{"guid": "ussr:acd035f2-f165-4bd2-b19a-7a2a49023b8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.633.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 633/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 633/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 633/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.633.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/acd035f2-f165-4bd2-b19a-7a2a49023b8a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.633.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.633.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.633.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 633/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nVýchodoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s., Komenského 50, Košice, zastúpenej\nadvokátkou JUDr. Vladimírou Běhalovou, Rastislavova 68, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, ako\naj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5 Co 605/2014­359 z 2. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a. s.,\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. decembra\n2014 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.\ns., Komenského 50, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných\npráv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako\naj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v\nKošiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 5 Co 605/2014­359 z 2. októbra 2014 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie“).\nZ obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľka bola ako žalobkyňa účastníčkou\nkonania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 19C/21/2008, v ktorom sa\nna základe žaloby doručenej súdu dňa 15.01.2008 domáhala určenia vlastníckeho práva\nk nehnuteľnosti zapísanej na\nv registri\n\nako parc.\n\nv kat. území\no výmere 574 m2 ­ orná pôda. Žalobkyňa svoj návrh\n\nodôvodňovala tým, že je výlučnou vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu, že\ntomu nezodpovedá stav zápisu v katastri nehnuteľností, keď ako vlastníci nehnuteľnosti sú\nv katastri vedené iné osoby. Od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia súdu č. k.\n19C 21/2008­99 zo dňa 07.06.2010 bolo konanie vedené voči trinástim žalovaným,\nz ktorých žalovaní v 1. až 7. rade a 9. až 13. rade boli v konaní zastúpení\n, advokátkou.\nPotom, čo žalovaní v priebehu konania previedli svoje spoluvlastnícke podiely\nk nehnuteľnosti kúpnou zmluvou na spoločnosť\nso sídlom\n\n,\n\n, ako nadobúdateľa, žalobkyňa podaním doručeným súdu\n\ndňa 03.03.2014 vzala v celom rozsahu späť svoj návrh na začatie konania a o trovách\nkonania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Podľa\nvedomostí žalobkyne sa pre takýto prípad žalovaní dohodli s\n\n, že\n\nnáhradu trov konania si uplatňovať nebudú a súhlasia so späťvzatím návrhu\na so zastavením konania.\n\n2\n\nPrávna zástupkyňa žalovaných\n\n, advokátka, si však podaním\n\ndoručeným súdu dňa 21.03.2014 uplatnila v konaní nárok na náhradu trov v sume\n966,62 EUR.\nPreto žalovaní vo vyhláseniach zo dňa 26.02.2014, dňa 10.04.2014 a dňa 11.04.2014\ndoručených sťažovateľke uviedli, že si v konaní sp. zn. 19C/21/2008 neuplatňujú náhradu\ntrov konania a navrhujú, aby súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich\nnáhradu.\nUznesením č. k. 19C/21/2008­340 zo dňa 04.04.2014 Okresný súd Košice I konanie\nvo veci v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že sťažovateľku\nzaviazal nahradiť žalovaným v 1. až 7. rade a 9. až 13. rade trovy konania vo výške\n966,62 EUR pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia, k rukám ich právnej zástupkyne\n, advokátky, a to s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p. dôvodiac, že\nsťažovateľka z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Vo vzťahu medzi\nnavrhovateľkou a žalovanou v 8. rade náhradu trov konania žalovanej v 8. rade nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu, avšak iba proti výroku, ktorým bola sťažovateľka zaviazaná\nnahradiť žalovaným v 1. až 7. rade a 9. až 13. rade trovy konania vo výške 966,62 EUR,\npodala sťažovateľka v zákonnej lehote podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. odvolanie, v ktorom\nnamietala závery okresného súdu poukazujúc na to, že zastavenie konania v prejednávanej\nveci nezavinila, že žalovaní sa náhrady trov konania voči nej vzdali a prehlásili, že si voči\nnej nebudú náhradu trov konania z uvedeného dôvodu uplatňovať, čo potvrdili aj vo svojom\npísomnom vyhlásení a zdôraznila, že priznať náhradu trov konania možno účastníkovi len v\ntom prípade, ak si náhradu trov konania uplatňuje. Sťažovateľka k odvolaniu pripojila\noriginály vyhlásení žalovaných o tom, že si v konaní náhradu trov konania neuplatňujú. ...\nPrávna zástupkyňa žalovaných vo vyjadrení zo dňa 19.05.2014 však k odvolaniu\nsťažovateľky uviedla, že si náhradu trov konania uplatňuje a žiada, aby odvolací súd\nprvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.\nKrajský súd v Košiciach uznesením č. k. 5Co/605/2014­359 zo dňa 02.10.2014, ktoré\nbolo sťažovateľke doručené dňa 31.10.2014, uznesenie okresného súdu potvrdil.».\n\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým uznesením porušil jej v sťažnosti\noznačené práva tým, že ju zaviazal na zaplatenie trov konania žalovaným v 1. až 7. rade\na žalovaným v 9. až 13. rade (ďalej len „žalovaní“) napriek tomu, že pre takéto rozhodnutie\nneboli splnené zákonné podmienky. Podľa sťažovateľky právne závery krajského súdu sú\narbitrárne a svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné.\nNapadnuté uznesenie je výsledkom svojvoľnej aplikácie a výkladu práva, ktorý nemá oporu\nv znení právnych predpisov a popiera zmysel a účel aplikovaných právnych noriem. V tejto\nsúvislosti sťažovateľka v sťažnosti bližšie argumentovala:\n«Hoci krajskému súdu bolo v čase jeho rozhodovania známe, že žalovaní sa práva na\nnáhradu trov konania voči sťažovateľke v celom rozsahu vzdali (vyhlásenia boli súdu\ndoručené v prílohe odvolania) a žiadali, aby súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu\nz účastníkov, krajský súd sťažovateľku neopodstatnene zaviazal na náhradu trov konania\nv prospech žalovaných... Skutočnosť, že žalovaní sa v posudzovanej veci náhrady trov\nkonania v celom rozsahu vzdali, musela byť krajskému súdu známa už z odvolania\nsťažovateľky zo dňa 16.04.2014 proti uzneseniu okresného súdu, prílohou ktorého boli\noriginály vyhlásení všetkých žalovaných v 1. až 7. rade a 9. až 13. rade, z ktorých bolo bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalovaní vyjadrili vôľu náhradu trov konania voči\nsťažovateľke neuplatňovať a súhlasili s tým, aby náhrada trov konania nebola žiadnemu\nz účastníkov priznaná. ...\nAk sa účastník konania účinne vzdá práva na náhradu trov konania, nemôže si\nv súdnom konaní náhradu trov konania uplatňovať a voči druhému účastníkovi mu náhrada\ntrov konania nemôže byť v súdnom konaní priznaná.\nNapriek tomu, že žalovaní sa náhrady trov konania voči sťažovateľke účinne vzdali\na krajský súd mal o tejto skutočnosti vedomosť, v napadnutom rozhodnutí žalovaným\nnáhradu trov konania priznal a sťažovateľku zaviazal na ich náhradu. ...\nKrajský súd okrem toho svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne a ústavne\nnekonformným spôsobom. Dôvody, na ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie, sú\nnezrozumiteľné, vnútorne nekonzistentné a vzájomné rozporné, krajský súd sa vôbec\nnevysporiadal s argumentmi sťažovateľky uvedenými v odvolaní, ako ani s tou skutočnosťou,\nže žalovaní sa práva na náhradu trov konania voči sťažovateľke výslovne vzdali... Poukaz\n4\n\nkrajského súdu na to, že v posudzovanej veci „nejde o vysokú čiastku pri priznaných\ntrovách konania 966,62 €“ nemôže ako dôvod rozhodnutia odvolacieho súdu obstáť.\nRovnako neobstoja ani dôvody súdu založené na tom, že žalovaní v čase rozhodovania súdu\nnevypovedali plnú moc udelenú svojej právnej zástupkyni. Skutočnosť, že plnomocenstvo\nudelené právnej zástupkyni žalovaných nebolo v čase rozhodovania súdu vypovedané,\nnemohla mať na rozhodnutie súdu o trovách konania žiaden vplyv, keďže súd mal\njednoznačné listinné dôkazy preukazujúce to, že žalovaní sa náhrady trov konania voči\nsťažovateľke vzdali... Domnienka súdu o tom, z akých dôvodov žalovaní uskutočnili\nvyhlásenie o vzdaní sa práva na náhradu trov konania, je pre vec nepodstatná, navyše,\noznačenie takéhoto prejavu vôle ako „účelového“ bez zjavnej opory v skutkovom stave veci\na bez vykonania dokazovania, je rovnako iba prejavom ľubovôle súdu pri jeho rozhodovaní.\nNa uvedených záveroch nič nemení, že až v odvolacom konaní sa súd dozvedel, že\nžalovaní sa práva na náhradu trov konania vzdali a žiadali náhradu trov konania nepriznať\nžiadnemu z účastníkov. Pre krajský súd rozhodujúci o trovách konania bol relevantný\naktuálny skutkový a právny stav v čase jeho rozhodovania, jeho povinnosťou bolo prihliadať\nna všetky informácie, ktorými disponoval v čase svojho rozhodnutia.»\nNa základe uvedeného sa sťažovateľka domáha vydania tohto nálezu:\n„1. Základné právo sťažovateľky Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.\nna súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, právo na spravodlivý\nsúdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, právo vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy a právo na pokojné užívanie majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/605/2014­359 zo dňa 02.10.2014,\nporušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Co/605/2014­359 zo dňa 02.10.2014\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške\n284,08 EUR do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám jej právnej\nzástupkyne.“\n5\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 20 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsúdu vo výroku o povinnosti sťažovateľky nahradiť žalovaným trovy konania.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať zákony, ktoré\npovažuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom\nalebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo pokút.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n\n7\n\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd, poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nRozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\n8\n\ndohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade\ntrov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\nV judikatúre ústavného súdu sa ustálil právny názor, podľa ktorého rozhodovanie\no trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri\nktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania (napr. IV. ÚS 248/08).\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania,\nt. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného\nvýroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť\nextrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj\nk neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nSťažovateľka namieta nesprávnosť právnych záverov krajského súdu v napadnutom\nuznesení, ktoré sú podľa nej arbitrárne, svojvoľné a z ústavného hľadiska neudržateľné.\nNapadnuté uznesenie je podľa nej výsledkom svojvoľnej aplikácie a výkladu práva, ktorý\nnemá oporu v znení právnych predpisov. Krajský súd zaviazal sťažovateľku na náhradu trov\nkonania aj napriek tomu, že žalovaní sa náhrady trov konania voči sťažovateľke účinne\nvzdali. Navyše krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil nedostatočne a ústavne\nnekonformným spôsobom.\nVo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá\nje doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov\nkonania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto\nich vznik zavinil. V takýchto prípadoch, ako to zodpovedá i ustálenej judikatúre, nemožno\ninterpretovať použitý pojem „zavinenia“ iba v doslovnom jazykovom zmysle, ale pri jeho\n9\n\ninterpretácii je potrebné brať do úvahy aj príčinnú súvislosť, v ktorej je príčinou správanie\núčastníka konania (m. m. II. ÚS 281/2011).\nPodľa § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) žiaden z\núčastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo\nzastavené.\nPodľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo\nzastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh,\nktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.\nV prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvo všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov\nkonania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj\ndve výnimky, ktoré sú ustanovené v § 146 ods. 2 OSP. Súd pri rozhodovaní o trovách\nzastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky na použitie\n§ 146 ods. 2 OSP, teda či nejde o niektorú zo spomínaných výnimiek, a len v prípade, že to\ntak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 OSP. Ustanovenie\n§ 146 ods. 2 prvej vety OSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania\nna zastavení konania, toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného.\nZ uznesenia okresného súdu č. k. 19 C 21/2008­340 zo 4. apríla 2014 o zastavení\nkonania vyplýva, že okresný súd rozhodol o náhrade trov konania, aplikujúc prvú vetu\nustanovenia § 146 ods. 2 OSP, keď zaviazal sťažovateľku ako žalobkyňu nahradiť\nžalovaným trovy konania, keďže z procesného hľadiska zastavenie konania privodila\nsťažovateľka, ktorá späťvzatie návrhu neodôvodnila. Okresný súd v súlade s ustanovením\n§ 149 ods. 1 OSP zaviazal sťažovateľku, aby priznanú náhradu trov zaplatila žalovaným\nk rukám ich právnej zástupkyne.\n\n10\n\nKrajský súd napadnutým uznesením potvrdil odvolaním napadnuté uznesenie podľa §\n219 ods. 1 a 2 OSP ako vecne správne, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol:\n„Súd prvého stupňa správne odôvodnil svoje rozhodnutie, lebo rozhodol o náhrade\ntrov konania podľa § 146 ods.2 veta prvá O.s.p., keďže ak niektorý z účastníkov konania\nzavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V odvolacom konaní sa\nani nenamietala výška trov konania a odvolací súd nemal dôvod aplikovať v riešenej veci\nust. § 150 O.s.p. Napokon vo vzťahu navrhovateľa a odporcov 1 až 13 nejde o vysokú\nčiastku pri priznaných trovách konania 966,62 € ako trovy právneho zastúpenia, lebo bolo\npreukázané, že odporcovia dodatočne podpisovali s dodatočným dátumom vyhlásenie, že si\nnežiadajú trovy konania, avšak je treba poukázať na uznesenie č.k. 19C/21/2008­340, ktoré\nbolo vypracované 7.4.2014 a doručené už 8.4.2014 právnym zást. účastníkov (Doteraz\nnebola vypovedaná plná moc práv. zástupcu).\nK účelovému vyjadreniu odporcov k náhrade trov konania treba doplniť, že toto\nvyhlásenie mohlo sa stať z rôznych dôvodov, avšak treba vziať zreteľ na existenciu plnej\nmoci, ktorú nik z nich neodvolal.\nSo zreteľom na vyjadrenie odporcov v riešenej veci odvolací súd konštatuje, že\nnedošlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu vo veci náhrady trov konania.\nOdvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov konania\nvo vzťahu navrhovateľa a odporcov podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p., lebo je vecne správne, súd\núplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a odôvodnenie uznesenia je\nargumentačne presvedčivé, s týmto odôvodnením sa v celom rozsahu stotožňuje, lebo jeho\ndôvody sú správne.\nV prejednávanej veci nejde o výnimočný prípad podľa § 150 O.s.p,, kde by bolo\nmožné aplikovať, čo aj len v časti dôvody hodné osobitného zreteľa na rozhodnutie\nprvostupňového súdu o náhrade trov konania.“\nPodľa § 151 ods. 1 prvej vety OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd\nna návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n\n11\n\nUplatnenie nároku na náhradu trov konania je predpokladom jeho priznania súdom.\nZ Občianskeho súdneho poriadku jednoznačne nevyplýva, dokedy najneskôr možno uplatniť\nnárok na náhradu trov konania. Z podstaty tohto nároku, o ktorom sa rozhoduje spravidla\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, však vyplýva, že nárok na náhradu trov by mal\núčastník uplatniť najneskôr do vydania rozhodnutia vo veci samej, resp. do momentu, kedy\nje súd svojím rozhodnutím viazaný. Z uvedeného vyplýva, že nárok na náhradu trov\nkonania nemôže byť uplatnený neskôr, ako sa súd stane viazaný svojím rozhodnutím.\nUvedené obdobne platí aj o vzdaní sa nároku účastníka na náhradu trov konania. Účastník\nkonania sa môže vzdať nároku na náhradu trov svojím písomným podaním adresovaným\nsúdu alebo vyjadrením do zápisnice. Nejde o vzdanie sa práva (hmotnoprávneho nároku),\nale o vzdanie sa nároku rýdzo procesného.\nSťažovateľka argumentovala účinným vzdaním sa práva žalovaných na náhradu trov\nkonania v písomných vyhláseniach z 26. februára 2014, z 10. a 11. apríla 2014, ktoré\npredložila okresnému súdu 16. apríla 2014 v prílohách ňou podaného odvolania. Keďže\ntieto vyhlásenia žalovaných boli okresnému súdu doručené až po tom, čo okresný súd\nuznesením zo 4. apríla 2014 vo veci rozhodol o zastavení konania a následne 8. apríla 2014\ndoručil označené rozhodnutie právnej zástupkyni žalovaných na základe plnej moci, ktorá\nnebola žalovanými odvolaná, v okolnostiach prípadu sťažovateľky nemohlo dôjsť\nk účinnému vzdaniu sa procesného nároku žalovaných na náhradu trov konania.\nVo väzbe na tieto skutkové okolnosti a uvedené právne východiská ústavný súd\nposudzoval aj odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, z ktorého podľa názoru ústavného\nsúdu vyplývajú relevantné, i keď stručné dôvody, pre ktoré krajský súd nepovažoval\nodvolacie námietky sťažovateľky za spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého\nrozhodnutia. Krajský súd pri posúdení predložených vyhlásení žalovaných o vzdaní sa ich\nnároku na náhradu trov konania považoval za relevantnú tú skutočnosť, že k ich podpisu\ndošlo až dodatočne, teda až po doručení uznesenia okresného súdu zo 4. apríla 2014.\nZároveň zohľadnil aj existenciu plnej moci udelenej právnej zástupkyni\n\n,\n\nktorá nebola zo strany žalovaných odvolaná, a na základe ktorej si právna zástupkyňa\n12\n\nuplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.\nNa základe týchto skutočností krajský súd považoval uvedené vyhlásenia žalovaných\nza účelové, pričom sa stotožnil s aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 2 prvej vety OSP\nna daný prípad, keď nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa na použitie § 150 OSP.\nPri posudzovaní trov konania v spojení s ustanovením § 146 ods. 2 prvou vetou OSP\nje všeobecný súd povinný skúmať, či niektorý z účastníkov konania zavinil, že konanie sa\nmuselo zastaviť. K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia\nniektorého z účastníkov. Sťažovateľka vzala v tejto veci svoj návrh na začatie konania späť\nbez toho, aby išlo o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety OSP, a vzhľadom na to za takejto\nsituácie podľa stabilnej judikatúry všeobecných súdov z procesného hľadiska zásadne platí,\nže zavinila zastavenie konania, a preto je povinná nahradiť odporcom trovy konania\n(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 183/92 z 27. októbra 1992\npublikované pod č. R 49/1993).\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03).\nPodľa názoru ústavného súdu krajský súd rozhodol v súlade s procesnými\nmožnosťami ustanovenými Občianskym súdnym poriadkom, keď na prípad sťažovateľky\naplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety OSP a jeho aplikáciu odôvodnil v rozsahu,\n13\n\nktorý vylučuje, že výrok o náhrade trov konania bol vynesený v zrejmom omyle alebo\nv rozpore so zákonnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd preto\nnapadnuté uznesenie krajského súdu o povinnosti sťažovateľky nahradiť žalovaným trovy\nkonania považuje za ústavne akceptovateľné, ktoré nie je v rozpore s účelom a zmyslom\nprávnej úpravy náhrady trov konania, a spôsob, akým krajský súd rozhodol o trovách\nkonania, nemožno považovať ani za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený a ako taký\nodporujúci základnému právu zaručenému v čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. právu zaručenému\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti namietaného\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 114/09) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať\ns procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so\nskutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nZ týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky\nv časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nSťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ústavy a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu,\nporušenie ktorých dávala do súvislosti s údajnou arbitrárnosťou napadnutého uznesenia.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade nebolo porušené základné právo\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z dôvodu\n\n14\n\nnamietanej arbitrárnosti napadnutého uznesenia, v nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani\nk porušeniu označených práv. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj\ntúto časť sťažnosti sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\nKeďže sťažnosť ako celok bola odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "návrh-zjavne neopodstatnený", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 281/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 281/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 303, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9bd3ef4f-2be2-433f-8bab-94d5dccdac2d"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 114/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 114/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9004428-1a59-4646-a9d6-c8bf4ef2942f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "c1d7f193-2aa2-484f-b933-ff7f5886c996:b9bbba30-763c-4329-892b-5170db2f0823", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7108201036.1", "spisova_znacka": "5Co/605/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/605/2014 z 1. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-10-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7108201036.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ece73dc7-f0d6-439b-b329-d1cab7218785:3014a150-fe6d-4eff-8595-9d6af69dcde3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2114202465.2", "spisova_znacka": "9Co/92/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/92/2017 z 29. 4. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2114202465.2"}, {"guid": "db7c77ba-5c90-4a7b-8019-4608f9e8fc7a:3a78a64d-4712-463b-a83e-920f839b2615", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1213222672.1", "spisova_znacka": "8Co/285/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/285/2015 z 12. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1213222672.1"}]}