{"guid": "ussr:45d277d4-9aff-4966-a07a-c0336beb8815", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.629.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 629/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 629/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 629/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.629.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/45d277d4-9aff-4966-a07a-c0336beb8815", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.629.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.629.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.629.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 629/2014­26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2014 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Svidník, v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2010, za\núčasti Okresného súdu Svidník, a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2010\nporušené boli.\n\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom\n\ndvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Svidník p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Svidník j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 284,08 € (slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet Mgr. Marcely\nGrancovej, Kováčska 28, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nzastúpenej advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Kováčska 28, Košice, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 175/2010 (ďalej aj „namietané konanie“).\nZ obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka je žalobkyňou\nv súdnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 175/2010, v ktorom sa domáha\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/2 z titulu zániku darovacieho vzťahu\npre hrubé porušenie dobrých mravov.\nZ dôvodu, že sťažovateľka zastáva názor, že v namietanom konaní postupom\nokresného súdu došlo v dôsledku jeho nečinnosti k porušeniu ňou označených práv, podala\n\n2\n\nústavnému súdu sťažnosť, ktorú v súvislosti s namietaným porušením týchto práv\nodôvodňuje takto:\n„Dňa 04. 04. 2011 sa v uvedenom konaní uskutočnilo pojednávanie, na ktoré súd\nnepredvolal právneho zástupcu sťažovateľky ani sťažovateľku, ale v zápisnici z uvedeného\npojednávania súd uvádza, že má vykázané doručenie predvolaní.\nDňa 15. 04. 2011 súd vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila, či trvá na podanej\nžalobe, pretože sa neustanovila na nariadené pojednávanie a či berie žalobu späť\na oznamuje nový termín pojednávania na 31. 05. 2011.\nDňa 12. 05. 2011 sťažovateľka oznámila súdu, že na žalobe trvá v celom rozsahu\na oznámila, že o pojednávaní nemala vedomosť ani ona, ani jej právny zástupca, pretože im\nnebolo doručené žiadne predvolanie a ani ku dňu tohto oznámenia nemajú vedomosť o tom,\nv akom termíne malo byť vykonané predmetné pojednávanie.\nDňa 25. 05. 2011 požiadala sťažovateľka v tom čase bezmála 82 ročná, o odročenie\npojednávania nariadeného na 31. 05. 2011 z dôvodu zhoršenia svojho zdravotného stavu\na predložila súdu listinný dôkaz o tejto skutočnosti.\nPrípisom zo dňa 09. 06. 2011 súd vyzval sťažovateľku na oznámenie, či trvá\nna podanej žalobe, pretože sa nezúčastňuje pojednávaní (napriek tomu, že doposiaľ súd\nnariadil dve pojednávania, z toho na jedno sťažovateľku nepredvolal) a či vzhľadom na to,\nže po začatí konania došlo k zmene vlastníctva nehnuteľnosti z odporcu na jeho syna\nnevezme návrh späť. Pojednávanie súd nariadil na 07. 09. 2011.\nDňa 25. 07. 2011 podala sťažovateľka vo veci vyjadrenie, v ktorom uviedla, že riadne\nbola súdom predvolaná len na jedno pojednávanie a navrhla súdu, aby pripustil vstup\ndo konania aktuálneho vlastníka nehnuteľnosti v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 OSP.\nZároveň požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na deň 07. 09. 2011 z dôvodu\ndlhodobo vopred plánovanej dovolenky svojho právneho zástupcu.\nDňa 06. 02. 2012 súd vyzval sťažovateľku, aby oznámila, či neberie žalobu späť\ntitulom príbuzenského vzťahu s odporcami a nariadil pojednávanie na 03. 04. 2012.\nDňa 21. 02. 2012 oznámila sťažovateľka súdu, že trvá na podanej žalobe.\nDňa 03. 04. 2012 bolo pojednávanie, ktorého sa zúčastnila sťažovateľka odročené\nz dôvodu neprítomnosti odporcu v 1. rade na 12. 06. 2012.\n3\n\nDňa 12. 06. 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný\nprávny zástupca sťažovateľky a bolo odročené na 01. 08. 2012.\nDňa 01. 08. 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný\nprávny zástupca sťažovateľky a bolo odročené na 20. 11. 2012.\nDňa 20. 11. 2012 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol prítomný\nprávny zástupca sťažovateľky a bolo odročené na 16. 04. 2013. Sťažovateľka v tom čase\n83 ročná sa nezúčastnila pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu.\nDňa 16. 04. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie sťažovateľka bola prítomná,\nbolo odročené na 24. 09. 2013.\nDňa 17. 06. 2013 podala sťažovateľka sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi\nokresného súdu. Poukázala v nej na skutočnosť, že súd koná neefektívne, keď vyhovuje\nvšetkým návrhom na dokazovanie zo strany odporcov aj keď nesúvisia s uvedeným konaním\na konanie je tak poznačené zbytočnými prieťahmi.\nPrípisom zo dňa 21. 06. 2013 predseda okresného súdu oznámil sťažovateľke,\nže podľa jeho názoru v danom prípade nedošlo k prieťahom v konaní a že nie je oprávnený\nposudzovať správnosť vykonávania dokazovania.\nDňa 24. 09. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, za sťažovateľku bol prítomný\njej právny zástupca, ktorý jej neúčasť ospravedlnil zhoršením zdravotného stavu.\nPojednávanie súd odročil na 26. 11. 2013 s tým, že uložil povinnosť právnemu zástupcovi\nsťažovateľky, aby zabezpečil jej účasť na pojednávaní.\nDňa 26. 11. 2013 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľka sa ho vzhľadom\nna povinnosť uloženú súdom zúčastnila, na pojednávaní jej prišlo nevoľno, skolabovala\na sťažovateľka musela byť následne hospitalizovaná\n\nv Leteckej vojenskej\n\nnemocnici, a. s. od 26. 11. 2013 ­ 04. 12. 2013.\nDňa 18. 02. 2014 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny\nzástupca sťažovateľky a bolo odročené z dôvodu opakovaného predvolávania svedkyne\nna 28. 05. 2014. Právny zástupca sťažovateľky opakovane namietal výsluch tejto svedkyne\nako nesúvisiaci s predmetom konania.\nDňa 29. 05. 2014 požiadal právny zástupca sťažovateľky súd, aby pokiaľ trvá\nna vypočutí svedkyne, aby tak urobil prostredníctvom dožiadaného súdu v Košiciach\n4\n\nv súlade so zásadou hospodárnosti konania, nakoľko všetci účastníci konania ako\naj svedkyňa majú trvalé bydlisko\n\n.\n\nSúd pojednávanie nariadil na 28. 10. 2014 a opakovane predvolal svedkyňu\n\n.\n\nKonanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.“\nZ obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka namieta doterajší postup okresného\nsúdu, podľa jej názoru daná vec nie je právne a skutkovo náročná, svojím postupom\nnezapríčinila vzniknuté prieťahy v namietanom konaní, a preto zastáva názor, že okresný\nsúd nepostupuje v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho postup ani po takmer 4\nrokoch neviedol k odstráneniu stavu jej právnej neistoty.\nSťažovateľka žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, čo odôvodňuje\ns poukazom na celkovú dĺžku konania a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty,\nčo zároveň negatívne vplýva aj na jej zdravotný stav, pretože žije v neustálom strese.\nNa základe už uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľky\nna prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zakotvené v článku 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, a\nprávo na prerokovanie veci v primeranej lehote zakotvené v čl. 6 ods. 1 prvá veta\nDohovoru,\nbolo postupom Okresného súdu Svidník vo veci sp. zn. 4 C 175/2010 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Svidník konal vo veci\nvedenej na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 4 C 175/2010 bez prieťahov.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nvo výške 4.000 EUR, ktoré je odporca povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOdporca je povinný nahradiť sťažovateľke všetky trovy tohto konania.“\n\n5\n\nÚstavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľka namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní, predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením\nč. k. II. ÚS 629/2014­13 z 30. septembra 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nÚstavný súd následne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 629/2014­19 z 20. októbra 2014\ndoručil predsedovi okresného súdu prijatú sťažnosť a uznesenie č. k. II. ÚS 629/2014­13\nz 30. septembra 2014, ktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľky, a vyzval ho,\naby sa k sťažnosti písomne vyjadril a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo\nústne pojednávanie.\nPredseda okresného súdu v prípise č. 1 Spr O 489/2014 z 3. novembra 2014\ndoručenom ústavnému súdu 6. novembra 2014 uviedol, že sa nemôže vyjadriť k vecnej\nstránke sťažnosti, pretože súdny spis sp. zn. 4 C 175/2010 sa nachádza na Okresnom súde\nKošice I na účely výsluchu svedka, pričom uviedol, že Okresný súd Košice I požiadal\no urýchlené vybavenie dožiadaného úkonu.\nÚstavný súd prípisom č. k. II. ÚS 629/2014­21 z 18. februára 2015 opätovne vyzval\npredsedu okresného súdu, aby sa k prijatej sťažnosti vyjadril a doručil ústavnému súdu\nsúvisiaci spisový materiál v čo najkratšej lehote.\nPredseda okresného súdu v prípise č. 1 Spr O 489/2014 z 27. februára 2015\ndoručenom ústavnému súdu 4. marca 2015 uvádza toto:\n„Žalobkyňa... podala dňa 28. 9. 2010 na tunajší súd žalobu o určenie vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti. Táto vec je vedená pod sp. zn. 4 C 175/2010. Úkony, ktoré tunajší\nsúd vykonal, sú presne uvedené v sťažnosti adresovanej Ústavnému súdu sťažovateľkou.\nK týmto úkonom je potrebné uviesť, že tunajší súd dňa 28. januára 2015 vo veci rozhodol.“\n6\n\nPrípisom č. k. II. ÚS 629/2014­22 z 5. marca 2015 ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľky, aby oznámila, či súhlasí s tým, aby ústavný súd postupom podľa §\n30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti,\na zároveň jej zaslal vyjadrenie okresného súdu č. Spr O 489/2014 z 27. februára 2015\nna vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní\ndoručenom ústavnému súdu 16. marca 2015 oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania, a v zastúpení sťažovateľky skonštatovala, že okresný súd „... nijako\nnespochybňuje odôvodnenosť podanej ústavnej sťažnosti. Právnemu zástupcovi sťažovateľky\nbol dňa 03. 03. 2015 doručený rozsudok prvostupňového súdu, ktorý však nie je\nprávoplatný a právna neistota sťažovateľky naďalej trvá. Na dôvodoch podanej sťažnosti\nsťažovateľka naďalej trvá a v plnom rozsahu na ne odkazuje, pričom konanie na prvom\nstupni v trvaní 4 a pol roka vo veci, ktorá nie je skutkovo ani právne zložité je neprimerane\ndlhé a ničím neospravedlniteľné.“.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil\nmožnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku\nústavy a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou\nv sťažnosti namietaného porušenia označených práv – ústavný súd nepovažuje ústne\npojednávanie ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností\npotrebných na meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej\nkonal bez nariadenia ústneho pojednávania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n7\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\n8\n\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sa\nzabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná\npovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže\nodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie\npojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo\nupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod\nna odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna, faktická,\nprípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho\nkonania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu\n9\n\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom namietaného konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky, ktorým\nsa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podiele 1/2 z titulu zániku\ndarovacieho vzťahu pre hrubé porušenie dobrých mravov. Obdobné spory tvoria štandardnú\nsúčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade\nustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľky ústavný súd nepovažuje\nz právneho hľadiska za zložitú. Obsah súdneho spisu sp. zn. 4 C 175/2010 v zásade\nnepotvrdzuje ani nadmernú faktickú zložitosť predmetnej veci, aj keď je potrebné\nprihliadnuť na skutočnosť, že pre rozhodnutie v merite veci bolo potrebné zistiť skutkové\notázky výsluchom svedkov a účastníkov konania, čo bezpochyby zvyšuje stupeň faktickej\nnáročnosti veci.\nTieto skutočnosti však v okolnostiach danej veci nie sú spôsobilé odôvodniť celkovú\ndĺžku namietaného konania, pretože nemali ani výlučný, ani výrazný vplyv na jeho celkovú\ndĺžku. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou a skutkovou zložitosťou\nveci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\nPokiaľ ide o význam namietaného konania pre sťažovateľku, ústavnému súdu\nneuniklo, že vysoký vek sťažovateľky a jej zhoršený zdravotný stav vyžadoval od okresného\nsúdu zvýšenú mieru starostlivosti, a teda aj vyššiu mieru rýchlosti a plynulosti priebehu\nnamietaného konania (m. m. napr. rozsudok ESĽP Beljanski proti Francúzsku zo 7.\n2. 2002). Bolo preto jeho povinnosťou tieto skutočnosti reflektovať a v priebehu\nnamietaného konania zvoliť také opatrenia, ktoré by zabezpečili jeho zrýchlený priebeh.\n\n10\n\n2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria − správania sťažovateľky, vychádzal\nz toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný\npostupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak,\naby súd mohol o ochrane uplatneného práva rozhodnúť v súlade so zákonom\na aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka\nkonania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná\npovinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny\nsúdu a oznámením potrebných skutočností.\nV súvislosti hodnotením tohto kritéria ústavný súd prihliadol na skutočnosť,\nže pojednávania nariadené na 31. máj 2011 a 7. september 2011 boli odročené z dôvodu\nna strane sťažovateľky (zhoršenie jej zdravotného stavu), resp. jej právneho zástupcu.\nVychádzajúc z uvedeného zistenia, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľke nie je\nmožné a priori vytýkať, že v priebehu konania žiadala o odročenie nariadených pojednávaní\npre skutočnosti, ktoré nastali na jej strane, resp. na strane jej právneho zástupcu, pretože\nuplatňovanie tohto procesného prostriedku slúži predovšetkým na ochranu práv účastníka\nkonania, ktoré mu vyplývajú z právneho poriadku. Na druhej strane však v zásade nemožno\nprijať záver, podľa ktorého ak vec prejednávajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie,\nbude eo ipso zodpovedný za prieťah/predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto\npostupom nastane vo sfére sťažovateľa.\nUvedené správanie sťažovateľky ako účastníčky konania síce nemôže vysvetliť\ndoterajšiu dĺžku napadnutého konania, ale možno ho primerane zohľadniť pri určení sumy\nfinančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\n11\n\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II.\nÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 4 C 175/2010 zistil,\nže procesné úkony okresného súdu v zásade korešpondujú s procesnými úkonmi uvedenými\nv sťažnosti sťažovateľky. Súčasne zistil, že doterajší postup okresného súdu v priebehu\nnapadnutého konania nie je v zásade poznamenaný výraznými obdobiami jeho ničím\nneodôvodnenej nečinnosti, počas ktorých by nevykonal žiadny relevantný úkon smerujúci\nk odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, avšak v tejto súvislosti nemožno\nopomenúť tú skutočnosť, že vzhľadom na osobu sťažovateľky − jej vysoký vek a zhoršený\nzdravotný stav − mal okresný súd vo veci konať podstatne rýchlejšie. Za neakceptovateľný\nmožno v okolnostiach danej veci označiť najmä postup okresného súdu v súvislosti\ns prípravou prvého pojednávania vo veci, keď uvedené pojednávanie bolo možné vykonať\naž po ôsmich mesiacoch od podania návrhu na začatie konania.\nNamietané konanie je poznačené tak neefektívnou, ako aj nesústredenou činnosťou\nokresného súdu pri prerokúvaní a rozhodovaní danej veci, na vrub ktorej možno čiastočne\npripísať jeho postup v úvode namietaného konania v súvislosti s vyrubovaním súdneho\npoplatku za podanie návrhu na začatie konania, ako aj jeho rozhodovaním o oslobodení\nsťažovateľky od jeho platenia.\nZa súčasť neefektívneho postupu okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho postup\nv súvislosti s nariadením prvého pojednávania vo veci (4. apríl 2011), na ktoré nepredvolal\nsťažovateľku a jej právneho zástupcu, pričom predmetné pojednávanie nebolo možné pre ich\nneprítomnosť riadne vykonať.\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej a právnej náročnosti veci, správania sťažovateľky, postupu okresného súdu\npoznamenaného najmä neefektívnou a nesústredenou činnosťou, zohľadňujúc pritom\ncharakter a význam predmetu namietaného konania a jeho celkovú dĺžku na prvom stupni,\n12\n\ndospel k záveru, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to\nje uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal.\nPretože napadnuté konanie bolo v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti\nuž skončené – okresný súd 28. januára 2015 rozhodol o návrhu sťažovateľky rozsudkom\nč. k. 4 C 175/2010­527, ktorý jej bol následne 3. marca 2015 doručený − neprichádzalo\ndo úvahy, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4\nvýrokovej časti tohto nálezu.\nSťažovateľka sa okrem vyslovenia porušenia označeného práva domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľkou označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu\nuplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná\nnáprava, a preto považoval za potrebné zaoberať sa aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona\no ústavnom súde náhradou nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch za stav spôsobenej\nprávnej neistoty postupom orgánov verejnej moci.\n13\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €. Tento\nnávrh odôvodňuje s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim\nstavom svojej právnej neistoty, čo zároveň negatívnym spôsobom ovplyvňuje aj jej\nzdravotný stav.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, charakter jeho\n\n14\n\nneefektívnej činnosti v skúmanom období, predmet sporu, jeho skutkovú a právnu zložitosť,\nako aj jeho význam pre sťažovateľku a správanie sťažovateľky v posudzovanom období.\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 2 000 € sťažovateľke\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola\n804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\npo 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý\núkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 € (bod 3 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\n\n15\n\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "dar, darovanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "vlastníctvo-úprava vlastníckych vzťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/175/2010", "guid": "670b9ae3-eaeb-413d-b96f-b153426432cf:c9e860e1-6f78-4fbf-a17a-e27290ab76aa", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}