{"guid": "ussr:899f283c-5006-49a5-a00d-f9f94eedcf64", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 571/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 571/2015 z 10. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 571/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/899f283c-5006-49a5-a00d-f9f94eedcf64", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.571.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 571/2015­14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n, adresa doručenia\n\n,\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom\npod sp. zn. 20 Cb 240/2002 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 Cob 186/2013, 2 Cob 187/2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n5. februára 2014 doručená sťažnosť\ndoručenia\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n, adresa\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), opravená v časti priznania úhrady\n\ntrov právneho zastúpenia podaním doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2014, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 240/2002 (ďalej aj „napadnuté konanie\n\nokresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 186/2013, 2 Cob 187/2013 (ďalej aj „napadnuté\nkonanie krajského súdu“).\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza, že «Okresný súd Bratislava V. v Bratislave\ndňa 15. 1. 2013 pod sp. zn. 23 Cb 240/2013 rozhodol tak, že môj návrh zamietol.\nKrajský súd v Bratislave dňa 29. 10. 2013 pod sp. zn. 2 Cob/186/2013 rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil a potvrdil aj uznesenie Okresného súdu Bratislava V. zo dňa\n29. 4. 2013. Rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť dňom 3. 12. 2013.\nNávrhom podaným na súd dňa 17. 7. 1996 som sa domáhal zaplatenia finančnej\nčiastky od odporcov za tovar, ktorý bol mojim vlastníctvom a ktorý odporcovia bez môjho\nsúhlasu a bez súhlasu svedkyne\n\npreniesli z mojej predajne\n\ndo svojich prenajatých priestorov.\nOdporca v prvom rade na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2011 vypovedal: „dali\nsme súhlas na presun jeho tovaru (tovaru navrhovateľa) do nášho priestoru, zadné\nschodisko. Tento presun sa realizoval v časovom úseku po 5. 6. 1994“.\nVšetko, čo vlastnícky patrilo mne, zmizlo, tovar i časť dokladov. Okrem mňa nesmel\nnikto disponovať s tovarom, ktorý bol mojim vlastníctvom.\nOdporcovia bez právneho dôvodu si tovar ponechali, neprejavili ochotu\nmi ho vrátiť, predávali ho, a tak sa bezdôvodne obohatili. Od roku 1996 doteraz mi\nnezaplatili za tovar žiadnu finančnú čiastku.\nPráve preto som sa domáhal na nezávislom a nestrannom súde svojho práva.\nSúd porušil ustanovenie č. 46 Ústavy SR, pretože od podania môjho návrhu na súd\nnebol nestranný. Nastali prieťahy v konaní, čo konštatoval aj Ústavný súd SR (sp. zn.\nII. ÚS 187/2011, pozn.). Zaujatosť súdu spočívala v tom, že súdne konanie bolo vedené tak,\nako mne preukázať, že neviem dokázať vlastníctvo odcudzeného tovaru. Moje vlastníctvo\ndokazuje:\n­ výpoveď odporcu v prvom rade na pojednávaní konanom dňa 14. 3. 2011,\nže keď presunuli tovar do svojich priestorov, nemali pochybnosti o mojom vlastníctve.\n­ výpoveď svedkyne\n2\n\n­ doklady faktúr, potvrdenia o zaslaní tovaru, ktoré súd od svedkyne neprijal\n­ špecifikácia tovaru vyplýva zo zápisu\n­ inventúra (dňa 5. 6. 1994).».\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Okresný súd Bratislava V v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n23 Cb 240/2002 a Krajský súd v Bratislave pod sp. zn. 2 Cob/186/2013, 2 Cob/187/2013\nporušil základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy SR, porušil právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy SR.\n2.\n\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 20.000 €,\n\nktoré sú povinné vyplatiť Okresný súd Bratislava V v Bratislave a Krajský súd v Bratislave\nspoločne a nerozdielne k jeho rukám do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.\nAlternatívne navrhujeme vyplatenie finančného zadosťučinenia rozdeliť medzi uvedené\nsúdy.\n3.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume...\n\n3 170,97 Eur..., ktorú je povinný Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave\nvyplatiť na účet\n\n−\n\ndo jedného mesiaca\n\nod právoplatnosti nálezu.“\nPrimerané finančné zadosťučinenie sťažovateľ žiada „ako prostriedok mojej\npsychickej ujmy spôsobenej dlhými rokmi mojej právnej neistoty a finančnej ujmy, ktorá mi\nje naďalej pôsobená tým, že som zaviazaný zaplatiť trovy konania odporcu, hoci on konal\nv rozpore s ústavnými právami. Súd nezohľadnil ani dôvody osobitého zreteľa, že moje\nprávo bolo opodstatnené, odporca ho nenamietol, len využil názor súdu, ktorý mi\nneposkytol ochranu môjho vlastníckeho práva“, avšak porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v sťažnosti nenamieta.\n\n3\n\nII.\nV záujme spresnenia a objektivizovania skutočností uvedených v sťažnosti\n(sťažovateľ nie je v konaní o sťažnosti zastúpený advokátom) si ústavný súd vyžiadal\nz krajského súdu spis okresného súdu sp. zn. 20 Cb 240/2002 (na ktorom sa podľa zistenia\nústavného súdu spis okresného súdu nachádzal; bol doručený krajskému súdu\n9. februára 2015), ako aj zberný spis krajského súdu týkajúci sa konania vedeného\nkrajským súdom pod sp. zn. 4 Cob 31/2015, v ktorom sa rozhoduje/rozhodovalo o odvolaní\nsťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu č. k. 20 Cb 240/2002­477 z 18. septembra 2014,\nktorým okresný súd sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.\nZo spisu okresného súdu sp. zn. 20 Cb 240/2002 ústavný súd zistil, že okresný súd\nrozsudkom č. k. 23 Cb 240/2002­387 z 15. januára 2013 návrh sťažovateľa zamietol a uložil\nmu zaplatiť náhradu trov konania odporcovi v 1. rade v sume 2 817,03 € do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku (odporcovi v 2. rade náhradu trov okresný súd nepriznal).\nSťažovateľ sa proti obidvom výrokom rozsudku odvolal.\nOkresný súd žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov uplatnenej\nna pojednávaní 15. marca 2013 uznesením č. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013\nnevyhovel a sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov mu nepriznal.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 2 Cob 186/2013­429, 2 Cob 187/2013 z 29. októbra\n2013 rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 240/2002­387 z 15. januára 2013 a uznesenie\nokresného súdu č. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013 potvrdil. Sťažovateľovi uložil\npovinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade trovy odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady\ntrov právneho zastúpenia v sume 353,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku\nkrajského súdu (odporcovi v 2. rade krajský súd náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal).\n\nRozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 240/2002­387 z 15. januára 2013\n\na uznesenie okresného súdu č. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013 v spojení\n\n4\n\ns rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob 186/2013­429, 2 Cob 187/2013 z 29. októbra 2013\nnadobudli právoplatnosť 3. decembra 2013.\nV\n\nnadväznosti\n\nna\n\nnadobudnutie\n\nprávoplatnosti\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013 (3. decembra 2013) okresný súd uznesením\nč. k. 20 Cb 240/2002­433 z 20. januára 2014 (právoplatným 10. mája 2014) uložil\nsťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku okresného súdu\nz 15. januára 2013 v sume 708 €. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 30. apríla 2014\npodanie označené ako „odvolanie proti uzneseniu o oslobodení od súdnych poplatkov\nvo veci 20 Cb 240/2002­433“, ktoré okresný súd posúdil ako žiadosť o oslobodenie\nod súdnych poplatkov a uznesením č. k. 20 Cb 240/2002­477 z 18. septembra 2014\nrozhodol tak, že sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal. O odvolaní\nproti tomuto uzneseniu\n\nrozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k.\n\n4 Cob 31/2015­483\n\nz 25. júna 2015 tak, že uznesenie č. k. 20 Cb 240/2002­477 z 18. septembra 2014 potvrdil.\nSťažovateľovi\n\nbolo\n\ndoručené\n\n20. júla 2015\n\na zároveň\n\ntýmto\n\ndňom\n\nnadobudlo\n\naj právoplatnosť.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa\na zisťuje, či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého\nsa možno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá má svoj základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\n6\n\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nZ obsahu sťažnosti v spojení s navrhovaným petitom na rozhodnutie vyplýva,\nže sťažovateľ nesúhlasí s rozhodnutiami (okresného súdu a krajského súdu) vo veci samej\nvydanými v označených konaniach a s uzneseniami okresného súdu týkajúcimi\nsa rozhodovania o jeho oslobodení od súdnych poplatkov, a preto namieta neposkytnutie\nnáležitej súdnej ochrany jeho vlastníctvu a nestrannosť konajúcich súdov.\n1. K postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cb 240/2002\na rozhodnutiam vydaným v tomto konaní\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n7\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.\nÚS 115/07).\nProti napadnutému rozsudku a uzneseniam okresného súdu a postupu, ktorý\npredchádzal ich vydaniu, podal sťažovateľ odvolania, o ktorých bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaniach sťažovateľa\nv danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto odmietol túto časť\nsťažnosti sťažovateľa pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n2. K postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Cob 186/2013,\n2 Cob 187/2013 a rozsudku z 29. októbra 2013 vydanému v tomto konaní\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd považoval za potrebné z hľadiska limitov ústavnej kontroly rozhodnutí\nvšeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\n\n8\n\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom\nby bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti o. i. skúmal, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu, alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n9\n\nKrajský súd rozsudok č. k. 2 Cob 186/2013­429, 2 Cob 187/2013 z 29. októbra 2013,\nktorým potvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 23 Cb 240/2002­387 z 15. januára 2013\na uznesenie okresného súdu č. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013, odôvodnil takto:\n„... Odvolací súd preskúmal rozsudok a napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1\nO. s. p., prejednal odvolania žalobcu podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia\npojednávania, keď termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli\nsúdu dňa 09. 10. 2013 a dospel k záveru, že tieto odvolania nie sú dôvodné.“\n\na) K rozhodnutiu vo veci samej uviedol:\n«Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že po čiastočnom späťvzatí žaloby bol\npredmetom sporu nárok žalobcu na zaplatenie sumy 355.594,­ Sk s príslušenstvom a to:\n347.394,­­ Sk za odcudzený tovar a ušlý zisk a 8.200,­­ Sk za reklamu a časť zariadenia.\nPísomným podaním doručeným súdu dňa 5. 4. 2011 žalobca špecifikoval svoj nárok\nako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď uviedol, že žalovaní si ponechali\nvšetok tovar patriaci žalobcovi a tým sa bezdôvodne obohatili. Domáhal sa zaplatenia\nžalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia, pričom výška peňažnej náhrady\nmusí zodpovedať ekonomickej hodnote bezdôvodného obohatenia v čase jeho získania.\nPredmetným písomným podaním teda žalobca dostatočne jasne kvalifikoval svoj\nnárok ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu súd prvého stupňa\nposudzoval nárok žalobcu aj ako nárok na náhradu škody a aj ako nárok na vydanie\nbezdôvodného obohatenia.\nAj keď súd dospel k správnemu záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno\npreukázania rozhodných skutočností, bolo povinnosťou súdu prvého stupňa najskôr\nsa vysporiadať s otázkou právnej kvalifikácie. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou\nvykonanou účastníkom konania, pre právnu kvalifikáciu sú rozhodujúce skutkové tvrdenia.\nVlastník veci sa môže domáhať finančnej náhrady za vec, ak bola získaná protiprávnym\nkonaním z titulu náhrady škody. V prípade, že neprichádza do úvahy zodpovednosť\n10\n\nza škodu, je možné domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451\nObčianskeho zákonníka. V prejednávanej veci žalovaní nezískali veci, ktorých finančnú\nnáhradu žalobca požaduje protiprávnym konaním. Medzi účastníkmi konania však nedošlo\nk platnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, ani k uzatvoreniu zmluvy o komisionálnom predaji,\npremetom ktorých by bol tovar uvedený v inventúrnom súpise a ktorý zostal v dispozícii\nžalovaných. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní\nnepreukázal, že je vlastníkom vecí, ktorých zaplatenie požaduje, že všetky zostali v\ndispozícii žalovaných a nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia.\nŽalobca v odvolaní vytkol súdu prvého stupňa, že nezdôvodnil, prečo neuznáva ako\ndôkaz inventúrny súpis z 5. 6. 1994 a faktúru za vystavený tovar. Keďže inventúrny súpis\nnebol podpísaný žalovanými a nie je z neho zrejmé, že mal byť podkladom pre uzatvorenie\nkúpnej zmluvy, resp. iného zmluvného vzťahu, nebolo možné tento dôkaz akceptovať. Taktiež\nžalobca nepreukázal výšku bezdôvodného obohatenia, nie je zrejmé, Či malo ísť o hodnotu\nvecí, resp. výťažok z predaja. Samotná faktúra nepreukazuje ani vlastníctvo k tovaru ani\njeho cenu, v súdnej judikatúre sa nepovažuje za dôkaz o dodaní tovaru a výške jeho ceny,\nzo strany žalobcu išlo o výzvu na zaplatenie.\nV zmysle § 120 ods. 1 O. s. p. bol žalobca v konaní povinný preukázať pravdivosť\nsvojich tvrdení. To znamená, že ho v spore zaťažovalo dôkazné bremeno, ktoré „neuniesol“\na preto nemohol byť v konaní úspešný.\nNapadnuté rozhodnutie bolo správne aj v časti náhrady trov konania, ktoré súd\nprvého stupňa priznal podľa zásady úspechu v konaní. Žalobca neuviedol žiadne také\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania úspešnému\núčastníkovi v spore.»\nb) K nevyhoveniu žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov uviedol:\n„Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalobcu proti uzneseniu o nepriznaní\noslobodenia od súdnych poplatkov a dospel k záveru, že nie je dôvodné.\nOdvolací súd sa stotožnil podľa § 219 ods. 2 O. s. p. s odôvodnením napadnutého\nuznesenia. Na zdôraznenie správnosti uznesenia a k odvolacej námietke žalobcu uvádza,\nže skutočnosť, že žalobca byt predal, nie je dôvodom na priznanie oslobodenia od súdnych\n11\n\npoplatkov. Naopak táto skutočnosť znamená, že žalobca nadobudol finančné prostriedky\na nijakým spôsobom nepreukázal, že všetky použil na splatenie dlhov. Žalobca teda\nnepreukázal, že jeho majetkové pomery odôvodňujú oslobodenie od súdnych poplatkov\na keďže v konaní nebol úspešný, nie je splnená ani druhá podmienka na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov. Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. veta prvá, musia byť\nna priznanie oslobodenia splnené kumulatívne obidve podmienky a to, že to odôvodňujú\nmajetkové pomery účastníka a nejde o bezúspešne bránenie práva.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1\nO. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní\núspešný, priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 353,94 Eur (1 právny úkon\nvyjadrenie k odvolaniu pri sadzbe 287,14 Eur + 7,18 Eur paušál + DPH). Žalobca\nje povinný zaplatiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania v súlade s § 149 ods. 1\nO. s. p. k rukám jeho právneho zástupcu. Žalovanému v 2. rade trovy odvolacieho konania\nnevznikli.“\nV nadväznosti na námietky sťažovateľa smerujúce proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu ústavný súd poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej\nodôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať\nizolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria\njeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(tak prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného\nsúdneho konania (IV. ÚS 350/09).\nV súlade s uvedeným ústavný súd uvádza aj podstatu argumentov/záverov uvedených\nv odôvodnení\na) rozsudku okresného súdu č. k. 23 Cb 240/2002­387 z 15. januára 2013, na základe\nktorých zamietol návrh sťažovateľa:\n\n12\n\n„Navrhovateľ si podľa uvedeného v súdnom konaní uplatnil peňažný nárok vo výške\n11.803,56,­ Eur a to ako nárok na náhradu škody, neskôr v podaní zo dňa 5. 4. 2011 titulom\nvydania bezdôvodného obohatenia...\nZákladnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:\na) porušenie právnej povinnosti,\nb) existencia škody,\nc) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,\nd) zavinenie...\nPorušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore\ns objektívnym právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym\nkonaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade s právom vykonané. Uskutočnený\núkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu právnej povinnosti, ktorá\nvyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré mal škodca\nzachovávať, zo zmlúv alebo iných právnych úkonov.\nPod pojmom škody treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére\npoškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom.\nRozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba rozumieť\nzmenšenie majetku poškodeného (prípadne náklady potrebné na to, aby sa dosiahol\npredchádzajúci stav).\nPod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, nebyť vzniku\nškody.\nPríčinná súvislosť, ako jedna zo zákonných požiadaviek vzniku zodpovednosti\nza škodu musí byť vzťah príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť\nv každom konkrétnom prípade preukázaná, nemožno ju len predpokladať.\nZavinenie má vzťah subjektívny, pretože znamená psychický vzťah škodcu\nk protiprávnemu úkonu a ku škode. Pri zavinení z nedbanlivosti sa zavinenie predpokladá,\nobčiansko­právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, to neplatí pre zavinenie\númyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. Občiansky zákonníka umožňuje zbaviť sa\nzodpovednosti − exkulpáciu, pričom škodca musí preukázať existenciu takých okolností,\n\n13\n\nz ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého\núsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.\n... V konaní navrhovateľ nepreukázal skutočnú škodu, ani ju explicitne nevyčíslil.\n... Navrhovateľ nepreukázal, že by bol vlastníkom uvedeného tovaru, nepreukázal\njeho hodnotu v čase vzniku škody.\nPodľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový\nprospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu\nalebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný\nz nepoctivých zdrojov...\nTak ako v prípade nároku uplatneného titulom náhrady škody ani v prípade nároku\ntitulom bezdôvodného obohatenia navrhovateľ nepreukázal vlastnícke práva k majetku a ani\nvýšku, o ktorú sa odporcovia údajne bezdôvodne obohatili.\nVzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľ neuniesol procesnú zodpovednosť účastníka\nkonania za preukázanie svojich tvrdení, súd vyhodnotil vec v jeho neprospech a návrh\nzamietol.\nJediným dôkazným prostriedkom ktorým preukazoval navrhovateľ vlastníctvo\nk tovaru bol inventúrny súpis zásob s dátumom 5. 6. 1994, ktorý nebol potvrdený\nodporcami.\nNavrhovateľ poukazoval na ručne písanú verziu inventúrneho súpisu zásob\ns podpismi odporcov, avšak týmto dokladom nedisponoval žiaden z účastníkov konania.“\nb) uznesenia okresného súdu č. k. 20 Cb 240/2002­403 z 29. apríla 2013, na základe\nktorých nevyhovel žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov:\n„... Podľa § 138 ods. 1 zák. č. 99/1963 O. s. p. na návrh môže súd priznať celkom\nalebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú\na ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.\nAk nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie od súdnych poplatkov na celé konanie\na má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však\nnevracajú.\n\n14\n\nAko vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia, aby účastníkovi mohlo byť\npriznané oslobodenie od súdnych poplatkov, musia byť súčasne splnené dve zákonné\npodmienky. Prvou podmienkou sú majetkové pomery účastníka, ktoré musia odôvodňovať\npriznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Druhou podmienkou, ktorú súd pri\noslobodzovaní od súdneho poplatku berie do úvahy je, či u účastníka nejde o svojvoľné\nalebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.\nSúd pri skúmaní majetkových pomerov navrhovateľa zistil, že oslobodenie\nod súdnych poplatkov nie je dôvodné. Súdny poplatok za odvolanie predstavuje sumu\nvo výške 708,­ Eur. Navrhovateľ má byt, ďalej pozemky v lukratívnej\nasti Bratislavy −katastrálne územie Staré mesto, Heydukova 31. Súdu neuviedol, či\nmu bolo priznaný invalidný dôchodok alebo nie. Z výpisu z účtu z 31. 08. 2012 vedenom vo\nje zrejmé, že byt opäť prenajíma s nájomným vo výške 620,­­ Eur, ďalej že na\ntom účte boli uskutočnené vklady vo výške 2.995,­ Eur a výbery vo výške 2.963,02 Eur. Súd\nprihliadal aj na skutočnosť, že navrhovateľ je značne zadĺžený svojej matke, avšak\nvychádzajúc z pohybov na jeho účte, ktoré sú nadštandardné, ako aj z jeho majetkových\npomerov (byt, lukratívny pozemok) vyplýva, že navrhovateľ môže uhradiť súdny poplatok\nza odvolanie.\nČo sa týka splnenia druhej podmienky na priznanie oslobodenia od súdnych\npoplatkov súd vychádzal z rozsudku tunajšieho súdu 20 Cb/240/2002­387 zo dňa\n15. 01. 2013, ktorým bol návrh zamietnutý a má za to, že táto podmienka nie je splnená.\nKeďže nie je splnený ani jedna z dvoch kumulatívnych podmienok na priznanie\noslobodenia od súdnych poplatkov, súd za použitia citovaného ustanovenia zákona\nrozhodol tak, že navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatok nepriznal.“\nÚstavný súd zastáva názor, že argumentáciu krajského súdu možno považovať\nza dostatočnú a presvedčivú. Nemožno teda dospieť k záveru, podľa ktorého by jeho\nrozhodnutie malo byť arbitrárne či zjavne neodôvodnené, t. j. také, ktoré by bolo založené\nna právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel\naplikovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Na uvedenom závere nič nemení\n\n15\n\nokolnosť, že sťažovateľ je iného názoru. Jeho odlišný právny názor totiž nemôže sám osebe\nbez ďalšieho zakladať porušenie práv podľa označených článkov ústavy a dohovoru.\nZ uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a základným\nprávom podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 ústavy, ktorých porušenie sťažovateľ\nnamieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n3. K namietanej nestrannosti konajúcich súdov v napadnutých konaniach\nSúčasťou základného práva na súdnu ochranu garantovaného v čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo na nestranný súd. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta nestrannosť konajúcich\nsúdov, avšak v sťažnosti neuvádza žiadne právne relevantné argumenty na podporu podľa\nsvojho tvrdenia. Jediným argumentom je jeho nesúhlas s rozhodnutiami všeobecných súdov.\nV sťažnosti tiež neuvádza, či využil právne prostriedky na ochranu tohto svojho\npráva, ktoré má v systéme všeobecných súdov podľa Občianskeho súdneho poriadku\n[napr. uplatnenie námietky zaujatosti podľa § 15a, využitie inštitútu dovolania podľa § 237\nods. 1 písm. g)]. Vychádzajúc zo subsidiárnej právomoci ústavného súdu, nevyužitie týchto\nprostriedkov právnej ochrany zakladá dôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti\npre neprípustnosť. Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd odmietol túto časť sťažnosti\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Absencia právne relevantného odôvodnenia tejto\nčasti sťažnosti navyše zakladá dôvod na jej odmietnutie aj pre nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa uvedenými v petite jeho sťažnosti.\n\n16\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2c4b9c88-9335-48e4-b37a-374292a9ef9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 187/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 187/2011 z 8. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c4b9c88-9335-48e4-b37a-374292a9ef9b"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "da734c36-02e4-4578-875c-6c716e8257ad:f75ee86a-11b4-48f2-8f91-b17dc78c3fff", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8113229712.2", "spisova_znacka": "4Cob/31/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/31/2015 z 28. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113229712.2"}, {"guid": "587c90b3-5f85-4d77-9772-e2ae58367670:fc7c8691-7466-43ad-9c70-0735486176f1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7611215114.1", "spisova_znacka": "2Cob/186/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/186/2013 z 27. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7611215114.1"}, {"guid": "5926819f-f380-4ad4-91a2-3fba14f1ce56:3fef92fa-610d-4d03-9525-6f805846caa4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7209223640.1", "spisova_znacka": "2Cob/187/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/187/2013 z 27. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-02-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7209223640.1"}, {"guid": "3544a7bb-7850-4b70-b13b-d41bab247768:737e7ae8-a858-40d4-8f44-85da11a3e0c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/240/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 23Cb/240/2013 z 24. 2. 2020", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2020-02-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3544a7bb-7850-4b70-b13b-d41bab247768:737e7ae8-a858-40d4-8f44-85da11a3e0c2"}, {"guid": "916247f9-80c5-4908-b2aa-a994f7022615:25937146-4d70-48b7-ae54-72624f42131c", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cb/240/2002", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 20Cb/240/2002 z 15. 1. 2013", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2013-01-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/916247f9-80c5-4908-b2aa-a994f7022615:25937146-4d70-48b7-ae54-72624f42131c"}], "citovane_v": []}