{"guid": "ussr:2df507b5-0c7f-49e1-9438-54387d1cd145", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.569.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 569/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 569/2015 z 10. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 569/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.569.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2df507b5-0c7f-49e1-9438-54387d1cd145", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.569.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.569.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.569.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 569/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nInterflug,\n\na.\n\ns.\n\nv likvidácii,\n\nHlinkova\n\n615/16,\n\nKošice,\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou\n\nJUDr. Monikou Furdovou, Advokátska kancelária, Werferova 1, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 127/2013 z 8. apríla\n2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Interflug, a. s. v likvidácii, Hlinkova 615/16, Košice,\no d m i e t a ako podanú oneskorene.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júna 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Interflug, a. s. v likvidácii, Hlinkova 615/16,\nKošice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 6 Co 127/2013 z 8. apríla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľka uviedla, že sa žalobou doručenou Okresnému súdu Poprad (ďalej len\n„okresný súd“) 28. februára 2011 domáhala, aby okresný súd zaviazal „žalovaného v prvom\nrade Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR a po pripustení\ndo konania aj v druhom rade Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti,\nzaplatili titulom náhrady škody sumu 346 530,70 EUR s 2 % úrokom od 25.05.2011\ndo zaplatenia...\nPodaniu žaloby predchádzalo trestné konanie na Krajskom súde v Prešove\npod sp. zn. 2T 2/03.\nPodľa obžaloby Krajského prokurátora v Prešove číslo konania KV 89/00, boli\nobžalovaní postavení pred súd v dôsledku obvinenia z trestného činu podvodu podľa §­u\n250, ods. 1 a 5 Trestného zákona účinného do 31.05.2005 a §­u 256d, ods. 1, písm. b, ods. 3\nTrestného zákona v spolupáchateľstve podľa §­u 9, ods. 2 Trestného zákona zo skutku,\nktorého sa mali dopustiť ako konatelia obchodnej spoločnosti\ndňa 20.08.1998, podpísali s\n\ndve zmluvy o vstupe banky\n\ndo záväzkov na klienta\n\na\n\na na účty spoločnosti\n\nbolo dňa 19.08.1998 prevedených 5 970 000,­ Sk\na\n\nbolo dňa 06.10.1998 prevedených 1 612 000,­ FRF... v súvislosti s akciou\n, Poľská republika v tendry so spoločnosťou\n\nprostredníctvom francúzskej banky\n\nz Francúzska,\n\n, po vzájomnej dohode zo dňa\n\n18.05.1999 žiadosťami o prevod finančných prostriedkov adresovaných uvedenej banke,\npreviedli tieto finančné prostriedky na novovytvorené účty obchodnej spoločnosti\n, čísla účtov\n\na\n\nv tom istom peňažnom ústave i napriek tomu, že\n2\n\nvedeli o ustanovení predbežného správcu konkurznej podstaty v súvislosti s návrhom\nna vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti\n\nuznesením\n\nKrajského súdu v Košiciach č. j. 1K 87/99 zo dňa 05.05.1999 a z toho vyplývajúceho zákazu\ndisponovania s majetkom tvoriacim konkurznú podstatu, čo spôsobilo, že uvedené finančné\nprostriedky nemohli byť zahrnuté do konkurznej podstaty spoločnosti\nku škode tejto spoločnosti vo výške 17 236 268,­ Sk.\nKrajský súd v Prešove v konaní 2T 2/03 rozsudkom zo dňa 30.04.2008 obžalovaných,\nktorých mená sú uvedené v rozsudku, oslobodil spod obžaloby Krajského prokurátora\nsp. zn. Kv 89/00 z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní\nstíhaní. Tento rozsudok bol dňa 24.06.2008 doručený našej obchodnej spoločnosti, ako prvé\nrozhodnutie súdu vynesené v konaní o vyššie uvedenej veci...\nKeďže\n\nnaša\n\nobchodná\n\nspoločnosť\n\nnebola\n\núčastníkom\n\ntrestného\n\nkonania\n\npred Krajským súdom v Prešove pod č. j. 2T 2/2003 ani ako zúčastnená osoba, resp.\npoškodená osoba a teda nebolo nám umožnené nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho\nvýpisy, naše údaje nachádzajúce sa v tejto sťažnosti vyplývajú iba z rozhodnutí Krajského\nsúdu v Prešove v trestnej veci, a to z rozsudku zo dňa 30.04.2008 a uznesenia zo dňa\n02.07.2010, ktorým došlo k zrušeniu zaistenia finančných prostriedkov na bankových\núčtoch...\nOkresný súd v Poprade rozsudkom sp. zn. 17C 199/2011 zo dňa 14.05.2013 zamietol\nnašu žalobu a Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v konaní pod sp. zn. 6Co 127/2013\nzo dňa 08.04.2014 potvrdil rozsudok prvostupňového súdu.\nNaša obchodná spoločnosť namieta, že v konaní a rozhodnutí Krajského súdu\nv Prešove bolo prevzaté skutkové zistenie a právne hodnotenie z rozsudku prvostupňového\nsúdu. Odvolací súd sa nezaoberal našimi tvrdeniami uvedenými v odvolaní.\nOdvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil záverom o premlčaní uplatneného nároku\na o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku na náhradu škody.\nZ odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že preskúmal napadnutý\nrozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad\nupravených v ustanovení §­u 212 Občianskeho súdneho poriadku a dospel k záveru, že\n\n3\n\nrozsudok je vo výroku správny. Za hlavný dôvod pre zamietnutie žaloby považuje\npremlčanie práva, a preto sa nezaoberá nevyhnutne s ostatnými okolnosťami prípadu.\nKrajský súd opiera svoj právny názor o premlčaní nášho nároku tým, že keď dňa\n18.11.2005 rozhodol rozsudkom v trestnej veci 2T 2/2003 mal sa žalobca o tomto\nrozhodnutí dozvedieť už v tento deň. Doteraz ani jeden zo súdov neprodukoval žiadny dôkaz\no tom, že by našej obchodnej spoločnosti bol doručil uvedený rozsudok alebo že by nám\niným spôsobom dal správu o tom, že došlo k takémuto súdnemu rozhodnutiu. Naviac\nv ďalšom poukážeme aj na nesprávnosť aplikácie ustanovenia §­u 106 Občianskeho\nzákonníka z hľadiska behu premlčanej doby.\nPodľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove v konaní pod sp. zn. 6Co\n127/2013 v čase, keď ešte len rozhodoval Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn.\n2T2/2003 a to svojím Uznesením zo dňa 02.07.2010 o zrušení zaistenia našich finančných\nprostriedkov, náš nárok na náhradu škody spôsobenou bezdôvodným zaistením našich\nfinančných prostriedkov po dobu trvania skoro 10 rokov bol už dávno premlčaný, pretože\npodľa napadaného rozhodnutia súdu lehota nastala dňa 18.11.2005...\nNamietame nesprávnosť právnych názorov Krajského súdu v Prešove vyjadrených\nv napadnutom rozhodnutí, a to najmä pokiaľ ide o aplikáciu všeobecných ustanovení\nObčianskeho zákonníka upravujúcich premlčanie práva na náhradu škody vo vzťahu\nk premlčaniu práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Totižto\nv tejto veci je možné aplikovať výlučne ustanovenia špeciálneho zákona o zodpovednosti\nza škodu, ktorý rovnako ako v prípade premlčania práva na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím stanovuje aj na uplatnenie škody z nesprávneho úradného\npostupu 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu...\nĎalej namietame, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie v časti\nsvojho rozhodnutia o splnení troch podmienok pre objektívnu zodpovednosť za škodu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom...\nOdvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia i konštatovanie prvostupňového súdu, že\nžalovaný v druhom rade nebol pasívne legitimovaným účastníkom konania titulom náhrady\nškody, pretože žalobca neuplatnil u neho nárok na predbežné prejednanie nároku, a preto\nsa nemôže účinne domáhať uplatneného nároku na súde. Toto konštatovanie sa nezakladá\n4\n\nna pravde a nevieme z akého motívu toto tvrdenie Ministerstvo spravodlivosti SR predložilo\nsúdu. Pripojene prekladáme list Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 30.09.2010 č. j.\n33385/09­532/93, ktorým nám oznamuje, že prerokovalo podľa §­u 9 Zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\npostupom a tejto žiadosti nevyhovuje. Toto zistenie by malo pasívnu legitimáciu\nMinisterstva spravodlivosti SR úplne zmeniť.\nOdvolací súd uvádza v rozsudku ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby nedostatok\naktívnej legitimácie v konaní. Uznáva, že zmluvy o postúpení pohľadávok na účtoch\nv banke, ktoré boli príkazom prokurátora zaistené sú platné, avšak nevyvodzuje z nich našu\noprávnenosť na disponovanie s nimi do dňa 30.03.2007, kedy boli uzavreté. Zmluvami\no postúpení pohľadávok s postúpenými pohľadávkami prešli v zmysle ustanovenia §­u 524\nObčianskeho zákonníka aj ich príslušenstva a všetky práva s nimi spojené. Teda nastal\nvlastnícky vzťah, ktorý je absolútny a jednoznačne oprávňuje našu spoločnosť aj\nna uplatňovanie náhrady škody súdnou cestou.\nOdvolací súd ďalej konštatuje, že z vykonaného dokazovania nie je preukázaná\noprávnenosť nároku a to i napriek tomu, že sa touto otázkou podrobne nezaoberal. Nezvyklý\na snáď i nedovolený spôsob hodnotenia oprávnenosti nároku uplatneného v žalobe značne\nznižuje zrozumiteľnosť a presvedčivosť rozsudku a spolu so vzniknutými vadami nasvedčuje\nna poškodzovanie našej spoločnosti. Rozporná aplikácia právnych predpisov v súdnom\nkonaní narušuje niektoré aspekty právnej istoty, predovšetkým pocit, či presvedčenie, či\nv súdnej veci bolo aplikované právo a či našej spoločnosti bola poskytnutá dostatočná\nsúdna ochrana a či boli rešpektované naše základné práva a slobody.\nOdvolací súd neodôvodnil v čom vidí nedostatok príčinnej súvislosti medzi vznikom\nškody a nesprávnym úradným postupom. Jedným z princípov spravodlivého súdneho\nkonania ako ich garantuje článok 6, ods. 1 Dohovoru je i právo na náležité odôvodnenie\nrozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia , ktoré preskúmateľným spôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Rozsudok\nKrajského súdu v Prešove v časti, v ktorej odôvodňuje zamietnutie našej žaloby v dôsledku\nnedostatku príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody\n5\n\nnespĺňa požiadavky vyplývajúce z článku 6, ods. 1 Dohovoru ani z článku 46 ods. 1 Ústavy\nSR. Rozsudok Krajského súdu v Prešove je rozhodnutím, ktoré nie je z ústavného hľadiska\nakceptovateľné a udržateľné a máme za to, že týmto rozsudkom bolo porušené naše\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy SR.“.\n\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo Interflug a. s. v likvidácii na súdnu ochranu podľa článku 46,\nods. 1 a 3 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6, ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 6Co 127/2013 zo dňa 08.04.2014 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co 127/2013 zo dňa 08.04.2014\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa\nv sume, v akej budú vyčíslené, do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie 50 000,­ EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127\nods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd.\nÚstavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n6\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu\n\nk\n\ntomu\n\nsubjektu,\n\nktorého\n\noznačil\n\nza\n\nporušovateľa\n\nsvojich\n\npráv.\n\nPlatí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011, II. ÚS 27/2015).\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom\nustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej\n7\n\nlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri\nnapr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03, II. ÚS 27/2015).\nZo sťažnosti a z jej petitu vyplýva, že sťažovateľka ňou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu, nie však zároveň aj uznesením najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu\nsp. zn. 8 Cdo 251/2014 z 22. januára 2015. Táto skutočnosť je v zhode s ustálenou\njudikatúrou ústavného súdu podstatná pre posúdenie otázky, či sťažnosť nebola podaná\noneskorene.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej\nlehota na prípadné podanie sťažnosti po rozhodnutí o dovolaní bude považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj\nk tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer proti\nČeskej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z\n12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho\nbody 51, 53, 54), teda napadnutému rozsudku krajského súdu.\nSťažovateľka však po odmietnutí jej dovolania najvyšším súdom podala sťažnosť proti\nrozsudku krajského súdu, ale zároveň nenapadla aj uznesenie dovolacieho súdu sp. zn. 8\nCdo 251/2014 z 22. januára 2015. Citovaná judikatúra týkajúca sa zachovania lehoty podľa\n§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto nie je aplikovateľná. Ústavný súd totiž pri jej\naplikácii musí vychádzať z obsahu a zmyslu ustanovení § 53 zákona o ústavnom súde v\nspojení so svojím subsidiárnym postavením pri ochrane základných práv a slobôd, ktoré\nvyplýva okrem iného z čl. 127 ods. 1 ústavy. Ústavný súd v naznačených súvislostiach\npoukazuje na svoj už stabilizovaný právny názor, v zmysle ktorého pri posudzovaní otázky\ndodržania lehoty na podanie sťažnosti musí vychádzať z doslovného znenia zákona\no ústavnom súde a z toho, že ak sťažovateľ uplatnil mimoriadny opravný prostriedok –\ndovolanie, spôsobilý zabezpečiť ochranu jeho práv, avšak najvyšší súd ho následne odmietol\nako neprípustný, mal namietať vo svojej sťažnosti aj postup dovolacieho súdu, resp. jeho\n8\n\nrozhodnutie, čo však neurobil. Za splnenia uvedenej podmienky, aj keby došlo k situácii, že\nústavný súd pochybenie v postupe a rozhodnutí dovolacieho súdu nezistí a porušenie práv\nsťažovateľa nevysloví, mohol by aj napriek tomu preskúmať súčasne rozhodnutie súdu\nodvolacieho súdu (II. ÚS 505/2014, obdobne pozri napr. tiež III. ÚS 34/2012, III. ÚS\n543/2012, IV. ÚS 318/2013, II. ÚS 27/2015).\nÚstavný súd zistil, že rozsudok okresného súdu sp. zn. 17 C 199/2011 zo 14. mája\n2013 v spojení s napadnutým rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 9. júna\n2014.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že\nsťažovateľka nenapadla svojou sťažnosťou aj rozhodnutie dovolacieho súdu, sa lehota\nna podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu musí počítať odo dňa\nnadobudnutia jeho právoplatnosti. Za týchto okolností je celkom zjavné, že sťažovateľka\npodala svoju sťažnosť po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "lehota-zmeškanie lehoty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d6baec36-2df4-4468-ba21-aeb4a2ce10d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2015 z 15. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6baec36-2df4-4468-ba21-aeb4a2ce10d3"}, {"guid": "ussr:d4d7b915-5dc1-4d45-bcdc-0d4bf1bd2513", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 505/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 505/2014 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4d7b915-5dc1-4d45-bcdc-0d4bf1bd2513"}, {"guid": "ussr:ad473240-91c9-413a-8208-5d4ed4bc2743", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 318/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 318/2013 z 6. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-06", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad473240-91c9-413a-8208-5d4ed4bc2743"}, {"guid": "ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 543/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 543/2012 z 30. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:faa73a54-c33a-41b8-a39e-258cb2e3b8ce"}, {"guid": "ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2012 z 25. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-25", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:14033bc8-d3b3-4bb6-9eb8-46d48076d042"}, {"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "0fd8c470-80ba-43e1-bec2-0390ebd8e3bd:505cec25-51ae-48f0-858c-6dc10ac48fdb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3511204155.1", "spisova_znacka": "6Co/127/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/127/2013 z 27. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-01-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3511204155.1"}], "citovane_v": []}