{"guid": "ussr:f79cf136-b388-40c5-8dad-ac1b42bdc88d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.585.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2015 z 23. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 585/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.585.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "nazov": "čl. 47 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-4", "nazov": "čl. 50 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f79cf136-b388-40c5-8dad-ac1b42bdc88d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.585.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.585.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.585.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 585/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa\n\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Máriom Buksom, právne služby,\ns. r. o., Červenej armády 1, Martin, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom\nOkresného súdu Žilina sp. zn. 28 T 80/2013 z 20. júna 2013 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 55/2014 z 29. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Máriom Buksom, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46\nods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2, 3 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nrozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 T 80/2013 z 20. júna\n2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 1 Tdo 55/2014 z 29. októbra 2014.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol najmä, že „bol rozsudkom Okresného súdu Žilina\nsp. zn.: 28T/80/2013 z 20.06.2013 uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania\na obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. za čo mu bol uložený trest odňatia\nslobody vo výmere 4 mesiace, ktoré výkon súd podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu\nvo výmere 15 mesiacov a uložil mu obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania omamných\na psychotropných látok.\nTýmto rozsudkom súd schválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi sťažovateľom\na prokurátorom Okresnej prokuratúry v Žiline dňa 03.05.2013 sp. zn.: 3 Pv 1068/12­17.\nSťažovateľ podaním zo dňa 25.07.2014 napadol vyhlásený rozsudok Okresného súdu\nŽilina sp. zn.: 28T/80/2013 z 20.06.2013 dovolaním podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,\nv ktorom namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo schváleniu dohody o vine a treste, ktorá\nbola následne rozsudkom schválená, došlo k závažnému porušeniu práva obvineného\nna obhajobu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.: 1Tdo/55/2014 z 29.10.2014\npostupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie sťažovateľa odmietol a to v podstate\nz tých dôvodov, že v konaní, ktoré predchádzalo schváleniu dohody o vine a treste, ktorá\nbola následne rozsudkom schválená, nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obvineného\nna obhajobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ani\nprípadné porušenie niektorého z čiastkových práv obvineného upravených Trestným\nporiadkom za účelom naplnenia práva obvineného na obhajobu, pokiaľ sa to zásadným\nspôsobom, neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá\n2\n\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.. V praxi to podľa súdu znamená, že\no zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní\nobhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Súd ďalej uviedol,\nže ohľadne námietky obvineného pre porušenie jeho práv, lebo nebol policajtmi poučený\no práve nevypovedať, resp. nevydať dôkaz proti svojej osobe, nezákonnosti vykonania\nosobnej prehliadky a následnej nezákonnosti dôkazov pri týchto úkonoch získaných,\nkonštatoval, že táto argumentácie nenapĺňala dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/\nTr. por. ale pod iný dovolací dôvod, ktorý sťažovateľ nemohol uplatniť. Napokon poukázal\nna to, že sám sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu inicioval konanie o dohode o vine\na treste, nezákonnosť získaných dôkazov a postupu polície vtedy nenamietal a že keď bol\nvypočúvaný v postavení svedka, bol riadne poučený o svojom práve odmietnuť vypovedať\na že príslušníci mestskej polície takúto povinnosť nemali, lebo ho predviedli za účelom\npreukázania totožnosti, nie výsluchu...\nSťažovateľ namieta, že konaním a rozhodnutiami vydanými v konaní Okresného súdu\nŽilina sp. zn. 28T/80/2013 a Najvyššieho súdu SR v Bratislave pod sp. zn. 1Tdo/55/2014\ndošlo k porušeniu práva na súdnu ochranu podľa čl. čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 50\nods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej republiky, preto že v konaní pred týmito súdmi došlo\nk porušeniu práva sťažovateľa na súdnu ochranu, prezumpciu neviny a práva\nnekriminalizovať svoju osobu a práva na obhajobu.“.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy SR, § 56 ods. 1 zákona o konaní pred ústavným súdom\nSR, Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 28T/80/2013 rozsudkom zo dňa\n20.06.2013 v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR v Bratislave pod sp. zn.\n1Tdo/55/2014 uznesením zo dňa 29.10.2014 porušili základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2, 3, 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o konaní pred Ústavným súdom zrušuje sa rozsudok\nOkresného súdu Žilina vyhlásený v konaní vedenom pod sp. zn. 28T/80/2013 zo dňa\n20.06.2013.\n3\n\nOkresný súd Žilina a Najvyšší súd SR v Bratislave sú povinní spoločne a nerozdielne\nzaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia 355,73 EUR a to na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa JUDr. Mario Buksa, právne služby, s. r. o., Červenej armády 1,\nMartin č. účtu...“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\n4\n\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 28 T 80/2013 z 20. júna 2013 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 55/2014\nz 29. októbra 2014 „došlo k porušeniu jeho práv na súdnu ochranu, práva na prezumpciu\nneviny a práva odmietnuť poskytnúť dôkaz o svojej trestnej činnosti“ podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 a 3 ústavy, pretože keď ho 28. septembra 2012 „zadržala\nhliadka Mestskej polície v Žiline pri tom, ako jeho kamarát fajčil. Príslušník hliadky ho\nvyzval, aby preukázal svoju totožnosť a keďže nemal pri sebe občiansky preukaz, vyzvali,\nho, aby s nimi išiel na oddelenie Mestskej polície v Žiline, kde ho prehľadali, pričom u neho\nnašli sáčky s marihuanou. Príslušníci mestskej polície takto konali napriek tomu, že sa\nsťažovateľ ani jeho kamarát nedopúšťali žiadnej protiprávnej činnosti a to ani trestnej, ani\npáchania priestupku. Príslušníci mestskej polície konali svojvoľne, bez toho, aby poučili\nsťažovateľa o jeho právach, najmä o práve na odmietnutie výpovede, práve odmietnuť\npredložiť polícii dôkazy o jeho prípadnej trestnej činnosti a o práve na rešpektovanie jeho\nsúkromia. Následne bol sťažovateľ predvedený na Obvodné oddelenie PZ Žilina – západ,\nkde tiež neboli žiadnym relevantným spôsobom poučení o svojich právach a vo veci bolo\nzačaté trestné stíhanie pre prečin podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák..., porušenie práv\nsťažovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní žiadnym spôsobom nenapravili\nani všeobecné súdy pri zisťovaní podmienok na schválenie o dohody o vine a treste ani\nv rámci konania o jedinom možnom opravnom prostriedku, ktorý je možné uplatniť po jej\nschválení rozsudkom súdu.“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n5\n\nPodľa čl. 47 ods. 1 ústavy každý má právo odoprieť výpoveď, ak by ňou spôsobil\nnebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe.\nPodľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa\nza nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 50 ods. 4 ústavy obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho\nnemožno pozbaviť nijakým spôsobom.\n1. K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu\nsp. zn. 28 T 80/2013 z 20. júna 2013\nVo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv postupom a rozhodnutím\nokresného súdu ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že z čl. 127 ods. 1 ústavy\nvyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je rozdelený medzi\nvšeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou založená\nprimárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\n\n6\n\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti rozsudku okresného súdu, ktorým podľa § 334 ods. 1 a 4 Trestného poriadku\nschválil dohodu o vine a treste uzavretú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina\na sťažovateľom, nebolo prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nSťažovateľ túto možnosť využil a proti rozsudku okresného súdu z 20. júna 2013\npodal dovolanie podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nO jeho dovolaní bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd a v prípade zistenia zásahu\ndo základných práv alebo slobôd sťažovateľa postupom alebo rozhodnutím prvostupňového\nsúdu bol povinný týmto poskytnúť primeranú ochranu. Právomoc najvyššieho súdu\nrozhodnúť o dovolaní sťažovateľa vylučuje právomoc ústavného súdu rozhodnúť o časti\nsťažnosti podliehajúcej prieskumnej právomoci najvyššieho súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť\nsťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej\nprávomoci.\n2. K namietanému porušeniu označených práv uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Tdo 55/2014 z 29. októbra 2014\nNajvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku, pretože neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1\npísm. c), podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené\nprávo na obhajobu.\n\n7\n\nNajvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n«Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 20. júna 2013 sp. zn. 28T 80/2013 schválil\npodľa § 334 ods. 1, ods. 4 Tr. por. dohodu o vine a treste zo dňa 3. mája 2013, uzavretú\nmedzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Žilina a obvineným ml.\n. Obvinený ml.\n\n,\n\nbol uznaný za vinného zo spáchania\n\nprečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 2 Tr. zák., a to na skutkovom základe,\nže od presne nezisteného času dňa 28. septembra 2012 až do 14.50 hod. dňa 28. septembra\n2012 v Žiline mal neoprávnene v držbe dve igelitové vrecká so sušeným rastlinným\nmateriálom, ktorý vykazoval morfologické a mikroskopické znaky typické pre rastliny rodu\nCannabis (konopa),... pričom rastliny rodu Cannabis (konopa) sú zaradené do I. skupiny\npsychotropných látok v zozname omamných a psychotropných látok, uvedenom v prílohe\nč. 1 zákona č. 139/19998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch\nv znení neskorších predpisov.\nOkresný súd uložil obvinenému ml.\n\npodľa § 171 ods. 2 Tr. zák.\n\ns poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák. s použitím § 117\nods. 1 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. a s použitím § 119 ods. 1\nTr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú\ndobu vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov.\nPodľa § 50 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvinenému\nuložil obmedzenie spočívajúce v zákaze používania omamných a psychotropných látok.\nProti tomuto rozsudku podal obvinený ml.\n\n, prostredníctvom obhajcu,\n\ndovolanie, uplatniac dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda\ns odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nV odôvodnení dovolania obvinený namietal, že v konaní, ktoré predchádzalo\nschváleniu dohody o vine a treste uzavretej medzi prokurátorom a obvineným, došlo k vade\nspočívajúcej v závažnom porušení práva obvineného na obhajobu. Obvinený musí byť\nriadne poučený o svojom práve nevypovedať, resp. neposkytnúť dôkazy, na základe ktorých\n8\n\nby mohol byť trestne stíhaný, t. j. obvineného nemožno vystaviť nebezpečenstvu\nsamoobvinenia. Príslušníci Mestskej polície v Žiline sa uvedenými zásadami neriadili, keď\nobvineného nepoučili o jeho právach, len ho vyzvali na legitimovanie sa. Obvinený nemal\npri sebe občiansky preukaz, preto ho vyzvali, aby s nimi išiel na oddelenie Mestskej polície,\nkde obvineného prehľadali a po nájdení sáčkov s marihuanou, obvineného odovzdali\npríslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky. Obvinený následne nebol riadne\npoučený ani zo strany príslušníkov Obvodného oddelenia PZ Žilina – západ.\nPodľa názoru obvineného mal byť po zistení totožnosti prepustený. Príslušníci PZ,\nani príslušníci Mestskej polície nemali dôvod vykonať prehliadku osoby v zmysle\nustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, pretože nevykonávali\nslužobný zákrok a prehliadka obvineného nebola zameraná na zistenie, či obvinený nemá\nzbraň. Nezákonne uskutočnená prehliadka mala za následok nezákonné získanie dôkazov –\n„dobrovoľne“ vydaných vecí dôležitých pre trestné stíhanie. Ak policajti nevykonali\nprehliadku obvineného po jeho poučení o práve odmietnuť takýto úkon a nedisponovali\nsúhlasom prokurátora, konali v rozpore so zákonom, preto takto získaný dôkaz bol\nv trestnom konaní nepoužiteľný. Následne vykonané dôkazy, priznanie obvineného, boli tiež\nnezákonné.\nObvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby postupom podľa § 386 ods. 1 Tr. por.\nvyslovil rozsudkom, že rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 20. júna 2013 sp. zn.\n28 T 80/2013 boli porušené práva obvineného\n\nv čl. 47 ods. 1, čl. 50 ods. 2,\n\nods. 3, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 4, ods. 9 a § 34 ods. 1 Tr. por., zrušil\nnapadnutý rozsudok a okresnému súdu prikázal, aby vec znova rozhodol.\nK dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Žilina, ktorá uviedla, že\npredmetné trestné stíhanie obvineného bolo právoplatne skončené schválením dohody\no vine a treste Okresným súdom Žilina. Dohoda o vine a treste bola medzi prokurátorom\nOkresnej prokuratúry Žilina a obvineným ml.\n\nuzatvorená so súhlasom jeho\n\nobhajcu JUDr. Mária Buksu. Obvinený, ani jeho obhajca, v priebehu prípravného konania\na súdneho konania nenamietali zákonnosť vykonaných dôkazov. Obvinený sa k spáchaniu\nskutku priznal a oľutoval ho. Podľa názoru prokurátorky boli všetky dôkazy v prípravnom\nkonaní vykonané zákonným spôsobom. Argumentáciu obvineného považovala za účelovú,\n9\n\npreto dovolaciemu súdu navrhla, dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por.\nodmietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por.\nzistil, že dovolanie podané obvineným ml.\n\nnie je dôvodné...\n\nPodľa § 334 ods. 4 Tr. por. ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to\nrozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani\ndovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/. V posudzovanom prípade obvinený\nnapadol rozsudok, ktorým okresný súd schválil dohodu o vine a treste, z dôvodu uvedenom\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Z takéhoto dôvodu je dovolanie prípustné.\nDovolanie bolo podané obvineným prostredníctvom obhajcu, bolo preto podané osobou\noprávnenou podľa § 369 ods. 2 písm. c Tr. por. a § 373 Tr. por. Dovolanie bolo podané\nna Okresnom súde Žilina, t. j. v mieste uvedenom v ustanovení § 370 Tr. por., a to\nv zákonnej 3­ročnej lehote.\nV dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané, tak\naby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu\nalebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda, že zásadným spôsobom bolo porušené\nprávo na obhajobu.\nZásada „právo na obhajobu“ vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola\nzaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda\nnevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv\na slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni\ndemokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo\nnajširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale\nv záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale\naj zo záujmu štátu na zistenie pravdy. Podľa názoru dovolacieho súdu právo na obhajobu\nsa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa\nuznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok\nnastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej\nochrany.\n10\n\nZásada „právo na obhajobu“ obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného:\n­ právo obhajovať sa osobne, alebo\n­ právo obhajovať sa za pomoci obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\n­ právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie\nobhajcu á vyžadujú to záujmy spravodlivosti.\nKonštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných\npráv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom\nkonaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok\nobsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného,\ncharakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len\nniektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného\nv trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr.\npor. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva\nna obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to\nznamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal\nv konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.\nDovolací súd takéto pochybenie súdu prvého stupňa, ani orgánov činných v trestnom\nkonaní nezistil. Obvinený mal obhajcu počas celého prípravného konania, ako aj v konaní\npred súdmi, keď si obhajcu po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, doručené\nobvinenému dňa 27. decembra 2012, splnomocnením zo dňa 3. januára 2013 sám zvolil.\nNásledné úkony trestného konania boli vykonané za prítomnosti zvoleného obhajcu.\nPokiaľ ide o námietku obvineného ohľadne porušenia jeho práv, pretože nebol\npolicajtmi poučený o práve nevypovedať, resp. nevydať dôkaz proti svojej osobe,\nnezákonnosti vykonania prehliadky osoby a s tým súvisiacou nezákonnosťou získaných\ndôkazov, dovolací súd primárne konštatuje, v zmysle vyššie uvedeného, že argumentácia\nobvineného nenapĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvineným\nuvádzané dôvody dovolania možno subsumovať pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. g/ Tr. por., ktorý však obvinený, vzhľadom na schválenú dohodu o vine a treste,\nnemohol uplatniť.\n11\n\nPre úplnosť dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že obhajca obvineného inicioval\nzačatie konania o dohode o vine a treste (záznam o preštudovaní vyšetrovacieho spisu\nzo dňa 21. februára 2013), pričom počas konania nenamietal nezákonnosť vykonaných\ndôkazov, ani iné nedostatky konania.\nNad rámec rozhodnutia najvyšší súd uvádza, že obvinený bol pred svojim výsluchom\nv postavení svedka (zápisnica o výsluchu svedka zo dňa 28. septembra 2012, č. l. 9)\npoučený o práve odoprieť výpoveď v zmysle ustanovenia § 130 ods. 2 Tr. por. Mestskí\npolicajti nemali povinnosť obvineného poučovať o práve nevypovedať, nakoľko obvinený bol\npredvedený na útvar mestskej polície za účelom preukázania jeho totožnosti, nie výsluchu.\nZ uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného ml.\n\nna neverejnom\n\nzasadnutí odmietol.»\nZ čl. 124 ústavy vyplýva, že ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či\nmimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani\noprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nkonštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým ako „pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Táto ochrana sa prejavuje aj v tom, že všeobecný súd odpovedá\nna konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky\nkľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\nÚstavný súd už opakovane uviedol (napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07), že ochrana ústavou,\nprípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená\nlen ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní\n\n12\n\nústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy\na zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd v rámci predbežného prerokovania preskúmal napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu, pričom zistil, že toto rozhodnutie nesignalizuje možnosť porušenia\nzákladných práv a slobôd sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je ústavne\nakceptovateľným spôsobom odôvodnené, keďže zrozumiteľne reaguje na kľúčovú dovolaciu\nnámietku sťažovateľa založenú na tvrdení sťažovateľa o porušení jeho práva na obhajobu.\nPrávna argumentácia, na základe ktorej najvyšší súd zamietol dovolanie sťažovateľa,\npodľa názoru ústavného súdu nevyvoláva ústavné pochybnosti, napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu nie je arbitrárne a ani zjavne neodôvodnené. Za týchto okolností niet\ndôvodov na to, aby ústavný súd do záverov najvyššieho súdu zasiahol. Skutočnosť, že\nprávne závery najvyššieho súdu nekorešpondujú s právnym názorom sťažovateľa, sama\nosebe nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia sťažovateľom označených základných\npráv.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom základných práv, ktorých\nvyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru\no ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. septembra 2015\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "trest-podmienečný", "príčinná súvislosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "obhajoba, obhajca-zvolený", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": []}