{"guid": "ussr:4ffa35f3-ef5e-4723-a04a-9dbcecfecf8e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.625.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 625/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 625/2015 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 625/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.625.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4ffa35f3-ef5e-4723-a04a-9dbcecfecf8e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.625.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.625.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.625.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 625/2015­16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 19 Cb 71/2013\nz 20. decembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 97/2014\nz 24. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou\n\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného\nsúdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 19 Cb 71/2013 z 20. decembra 2013\na rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 97/2014\nz 24. septembra 2014.\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ bol namietaným rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 19 Cb 71/2013 z 20. decembra 2013 zaviazaný zaplatiť\n,\n\n(ďalej len „žalobca“), sumu 7 089,60 € s príslušenstvom v lehote 3\n\ndní od právoplatnosti rozsudku ako cenu za dielo, ktoré spočívalo vo vykonaní zemných\nvýkopových prác v prospech sťažovateľa, na základe ústne uzatvorenej dohody medzi\nžalobcom ako zhotoviteľom a sťažovateľom ako objednávateľom. Proti označenému\nrozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 13 Cob 97/2014 z 24. septembra 2014 tak, že rozsudok súdu prvého\nstupňa ako vecne správny potvrdil.\nPodľa názoru sťažovateľa „Citované rozhodnutia a postup okresného súdu\na krajského súdu vykazuje závažné vady, ktoré sú svojou intenzitou ústavnoprávneho\ncharakteru. Skutkové závery a procesno­právne úvahy vyslovené odvolacím súdom sú\npritom v zjavnom rozpore s obsahom spisu ide o značné prvky arbitrárnosti, svojvôle\na popretie základných zásad civilného procesu. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu\nneobstojí, je iba mechanickou kompiláciou spisu, navyše je absolútne iracionálne.“.\nV súvislosti s namietaným porušením označených práv zo strany okresného súdu\nsťažovateľ uvádza, že „Okresný súd svojím rozhodnutím a postupom porušil esenciálne\nzásady civilného sporového konania a jeho postup je z ústavného hľadiska neudržateľný.“.\nSvoje tvrdenie sťažovateľ odôvodnil tým, že „Okresný súd... ani na jednom z pojednávaní si\n2\n\nnesplnil základné povinnosti v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p., t. j. vôbec neuviedol, ktoré\nprávne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne\nvýznamné skutkové tvrdenia zostali sporné. ...\nSúd si tak svoju základnú povinnosť vo vzťahu k účastníkom konania nesplnil, nič\núčastníkom neoznámil, čím porušil ust. § 118 ods. 2 O. s. p... Uvedená hrubá procesná vada\nmá napokon v tomto prípade priamy súvis a odraz v svojvoľných skutkových záveroch\nokresného súdu, ktoré sú prekvapivé. Prvostupňový súd mi tak svojím procesným postupom\na predmetným opomenutím základných povinností vo vzťahu k účastníkovi konania odňal\nmožnosť konať pred súdom.“.\nSťažovateľ ďalej uviedol, že okresný súd zamlčal obsah dôkazov vrátane vyjadrení\nžalobcu a svedkov, jeho prístup považuje za „zjavne jednostranný a očividne napomáhajúci\nžalobcovi“. Odôvodnenie rozsudku okresného súdu je „kompiláciou špekulácií, domnienok,\núvah okresného súdu, avšak bez reálneho unesenia dôkazného bremena... ide o hrubé\nprekrúcanie“. Podľa sťažovateľa okresný súd sa iba domnieva, že žalobca práce vykonal,\na neobjektívne verí žalobcovi vo všetkom, avšak bez relevantného dôkazného základu.\nZávery okresného súdu sú „v zjavnom nesúlade s obsahom spisu“. Sťažovateľ tvrdí, že\nokresný súd otočil dôkazné bremeno v sporovom konaní, podľa ktorého mal žalobca\ndokazovať, že jeho bager reálne odpracoval a vykonal práce vo všetkých ním\nšpecifikovaných hodinách. Zastáva názor, že žalovaný nie je povinný nič dokazovať, teda\ndokazovať to, že žalobca práce nevykonal. Namietal, že pri súkromnej listine stačí formálne\npopretie jej správnosti druhým účastníkom, aby nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné\nbremeno toho účastníka, ktorý tvrdí skutočnosti, ktoré mali byť súkromnou listinou\npreukázané. Okresný súd ťažiskovo tvrdil, že v konaní bolo preukázané, že žalobca pre\nsťažovateľa vykonal dielo, ktoré fakturoval. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca\nnepredložil ani zmluvu, ani objednávku a ani sťažovateľom podpísané odsúhlasené záznamy\no prevádzke stroja, ako titul žalovanej pohľadávky označil kúpnu cenu tovaru podľa § 409\nObchodného zákonníka, pričom okresný súd nerozhodol o zmene žaloby a žalobcu ani\nnevyzval na opravu nedostatkov podania, žalobca dielo nikdy neodovzdal a žalobca žalobu\nskutkovo nijako nevymedzil. Žalobca na pojednávaniach uviedol, že v mesiaci jún roku\n3\n\n2012 tiež pre sťažovateľa vykonával práce, ktoré mu boli vyplatené bez faktúry, pričom\nnevedel presne uviesť, koľko a kedy mu bolo platené v hotovosti, v súvislosti s činnosťou pri\n„Regenerácii centrálnej zóny Kysucké Nové Mesto“. Teda výslovne potvrdil, že mu\nsťažovateľ uhradil cenu prác, účelovo však odmietol uviesť, akú konkrétnu sumu mu\nsťažovateľ zaplatil. Sťažovateľ žalobcovi v hotovosti uhradil 8 000 €, pretože mu dôveroval,\nže tieto platby nepoprie. Okresný súd túto časť výpovede žalobcu zamlčal. Žalobca v\nzáznamoch o prevádzke vozidla uviedol, že pokiaľ je tam uvedené plnenie ako výkopové\npráce, toto zahŕňa i trhanie obrubníkov, trhanie betónu na parkovisku, rozvoz štrku pod\ndlažbou, vykladanie kamiónov, presun dlažby, nakladanie vozov označovaných osemkolá,\ndo ktorých vkladal betón, pričom potvrdil, že ním fakturovaná suma sa týka nielen\nvýkopových prác, ale aj iných prác. Fakturácia žalobcu preto bola nedôvodná. Svedok\nuviedol, že videl žalobcu s bagrom pracovať tak dvakrát, podľa jeho vedomostí na\npredmetnej stavbe bolo v súvislosti s pokládkou dlažby potrebné bager tak hodinku, dve\ndenne. Na otázku sudkyne uviedol, že niekoľkokrát videl, že práca tam bola, aj bager tam\nbol, ale žalobcu nevidel. Teda z výpovede svedka zreteľne vyplývalo, že práca pre bager\nžalobcu bola na časový rozsah 1  2 hodiny denne, žalobca však denne fakturoval plný deň,\nt. j. aspoň 8 hodín denne. Z výpovede svedka taktiež vyplývalo, že bager bol častokrát iba\nodstavený na stavbe, pričom žalobca s ním nevykonával žiadnu prácu, ani sa na stavbe\nnenachádzal. Žalobca bol platený za reálny výkon práce, žiadne stojné nebolo nikdy\ndohodnuté, preto je zrejmé, že fakturácia žalobcu bola zjavne nadsadená. Naproti tomu\nvýpoveď svedka\n\nokresný súd považoval za relevantnú, i keď sa tento svedok na\n\nstavbe nenachádzal každý deň a vyjadroval sa iba vo všeobecnosti. Okresný súd opomenul,\nže položky fakturácie zhotoviteľa Cesty Nitra, a. s., nezodpovedajú položkám fakturácie\nžalobcu a vôbec z nich nevyplýva to, že by žalobca aj reálne vykonal práce, ktoré vyčíslil\nvo faktúre. Čo sa týka tvrdenia okresného súdu, že prevzatím faktúr mal žalovaný odsúhlasiť\ncenu a vykonanie prác, tak iba prijatím doručenej faktúry nikdy adresát súčasne\nnepotvrdzuje aj dôvodnosť vyfaktúrovanej sumy. Okresný súd uveril „účelovej, nelogickej,\nnedomyslenej taktike žalobcu“, pričom tvrdenia žalovaného odmietol.\n\n4\n\nSťažovateľ súčasne namieta nedodržanie zákonných požiadaviek na odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia vyplývajúcich z ustanovenia § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ako aj porušenie princípu právnej istoty, ktoré dáva\ndo súvislosti s údajným nezákonným procesným postupom konajúcich súdov.\nPodľa sťažovateľa je nesporné, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu\na krajského súdu bolo porušené jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nústavy a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd sťažnosti vyhovel\na nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n,\n\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo na rovnosť účastníkov\nkonania poďa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 13Cob 97/2014 zo dňa 24.09.2014 a rozsudkom Okresného súdu v Žiline sp. zn.\n19Cb 71/2013 zo dňa 20.12.2013 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob 97/2014 zo dňa 24.09.2014\na rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. za 19Cb 71/2013 zo dňa 20.12.2013 sa zrušuje\na vec sa vracia Okresnému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd v Žiline a Krajský súd v Žiline sú povinní spoločne a nerozdielne\nuhradiť sťažovateľovi\n\n,\n\n,\n\ndo tridsať dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,65 EUR... na účet\nadvokáta JUDr. Martina Olosa...“\nII.\n\n5\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl.\n46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 19 Cb 71/2013 z 20. decembra 2013 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n13 Cob 97/2014 z 24. septembra 2014. Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu návrhom\nna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde) ústavný súd považoval tvrdenie\no porušení princípu právnej istoty (čl. 1 ods. 1 ústavy), ktoré sťažovateľ uvádza v texte\nsťažnosti mimo petitu, iba za súčasť jeho argumentácie (napr. III. ÚS 149/04, III. ÚS 235/05,\nII. ÚS 65/07).\n\n6\n\nII.1\n\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom okresného súdu\n\nsp. zn. 19 Cb 71/2013 z 20. decembra 2013\nÚstava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity formulovaného\nv čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) preto nemal\nústavný súd právomoc preskúmavať namietaný rozsudok okresného súdu a postup, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré\nním údajne mali byť porušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom\nodvolania krajský súd, pričom podanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým\nvýsledkom.\nSťažnosť bola preto v tejto časti odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu na jej prerokovanie a rozhodnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).\n\nII.2\n\nK namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu\n\nsp. zn. 13 Cob 97/2014 z 24. septembra 2014\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\nrozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n7\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa čl. 47 odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nFormuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy (obdobne v čl. 36 ods. 1 listiny)\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru.\nZ uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(obdobne napr. II. ÚS 71/97, IV. ÚS 195/07, III. ÚS 24/2010).\nSťažovateľ predovšetkým namieta nesprávne skutkové a právne závery napadnutého\nrozsudku krajského súdu a okresného súdu, ktoré podľa neho nezodpovedajú vykonanému\ndokazovaniu ani obsahu spisu, sú svojvoľné a prekvapivé. Podľa sťažovateľa postupom\nokresného súdu, ktorý si ani na jednom pojednávaní nesplnil vo vzťahu k účastníkom\nkonania povinnosť v zmysle § 118 ods. 2 OSP, mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nSťažovateľ tiež namieta porušenie základných zásad dokazovania v civilnom procese, ako aj\nporušenie práva na rovnosť účastníkov konania, keď tvrdí, že prístup okresného súdu\nk hodnoteniu dôkazov bol zjavne jednostranný a očividne napomáhajúci žalobcovi.\nÚstavný súd, poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\n8\n\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nKrajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 13 Cob 97/2014 z 24. septembra 2014\nv rámci odvolacieho prieskumu rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 OSP ako\nvecne správny potvrdil, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého\nrozsudku okresného súdu, na ktorého závery v podrobnostiach odkázal. Pre zvýraznenie\nvecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu (§ 219 ods. 2 OSP) vo vzťahu\nk odvolacím dôvodom sťažovateľa, ktoré sú zároveň jeho sťažnostnými námietkami, krajský\nsúd najmä uviedol:\n«... okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie, nevyhnutné pre úplné\nposúdenie sporovej právnej veci, preto nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného, že by\nokresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.\nNebolo ani zistené, že by skutkové závery vyslovené okresným súdom boli v rozpore\ns obsahom spisu, keďže zhodnotenia vykonané okresným súdom majú oporu v zistenom\ndôkaznom stave. Skutkovým záverom prijatým prvostupňovým súdom predchádzala\nracionálna úvaha tohto konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a stavu\ndokazovania, a preto nemožno súhlasiť ako s relevantným odvolacím dôvodom žalovaného,\nktorým namietal nesprávne skutkové zistenie.\n\n9\n\nŽalovaný v rámci odvolacích dôvodov poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. b) O. s. p.,\nkeďže ako inou procesnou vadou mal za to, že bol postup okresného súdu, ktorý si nesplnil\npovinnosti v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. K tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd\npoukazuje na znenie zákonného ust. § 118 ods. 2 O. s. p., zmyslom ktorého je v sporovom\nkonaní stanoviť okruh sporných skutočností, ktoré budú predmetom dokazovania, určenie\ndôkazov na vykonanie, ktoré účastníci navrhli k preukázaniu svojich tvrdení. Predmetné\nustanovenie má tým viesť k naplneniu účelu a zmyslu procesného práva, ktorým je zásada\nhospodárnosti a účelnosti súdneho konania a do istej miery aj predvídateľnosti súdneho\nrozhodnutia, avšak toto ustanovenie pri jeho nedodržaní nemá právny dôsledok, resp.\nnásledok, ktorý by bránil konajúcemu súdu ďalej v konaní a dokazovaní pokračovať, keďže\nprimárne je vecou postupu súdu určiť ďalší priebeh konania v rovine aj vykonávaného\na nevykonávaného dokazovania. Ust. § 118 ods. 2 O. s. p. nemá zákonné postavenie\npoučovacej povinnosti súdom, a tým nemôže niesť so sebou dôsledok nesprávneho postupu,\nprípadne vadnosti konania pred okresným súdom. Ako už bolo uvedené, zmyslom ust. § 118\nods. 2 O. s. p. je objasnenie, čo zostáva v súdnom konaní predmetom spornosti a na základe\ntohto zistenia potom okresný súd posúdi ďalší priebeh konania, dokazovania, ale je to\nvýlučne v dispozícii súdu, ktoré z dôkazov budú vykonané a v akom štádiu bude\ndokazovanie ukončené. Toto zhodnotenie krajským súdom má oporu aj v ust. § 118 ods. 3\nO. s. p., podľa ktorého ďalši priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo\nsamosudca. V súvislosti so zákonným ustanovením § 118 ods. 2 O. s. p. krajský súd\npoukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 zo dňa 21. júna 2012,\npodľa ktorého vyplýva, že... „v prípade porušenia zákonného ust. § 118 ods. 2 O. s. p. sa\nžiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastník, napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť\nprednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver\npojednávania zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup\nprvostupňového súdu v podanom odvolaní a podobne“. Ďalej v tomto rozhodnutí ústavný\nsúd uviedol, že ani prípadné porušenie uvedeného zákonného ustanovenia Občianskeho\nsúdneho poriadku nemá priamy dosah na možnosť vylúčenia účastníka konania z jeho\nprocesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Vzhľadom k uvedenému\nkonanie pred okresným súdom nemalo žiadnu vadu, ktorá by mohla mať za následok\n10\n\nnesprávne rozhodnutie vo veci, t. j. že ani v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod\nžalovaného. Vzhľadom k priebehu súdneho konania a postupu okresného súdu žalovanému\nako účastníkovi konania bolo umožnené uplatňovať procesné práva, t. j., že žalovaný nebol\nvylúčený z týchto procesných práv, a tým zákonite konanie pred okresným súdom nemá\nprocesnú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto\nsúvislosti však krajský súd zvýrazňuje nedôvodnosť tejto námietky, pretože z obsahu\nZápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 3.9.2013, vyplývalo že za\núčasti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a právneho zástupcu žalovaného, bolo\nkonkrétne na č. l. 41 spisu konštatované vykonané poučenie podľa § 118 ods. 2 O. s. p. s\ntým, že je „potrebné vo veci vypočuť žalovaného a z navrhnutých dôkazov vykoná súd\nvýsluch svedka\n\n“.\n\nK žalovaným namietanej vade nedodržania požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia\nvyplývajúcej z ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd uvádza, že rozhodnutie\nokresného súdu v spojení s jeho odôvodnením spĺňa všetky náležitosti vyplývajúce z ust.\n§ 157 ods. 2 O. s. p., pretože prvostupňový súd jasne vyjadril skutkové a právne okolnosti,\nzávery svojho rozhodnutia, uviedol dôkazy, z ktorých vychádzal, vyhodnotenie týchto\ndôkazov, ktoré sa následne premietlo do právneho zhodnotenia uskutočneného okresným\nsúdom. To, čo bolo rozhodné a podstatné a súčasne aj namietané žalovaným v konaní pred\nokresným súdom, prvostupňový súd jasne vyjadril a zhodnotil v dôvodoch svojho\nrozhodnutia, a preto námietka nedostatočného odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu\nžalovaného bola zhodnotená ako nedôvodná. ...\nK veci samej okresný súd vo vzťahu k založeniu a existencii zmluvného vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným správne v odôvodnení rozhodnutia vyslovil, že preukázaný skutkový\nstav zodpovedal uzavretej zmluve o dielo, dohode o jej podstatných náležitostiach, a preto\nna zistený skutkový stav vzhľadom k tomu, že išlo o právny vzťah medzi podnikateľmi pri\npodnikateľskej činnosti, t. j. obchodno­právny vzťah, aplikoval rozhodné ustanovenia\nObchodného zákonníka, a to ust. § 536 a nasl., z ktorého dôvodu otázku kreovanía tohto\nzmluvného vzťahu, jeho náležitosti, prejavy vôle sporových strán, následne správanie\nsprávne posudzoval v zmysle úpravy Obchodného zákonníka.\n\n11\n\nK námietke nesprávneho skutkového zistenia, spočívajúcej v tom, že žalobca\nnepredložil ani zmluvu, ani objednávku, ani podpísané, ani odsúhlasené záznamy\no prevádzke stroja, krajský súd uvádza, že i keď je medzi podnikateľmi obvyklé uzatvárať\nzmluvy o dielo v písomnej forme, táto forma však nie je zákonom predpísaná, a preto nie je\nvylúčené, aby ku vzniku zmluvy o dielo došlo aj faktickým plnením, ktoré na základe návrhu,\nprípadne objednávky objednávateľ u zhotoviteľa objedná, a tento požadované dielo pre\nobjednávateľa vykoná. V rámci konania pred prvostupňovým súdom s listinným dôkazom,\na to potvrdením investora CESTY NITRA, a. s., bolo preukázané, že pre tento subjekt\nv postavení zhotoviteľa ako subdodávateľ vykonával činnosť žalovaný, a pre neho ako\nsubdodávateľ žalobca. Skutočnosť, že žalobca žalovanému plnil, vyplývala i z výpovede\nprávneho zástupcu žalovaného, ktorý potvrdil, že žalobca vždy dostal zaplatené, žalovaný\ndo Zápisnice o pojednávaní pred prvostupňovým súdom zo dňa 3.12.2013 (č. l. 78 spisu)\nuviedol, že so žalobcom mal dohodu o tom, že pre neho vykoná vytrhnutie obrubníkov,\nrozbitie betónovej platne parkoviska a nakladanie sutín na stavbe Regenerácia Centrálnej\npešej zóny\n\n, a to bagrom Komatsu za cenu 22 alebo 25 Eur/hodina,\n\nteda potvrdil tvrdenie žalobcu. Čo sa týka tvrdenia žalovaného o platbe žalobcovi\nv hotovosti 2 x 2.500 Eur, 1 x 2.000 Eur, 1 x 1.000 Eur, a to 15.6.2012 (č. l. 79 spisu), toto\nnepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom a ani žiaden dôkaz neoznačil.\nVo vzťahu k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo, a to predmete\na cene, bol samotným žalovaným potvrdený nielen predmet prác, ale aj cena 22 alebo\n25 Eur, ktorú rovnako v zhode s prvostupňovým súdom si ako nespornú skutočnosť osvojil\ni odvolací súd (§ 120 ods. 3 O. s. p.). ...\nK tvrdeniu, že žalobca dielo žalovanému nikdy neodovzdal, je potrebné uviesť, že\nžalovaný nepreukázal osobitné dojednanie o prevzatí diela, naopak potvrdenie CESTY\nNITRA, a. s. (č. l. 65 spisu) vo väzbe na výpoveď svedka – stavbyvedúceho pána\npreukázali, že žalovaný pre žalobcu vykonával práce, svedok potvrdil i rozsah týchto prác.\nJe zrejmé, že nie je možné porovnať potvrdenie spoločnosti CESTY NITRA, a. s. spolu\nso záznamami o prevádzke vozidla zo strany žalobcu, a to z toho dôvodu, že CESTY NITRA,\na. s. platili žalovanému za rozsah prác/m2, resp. bežný meter, pričom cena prác medzi\nžalobcom a žalovaným bola dohodnutá sumou 22 až 25 Eur/hodina, t. j. išlo o dojednanie\n12\n\nhodinovej odmeny. Svedok\n\nv postavení stavbyvedúceho CESTY NITRA, a. s. však\n\npotvrdil vykonávanie prác žalobcom v tvrdenom rozsahu, preto ak žalovaný namietal, že\nžalobca dielo riadne nevykonal a ani neodovzdal, a to v rozsahu 214 hodín za mesiac júl,\ntak k tomuto tvrdeniu sa mu nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, pričom práve žalovaný,\npokiaľ spochybňoval vykonanie diela zo strany žalobcu, bol nositeľom dôkaznej povinnosti o\nnevykonaní tohto diela (§ 120 ods. 1 O. s. p.) ža splnenia procesnej poučovacej povinnosti\nprvostupňovým súdom obsiahnutej v predvolaní na nariadené pojednávanie.\nŽalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o nevykonaní prác vyúčtovaných\nžalovanými faktúrami. Preto sa muselo vychádzať zo skutkového stavu zisteného okresným\nsúdom, ktorým bol krajský súd viazaný. ...\nV súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo strany žalobcu a obranou žalovaného\nkrajský súd uvádza, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorá je\nv ust. § 101 ods. 1 O. s. p. vyjadrená tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa\ndosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti\na označia dôkazné prostriedky. Ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. následne stanovuje, že\núčastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda\nmajú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú\npovinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd\npristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci (uznesenie Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 6 M Cdo 15/2010). V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada.\nÚčastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s\nnesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý\ntieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na\npreukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť\ntvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným\nbremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli\npreukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho\nneprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v\ntakých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného\npráva pre rozhodnutie o veci či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť\n13\n\noznačiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v ust. § 101 a v ust. § 120 ods. 1\nveta prvá O. s. p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22.09.2010).\nKrajský súd konštatuje, že žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno, pretože\nz predložených listín a svedeckých výpovedí, ktoré boli hodnotené prvostupňovým súdom\ntak jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti za aplikácie ust. § 132 O. s. p., preukázal\nzmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, poskytnuté plnenie zo strany žalobcu a jeho\nprevzatie žalovaným. Okresný súd vyhodnocoval nielen listinné dôkazy, ale i výpovede\nsvedkov vo vzťahu k týmto dôkazom, ktoré boli vykonané v predmetnej prejednávanej\nsporovej veci. Vzhľadom k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom krajský súd\nnezistil žiadne nedostatky.\nK úplnosti krajský súd k hodnoteniu vykonaných dôkazov okresným súdom, z ktorého\nhodnotenia podľa záveru krajského súdu boli prijaté správne skutkové zistenia, poukazuje\nna to, že zákon v ust. § 132 O. s. p. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorý\nvyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov (čl. 46 Ústavy SR). To znamená, že záver,\nktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch, z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre\nrozhodnutie je vecou jeho vnútorného presvedčenia, jeho logického myšlienkového postupu.\nPrávna úprava neurčuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti. Prisudzovanie\nhodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje\nnajskôr izolovane, z hľadiska vierohodnosti toho, kto ho podáva, až potom môže súd\npristúpiť k posudzovaniu, resp. k hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti.\nPod hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným\ndôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota\nzákonnosti, hodnota pravdivosti, poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov\nz hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre\njeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové zistenia. Prostredníctvom hodnotenia\ndôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých\ndôkazy informujú, možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie\ndôkazov z hľadiska pravdivosti predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti informácie\npodanej prostredníctvom dôkazu vzhľadom na druh dôkazného prostriedku a spôsob, akým\n14\n\nsa podľa zákona vykonáva. Pri dôkaze výpovede svedka musí súd vyhodnotiť vierohodnosť\nvýpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkom konania\na k prejednávanej veci. Celkové posúdenie z uvedených hľadísk potom poskytuje záver\no pravdivosti, či nepravdivosti tvrdených (preukazovaných) skutočností.\nKrajský súd k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri dokazovaní,\nvyhodnotení dôkazov, poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011,\nsp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého... Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). ...\nKrajský súd uvádza, že žiaden z odvolacích dôvodov žalovaného nebol relevantný,\npreto bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie, keďže\nzáverom okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca\nz priebehu konania a stavu dokazovania. Odvolací súd nezistil dôvody pre odchýlenie sa\nod týchto logických a racionálnych záverov okresného súdu, a tým neboli dané dôvody ani\nna zmenu, ani na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v dôsledku čoho bol\nrozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie...»\nV citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd jednoznačným\na vyčerpávajúcim spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré odvolaniu sťažovateľa nevyhovel,\nkeď žiaden z odvolacích dôvodov sťažovateľa nepovažoval za relevantný, na základe čoho\nodvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Krajský súd sa\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu\no tom, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď na základe vykonaných dôkazov\na ich vyhodnotenia v súlade s ustanovením § 132 OSP bol preukázaný zmluvný vzťah medzi\nžalobcom a sťažovateľom, ako aj poskytnutie plnenia zo strany žalobcu a jeho prevzatie\nsťažovateľom, a tým dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie žalovanej\nsumy. Poukazujúc na rozsiahle odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, krajský súd\njednoznačne dospel k záveru o správnosti postupu prvostupňového súdu pri vykonávaní\ndokazovania a hodnotení dôkazov, na základe čoho konštatoval neopodstatnenosť námietky\nsťažovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave a jeho nesprávnom právnom\n15\n\nposúdení. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa\no procesnom pochybení okresného súdu, ktorým mu údajne bola odňatá možnosť konať pred\nsúdom (opomenutie povinnosti okresného súdu v zmysle § 118 ods. 2 OSP), ako aj\ns námietkou o údajnom prenesení dôkazného bremena na sťažovateľa.\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd na rozdiel od sťažovateľa nepovažuje\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu za nekonzistentné, nelogické alebo iracionálne.\nNaopak, z rozsiahleho odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu vyplýva dostatok\nprávne relevantných argumentov odôvodňujúcich kľúčové právne závery odvolacieho súdu,\nktoré majú podklad vo vykonanom dokazovaní a ktoré v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Dôvody napadnutého\nrozsudku, ktoré viedli odvolací súd k rovnakému právnemu záveru, ku ktorému dospel aj\nsúd prvého stupňa, preto nemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru o ústavnej\nneakceptovateľnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý by zároveň zakladal\ndôvod na vyslovenie porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu dospel k záveru, že sťažnostná argumentácia sťažovateľa nie je spôsobilá\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu. Ústavný súd konštatuje, že\nkrajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a\nsvoje závery dostatočne odôvodnil, tak ako sú už citované. Ústavný súd preto nezistil, že by\nkrajským súdom aplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri\nustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do napadnutého\nrozsudku v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by\nvykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je v poradí\nďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľa. Taktiež poukazuje na to,\nže ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom,\nsťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu\n16\n\npre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým\nsúdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho\nkonania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne\na faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\nKeďže namietané rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je\ndostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať a v tejto\nsituácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru krajského súdu. Skutočnosť, že\nsťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného rozhodnutia. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 114/09) rešpektuje\nnázor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym\nnázorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nÚstavný súd, poukazujúc na právny záver krajského súdu o správnosti postupu\nokresného súdu pri dokazovaní a hodnotení dôkazov, ktorý považuje za ústavne\nakceptovateľný, konštatuje aj nedôvodnosť námietky o porušení základného práva\nna rovnosť účastníkov konania podľa § 47 ods. 3 ústavy, ktorú sťažovateľ odôvodňoval\npráve jednostranným a žalobcovi napomáhajúcim prístupom okresného súdu k hodnoteniu\ndôkazov.\nNapokon, čo sa týka námietky sťažovateľa, že okresný súd uznesením nerozhodol\no zmene žaloby (čo sa týka právneho dôvodu žalobou uplatneného nároku), ústavný súd\nkonštatuje, že v dôsledku uvedeného pochybenia okresného súdu v žiadnom prípade\nnedošlo\n\nk znevýhodneniu\n\npostavenia\n\nsťažovateľa\n\nako\n\núčastníka\n\nkonania,\n\nresp.\n\nk znemožneniu realizácie jeho procesných práv, keďže proti uzneseniu o pripustení zmeny\nnávrhu nie je prípustné odvolanie [§ 202 ods. 3 písm. f) OSP]. Uvedené pochybenie\nokresného súdu, ktoré nemalo žiadny vplyv na spravodlivosť procesu ako celku ani na jeho\n17\n\nvýsledok, nemohlo mať za následok ani porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\nsúd preto sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. septembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "dokazovanie-hodnotenie dôkazov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2012 z 21. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f6e65a6-f450-4951-9a61-5fa4ce55022d"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 235/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 235/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af9b1cc2-37bc-4303-ba77-75848d859977"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "5fc87e39-0232-4c58-89e0-aeebbaf1facb:38bd7e9b-ce71-4df1-8487-022b8d7d30cc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5113203346.1", "spisova_znacka": "13Cob/97/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/97/2014 z 23. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-09-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5113203346.1"}, {"guid": "131c33ed-7bdb-4dce-aae1-7df68134216d:98f378ab-116b-489d-af58-d935e4449927", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/71/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 19Cb/71/2013 z 28. 6. 2013", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2013-06-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/131c33ed-7bdb-4dce-aae1-7df68134216d:98f378ab-116b-489d-af58-d935e4449927"}], "citovane_v": []}