{"guid": "ussr:b405d58d-a9f3-42d0-88fd-b1e6e56240f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.628.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 628/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 628/2015 z 30. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 628/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.628.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b405d58d-a9f3-42d0-88fd-b1e6e56240f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.628.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.628.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.628.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 628/2015­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\na\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou\n\n, v mene ktorej koná advokát\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 C 285/2004 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co 235/2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n,\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\na\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júna 2015\nprostredníctvom\n\npoštovej\n\nprepravy\n\ndoručená\n\nsťažnosť\n\n,\na\n\n,\n\n,\n\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou\n\nnamietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) „postupom Okresného súdu Bratislava I a postupom\nKrajského súdu v Bratislave“ bez uvedenia ich spisovej značky v petite sťažnosti.\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 238/2013 poslednýkrát rozhodol rozsudkom\nz 20. februára 2013. Sťažovatelia proti uvedenému rozsudku podali odvolanie, o ktorom\nrozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Co 235/2013 rozsudkom zo 17. júna 2014.\nĎalej z obsahu sťažnosti vyplýva:\n„Sťažovatelia následne podali v uvedenej veci dovolanie zo dňa 11.IX.2014, čo bolo\ndôvodom pre odmietnutie už podanej ústavnej sťažnosti (Uznesenie Ústavného súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 28.10.2014 sp. zn. I. ÚS 618/2014­25). Dovolacie konanie bolo\nvšak zastavené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.IV.2015 sp. zn.\n2 Cdo 459/2014 na základe späťvzatia dovolania zo dňa 13.IV.2015 zo strany sťažovateľov.\nDôvody späťvzatia sú uvedené v priloženom späťvzatí. Zastavením dovolacieho konania\nodpadla prekážka, ktorá mala za následok odmietnutie pôvodnej ústavnej sťažnosti\ndoručenej Ústavnému súdu. Slovenskej republiky dňa 08.X.2014.\nZastavenie dovolacieho konanie je novou skutočnosťou umožňujúcou preskúmanie\na rozhodovanie o tejto ústavnej sťažnosti.“\nSťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľov:\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n2\n\n,\n,\n\n, na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, bolo postupom Okresného\nsúdu Bratislava I a postupom Krajského súdu v Bratislave porušené.\n2. Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 10C/285/2004 a rozhodnutie\nKrajského súdu sp. zn. 5Co/235/2013 ruší a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I\nna ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľom:\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 25.000,­ Eur (slovom:\ndvadsaťpäťtisíc eur), ktoré sú im Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave\npovinní spoločne a nerozdielne vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave sú povinní spoločne\na nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia (2 právne úkony v zmysle § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vrátane DPH) sťažovateľom\nv sume 355,73 Eur na účet advokátskej kancelárie\n, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\n3\n\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nZ petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu a postupom\nkrajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nSťažovatelia v konaní pred ústavným súdom tvrdili, že zastavením dovolacieho\nkonania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod\nsp. zn. 2 Cdo 459/2014, ku ktorému došlo uznesením z 29. apríla 2015, odpadla prekážka\n\n4\n\nsúbežnosti konaní, ktorá mala za následok odmietnutie ich pôvodnej sťažnosti ústavným\nsúdom v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 618/2014.\nSťažovatelia k sťažnosti pripojili listinu označenú ako späťvzatie dovolania z 13. júna\n2015 (ďalej len „späťvzatie dovolania“), na základe ktorého najvyšší súd uznesením z 29.\napríla 2015 zastavil dovolacie konanie vedené pod sp. zn. 2 Cdo 459/2014. Z obsahu\nuvedenej listiny ústavný súd zistil, že sťažovatelia podané dovolanie, aj keď sú presvedčení\no jeho prípustnosti, vzali späť z dôvodu, že nepociťujú dôveru v nestrannosť a objektívnosť\nrozhodovania senátu najvyššieho súdu, ktorý mal o predmetnom dovolaní rozhodnúť.\nĎalším dôvodom späťvzatia dovolania sťažovateľmi bola nečinnosť najvyššieho súdu v\ntrvaní siedmich mesiacov.\nSťažovatelia v späťvzatí dovolania uviedli: „A hoci navrhovatelia majú za to\na vo svojom dovolaní podrobne zdôvodnili ich názor, že v danom prípade existuje viacero\nzávažných dôvodov zakladajúcich prípustnosť dovolania v zmysle príslušných ustanovení\nOSP (§ 237 aj ods. 2 § 238), skutočnosť, že pri prideľovaní tejto veci sudcom\nprvostupňovných a senátom odvolacích a dovolacích súdov počas 15 rokov trvania konania\nbolo podľa presvedčenia navrhovateľov opakovane hrubo porušené o.i. aj ich ústavné právo\nna zákonného sudcu (Čl. 48 ods. l Ústavy SR). Navrhovatelia aj preto nepociťujú dôveru\nv nestrannosť a objektívnosť rozhodovania senátu NS SR, ktorému je vec aktuálne pridelená\na ktorý, podľa ich názoru, už raz v tejto veci nerešpektoval ich ústavné právo na spravodlivý\nsúdny proces bez prieťahov ale najmä nerešpektoval ani predchádzajúce rozhodnutie iného\nsenátu NS SR vydané v tejto istej veci (rozhodnutie 3 Cdo 123/2004 zo dňa 27.VII.2004).\nĎalším dôvodom je objektívna skutočnosť, že od podania dovolania uplynulo už\n7 mesiacov a ďalšie nekonanie NS SR sprevádzané pasivitou na strane navrhovateľov by\nmalo za následok absolútny procesný zánik možnosti využitia iných opravných prostriedkov,\nktoré, z hľadiska ich charakteru aj podstaty, umožňujú aj priame (nepodmienené)\npreskúmanie a následnú nápravu hrubých vecných vád (vecnej nezákonnosti) napadnutého\nrozhodnutia vyplývajúcej z nesprávneho právneho posúdenia veci súdom, a to bez toho, aby\nsúčasne alebo pred týmto preskúmaním bolo nutné zisťovať a konštatovať iné ­ procesné ­\ndôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo vady konania, ktorý vydaniu tohto\nrozhodnutia predchádzal. Naopak, z ustanovení OSP a nadväzne rozhodovacej praxe NS SR\n5\n\nje zrejmé, že navrhovatelia sa nemôžu dožadovať ani záväzných garancií skorého\nrozhodnutia o veci (resp. rozhodnutia v určitej primeranej lehote).“\nSťažovatelia v podanej sťažnosti namietajú postup krajského súdu, ktorým im bola\nodňatá možnosť konať pred súdom a konanie je tak podľa ich názoru zaťažené vadou podľa\nustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).\nPodľa ustanovenia § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné\nrozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.\nPodľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP dovolanie je prípustné proti každému\nrozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom.\nZ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že sťažovatelia\nmali možnosť domáhať sa preskúmania postupu okresného súdu v spojení s postupom\nkrajského súdu na najvyššom súde v rámci dovolacieho konania so zreteľom na dovolací\ndôvod podľa ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f) OSP.\nVyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľom na ochranu ich základného práva účinne poskytuje a na použitie ktorých je\noprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa\nčl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných\npráv a slobôd pred ústavným súdom. V tejto spojitosti ústavný súd pripomína, že\nsťažovatelia nie sú oprávnení vyberať si orgán verejnej moci, ktorý im má poskytnúť ochranu\ntvrdeného porušenia ich základného práva. Ústavnou i zákonnou povinnosťou sťažovateľov\nbolo vyčerpať všetky právne prostriedky ochrany ich tvrdeného porušenia základného práva,\ntak ako im to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Skutočnosť, že sťažovatelia\nnepociťovali dôveru v nestrannosť a objektívnosť najvyššieho súdu, a ani uplynutie doby\n6\n\nsiedmich mesiacov od podania dovolania nezakladá právomoc ústavného súdu meritórne\nkonať a rozhodovať o sťažovateľmi uplatnených námietkach porušenia označeného článku\nústavy postupom okresného súdu a krajského súdu. Sťažovatelia zobrali späť podané\ndovolanie napriek tomu, že ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 618/2014\nv súvislosti so súbežne prebiehajúcim dovolacím konaním v súlade so svojou konštantnou\njudikatúrou uviedol: „Ústavný súd zaujal preto názor (podobne napr. I. ÚS 169/09), že\nv prípade podania dovolania a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť\npovažovaná za prípustnú až po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie takejto\nsťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu (porovnaj tiež rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. novembra\n2002 vo veci Zvolský a Zvolská proti Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53\na 54 alebo vo veci Soffer proti Česká republika, sťažnosť č. 31419/04, body 47 a 48).“\nÚstavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že\nsťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne\nprostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje\na na použitie ktorých sú oprávnení podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03,\nII. ÚS 94/06).\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd túto sťažnosť odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nÚstavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že sťažnosť mohla byť\nodmietnutá aj pre oneskorenosť.\nKeďže sťažovatelia vzali dovolanie späť, na základe čoho najvyšší súd zastavil\nkonanie 29. apríla 2015, lehotu na podanie ústavnému súdu potom treba počítať\nod rozhodnutia krajského súdu zo 17. júna 2014. Ak sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému\nsúdu 1. júna 2015, ide zrejme o oneskorene podanú sťažnosť.\n\n7\n\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľov v nej obsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. septembra 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-neprípustnosť", "občianske súdne konanie", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bac30089-236c-4b7b-a63b-9399c32cc9fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 618/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 618/2014 z 28. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bac30089-236c-4b7b-a63b-9399c32cc9fa"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:67d682d4-cd9c-4fc9-bb43-dc999df20000", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 94/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:67d682d4-cd9c-4fc9-bb43-dc999df20000"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "1c59056d-2640-4630-8b2f-364889eb57ec:1d095424-4600-47b5-851e-b26505478ec6", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4611208373.3", "spisova_znacka": "5Co/235/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/235/2013 z 8. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-10-08", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4611208373.3"}], "citovane_v": []}