{"guid": "ussr:2c9175b5-4352-4c94-91f4-c2ed85c5667a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.627.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 627/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 627/2015 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 627/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.627.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c9175b5-4352-4c94-91f4-c2ed85c5667a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.627.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.627.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.627.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 627/2015­9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n, za ktorú koná advokát\n\n,\n, vo veci namietaného\n\nporušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k.\n3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nako\n\nzjavne\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach\nzo dňa 13. marca 2015, č. k. 3 Co/86/2015­110 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13. marca 2015, č. k. 3 Co/86/2015­\n110 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia na účet Advokátskej kancelári\n\ndo jedného mesiaca\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ je\nako žalovaný účastníkom konania vedeného Okresným súdom Michalovce (ďalej len\n„okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 227/2014, v ktorom sa obchodná spoločnosť\n,\n\n, ako žalobca (ďalej len „žalobca“) domáha\n\nnahradenia prejavu vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy v dôsledku porušenia predkupného\npráva žalobcu ako podielového spoluvlastníka k nehnuteľnosti.\nOkresný súd uznesením č. k. 5 C 227/2014­78 z 9. januára 2015 zamietol návrh\nžalobcu na vydanie predbežného opatrenia, aby bolo zakázané sťažovateľovi až\ndo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na\nk. ú.\n\n, a to parcelami registra\n\n.\n\nRozhodnutie odôvodnil tým, že neboli splnené predpoklady na nariadenie predbežného\nopatrenia. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi\n2\n\na sťažovateľom síce zistil,\n\nže bola uzatvorená 12. októbra 2012 a bol povolený aj vklad vlastníckeho práva v prospech\nsťažovateľa, avšak za významné považoval to, že žalobca sa domáha nariadenia\npredbežného opatrenia viac ako dva roky po uskutočnení prevodu nehnuteľností a v návrhu\nžiadnym spôsobom nevysvetlil ani neosvedčil, čo ho viedlo k obave z bezprostredne\nhroziacej ujmy spočívajúcej v ďalšom prevode vlastníckeho práva. Uplynutie lehoty\n10. decembra 2014, ktorú žalobca žalovanému určil na uzavretie kúpnej zmluvy na prevod\npodielu na\n\nk. ú.\n\n, za takúto bezprostrednú hrozbu okresný súd\n\nnepovažoval, tvrdenie žalobcu o strate nároku na platby zo strany Poľnohospodárskej\nplatobnej agentúry považoval iba za teoretické, a nie praktické, pretože po prevode\ndotknutého podielu bol žalobca viac ako dva roky nečinný a svojho predkupného práva sa\nnedomáhal. Pretože nebolo zistené, že žalobcovi bezprostredne hrozí ujma, jeho návrh na\nvydanie predbežného opatrenia zamietol. Okresný súd poznamenal i to, že v prípade\nďalšieho prevodu nehnuteľností zostávajú zachované práva žalobcu podľa § 140 a § 603\nObčianskeho zákonníka.\nV odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 C 227/2014­78 z 9. januára 2015\n(a podaní z 10. marca 2015) žalobca uviedol, že podal na okresnom súde spolu dvadsaťdva\nobdobných žalôb o nahradenie prejavu vôle spolu s návrhom na nariadenie predbežného\nopatrenia, v šestnástich veciach okresný súd predbežné opatrenie nariadil a v šiestich\nprípadoch návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Poukázal na to, že účelom\npredbežného opatrenia nie je len úprava súčasných vzťahov, ale aj vzťahov do budúcnosti\ntakou formou, aby legitímny cieľ nebol zmarený, sledujúc zásady hospodárnosti\na efektívnosti súdneho konania. Žalobca dal do pozornosti okresnému súdu, že sťažovateľ\na spoločnosti\n\n,\n\n,\n\n,a\n\n, sú personálne a majetkovo prepojené. Nie je pravdou, že by bol dva\nroky vo veci nečinný, naopak, aktívne sa snažil vzťahy so sťažovateľom usporiadať,\nupozornil ho na protizákonnosť jeho postupu a porušenie predkupného práva. Sťažovateľ\nvšak každý návrh riešenia žalobcu odmietol. Žalobca má obavu, že sťažovateľ bude mariť\nuplatnené právo žalobcu účelovými prevodmi podielov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca\ndomáha nahradenia prejavu vôle. Tým, že sťažovateľ odmietal výzvy žalobcu, vznikajú na\njeho strane reálne straty a škody, pretože pozemky nevie využívať z dôvodu protizákonného\n3\n\nužívania sťažovateľom. Existuje reálna hrozba, že sťažovateľ na účely čo najdlhšieho trvania\nsúdneho sporu bude účelovo prevádzať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, len aby zmaril\nžalobcom sledovaný legitímny cieľ. Žalobca má obavu, že sťažovateľ prevedie\nspoluvlastníctvo\n\nk\n\nnehnuteľnostiam\n\nna\n\nniektorú\n\nz\n\njemu\n\nblízkych\n\nspoločností\n\nza niekoľkonásobne vyššie kúpne ceny, než za ktoré ich sťažovateľ nadobudol. To by pre\nžalobcu znamenalo, že od nového vlastníka sa bude môcť domáhať nahradenia prejavu vôle\nza podmienok iných než tie, za ktorých podiel nadobudol sťažovateľ.\nKrajský súd uznesením č. k. 3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015 zmenil uznesenie\nokresného súdu tak, že sťažovateľovi zakázal po dobu jedného roka od doručenia uznesenia\nnakladať so spoluvlastníckym podielom 240/9720 k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované\nOkresným úradom Michalovce, katastrálnym odborom, okres:\nkatastrálne územie:\n\n, zapísaným na\n\n, obec:\n\n,\n\nako parcela\n\no výmere 618 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela\no výmere 147 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela\no výmere 1644 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, parcela\no výmere 14108 m2, druh pozemku trvalé trávnaté porasty, a to previesť vlastnícke právo\nk spoluvlastníckym podielom darom, ich scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné\nnehnuteľnosti s treťou osobu, alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby\nalebo vecným bremenom v prospech tretej osoby, alebo zabezpečovacím prevodom práva\nv prospech tretej osoby, a v prevyšujúcej časti potvrdil uznesenie. Svoje rozhodnutie krajský\nsúd odôvodnil v podstate tým, že považoval za oprávnenú obavu žalobcu z možného\nďalšieho prevodu spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo by viedlo k značnému\nsťaženiu uplatňovania nárokov žalobcu z predkupného práva najmä v prípade, ak by\nsťažovateľ realizoval prevody za podmienok pre žalobcu nevýhodnejších. V záujme toho,\naby nedošlo k neprimeranému zásahu do práv sťažovateľa, obmedzil trvanie predbežného\nopatrenia na dobu jedného roka.\nUznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015 bolo\nsťažovateľovi doručené 26. marca 2015.\n\n4\n\nSťažovateľ sťažnosť smerujúcu proti uzneseniu krajského súdu č. k. 3 Co 86/2015­110\nz 13. marca 2015 na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodnil tým, že\npodľa jeho názoru napriek tomu, že v konaní nebolo preukázané nebezpečenstvo\nbezprostredne hroziacej ujmy žalobcovi, krajský súd sa stotožnil s nepodloženou\ndomnienkou žalobcu o hroziacich prevodoch spoluvlastníckych podielov sťažovateľom, hoci\nv skutočnosti žiadne nie sú pripravované. Pokiaľ v minulosti dochádzalo k prevodom na\nobchodnú spoločnosť\n\n, z ostatných spoločností, zodpovedalo to\n\nvnútornému usporiadaniu vymenovaných subjektov v rámci podnikateľskej skupiny, kde\npráve spoločnosť\n\n, bola spoločnosťou investičnou. Krajský súd\n\nvydal predbežné opatrenie ďalej aj napriek tomu, že nebola splnená podmienka dôvodnosti\nuplatneného nároku vo veci samej, pretože žalobca sa domáhal svojho nároku vo väčšom\nrozsahu, ako zodpovedá veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Krajský súd predbežným\nopatrením zasiahol do vlastníckeho práva sťažovateľa. Navyše jeho rozhodnutie nie je ani\ndostatočne odôvodnené, sťažovateľ nemal žiadnu možnosť brániť sa proti vydaniu\npredbežného opatrenia, nemal možnosť žiadať jeho preskúmanie v opravnom konaní a nemal\nani možnosť vyjadriť sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bol\npôvodne návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv uznesením krajského súdu č. k. 3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015 jednak preto, že\ntoto rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, a jednak preto, že podľa jeho presvedčenia\nneboli splnené zákonom ustanovené podmienky na vydanie predbežného opatrenia a toto\nbolo napriek tomu vydané.\n\n6\n\nKrajský súd uznesenie č. k. 3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015 v jeho zmeňujúcej\nčasti odôvodnil takto:\n«Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O. s. p. preskúmal odvolanie\nžalobcu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že návrh žalobcu\nna nariadenie predbežného opatrenia je čiastočne dôvodný.\nPredmetom konania vo veci samej je návrh na nahradenie prejavu vôle, ktorým súd\nnahradí vyhlásenie vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako\nkupujúcim kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam,\nnachádzajúcim sa v kat. území\n\n, ktoré sú zapísané na\n\n­ trvalý trávnatý porast o výmere 618 m2, parc.\no výmere 147m2, parc.\n\na to parcely\n­ trvalé trávnaté porasty\n\n­ trvalý trávnatý porast o výmere 1.644 m 2 a parc.\n\n­\n\ntrvalý trávnatý porast o výmere 14.108 m2 v spoluvlastníckom podiele 240/9720. Žalobca sa\ntýmto návrhom domáha zákonného predkupného práva, pretože mu ako spoluvlastníkovi\nnebol ponúknutý spoluvlastnícky podiel na odkúpenie od predávajúceho\n\n.\n\nPredbežným opatrením sa žalobca domáha uloženia zákazu žalovanému nakladať\ns nehnuteľnosťami zapísanými na\n\nkat. územie\n\na to previesť vlastnícke\n\nprávo k nehnuteľnostiam darom, scudzením tretej osobe alebo zámenou za iné nehnuteľnosti\ns treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby alebo vecným\nbremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva v prospech tretej\nosoby a tiež žiada, aby sa žalovanému zakázalo previesť užívacie právo odplatným alebo\nbezodplatným titulom na tretie osoby k týmto nehnuteľnostiam, ktorých doba trvania\npresiahne čas, ktorým sa súdny spor vo veci samej právoplatne skončí.\nPredbežné opatrenie je procesným zabezpečovacím prostriedkom dočasného\nprovizórneho charakteru, ktorého účelom je zaistiť v občianskom súdnom konaní okamžitú\nprocesnú ochranu oprávnenému účastníkovi konania pred možnými nepriaznivými\nnásledkami\nPredbežné opatrenie možno nariadiť a pred začatím konania (§ 74 O. s. p.) alebo\npo jeho začatí (§ 102 O. s. p.). Aj pre predbežné opatrenie nariaďované po začatí konania\nplatí, že je možné ho nariadiť buď z dôvodu potreby dočasnej úpravy právnych pomerov\n7\n\núčastníkov konania alebo z dôvodu, ak je tu obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol\nohrozený.\nMateriálnymi predpokladmi pre nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75 ods. 2\nO. s. p. sú osvedčenie ohrozeného nároku, odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne\nhroziacej ujmy a preukázanie potreby nariadenia predbežného opatrenia.\nPred nariadením predbežného opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza\niba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver\no tom, či je osvedčená potreba dočasne upraviť pomery účastníkov, resp. či je osvedčená\nobava z ohrozenia budúceho výkonu súdneho rozhodnutia.\nNavrhované predbežné opatrenie musí mať zároveň súvislosť s konaním vo veci\nsamej, musí teda existovať vzťah medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnymi\nvzťahmi, o ktorých ochranu sa žiada v konaní vo veci samej.\nPodľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci je významná skutočnosť, že\npredmetom kúpnej zmluvy, pri ktorej žalobca namieta porušenie svojho predkupného práva,\nbol ich spoluvlastnícky podiel 240/9720 k nehnuteľnostiam zapísaným na\n\nkat úz.\n\n.\nZo samotnej tejto skutočnosti je vylúčené, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať\npredbežného opatrenia ­ uloženia zákazu previesť užívacie práva odplatným alebo\nbezodplatným titulom na tretie osoby k sporným nehnuteľnostiam (dať ich do nájmu,\npodnájmu, bezodplatného užívania tretím osobám). V prípade spoluvlastníckeho podielu\npodielový spoluvlastník sám nie je oprávnený rozhodovať o spôsobe užívania veci, možnosť\njeho rozhodovania je limitovaná veľkosťou jeho spoluvlastníckeho podielu. Pri užívaní veci\ntotiž ide o hospodárenie so spoločnou vecou v zmysle § 139 ods. 2 Obč. zákonníka (OZ).\nO hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa\nveľkosti podielov.\nPreto odvolací súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie o zamietnutí návrhu\nv časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu previesť užívacie práva na tretie osoby.\nOdvolací súd čiastočne vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak, že\nžalovanému zakázal po dobu 1 roka od doručenia uznesenia nakladať so spoluvlastníckym\npodielom 240/9720 k nehnuteľnostiam vydávaným na\n8\n\nkat. územie\n\nparcely\n\na to previesť vlastnícke právo\n\nk spoluvlastníckemu podielu darom, scudzením, tretej osobe alebo zámenou za iné\nnehnuteľnosti s treťou osobou alebo zaťažiť ich záložným právom v prospech tretej osoby\nalebo vecným bremenom v prospech tretej osoby alebo zabezpečovacím prevodom práva\nv prospech tretej osoby.\nOdvolací súd je toho názoru, že je odôvodnená obava žalobcu z možného ďalšieho\nprevodu nehnuteľností inej právnickej osobe, predovšetkým právnickej osobe spriaznenej\nso žalovaným, v prípade takéhoto prevodu by uplatnenie nárokov z predkupného práva\nžalobcu bolo značne sťažené z dôvodu hrozby, že k ďalšiemu prevodu dôjde za iných, pre\nžalobcu nevýhodnejších podmienok, než tomu bolo pri prevode od pôvodného\nspoluvlastníka\n\nna žalovaného. Rovnako je potrebné zabrániť tomu, aby\n\nsporný spoluvlastnícky podiel bol zaťažený.\nOdvolací súd obmedzil trvanie nariadeného predbežného opatrenia na dobu 1 roka\ns prihliadnutím\n\nna\n\nto,\n\naby\n\nsa\n\nnariadeným\n\npredbežným\n\nopatrením\n\nnezasiahlo\n\nv neprimeranom rozsahu do majetkovej sféry žalovaného. Odvolací súd tak dospel k záveru,\nže primeraným zásahom do práv žalovaného a na druhej strane ochrane práv žalobcu je\nvyhovujúce predbežné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladať so spoluvlastníckym\npodielom, ktorý je predmetom tohto konania na dobu 1 roka.»\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu\nkonštatuje, že krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré boli (dosiaľ) v konaní nastolené. Vysvetlil, z akého\ndôvodu dospel k záveru, že je dôvodné dočasne pomery účastníkov upraviť predbežným\nopatrením, a zaoberal sa zároveň otázkou primeranosti zásahu do vlastníckeho práva\nsťažovateľa nariadením predbežného opatrenia v stanovenom rozsahu.\nOdôvodnenie uznesenia krajského súdu č. k. 3 Co 86/2015­110 z 13. marca 2015\nspĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\n9\n\nÚstavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný\n(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľom\ntvrdeného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd\nnerešpektoval zákonom ustanovené podmienky vydania predbežného opatrenia, v dôsledku\nčoho má byť jeho rozhodnutie založené na nesprávnom skutkovom a právnom posúdení\nveci.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\niba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol\núčastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,\nže neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.\n10\n\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je\narbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06, III. ÚS 218/07).\nÚstavný súd už vo viacerých svojich doterajších rozhodnutiach v podobných\nsúvislostiach vyslovil názor, že rozhodnutím o nariadení predbežného opatrenia vydaným\nv rámci občianskoprávneho konania môže súd porušiť základné právo alebo slobodu\núčastníka súdneho konania, avšak takéto porušenie by sa mohlo stať predmetom konania\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy len vtedy, ak by mu nebolo možné poskytnúť ochranu\nprostredníctvom účinného právneho prostriedku nápravy dostupného účastníkovi konania\npred všeobecnými súdmi (princíp subsidiarity) (III. ÚS 281/07).\nPodľa právneho názoru ústavného súdu rozhodovanie o návrhu na predbežné\nopatrenie, resp. o návrhu na zrušenie nariadeného predbežného oparenia, možno\npredovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy. Predpokladom pre záver o porušení základných práv a slobôd je však také\nporušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred\nzačatím konania alebo v konaní o veci samej (§ 74 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku)\n(obdobne I. ÚS 46/00). Sťažovateľ (podobne ako hociktorý iný účastník občianskeho\nsúdneho konania) musí byť pripravený na to, že pomery účastníkov konania sa môžu nielen\ndočasne upraviť predbežným opatrením, ale toto môže byť aj počas konania vo veci samej\nzrušené. Nariadenie predbežného oparenia v žiadnom prípade nevylučuje, aby všeobecný\nsúd poskytol v konečnom dôsledku ochranu právam, porušenie ktorých sťažovateľ namieta.\nReflektujúc na uvedené východiská, ústavný súd konštatuje, že realizácia inštitútu\npredbežného opatrenia ako zabezpečovacieho prostriedku v civilnom procese nemôže sama\nosebe opodstatniť záver o porušení práva fyzickej osoby alebo právnickej osoby\nvyplývajúceho z ústavy alebo dohovoru, pretože zákon poskytuje účastníkovi, proti ktorému\nsmeruje výrok rozhodnutia o predbežnom opatrení, primeranú a efektívnu ochranu pred\nprípadným neopodstatneným a nezákonným obsahom takéhoto rozhodnutia aj počas\n11\n\nkonania vo veci samej (mutatis mutandis II. ÚS 37/00, I. ÚS 46/00, I. ÚS 148/03,\nI. ÚS 49/07, III. ÚS 281/07).\nNa druhej strane však treba pripustiť, že ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej\nčinnosti pristúpil k preskúmaniu niektorých rozhodnutí o predbežných opatreniach, zásadne\nvšak išlo o ojedinelé prípady charakterizované výnimočnými okolnosťami veci. V tejto\nsúvislosti ústavný súd judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov\no predbežných opatreniach môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím\nvšeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi\nspravodlivého\n\nprocesu\n\nmajúci\n\ncharakter\n\nsvojvôle\n\n(obdobne\n\nIII.\n\nÚS\n\n169/2010,\n\nIII. ÚS 281/07).\nÚstavný súd už v minulosti vyslovil s poukazom na rozhodovaciu prax Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (pozri rozhodnutie Apis versus Slovenská republika z 10. 1. 2000,\nč. 39754/98) aj názor, podľa ktorého je vylúčená aplikovateľnosť čl. 6 ods. 1 dohovoru\nna rozhodovanie v otázke predbežných opatrení, pretože nie sú rozhodnutiami\no občianskych právach alebo záväzkoch (III. ÚS 161/2014).\nV kontexte argumentácie sťažovateľa je potrebné osobitne poznamenať, že posúdenie\npodmienok na nariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov\n(čl. 142 ústavy). Preto samotný ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti\n(čl. 124 ústavy) sa spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí\no predbežných opatreniach, keďže nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, a okrem toho\nide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú konečným\nspôsobom (IV. ÚS 82/09).\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že o zjavne neopodstatnený návrh ide\nvtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom\n12\n\nprerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej\nnavrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených\nústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť\nexistencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nKrajský súd nariadenie predbežného opatrenia vo veci sťažovateľa odôvodnil\npredovšetkým tým, že za odôvodnenú považoval obavu žalobcu z možného ďalšieho\nprevodu nehnuteľností inej právnickej osobe, predovšetkým právnickej osobe spriaznenej\nso sťažovateľom, čo by v prípade takéhoto prevodu znamenalo značné sťaženie uplatnenia\nnárokov z predkupného práva žalobcu z dôvodu hrozby, že k ďalšiemu prevodu dôjde\nza iných, pre žalobcu nevýhodnejších podmienok, než to bolo pri prevode od pôvodného\nspoluvlastníka\n\nna sťažovateľa.\n\nS týmto záverom krajského súdu sa stotožňuje aj ústavný súd, ktorý považuje\nza významnú tiež tú okolnosť, že sťažovateľ nespochybnil v sťažnosti doručenej ústavnému\nsúdu samotnú skutočnosť, že pri predchádzajúcom prevode spoluvlastníckeho podielu\nna sťažovateľa bolo vo vzťahu k žalobcovi jeho predkupné právo porušené.\nÚstavný súd konštatuje, že dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie,\nsú konkrétne a je z nich zrejmé, na základe akých úvah uvedených v odôvodnení svojho\n13\n\nrozhodnutia krajský súd dospel k záveru o potrebe nariadenia predbežného opatrenia.\nSťažovateľom namietané rozhodnutie krajského súdu nejaví známky zjavnej svojvôle,\npretože jeho závery vychádzajú z logickej úvahy opierajúcej sa o dostatočne náležité\nodôvodnenie.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom\na uznesením krajského súdu a namietaným porušením základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť,\nktorá by signalizovala reálnu možnosť vyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. septembra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predkupné právo", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "predbežné opatrenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3bea182c-c4b9-4771-87b5-80491e656883", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2014 z 4. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-04", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3bea182c-c4b9-4771-87b5-80491e656883"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 281/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/07 z 1. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-01", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eeb36a8d-f018-41b3-b8b5-9f006e544449"}, {"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/07 z 25. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-25", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3edd4e99-2f0d-4d68-94bf-44227369e361"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:ca4f148f-8d2e-4587-bdb8-ee984d9d294b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 46/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/00 z 18. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-18", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.46.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:3ed80290-08a9-4b1e-8abe-6f8932248d24", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 37/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 37/00 z 7. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-07", "citacie_n": 136, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.37.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "a38da655-3a07-4c38-a7af-b5eb8976986e:00f2aebf-9954-440e-972c-26edb5525f34", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8613205357.2", "spisova_znacka": "3Co/86/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/86/2015 z 5. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-05-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613205357.2"}], "citovane_v": [{"guid": "946777f3-3bd3-431b-b244-67981474a4ea:e5f0ac6f-83b7-4ac3-b0cc-dd52fd4e48a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1", "spisova_znacka": "5Obo/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/9/2016 z 3. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1"}, {"guid": "946777f3-3bd3-431b-b244-67981474a4ea:ea47e584-200f-429d-aa7c-557bdb6f230f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1", "spisova_znacka": "5Obo/9/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/9/2016 z 3. 7. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-07-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1004116824.1"}, {"guid": "dc7dd9a2-bec2-44c0-9fdd-70aa030e319f:7c5f2d7c-482b-4798-848d-4d2bca0b646f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3125212426.1", "spisova_znacka": "17Co/4/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/4/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3125212426.1"}]}