znení opravného\nuznesenia okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­372 z 8. januára 2014 a jednak časťou\npotvrdzujúceho výroku rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015,\nktorou bol potvrdený rozsudok o zamietnutí žaloby o zaplatenie príslušenstva.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\n7\n\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\nV súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci ústavný súd skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľky a dospel k záveru,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach\nporušenia jej základných práv týmto rozhodnutím krajského súdu, pretože preskúmavanie\njeho postupu zveruje Občiansky súdny poriadok v tomto prípade odvolaciemu súdu.\nKrajský súd ako súd odvolací vo veci o podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol\nrozsudkom č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015. Krajský súd ako súd odvolací bol\nsúdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľky bolo dôvodné,\na rozhodnúť o ňom.\nPreto ústavný súd podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť sťažovateľky\nv časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru rozsudkom okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359 zo 7. novembra 2013.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 58/2014­396\nz 28. januára 2015. Na prerokovanie tejto časti sťažnosti sťažovateľky je právomoc\nústavného súdu daná, avšak sťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\n8\n\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nSťažovateľka porušenie označených základných práv rozsudkom krajského súdu\nč. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015 odôvodňuje jednak nedostatočným odôvodnením\ntohto rozsudku a jednak tým, že je založený na takom výklade práva, ktorý nie je ústavne\nkonformný.\n\nKrajský súd rozsudok č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015 odôvodnil takto:\n„Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), rozsudok vyhlásil verejne v súlade s ust. § 156 ods. 1\nO. s. p., pričom verejné vyhlásenie rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu v súlade s ust.\n§ 156 ods. 3 O. s. p.\nOdvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne\nzistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.\nSprávne, výstižné a presvedčivé sú aj dôvody tohto rozsudku, na ktoré v celom\nrozsahu poukazuje aj odvolací súd. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\nso skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na ktoré v celom rozsahu\npoukazuje.\nOdvolací súd odvolacie námietky v celom rozsahu považuje za neopodstatnené a má\nza to, že s týmito odvolacími námietkami sa v celom rozsahu vysporiadal súd prvého stupňa\nv dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré sú v celom rozsahu správne.\nK základnej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedostatku pasívnej\nlegitimácie žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že táto odvolacia námietka je\nnedôvodná, pričom jej nedôvodnosť vyplýva už zo samotných dôvodov uvedených\nžalovaným, keď konštatuje, že v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Slovenská\nrepublika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti zodpovedá len za škodu spôsobenú\n9\n\nnezákonným rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní. V danom prípade práve\nz vykonaného dokazovania vyplýva, že ide o rozhodnutie vydané v trestnom konaní, t. j.\no rozhodnutie orgánu polície o vrátení motorového vozidla inému subjektu, ako bolo\nodňaté, pričom navyše toto rozhodnutie osobe, ktorej bolo vozidlo odňaté ani v lehote\n3 rokov nebolo doručené. Teda z uvedeného je zrejmé, že ide o trestné konanie, lebo\nprípravné konanie pred orgánmi polície v zmysle Trestného poriadku patrí pod pojem\ntrestné konanie.\nZ týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdil.“\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nPodľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje\ns odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len\nna skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPri hodnotení rozsudku krajského súdu aj v nadväznosti na § 219 ods. 2 OSP ústavný\nsúd vychádzal z ustáleného právneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa\na odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08,\n10\n\nIV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného\n\nposudzovania\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných\n\naj odvolacieho),\n\nktoré\n\nvydané\n\npriebehu\n\nboli\n\nv\n\nsúdov\n\npríslušného\n\n(prvostupňového\nsúdneho\n\nkonania\n\n(m. m. IV. ÚS 350/09).\nVo veci sťažovateľky krajský súd využil možnosť poskytnutú mu § 219 ods. 2 OSP\na skonštatoval, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, správne vo veci rozhodol,\na preto na dôvody jeho rozhodnutia odkázal, pričom odvolacie námietky sťažovateľky\npovažoval za neopodstatnené.\nAko vyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu č. k. 43 C 2/2007­359\nzo 7. novembra 2013, žalobu sťažovateľky v časti príslušenstva okresný súd zamietol\ns odôvodnením, že k omeškaniu so zaplatením náhrady škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným dochádza až právoplatnosťou\nrozhodnutia súdu, ktorým je žalovanému uložené náhradu škody zaplatiť, pretože až týmto\nmomentom sú ustálené podmienky vzniku zodpovednosti za škodu vrátane jej výšky.\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského\n(a okresného) súdu konštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne (hoci\naj len odkazom na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu), keď z jeho rozhodnutia\nmožno zistiť, z akého dôvodu sťažovateľke úrok z omeškania nepatrí.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015\npreto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nÚstavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný\n(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľkou\n11\n\ntvrdeného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd vykladal aplikované\nustanovenia v rozpore s princípmi ústavne konformného výkladu.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\niba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nNa základe uvedených právnych názorov ústavný súd preskúmal postup krajského\nsúdu v odvolacom konaní a jeho rozsudok č. k. 2 Co 58/2014­396 z 28. januára 2015,\nktorým bol ako vecne správny potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa.\nAko vyplýva zo zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, v tomto zákone nie je\nvýslovne upravená otázka vzniku omeškania štátu so zaplatením náhrady škody a jeho\nnásledky (na rozdiel od ustanovenia § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov v znení od 1. januára 2013, podľa ktorého ak súd rozhodnutím o náhrade škody\n12\n\nprizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu\nplynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím\nšesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia\nneskôr. Nie je sporné, že úroku z omeškania sa veriteľ vo všeobecnosti môže úspešne\ndomáhať od momentu vzniku omeškania dlžníka. Otázka vzniku omeškania žalovaného\nv tomto druhu konaní bola rozhodovacou praxou riešená s rôznymi závermi (napríklad\npodľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9 Co 52/2010 z 25. marca 2010 ku vzniku\nomeškania dochádza už doručením žiadosti o predbežné prerokovanie nároku štátu\ns odkazom na § 563 Občianskeho zákonníka; v Českej republike sa súdna prax ustálila\nv kontexte zmien právnej úpravy  stanovisko Najvyššieho súdu Českej republiky\nsp. zn. Cpjn 206/2010 z 13. apríla 2011, bod 10; už prv rozsudok Najvyššieho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 25 Cdo 2060/2001 z 24. apríla 2003; Ústavný súd Českej republiky nález\nsp. zn. II. ÚS 1612/09 z 23. februára 2010, vychádzajúc z § 517 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka a § 15 ods. 1 zákona č. 82/1998 Sb.). Vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy\nv prípadoch podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom však Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky dospel k záveru, podľa ktorého povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy\nv peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia,\naž uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. marca 2012, sp. zn. 6 Cdo 185/2011).\nPritom s ohľadom na účel náhrady škody a nemajetkovej ujmy je vo všeobecnosti potrebné\nk nim pristupovať rovnako (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok\nsp. zn. 7 Cdo 145/2011z 12. decembra 2012).\nZa tejto situácie ústavný súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu\nmožno považovať z ústavného hľadiska za udržateľné, pretože medzi namietaným\nrozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom\n\n13\n\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní v tejto\nčasti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "nesprávny úradný postup", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "07ec1a8e-f185-4fc7-9410-15cf1405ffbc:0835ac14-830d-4838-a5ad-d7c0319ced70", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6613206524.1", "spisova_znacka": "2Co/58/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/58/2014 z 2. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-06-02", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6613206524.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4c2a74a3-c959-45c5-9279-33115981399e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 604/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 604/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.604.2016.1"}]}