{"guid": "ussr:558b6f17-5e08-4849-83bf-dfc8411a86bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.62.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/2015 z 28. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 62/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.62.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/558b6f17-5e08-4849-83bf-dfc8411a86bd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.62.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.62.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.62.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 62/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom Mgr. Slavomírom Ilavským,\nNámestie legionárov 5, Prešov, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nPrešove\n\nč. k. 19 Co 15/2013­148 z 24. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra\n2013 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“, v citáciách aj „navrhovateľka“ alebo „žalobkyňa“), zastúpenej advokátom\nMgr. Slavomírom Ilavským, Námestie legionárov 5, Prešov, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 19 Co 15/2013­148 z 24. septembra 2013.\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola žalobkyňou v súdnom\nkonaní vedenom Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n10 C 190/2011, v ktorom sa proti\n\n(ďalej len „žalovaný“,\n\nv citáciách aj „odporca“) domáhala zaplatenia určitej finančnej sumy z titulu náhrady škody\nspôsobnej jej žalovaným pri výkone jeho povolania. Svoju žalobu odôvodnila tým,\nže žalovaný jej svojím postupom v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.\n8 C 132/1999, v ktorom ju zastupoval, spôsobil škodu tým, že podal žalobu, pričom\njej nárok uplatnený v žalobe bol už v čase jej podania premlčaný. Okresný súd následne\nna základe námietky premlčania vznesenej protistranou žalobu sťažovateľky zamietol a tiež\nrozhodol o jej povinnosti nahradiť v konaní úspešnej protistrane trovy konania, pričom\nkrajský súd na základe odvolania sťažovateľky rozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľka uviedla, že škoda, ktorú si proti žalovanému uplatnila, pozostávala\nzo zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a odvolania, náhrady trov konania,\nktoré bola povinná nahradiť úspešnej protistrane, a plnenia, ktoré poskytla žalovanému\nako odmenu za právne služby poskytnuté jej v súvislosti s uplatnením jej finančného nároku\nv konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 132/1999.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 10 C 190/2011­112 z 12. októbra 2012 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) návrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol a o súvisiacom\nvýroku o trovách konania s poukazom na § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „OSP“) rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal v konaní úspešnému žalovanému.\nSvoje rozhodnutie v merite veci právne odôvodnil poukazom na znenie § 13 ods. 1 až 3,\n§ 21 ods. 1 a 4 zákona Slovenskej národnej rady č. 132/1990 Zb. o advokácii v znení\n2\n\núčinnom od 1. júla 1990 do 1. januára 2004 v spojení s § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 563\na § 657 Občianskeho zákonníka.\nProti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým,\nže okresný súd jej svojím postupom odňal možnosť pred ním konať, konanie má inú vadu,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe vykonaných\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nV súvislosti s uplatnenými odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) OSP\nsťažovateľka okresnému súdu konkrétne vytýkala, že jej nedoručil krátkou cestou posledné\npodanie žalovaného a že jej počas výsluchu boli kladené neurčité otázky, správne\nnevyhodnotil zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú jej pri výkone jeho povolania,\nkeďže v čase podania žaloby na okresnom súde 6. mája 1999 bol jej nárok proti žalovaným\nuž premlčaný a na túto skutočnosť ju žalovaný neupozornil, čím jej privodil finančnú ujmu.\nSťažovateľka tiež poukázala na „dodatočné zmanipulované tvrdenia z podnetu žalovaného,\nna pokyn ktorého žalobkyňa v pôvodnom konaní tvrdila a usmerňovala aj svedkov ohľadom\nsplatnosti nároku do konca roku 1997“. Pokiaľ ide o nárok sťažovateľky na vrátenie\nodmeny, ktorú mala žalovanému poskytnúť za právne služby v sume 50 000 Sk (1 659,70 €)\nbez príjmového dokladu, uviedla, že jej prevzatie žalovaným potvrdil svedok – jej manžel.\nĎalej polemizovala s názorom okresného súdu v otázke unesenia dôkazného\nbremena. Sťažovateľka v odvolaní predostrela vlastnú skutkovú verziu toho, čo vyplynulo\nz vykonaného dokazovania, a uviedla, že žalovaný riadne nechránil jej práva, v dôsledku\nčoho jej týmto postupom vznikla škoda. Na podklade týchto dôvodov sa sťažovateľka\ndomáhala zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu a vrátenia mu veci\nna ďalšie konanie, eventuálne jeho zmeny tak, aby krajský súd jej návrhu v celom rozsahu\nvyhovel.\nKrajský súd o odvolaní sťažovateľky rozhodol rozsudkom č. k. 19 Co 15/2013­148\nz 24. septembra 2013 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým rozsudok okresného súdu v merite veci postupom podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne\n\n3\n\nsprávny potvrdil, súvisiaci výrok o trovách konania zrušil a v rozsahu jeho zrušenia\nmu vrátil vec na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nsťažnosť, ktorú po rekapitulácii priebehu konania pred všeobecnými súdmi v súvislosti\ns namietaným porušením označených práv podľa ústavy a dohovoru v relevantnej časti\nodôvodňuje takto:\n„Sťažovateľka nesúhlasí s vyhodnotením dôkaznej situácie ako to učinili obidva súdy,\nnajmä že dôvodom predošlého zamietnutia žaloby bolo nepreukázanie sťažovateľkou\nexistencie zmluvy o pôžičke, čo je zjavný rozpor s dôvodmi zamietnutia žaloby v Rozsudku\nč. k. 3 Co 80/2009. Tiež namieta zavádzanie súdmi, že na začiatku právneho zastúpenia\nžalobkyňa podala žalovanému skutočnosti, že najprv pôžička nemala dohodnutú splatnosť\na neskôr žalovaní prehlásili, že peniaze vrátia do konca r. 1996, a preto ak podal žalovaný\nžalobu 6. 5. 1999, vraj vychádzajúc z pokynov sťažovateľky... tak nemožno hovoriť\no porušení právnej povinnosti v zmysle zákona o advokácii. Aj údajné neskoršie, dodatočné,\nzmanipulované prehlásenie žalovaných že zaplatia dlh do konca r. 1996, nemožno\npovažovať za dohodnutý termín splatnosti a už vôbec advokát pri podpísaní splnomocnenia\nklientkou, nemal k dispozícii tento údaj, nakoľko sťažovateľka mu ho poskytnúť nemohla,\nlebo splatnosť dlhu nebola dohodnutá... Nakoľko neexistuje písomný dôkaz advokáta o jeho\nvyvinení, plne zodpovedá za všetky zbytočné náklady rovnajúce sa škode a všetky\nzodpovednostné predpoklady pre kvalifikáciu škody sú v danom prípade naplnené. Súdy\nvšak preniesli dôkazné bremeno zo žalovaného na sťažovateľku a na tomto mieste nastal\nprielom, vznikla zjavná nezákonnosť a neústavnosť rozhodnutia majúce charakter\nneospravedlniteľného, ústavne neakceptovateľného a právne neudržateľného rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Konanie súdov považuje sťažovateľka za svojvoľné s podozrením\nz nadržiavania žalovanému...“\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom rozhodol takto:\n\n4\n\n„Krajský súd v Prešove Rozsudkom č. k. 19 Co/15/2013­148 zo dňa 24. 9. 2013\nktorým potvrdil Rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 10 C 190/2011 zo dňa\n12. 10. 2012 porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1,\nÚstavy a porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie podľa Čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nZrušuje\nRozsudok č. k. 19 Co/15/2013­148 zo dňa 24. 9. 2013\nRozsudok Okresného súdu v Prešove č. k. 10 C 190/2011 zo dňa 12. 10. 2012\nPriznáva\nNáhradu trov konania... právnemu zástupcovi sťažovateľky...“\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\n5\n\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný\nsúd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy\nvšeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a\nnásledne na nich založených právnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a\nuplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS\n78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n6\n\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07). O zjavnú\nneodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia ide spravidla vtedy, ak ústavný súd\nzistí interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel\na význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne\nrozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej\nlogiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi\nspravodlivosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, III. ÚS 305/08).\nPodľa ustálenej judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú možno\npovažovať sťažnosť vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho\nrozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\norgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. O zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04,\nIV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06, III. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nZ týchto hľadísk preskúmal ústavný súd sťažnosť sťažovateľky namietajúcej porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n7\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd si pri výklade práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy osvojil\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(IV. ÚS 195/07).\nV zmysle ustanovení čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru má účastník\nsúdneho konania právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, v ktorom sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vysporiada so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré sú na rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné, a teda na také rozhodnutie, ktoré nie je zjavne neodôvodnené ani arbitrárne.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka krajskému súdu predovšetkým vytýka\narbitrárnosť napadnutého rozhodnutia, pretože sa stotožnil so skutkovým stavom zisteným\nokresným súdom a jeho právnym posúdením, pričom nevyhodnotil zásadné skutočnosti\nnamietané sťažovateľkou počas prvostupňového a druhostupňového konania. Sťažovateľka\nsvoju argumentáciu vedie v rovine skutkovej polemiky s názorom krajského súdu a v tejto\nsúvislosti sa domáha prehodnotenia už hodnotených dôkazov, v rámci čoho predkladá\nústavnému súdu vlastnú skutkovú verziu veci.\nÚstavný súd sa preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie\notázky, či možno považovať rozsudok krajského súdu za ústavne udržateľný\na akceptovateľný z hľadiska námietok, ktoré sťažovateľka proti nemu uplatňuje.\nKrajský súd vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia v merite veci potvrdil\nrozsudok okresného súdu, pričom v odôvodnení uviedol podstatné časti rozsudku okresného\nsúdu, vysvetlil, čoho sa sťažovateľka odvolaním domáhala a čím v odvolacom konaní\nargumentovala, ako sa k jej odvolaniu vyjadril žalovaný, a, vychádzajúc zo skutkového\n8\n\na právneho stavu zisteného okresným súdom, na zdôraznenie správnosti meritórneho výroku\nrozsudku okresného v relevantnej uviedol toto:\n„Ak navrhovateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci, a konanie je postihnuté inou vadou, ktorá má za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci a že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom odvolací\nsúd uvádza, že nedoručenie jej písomného podania odporcu datované 03. 10. 2012,\nv ktorom napísal svoj doterajší postoj, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred\nsúdom iba z dôvodu, že táto listina nebola doručená protistrane. Ani to, že súd kládol\nnavrhovateľke otázky a jej odpovede na nich boli neurčité, nemožno považovať za inú vadu\nkonania, majúcu za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľka totiž v konaní\nmá dôkazné bremeno, ktoré by mala realizovať aj bez toho, aby jej súd kládol otázky.\nAk v odvolaní sa namieta aj nesprávne právne posúdenie veci, toto nebolo\npreukázané...\nZ obsahu odvolania navrhovateľky vyplýva, že namieta nesprávne právne posúdenie\nveci v tom, že súd prvého stupňa nesprávne konanie odporcu v postavení advokáta,\nspočívajúce v neplnení si jeho povinností vyplývajúcich mu z toho postavenia, nepovažovala\nza dôvod vzniku jeho zodpovednosti za škodu...\nPorušenie právnej povinnosti pri výkone advokácie spočíva v existencii takého\núkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom...\nZ obsahu spisu uvedené pochybenia advokáta nevplývajú. Je treba uviesť, že pri\nposkytovaní právnej pomoci je prvoradý záujem klienta. V tejto súvislosti sa odvolací súd\nv celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že otázka premlčania mohla byť\nzrejmá pre účely jej posúdenia až zo skutkového stavu zisteného v priebehu konania,\na to s poukazom na predmet sporu, ako ho navrhovateľka prezentovala. Až po vykonanom\ndokazovaní a ustálení skutkového stavu bolo možné vyvodiť záver, že nárok žalobkyne\nje potrebné zamietnuť. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo však nepreukázanie existencie\nzmluvy o pôžičky medzi účastníkmi konania, čo nie je možné považovať za porušenie\npovinnosti na strane odporcu ako advokáta zastupujúceho navrhovateľku v konaní sp. zn.\n8 C/132/1999. V uvedenom konaní bolo na navrhovateľke označiť také dôkazy, ktoré\nby jednoznačne preukazovali existenciu platne uzavretej zmluvy o pôžičke. Advokát sám\n9\n\ntakéto dôkazy vyprodukovať nemohol. Nie je možné preto brať na zodpovednosť advokáta\nza to, že v dôsledku nepreukázania existencie zmluvy o pôžičke bola žaloba zamietnuť.\nTeda aj odvolací súd je toho názoru, že v konaní nebola preukázaná jedna\nzo základných podmienok úspešnosti návrhu, a to porušenie právnej povinnosti, resp.\nexistencia úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom pri vykonávaní advokácie\nodporcom v konaní sp. zn. 8 C/132/1999.\nTaktiež neboli preukázané podmienky na priznanie sumy 1.659,70 Eur (50.000 Sk),\nktoré mal odporca prijať bez príjmového dokladu od navrhovateľky. Na preukázanie\nopodstatnenosti nároku v tejto časti neboli navrhovateľkou produkované žiadne dôkazy\nokrem výsluchu svedka, manžela navrhovateľky, ktorému súd prvého stupňa dôvodne\nneuveril... Správne preto bola zamietnutá žaloba ja čo do uvedeného nároku.\nČo sa týka ďalšieho nároku na zaplatenie dodatočne vyrubenej dane navrhovateľkou,\na to na radu odporcu, treba uviesť, že vôbec nebolo preukázané, aby navrhovateľka\nsplnomocnila odporcu na poskytnutie právnej pomoci aj čo sa týka uvedenej dane.\nVo vzťahu k zaplateniu dane, ktorú navrhovateľka realizovala dobrovoľne, odporca\nnevystupoval ako jej právny zástupca. Nebol preto medzi nimi právny vzťah odvodzujúci\nsa od zákona o advokácii. Ak by aj odporca odporúčal navrhovateľke, aby si táto plnila\nsvoje právne povinnosti, nemôže sa to považovať za jeho pochybenie.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého\nstupňa správne rozhodol, keď návrh zamietol...“\nPri hodnotení rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal z ustáleného\nprávneho názoru, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08,\nIV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania\ntvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (m. m. IV. ÚS 350/09).\n\n10\n\nV nadväznosti na citované ústavný súd považoval v prvom rade za potrebné poukázať\nna § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s\nodôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nkonštatovanie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia, prípadne doplniť na\nzdôraznenie správnosti prvostupňového rozhodnutia ďalšie dôvody.\nVzhľadom na obsahovú spojitosť rozsudku krajského súdu s rozsudkom okresného\nsúdu a v nadväznosti na už citovanú judikatúru považoval ústavný súd za potrebné v ďalšom\npoukázať aj na podstatnú časť odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorom v časti\nrelevantnej pre toto konanie uviedol toto:\n„Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka pri poskytnutí\nskutkového stavu, ktorý oznámila odporcovi ako advokátovi pri porade v mesiaci\ndecember 1998, uviedla skutočnosti tak ako boli prezentované z jej strany na pojednávaní\ndňa 09. 10. 2001. Z jej prednesu vyplýva, že poskytla finančné prostriedky odporcom\nv pôvodnom konaní, pričom nedošlo k dohode o splatnosti tejto pôžičky a následne bolo\noznámené zo strany odporcov, že predmetné finančné prostriedky vrátia do konca roku\n1996. Túto informáciu mal k dispozícii aj odporca, ktorý následne dňa 06. 05. 1999 podal\nv mene navrhovateľky žalobu o vrátenie dlhu. Navrhovateľka tvrdí, že odporca porušil\nustanovenia vtedy platného zákona o advokácii, keď neoboznámil navrhovateľku s tým,\nže návrh je premlčaný tak ako to konštatovali súdy vo svojich rozsudkoch, čím došlo\nz jej strany k vzniku škody, ktorá bola špecifikovaná v návrhu. Podľa názoru súdu v danej\nveci nie sú splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti odporcu za uvedenú škodu\nna majetku navrhovateľky v zmysle § 420 OZ... Pokiaľ odporca vychádzal zo skutkového\nstavu, tak ako mu bol predložený navrhovateľkou, dôvodne mohol vychádzať zo skutočnosti,\nže pôvodne došlo k poskytnutiu pôžičky bez dohodnutej splatnosti, kedy začína plynúť\npremlčacia doba nasledujúcim dňom, a pokiaľ bola pôžičky poskytnutá v prvej polovici\nroku 1994 došlo by k premlčaniu tohto nároku už v prvej polovici roky 1997, no z výpovede\nnavrhovateľky vyplynulo, že odporcovia prehlásili, že peniaze vrátia do konca roku 1996,\nna základe čoho mohol dospieť odporca k presvedčeniu, že vtedy začína plynúť premlčacia\ndoba a skončí uplynutím troch rokov, teda uplynutím roku 1999. Pokiaľ podal žalobu na súd\n11\n\ndňa 06. 05. 1999, vychádzajúc z pokynov klientky, podľa názoru súdu nemožno hovoriť\no porušení jeho právnej povinnosti v zmysle zákona o advokácii. Nakoľko tu nie je splnený\nzákladný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, nemôže byť navrhovateľka úspešná\nv konaní o náhradu škody.\nSúd poukazuje aj na skutočnosť, že samotný skutkový stav, ktorý bol súdom zistený\nv pôvodnom konaní nasvedčuje tomu, že poskytnutie finančnej pôžičky, ak bola poskytnutá\nzo strany navrhovateľky odporcom v pôvodnom konaní, bolo podvodným a falošným\nspôsobom zakrývané cez dodávku tovaru, vystavení fiktívnych faktúr, ktoré sa opätovne\nrefakturovali, pričom na tomto konaní aktívnym spôsobom nepochybne participovala\naj navrhovateľka, ktorá je teda nepochybne spoluzodpovedná (ak tak to bolo) za tento\nvzniknutý stav, ktorý nepochybne výrazným spôsobom sťažil právne posúdenie veci, o čom\nsvedčia aj rozličné závery súdov I., resp. II. stupňa a časovo náročné dokazovanie.\nAj na túto skutočnosť súd bral ohľad pri posudzovaní nárokov navrhovateľky, pretože\nnepochybne súd by dospel k odlišnému záveru ohľadom zodpovednosti advokáta,\nktorý by podával žalobu o vrátenie pôžičky po viac ako troch rokoch odo dňa splatnosti,\nak by to bolo advokátovi zo strany klienta jasne oznámené. Je nepochybné, že námietka\npremlčania je inštitútom, ktorý je často využívaný v súdnych sporoch a advokát poskytujúci\nprofesionálnu právnu pomoc, musí pamätať na túto skutočnosť a upozorniť na to klienta.\nPokiaľ sa týka samotného poučenia o možnosti premlčania tohto dlhu, tu súd\npoukazuje na skutočnosť, že odporca na pojednávaní uviedol, že poučil navrhovateľku\no tejto možnosti, a napriek tomu táto trvala na podaní žaloby. V danom prípade súd\nmá za to, že dôkazné bremeno preukázania tejto skutočnosti o tom, že navrhovateľka nebola\npoučná o možnosti premlčania, je na neunesené zo strany navrhovateľky, ktorú toto dôkazné\nbremeno zaťažuje. V každom prípade však súd poukazuje na to, že otázka premlčania\nnebola zrejmá a jednoznačná pre účely jeho posúdenia zo skutkového stavu popísaného\nnavrhovateľkou pred súdom I. stupňa, a teda aj odporcovi ako advokátovi, a preto podľa\nnázoru súdu nemožno túto skutočnosť považovať zo strany odporcu ako porušenie jeho\nprávnych povinností...\nZ týchto dôvodov bol zamietnutý návrh, čo do zaplatenia súdneho poplatku\nza podanie žaloby, súdneho poplatku za odvolanie, odmeny znalca, náhrady trov právneho\n12\n\nzástupcu žalovaných v pôvodnom konaní ako aj odmeny odporcu. Tieto súčasti náhrady\nškody nepochybne majú pôvod v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 132/1999.\nPokiaľ sa týka zamietnutia návrhu v časti o zaplatení odmeny odporcu na jeho\npožiadanie v o výške 1 659,70 Eur, súd má za to, že táto skutočnosť v konaná nebola\npreukázaná. Súd pritom hodnotil unesenie dôkazného bremena ohľadom zaplatenia tejto\nsumy tak, že navrhovateľka toto dôkazné bremeno neuniesla, nakoľko odporca poprel\nprijatie týchto peňazí, pričom ich potvrdil ako svedok manžel navrhovateľky, pričom súd\nvzhľadom na blízky príbuzenský vzťah medzi svedkom a účastníkom konania, nemal\nza preukázané jeho tvrdenia. Súd v tejto súvislosti dodáva, že navrhovateľka vzhľadom na tú\nskutočnosť, že od roku 1992 podniká, teda sa pohybuje v obchodnej sfére, a je osobou, ktorá\nprichádza do kontaktu s peniazmi, je si vedomá skutočnosti, že odovzdanie takýchto\nfinančných čiastok by mal sprevádzať písomný doklad, ktorým by jednoznačne vyvrátila\npochybnosti o tom, či tieto finančné prostriedky boli odovzdané alebo nie. V tejto súvislosti\nsúd poukazuje na to, že nebolo sporné, že odporca zastupoval navrhovateľku aj v iných\nkonaniach, preto aj keď táto mu odovzdala nejaké finančné prostriedky, že sa nemuselo\njednať o finančné prostriedky ohľadom zastúpenia v konaní 8 C 132/1999, kde každopádne\nboli trovy právneho zastúpenia vyplatené riadne s príjmových dokladom, preto nie je dôvod\nneveriť tvrdeniu odporcu, že tieto finančné prostriedky by prevzal len na príjmový doklad.\nPokiaľ sa týka zaplatenia dodatočne vyrubenej dane na radu odporcu,\ntu jednoznačne nemožno hovoriť o nejakom protiprávnom konaní zo strany odporcu,\nnakoľko tento pokiaľ inštruoval navrhovateľku v zmysle platných daňových predpisov,\nnemožno hovoriť že by týmto porušil svoju právnu povinnosť, naopak advokát má povinnosť\nv rámci výkonu svojej funkcie zachovávať zákony a predpisy a preto takúto zákonnú\ninštrukciu nemožno posúdiť ako dôvod pre vznik zodpovednosti za škodu na strane\nnavrhovateľky.\nZ týchto dôvodov súd považoval za právne dôvodné rozhodnúť tak ako je to uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozsudku.“\nZ citovaných častí odôvodnenia rozsudku krajského súdu a rozsudku okresného súdu\nvyplýva, že v posudzovanej veci všeobecné súdy na základe ustáleného skutkového stavu\n13\n\nveci, ktorý ústavný súd s odkazom na svoju rozhodovaciu činnosť nemôže prehodnocovať,\ndostatočne rozviedli úvahy, ktoré ich viedli k meritórnym zisteniam, a primeraným\nspôsobom objasnili dôvody, pre ktoré nebola sťažovateľka so svojou meritórnou obranou\núspešná.\nS odvolaním sa na svoju ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavný súd zdôrazňuje,\nže odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, a to s ohľadom na to,\no aké rozhodnutie ide (meritórne alebo procesné) a v akom štádiu súdneho konania\nje rozhodnutie vydané. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 112/05, III. ÚS 25/06, IV. ÚS 301/09, IV. ÚS 27/2010).\nPokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný spôsob hodnotenia dôkazov zo strany\nvšeobecných súdov, ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 dohovoru nepatrí právo\núčastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,\nprípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97,\nII. ÚS 251/03).\nÚstavný súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu\n(v spojení s rozsudkom okresného súdu) nevykazuje znaky arbitrárnosti, je ústavne\nakceptovateľné, pričom nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom, že by ho bolo\nmožné považovať za popierajúce zmysel základného práva na súdnu ochranu, keďže\nvšeobecné súdy zrozumiteľne vysvetlili právne závery, ku ktorým dospeli, a opreli ich\no skutkové zistenia. V okolnostiach danej veci nič nesignalizuje, že by mohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. Uvedené platí aj v prípade, keď sa podstata skutkových a právnych úvah\n14\n\nsťažovateľky odlišovala od názoru všeobecných súdov, ktoré síce rozhodli spôsobom,\ns ktorým sťažovateľka nesúhlasí, avšak svoje rozhodnutia dostatočne odôvodnili na základe\nvlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený a ani\npovinný nahrádzať. K tomu ústavný súd obdobne poznamenáva, že ak sa konanie pred\nvšeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie\nje právnym základom pre namietanie porušenia základného práva.\nÚstavný súd, opierajúc sa o tieto závery, vo vzťahu k námietkam sťažovateľky\no porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru konštatuje, že krajský súd v jej\nveci rozhodol tak, že nie je reálne predpokladať, aby po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie bolo možné prijať záver o porušení sťažovateľkou označených práv.\nKeďže ústavný súd nezistil porušenie sťažovateľkou označených práv a sťažnosť bola\nz už uvedených dôvodov odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "advokát, advokácia-zastúpenie advokátom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/09 z 10. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-10", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56ceb905-6b3b-4c4b-ba08-5616200c4fec"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 25/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d5a1349-71c9-4878-b4f9-7c89dda5f6e9"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "cba8604a-9468-45b7-8632-c89ee5e8e5d1:eb80abd6-a42b-4c4a-b752-034d3cdc3c98", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:3721201676.4", "spisova_znacka": "42Cob/109/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 42Cob/109/2025 z 14. 4. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-04-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:3721201676.4"}]}