{"guid": "ussr:8c37438c-c83b-4e8e-b489-a16a7cdaac47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.607.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 607/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 607/2015 z 24. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 607/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.607.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "nazov": "čl. 11 ods. 4 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c37438c-c83b-4e8e-b489-a16a7cdaac47", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.607.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.607.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.607.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 607/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej\nspoločnosti RAVEN, a. s., Šoltésovej 420/2, Považská Bystrica, zastúpenej Advokátskou\nkanceláriou Štrbáň, s. r. o., Ulica 1. mája, Púchov, konajúcou prostredníctvom advokáta\na konateľa JUDr. Branislava Štrbáňa, vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n17 Co 267/2011 z 28. augusta 2012 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co\n171/2014 z 25. februára 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti RAVEN, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. mája 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVEN, a. s., Šoltésovej 420/2, Považská\nBystrica (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou Štrbáň, s. r. o.,\nUlica 1. mája, Púchov, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Branislava\nŠtrbáňa, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 267/2011 z 28. augusta 2012 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok“) a uznesením krajského súdu sp. zn. 6 Co 171/2014 z 25. februára 2014 (ďalej\naj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 68/2010 z 30. júna 2011 bol sťažovateľ zaviazaný\nzaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade špecifikovanú sumu s úrokom z omeškania, pričom okresný\nsúd v časti konanie zastavil samostatným uznesením.\nProti\n\ntomuto\n\nrozsudku\n\npodal\n\nsťažovateľ\n\nodvolanie,\n\no\n\nktorom\n\nrozhodol\n\nkrajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 17 Co 267/2011 z 28. augusta 2012 tak,\nže ho potvrdil.\nRozsudkami okresného súdu a krajského súdu bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť\nšpecifikované sumy žalobcom v 1. až 11. rade z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie\nnehnuteľností, ktorých sú žalobcovia podielovými spoluvlastníkmi, a to „na základe\nzáverov znaleckého posudku znalkyne\nč. 41/2011...“.\n\n2\n\n, znalecký posudok\n\nSťažovateľ so závermi predmetného znaleckého posudku č. 41/2011 nesúhlasil,\nv konaní pred okresným súdom a aj v odvolaní navrhoval vykonať kontrolné znalecké\ndokazovanie na účely určenia výšky bezdôvodného obohatenia (analogicky nájmu)\nza užívanie predmetných nehnuteľností. Všeobecné súdy návrhu sťažovateľa nevyhoveli\na kontrolné znalecké dokazovanie nenariadili.\nSťažovateľ ďalej uvádza, že «... mal vedomosť o tom, že v analogickej právnej veci\nvedenej na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7 C/158/2011 bol podaný\nznalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „USI\nŽilina“) č. 92/2013 zo dňa 9. 4. 2013, v ktorom bola stanovená výška bezdôvodného\nobohatenia (analogicky cena nájmu) za užívanie nehnuteľností v Považskom Podhradí\n(areál stavebnín RAVEN a. s.) vo výške 1,55­ EUR /m²/ ročne, teda v podstatne nižšej výške\nako bezdôvodné obohatenie (analogicky cena nájmu) stanovené znalkyňou\nv znaleckom posudku č. 41/2011, a teda nepochybne išlo o novú skutočnosť, resp.\ndôkaz, ktorý bez svojej viny nemohol sťažovateľ použiť v pôvodnom konaní, pričom takáto\nnová skutočnosť, resp. dôkaz nesporne mohli privodiť pre sťažovateľa priaznivejšie\nrozhodnutie vo veci...». Sťažovateľ preto podal 2. augusta 2013 návrh na obnovu konania\npodľa § 228 ods. 1 písm. a) a b) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný\nsúd rozhodol uznesením sp. zn. 4 C 192/2013 zo 7. novembra 2013 tak, že návrh na obnovu\nkonania zamietol.\nProti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nuznesením sp. zn. 6 Co 171/2014 z 25. februára 2014 tak, že ho potvrdil.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n«Z pohľadu právnej čistoty veci jedine kontrolným znaleckým dokazovaním bolo\nmožné odstrániť rozpory o výške bezdôvodného obohatenia (analogicky nájmu). Okresný\nsúd Považská Bystrica a ani Krajský súd v Trenčíne návrhu na vykonanie kontrolného\nznaleckého dokazovania nevyhoveli napriek tomu, že sťažovateľ takýto dôkaz opakovane\nnavrhoval a domáhal sa jeho vykonania. Teda výlučne pre postup konajúcich všeobecných\n3\n\nsúdov nebol dôkaz v konaní pred všeobecnými súdmi produkovaný, pričom sťažovateľ nebol\nz procesného aspektu spôsobilý vykonať viac na ochranu svojich práv.\n... takéto kontrolné dokazovanie predstavovalo dôkaz, ktorý bol spôsobilý dokázať\nskutočnosti majúce vo veci podstatný (rozhodujúci) význam,\ntak ako pri primeranej aplikácii judikoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí\n6 Cdo 292/2013 zo dňa 17. 12. 2013...\nOkresný súd Považská Bystrica a ani následne Krajský súd v Trenčíne neakceptovali\nnávrhy na vykonanie dokazovania predložené sťažovateľom. Táto skutočnosť teda vedie\nk záveru o porušení sťažovateľových práv. Zásah do základného práva na súdnu ochranu\nči práva na spravodlivé súdne konanie je zrejmý, keďže záver všeobecných súdov\no nevykonaní sťažovateľom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala mu\npredchádzajúca racionálna úvaha konajúcich súdov vychádzajúca z priebehu konania\na stavu dokazovania v jeho rámci. Naviac nevykonaním navrhnutého dôkazu bol sťažovateľ\npostavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní.\nPostupy a rozhodnutia všeobecných súdov postavili tak sťažovateľa do podstatne\nnevýhodnejšej pozície ako druhú stranu v konaní. Všeobecné súdy totiž odmietli ďalší návrh\nsťažovateľa na dokazovanie a tak porušili princíp rovnosti zbraní a princípu\nkontradiktórnosti občianskeho súdneho konania, a teda práva účastníka na spravodlivý\nsúdny proces.\n... na základe právoplatných a vykonateľných rozhodnutí Okresného súdu Považská\nBystrica a Krajského súdu v Trenčíne musel zaplatiť druhej strane v konaní peňažné plnenie\nako náhradu titulom vydania bezvodného obohatenia v takej výške, ktorá v žiadnom prípade\nnezodpovedala obvyklej výške bezdôvodného obohatenia (analogicky nájmu), ktoré\nsa titulom užívanie veci v danom mieste a čase platila.\nOd tejto skutočnosti sa potom následne odvíjalo aj plnenie týkajúce sa trov konania.\nV prípade vykonania dôkazu, ktorý sťažovateľ označil a navrhol vykonať a ktorý všeobecné\nsúdy nevykonali, by bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť bezdôvodné obohatenie a trovy\nkonania v podstatne nižšej výške, ako bola priznaná rozhodnutiami Okresného súdu\nPovažská Bystrica a Krajského súdu v Trenčíne. Všeobecné súdy takýmto spôsobom teda\nvýrazne zasiahli do majetkovej sféry sťažovateľa...\n4\n\n... z vyššie prezentovaných dôvodov sa sťažovateľ domáhal povolenie obnovy\nkonania,... ktorý návrh Okresný súd Považská Bystrica... zamietol,\nvoči ktorému rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie..., kde okrem iného sťažovateľ v\nčlánku III. odvolania výslovne poukazoval a upriamoval pozornosť na porušenie jeho...\npráva vlastniť majetok...\n... Krajský súd v Trenčíne... uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a... sa... žiadnym\nspôsobom... nevyporiadal s námietkou sťažovateľa tvrdenou v odvolaní o porušení jeho\nvyššie uvedeného ústavného práva vlastniť majetok,\nčo sťažovateľ považuje za flagrantné porušenie ust. § 157 ods. 2 O. s. p., teda takéto\nrozhodnutie\n\nje\n\narbitrárne\n\na\n\nz\n\nuvedených\n\ndôvodov\n\nnepreskúmateľné,\n\nnakoľko\n\nv demokratickom a právnom štáte je jednoznačnosť a presvedčivosť súdnych rozhodnutí\njedným z atribútov spravodlivého súdneho konania tzv. „fair procesu“.»\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo spoločnosti RAVEN a. s... podľa čl. 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 11 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd a právo... podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo... podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru... a... podľa čl. 1 Dodatkového protokolu... rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne, sp. zn. 17 Co/267/2011 zo dňa 28. 08. 2012 a uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 6 Co/171/2014­96 zo dňa 25. 02. 2014, porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 17 Co/267/2011 zo dňa 28. 08. 2012\na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6 Co/171/2014­96 zo dňa 25. 02. 2014\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nSpoločnosti RAVEN a. s... priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n284,08 €, ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n\nII.\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy a listiny, ako\naj práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu z 28. augusta 2012\nJednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie\nv lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná\na začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia\no inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je dôvodom\nna odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n\n6\n\nV prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon\no ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03,\nI. ÚS 188/03).\nSťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa ústavy a podľa listiny,\npráva podľa dohovoru a práva podľa dodatkového protokolu napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu z 28. augusta 2012, ktorým tento potvrdil rozsudok okresného súdu\nz 30. júna 2011.\nZ obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ zrejme považuje podanie návrhu na\npovolenie obnovy konania za právny prostriedok ochrany, ktorý mu zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd účinne poskytuje a ktorý treba vyčerpať v zmysle § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde predtým, ako podá sťažovateľ sťažnosť ústavnému súdu.\nVzhľadom na skutočnosť, že návrh na povolenie obnovy konania je mimoriadnym\nopravným prostriedkom, jeho použitie predpokladá splnenie podmienok predpísaných\npre povolenie obnovy konania (§ 228 OSP) a iba za ich splnenia umožňuje znova preskúmať\nrozhodnutie, proti ktorému návrh na povolenie obnovy smeruje, ústavný súd je toho názoru,\nže podanie návrhu na povolenie obnovy konania nemožno v okolnostiach danej veci\npovažovať za právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd podľa § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde, ktorý treba vyčerpať pred podaním sťažnosti ústavnému súdu (II.\nÚS 437/2014).\nVychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 255/05, m. m. II. ÚS 46/03,\nIII. ÚS 110/03), ústavný súd tiež konštatuje, že pre uplynutie lehoty podľa § 53 ods. 3\nzákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti nemá žiaden vplyv to, že sa sťažovateľ\ndomáhal na okresnom súde obnovy konania.\nLehota na podanie sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nz 28. augusta 2012 začala plynúť nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia,\n7\n\na nie až dňom, kedy nadobudlo právoplatnosť napadnuté uznesenie krajského súdu\nz 25. februára 2014, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2013\no zamietnutí návrhu sťažovateľa na obnovu konania.\nNapadnutý rozsudok krajského súdu z 28. augusta 2012 nadobudol právoplatnosť\n6. septembra 2012, pričom sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom,\npodal sťažnosť na poštovú prepravu 13. mája 2014, t. j. zjavne po uplynutí lehoty\nustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, čo zakladá dôvod na jej odmietnutie\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v tejto časti z dôvodu, že bola podaná\noneskorene.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa ústavy a listiny,\nako aj práv podľa dohovoru a podľa dodatkového protokolu napadnutým uznesením\nkrajského súdu z 25. februára 2014\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\n\n8\n\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPrávomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\no namietaných\n\nporušeniach\n\nústavou\n\nalebo\n\npríslušnou\n\nmedzinárodnou\n\nzmluvou\n\ngarantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity, v zmysle ktorého ústavný\nsúd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd rozhoduje len v prípade, že je\nvylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak by účinky výkonu tejto\nprávomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne oprávnený\npreskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a\nneudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (m.\nm. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\n9\n\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nKrajský súd ako odvolací súd napadnutým uznesením z 25. februára 2014 potvrdil\nuznesenie okresného súdu zo 7. novembra 2013, ktorým tento zamietol návrh sťažovateľa na\nobnovu konania. V odôvodnení svojho uznesenia krajský súd poukázal na argumentáciu\nsťažovateľa v odvolaní, na vyjadrenie odporcov k tomuto odvolaniu a tiež na povahu\nobnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pričom uviedol:\n„Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno za podmienok\nustanovených v zákone dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom\nkonaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať\nnápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej\n10\n\npovahy; na nápravu týchto nesprávností slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru\nnamietanej\n\nnesprávnosti\n\niné\n\nopravné\n\nprostriedky.\n\nVecná\n\nnesprávnosť\n\nrozsudku\n\nnapadnutého návrhom na obnovu konania nie je dôvodom zakladajúcim procesnú\nprípustnosť obnovy konania podľa § 228 ods. 1 O. s. p. (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000).\nKonanie o obnove prebieha v dvoch fázach. V prvej z nich (iudicium rescindens) súd\nskúma, či je obnova konania procesné prípustná; návrhu na obnovu konania v tejto fáze súd\nbuď vyhovie alebo ho zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové\nprerokovanie a rozhodnutie vo veci. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti návrhu\nna obnovu konania, na ktoré sa zameriava súd v prvej z uvedených fáz, je medziiným\nexistencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré ten, kto navrhuje obnovu konania,\nbez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní [§ 221 ods. 1 písm. a) O. s. p.], a ďalej\nmožnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní [§ 221 ods. 1\npísm. b) O. s. p.].\nPoužitie dôkazov zo strany účastníka spočíva v tom, či účastník splnil zákonom mu\nuloženú povinnosť (§ 101 ods. 1 O. s. p.) prispieť k tomu, aby bol dosiahnutý účel konania\nnajmä tým, že pravdivo a úplne označí všetky potrebné dôkazné prostriedky. Okolnosť,\nči súd tieto dôkazy vykonal a či z nich vyvodil zistenie skutkového stavu pre svoje\nrozhodnutie, neznamená možnosť alebo nemožnosť účastníka použiť dôkazy v konaní.\nPri inom výklade znenia, obsahu a účelu ustanovenia § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p. by sa\ntotiž cestou obnovy konania mohol domáhať revízie právoplatne skončeného súdneho\nkonania každý účastník, ktorého dôkazným návrhom nebolo vyhovené, hoci súd tieto dôkazy\n(či právom alebo neprávom) nepokladal za rozhodujúce, a preto ich nevykonával. Takto by\ntotiž obnova konania plnila účel iného mimoriadneho opravného prostriedku. Každý\nz mimoriadnych opravných prostriedkov je však Občianskym súdnym poriadkom upravený\nodlišne, aj keď ich spoločným účelom je náprava nesprávneho právoplatného rozhodnutia.\nBez ohľadu na to, či dôkazy, ktoré odporca navrhol, mohli alebo nemohli privodiť pre\nodporcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci samej, nie je daný dôvod obnovy konania podľa\nustanovení § 228 ods. 1 písm. a) O. s. p., ak tieto dôkazy boli v konaní už uplatnené.\n\n11\n\nO možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní [§ 228\nods. 1 písm. b) O. s. p. ], ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu\nprekážok objektívneho charakteru. Ustanovenie § 228 ods. 1 písm. b) O. s. p. sa vzťahuje\nna prípady, v ktorých účastník konania tieto dôkazy voči súdu v pôvodnom konaní použil\n(dôkazy označil a navrhol ich vykonanie), nemohli byť ale súdom (ktorý vykonáva\ndokazovanie − § 122 ods. 1 O. s. p.) vykonané preto, lebo tomu bránila nejaká objektívna\nprekážka (napr. označený svedok bol neznámeho pobytu, svedok býva v štáte, ktorý odmieta\nposkytovať právnu pomoc, listina sa stratila a pod.). Tu teda platí, že nemožnosť vykonať\ndôkaz znamená nemožnosť vykonania dôkazu na strane súdu alebo nemožnosť predloženia\ndôkazu účastníkom konania. Ani toto ustanovenie nedopadá na prípady, keď súdu bol dôkaz\nnavrhnutý a predložený, ale súd ho nevykonal.\nNemožnosťou použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy bez svojej viny\nv pôvodnom konaní sa rozumie nemožnosť vykonať dokazovanie súdom v občianskom\nsúdnom konaní alebo nemožnosť označiť či predložiť tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo\ndôkazy účastníkom konania voči súdu. Nejde tu o prípady nevykonania možného\ndokazovania súdom o tých skutočnostiach, rozhodnutiach a dôkazoch, ktoré účastníci\nkonania označili, avšak súd ich nepokladal za rozhodujúce, a preto sa k ich dokazovaniu\nneprikročilo (viď R 39/1975).“\nNásledne uvedené právne východiská krajský súd aplikoval v prerokúvanej veci\na uviedol tieto právne závery:\n«V danej veci z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa\n30. júna 2011 č. k. 4 C/68/2010­263 vyplynulo, že odporca nesúhlasil s cenou nájmu, ako ju\nurčila znalkyňa\n\na navrhoval doplnenie dokazovania ďalším znalcom,\n\naj kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom z dôvodu, že znalkyňa\nurčila cenu nájmu dotknutých pozemkov inak ako znalec\n\na ako\n\n. Súd prvého stupňa v pôvodnom konaní navrhované dôkazy nevykonal a dôvody\nuviedol v odôvodnení citovaného rozsudku. Vychádzajúc z rozsudku odvolacieho súdu\n(Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28. 08. 2012 č. k. 17 Co/267/2011­288) odporca\n12\n\nnevykonanie požadovaného kontrolného znaleckého dokazovania uplatnil ako odvolací\ndôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ a d/ O. s. p. Odvolací súd sa s danou odvolacou\nnámietkou vysporiadal, a uviedol, že závery znalkyne ako aj odôvodnenie znaleckého\nposudku opodstatnene považoval súd prvého stupňa za tak správne, a to aj v spojitosti\ns výsledkami konania v obdobných veciach, že nezistil dôvod na nariadenie kontrolného\nznaleckého dokazovania. V preskúmavanej veci súd prvého stupňa nezistil odporca\nv podanom odvolaní ani konkrétne nepoukazuje na žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla\nzavážiť pri hodnotení znaleckého posudku\n\n.\n\nMožno teda zhrnúť, že odporca i v konaní o jeho návrhu na obnovu konania vo veci\nsamej poukazoval len na tie dôkazy, ktoré už vo veci samej navrhol, pričom u žiadneho\nz navrhnutých dôkazov ani netvrdil, že by v pôvodnom konaní vykonaný byť nemohol\npre prekážku objektívneho charakteru. Ide teda o prípad nevykonania navrhovaného\ndôkazu z dôvodu, že ho súd považoval pre právne posúdenie veci za nepotrebný. Takáto\nskutočnosť resp. dôkaz potom nespĺňa podmienku prípustnosti obnovy konania a to, že by\nšlo o skutočnosť alebo dôkaz „nový“. Za tohto stavu vzhľadom na vyššie uvedený výklad\nrelevantných zákonných ustanovení dospel odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa\nk záveru, že žiadny z uvedených dôvodov obnovy konania nie je v danej veci daný.\nZ uznesenia súdu prvého stupňa nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala\nsvojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa\ndostatočne predstavil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli k zamietnutiu návrhu, a preto\njeho závery vyslovené v danej veci nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti bolo napadnuté uznesenie súdu prvého\nstupňa ako vecne správne potvrdené.»\nPri preskúmavaní napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\n13\n\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto (napriek tomu, že sa sťažovateľ nedomáha vyslovenia porušenia\nv sťažnosti označených práv relevantným rozhodnutím okresného súdu) preskúmal\naj uznesenie okresného súdu sp. zn. 4 C 192/2013 zo 7. novembra 2013, ktorým tento\nzamietol návrh sťažovateľa na obnovu konania. Okresný súd v odôvodnení poukázal\nna predmet konania, ktorého obnovu sťažovateľ navrhol, a na rozsudky okresného súdu\na krajského súdu, na argumentáciu sťažovateľa a tiež odporcov (žalobcov v pôvodnom\nkonaní, pozn.) a následne uviedol:\n„Po zhodnotení všetkých skutočností a dôkazov súd dospel jednoznačne k záveru,\nže návrh navrhovateľa nie je dôvodný. V danom prípade navrhovateľ obnovy konania svoj\nnávrh na povolenie obnovy konania odôvodňuje tým, že v konaní vedenom na Okresnom\nsúde Považská Bystrica pod sp. zn. 7 C 158/2011 bol dňa 9. 4. 2013 vypracovaný Ústavom\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline znalecký posudok č. 92/2013, v ktorom\nbola stanovená výška bezdôvodného obohatenia, analogicky cena nájmu za užívanie\npozemkov v Považskom Podhradí (areál stavebnín RAVEN, a. s.) oveľa nižšia, než ktorá\nbola určená znaleckým posudkom č. 41/2011\n\nv konaní vedenom pod\n\nzp. zn. 4 C 68/2010. Poukázal na to, že vzhľadom k tomu, že už v základnom konaní t. j.\nv konaní sp. zn. 4 C 68/2010 žiadal konajúce súdy, aby bolo vykonané kontrolné znalecké\ndokazovanie, ktoré však napriek tomu nariadené nebolo, a ak by sa tak stalo, navrhovateľ\nby bol zaviazaný k plateniu nižšej sumy, a teda rozhodnutie by bolo pre neho určite\npriaznivejšie. Podľa názoru navrhovateľa existencia znaleckého posudku č. 92/2013 zo dňa\n9. 4. 2013, ktorý vypracoval znalecký ústav, nepochybne predstavuje novú skutočnosť, resp.\ndôkaz, ktorý navrhovateľ nemohol v konaní 4 C 68/2010 v procesnom postavení odporcu\npoužiť, pričom, ak by sa tak stalo, došlo by k priaznivejšiemu rozhodnutiu vo vzťahu k nemu.\nSúd poukazuje na to, že konanie sp. zn. 4 C 68/2010 bolo rozsudkom vo veci samej\nprávoplatne skončené dňa 6. 9. 2012, pričom znalecký posudok č. 92/2013 bol vypracovaný\n14\n\ndňa 9. 4. 2013 a do sféry poznania navrhovateľa − spol. RAVEN, a. s. sa dostal dňa\n3. 5. 2013, čo znamená, že lehota na podanie návrhu na povolenie obnovy konania\nstanovená v § 230 ods. 1 O. s. p. uplynula 5. 8. 2013, čo je najbližší pracovný deň.\nJe nesporné, že navrhovateľ svoj návrh podal 2. 8. 2013, teda včas.\nSúd sa však stotožnil s právnym názorom odporcov 1), 2) resp. ich právneho\nzástupcu, že podmienkou úspešného uplatnenia dôvodu obnovy konania podľa § 228 ods. 1\npísm. a), b) O. s. p. je to, že takýto dôkaz, ktorý by mohol privodiť priaznivejšie rozhodnutie\nvo veci, musel už v čase pôvodného konania objektívne existovať, čo v danom prípade\nrozhodne splnené nie je, keďže základné konanie, ktoré je napádané návrhom na obnovu\nkonania, bolo právoplatne skončené 6. 9. 2012 a znalecký posudok č. 92/2013 existoval\naž dňa 9. 4. 2013. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali\ndo vyhlásenia rozhodnutia súdom. Tie skutočnosti, ktoré nastali až po tom čase, nemôžu byť\nspôsobilým dôvodom obnovy konania, pretože na ne nemohol súd v čase vyhlásenia\nrozhodnutia prihliadať. Pokiaľ odporca dôvodí, že navrhoval kontrolné dokazovanie\nv základnom konaní, ako aj pred odvolacím súdom, je nesporné, že oba konajúce súdy\nnepovažovali za potrebné takýto dôkaz vykonať. Táto skutočnosť nemôže byť dôvodom\npre povolenie obnovy konania, pretože je v kompetencii súdu rozhodnúť o tom, ktorý dôkaz\nvykoná a ktorý nie, a to podľa svojej úvahy a po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov\njednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti.\nSúd tiež poukazuje na to, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný vo veci sp. zn.\n7 C 158/2011, je posudkom pre túto konkrétnu vec a nie je dôkazom, ktorý by sa mohol\naplikovať aj na konanie sp. zn. 4 C 68/2010, pretože znalkyňa v konaní 7 C 158/2011\nposudzovala inú nehnuteľnosť ako v konaní 4 C 68/2010 a za iné časové obdobie a aj\nz tohto pohľadu tento dôkaz nemôže byť takým dôkazom, ktorý by mohol privodiť\npriaznivejšie rozhodnutie pre odporcu a ktorý bez svojej viny nemohol použiť v základnom\nkonaní. Nové dôkazy sú spôsobilým dôvodom obnovy konania len vtedy, ak je nimi možné\npreukázať právne spôsobilú skutočnosť, ktorá môže privodiť pre účastníka, ktorý podáva\nnávrh na obnovu konania, priaznivejšie rozhodnutie vo veci a ktoré napriek tomu, že v čase\npôvodného konania objektívne existovali, bez svojej viny nemohol použiť, napr. pretože\n\n15\n\no nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie povinnosti tvrdenia\nalebo dôkaznú povinnosť.\nKeďže je zrejmé, že dôkaz, ktorý navrhovateľ označil ako dôkaz, ktorý by mal privodiť\npre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, v čase pôvodného konania a rozhodovania\nneexistoval, súd návrh navrhovateľa na obnovu konania za použitia citovaných ustanovení\nO. s. p. zamietol ako nedôvodný, a to aj vo vzťahu ku konaniu o trovách konania vzhľadom\nna to, že rozhodnutie o nich je viazané na výsledok vo veci samej.“\nSťažovateľ namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu, pričom tvrdí, že krajský súd dostatočne svoje rozhodnutie neodôvodnil, pretože\nnereagoval na jeho námietku porušenia základného práva na vlastníctvo. Uvádza tiež,\nže krajský súd ústavne nekonformným spôsobom vykladal podmienky povolenia obnovy\nkonania, keď znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline\nč. 92/2013 nepovažoval za dôkaz v zmysle § 228 ods. 1 písm. a) OSP.\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež namieta porušenie základného práva podľa čl. 20\nods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 listiny a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutým uznesením krajského súdu s odôvodnením, že týmto rozhodnutím bol zbavený\nmajetku vo výške rozdielu medzi sumou, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný právoplatným\nrozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu ako odvolacieho súdu\nvo veci samej, a sumou, ktorá by zodpovedala záverom znaleckého posudku Ústavu\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 92/2013.\nPo preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel ústavný súd k záveru,\nže krajský súd na argumentáciu sťažovateľa reagoval primeraným spôsobom, vysporiadal\nsa s okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia, z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno\nodvodiť myšlienkový postup, akým krajský súd dospel k svojmu rozhodnutiu.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu je tiež zrejmé, ako krajský súd\n16\n\nvykladal a aplikoval ustanovenie § 228 OSP a na akých skutkových zisteniach svoje\nrozhodnutie založil. Ústavný súd zároveň konštatuje, že výklad krajského súdu vo vzťahu\nk podmienkam na povolenie obnovy konania, a osobitne jeho právny názor, že tzv. nový\ndôkaz musí existovať už v čase rozhodovania súdu v pôvodnom konaní, nemožno považovať\nza arbitrárny s tým, že rešpektuje účel a zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\no obnove konania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho odvolacou\nargumentáciou, podľa ktorej rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na vlastníctvo, ústavný súd túto námietku nepovažuje za relevantnú.\nV situácii, keď krajský súd dospel k záveru, že neboli splnené procesné podmienky\nna povolenie obnovy konania, táto námietka sťažovateľa už nemohla mať pre vec význam.\nÚstavný súd zároveň nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver,\nže napadnutým uznesením krajského súdu mohlo dôjsť k porušeniu základných práv\nsťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy a podľa čl. 11 ods. 1 a 4 listiny, prípadne práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 11 ods. 1 a 4 listiny\na čl. 1 dodatkového protokolu (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97). Ústavný súd nezistil žiadne také\nskutočnosti, ktoré by naznačovali možnosť porušenia základných práv sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 11 ods. 1\na 4 listiny a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu\nz 25. februára 2014. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu\nv spojení s právnym názorom okresného súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť\nk záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\n17\n\noprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny\nvýklad, predovšetkým § 228 ods. 1 písm. a) a b) OSP krajským súdom ako odvolacím\nsúdom v spojení s okresným súdom ako súdom prvého stupňa takéto nedostatky\nnevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-lehota na podanie", "obnova konania-v občianskom súdnom konaní", "úrok z omeškania", "lehota-zmeškanie lehoty", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zamietnutie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ebee2e7f-31f4-4210-8b56-d15d3d87f238", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 437/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 437/2014 z 29. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-29", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebee2e7f-31f4-4210-8b56-d15d3d87f238"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:6d850b9f-ac7e-4639-adf1-25f3445bcfb6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 255/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 255/05 z 27. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6d850b9f-ac7e-4639-adf1-25f3445bcfb6"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/03 z 22. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-22", "citacie_n": 463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a06cf2b3-f623-443c-ad9a-58ca62360dcc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:d6ee9aaa-d404-46db-aeb0-f7832baa354c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 110/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 110/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6ee9aaa-d404-46db-aeb0-f7832baa354c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 486, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81b75ca0-77a6-42fa-9697-00c4815fb803"}, {"guid": "ussr:f238658d-8eea-476e-bfb3-fd22147dd0ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 46/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 46/03 z 6. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f238658d-8eea-476e-bfb3-fd22147dd0ee"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/03 z 22. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-22", "citacie_n": 1463, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b19b656f-8d59-445a-8909-6118f753174d"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "88cd3709-5b59-4697-b931-ea15883ac958:be302a5f-324f-412a-aac9-51e891ac3f84", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:1112221257.1", "spisova_znacka": "6Cdo/292/2013", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/292/2013 z 16. 12. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-12-16", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:1112221257.1"}, {"guid": "4cce4a65-35d7-4b6b-a088-84ae80dc2a53:fe46df05-8d08-4b08-b17e-5a648394e4e8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4112233580.2", "spisova_znacka": "6Co/171/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/171/2014 z 5. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4112233580.2"}, {"guid": "a0d41c69-6d1d-4e7e-a799-08617b616987:11a9dada-3755-44c5-a013-af6de99a2641", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3710203850.2", "spisova_znacka": "17Co/267/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/267/2011 z 27. 8. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-08-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3710203850.2"}], "citovane_v": []}