{"guid": "ussr:ec8b9a71-663a-493b-a938-33c06b569e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.634.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 634/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 634/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 634/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.634.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ec8b9a71-663a-493b-a938-33c06b569e08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.634.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.634.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.634.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 634/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nAdvokátska kancelária,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jej základného\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave č. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\n\n, odmieta\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nako zjavne\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. januára\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ústavy rozsudkom Krajského\nsúdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014,\nktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.\n26Co/181/2014 a jeho rozsudkom z 10. októbra 2014 bolo porušené základné právo\nsťažovateľa a) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd nesprávnym právnym posúdením veci a inou vadou v konaní, b) na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nesprávnym právnym\nposúdením veci a inou vadou v konaní v spojení s právom na rovnosť v právach podľa\nustanovenia čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky a v spojení s požiadavkou právnej istoty\npodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/181/2014­600 z 10. októbra 2014\nsa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi sa priznáva úhrada trov právneho zastúpenia v sume vyčíslenej\nadvokátom, ktorú je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť na účet jeho advokáta\n, do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,\nsťažovateľka bola ako žalovaná účastníčkou konania vedeného pred Okresným súdom\nPiešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 C 247/2008, v ktorom sa\n,\n\n(ďalej len „žalobca“), domáhal určenia, že okamžité\n\nskončenie pracovného pomeru zo strany sťažovateľky doručené žalobcovi 30. októbra 2000\nje neplatné, určenia, že pracovný pomer založený medzi účastníkmi pracovnou zmluvou\n2\n\nz 15. januára 1997 naďalej trvá, a zaplatenia náhrady mzdy od 1. novembra 2000 do času,\nkým sťažovateľka umožní žalobcovi nastúpiť do práce, s úrokom z omeškania od splatnosti\njednotlivých mesačných náhrad do dňa ich zaplatenia. Okamžité skončenie pracovného\npomeru so žalobcom, ktorý pracoval vo funkcii obchodného zástupcu, sťažovateľka\nodôvodnila tým, že žalobca v správach z obchodných rokovaní v dňoch 10. októbra 2000\na 11. októbra 2000 opakovane uvádzal nepravdivé údaje a navyše 10. októbra 2000 využíval\nžalobcovi pridelené firemné vozidlo neznámy starší pán.\nOkresný súd čiastočným rozsudkom č. k. 6 C 247/2008­362 zo 14. júla 2009\nrozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné a pracovný\npomer medzi účastníkmi trvá. Rozhodnutie odôvodnil tým, že okamžité skončenie\npracovného pomeru nespĺňa formálne náležitosti, pretože dôvod okamžitého skončenia\npracovného pomeru nie je uvedený tak, aby bolo dostatočne zrejmé, aké sú skutočné\ndôvody, ktoré sťažovateľku k skončeniu pracovného pomeru viedli.\nKrajský súd uznesením č. k. 10 Co 452/2009­397 z 30. apríla 2010 rozhodnutie\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, podľa\nktorého dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom boli vymedzené\ndostatočne konkrétne, a uložil okresnému súdu objasniť sporné skutočnosti medzi\núčastníkmi, posúdiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny žalobcom a výsledky konania\nnáležite zhodnotiť.\nOkresný súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 6 C 247/2008­550 zo 7. marca\n2014 tak, že žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť sťažovateľke trovy konania\nvo výške 11 260,81 €. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalobca\nporušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, pretože v správe z obchodných\nrokovaní z 10. októbra 2000 uviedol nepravdivé údaje o rokovaniach minimálne v dvoch\nz deviatich prípadov a v správe z 11. októbra 2000 to bolo minimálne v siedmich z desiatich\nprípadov, a mal preukázané i to, že žalobca svojím konaním umožnil 10. októbra 2000\npoužitie motorového vozidla inej osobe. Z formálneho hľadiska, ako aj z hľadiska existencie\n3\n\nzákonného dôvodu považoval súd prvého stupňa okamžité zrušenie pracovného pomeru\nza platné a z toho dôvodu návrh zamietol. Výrok o uložení povinnosti žalobcovi nahradiť\nsťažovateľke trovy konania odôvodnil jeho procesných úspechom v konaní [§ 142 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)].\nProti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca, namietal najmä, že\nokresný súd nesprávne vec právne posúdil a dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania\nsťažovateľke a v tejto súvislosti poukázal na § 150 OSP. Sťažovateľka sa k odvolaniu\nžalobcu nevyjadrila.\nKrajský súd rozsudkom č. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014 rozsudok\nvo veci samej ako vecne správny potvrdil (§ 219 OSP) a v časti trov konania zmenil tak, že\nsťažovateľke právo na náhradu trov konania nepriznáva (s poukazom na § 150 OSP).\nRozsudok krajského súdu č. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014 nadobudol\nprávoplatnosť 20. novembra 2014.\nSťažnosťou doručenou ústavnému súdu namietala sťažovateľka porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 12 ústavy zmeňujúcim výrokom\nrozsudku krajského súdu č. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014, t. j. iba výroku\no náhrade trov konania. Tvrdené porušenie označených práv odôvodnila tým, že\nna aplikáciu § 150 OSP neboli splnené zákonné podmienky a krajský súd existenciu\ndôvodov hodných osobitného zreteľa dostatočne a zrozumiteľne neodôvodnil. Navyše\nkrajský súd neumožnil sťažovateľke vyjadriť sa k ním uvedeným dôvodom hodným\nosobitného zreteľa. O tom, že existujú, sa sťažovateľka dozvedela až z doručeného rozsudku\nkrajského súdu. Pokiaľ by sťažovateľka mala možnosť k ich existencii sa vopred vyjadriť,\npoukázala by na to, že do úvahy treba vziať aj to, že celé konanie trvalo štrnásť rokov,\n\n4\n\npričom konanie predlžoval žalobca, ktorý neustále namietal rôzne skutočnosti, menil svoje\nskutkové tvrdenia a predkladal dôkazy, o vznik ktorých sa pričinil.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\n\n5\n\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.\nÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 12 ods. 1 prvej vety ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti\ni v právach.\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania,\n6\n\nt. j. problematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi\nakcesorickú povahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného\nvýroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu (resp. práva na spravodlivé súdne konanie) zvlášť\nextrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým rozhodnutím došlo zároveň aj\nk neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných práv (m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nAko vyplýva zo sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv zmeňujúcim výrokom o trovách konania rozsudkom krajského súdu č. k.\n26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014 v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku,\nústavne nekonformnej aplikácie § 150 OSP a skutočnosti, že krajský súd osobitne\nneumožnil sťažovateľke vopred sa vyjadriť k skutočnostiam významným pre rozhodnutie\no trovách konania.\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nKrajský súd svoje rozhodnutie o zmene výroku o náhrade trov konania v rozsudku\nč. k. 26 Co 181/2014­600 z 10. októbra 2014 odôvodnil po tom, čo sa vysporiadal\ns jednotlivými odvolacími argumentmi žalovaného vo veci samej, takto:\n7\n\n«... Napokon bod XII (odvolania, pozn.) „trovy“ považoval odvolací súd za dôvodný\nz nižšie popísaných dôvodov.\nV súdnych konaniach, riadiacich sa úpravou v O. s. p., ktoré už pomerne dlhý čas\nprávna teória a dnes i zákon (hoc aj v tomto prípade ešte nie celkom priamo) označujú za\nkonania sporové (v tejto súv. por. najmä úvod ust. § 2, poslednú vetu § 79 ods. 1 a § 90\nO. s. p.), je pravidlom pri rozhodovaní o trovách konania skončeného vecným rozhodnutím\n(o podstate sporu) zásada zodpovednosti účastníkov za výsledok konania primárne\nsformulovaná predovšetkým v ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a rovnako tiež to, že uplatnenie tzv.\nmoderačného oprávnenia súdu (vo vzťahu k priznaniu požadovanej náhrady trov konania\nalebo jej časti) zákon konštruuje len ako výnimku z pravidla, podmienenú existenciou\ndôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 veta prvá O. s. p.) s len príkladmým\nvýpočtom, čo takýmto dôvodom môže (resp. pri záujme na absolútnej presnosti naopak by\nnemalo) byť (tu por. predovšetkým použitie výrazu „najmä“ v druhej vete § 150 ods. 1\nO. s. p.). V prejednávanej veci ale podľa názoru odvolacieho súdu bolo treba konštatovať\ntaký súbeh viacerých okolností, ktoré posudzovaný prípad činili hodným osobitného zreteľa\na takto i takým, v ktorom by priznanie úspešnému odporcovi náhrady trov konania bolo\nprílišnou tvrdosťou.\nJednou z takýchto okolností (nech aj tou z pohľadu významnosti nie až tak dôležitou)\nbol charakter požiadavky navrhovateľa (tu rozumej v časti trov konania), ktorej účelom\nbolo výlučne vlastné ochránenie pred náhradovou povinnosťou a nie aj požiadavka v konaní\nneúspešného účastníka niečoho sa v konaní domáhajúceho, aby napriek jeho neúspechu\nv spore to bol on, komu má byť priznaná náhrada trov konania. Pri zohľadnení povahy\npožiadaviek vo veci samej, ktorými navrhovateľ voči odporcovi uplatnil síce viac nárokov\na to z povahy veci cenu konania zvyšuje (spor predražuje), takýto postup mu tu však dosť\nťažko šlo vyčítať. Oboma tzv. určovacími požiadavkami totiž sledoval nápravu stavu ním\npovažovaného za nedôvodný, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru považoval\nza úkon, na ktoré nebol dôvod a to, či sa v tomto smere s ním alebo naopak s odporcom\n(a v akom rozsahu) stotožní aj súd, bolo vecou dokazovania. V prípade požiadaviek na\nnáhradu mzdy (majúcich pôvod v úkone navrhovateľom považovaným za neplatný) potom\nich uplatnenie už žalobou v prejednávanej veci bolo len jednou z možností a to takou, ktorá\n8\n\npri porovnaní s alternatívou k nej v podobe vyčkania (s domáhaním sa tiež takýchto\nnárokov samostatnou žalobou) až na výsledok konania o určovacích požiadavkách nebola\ntou najhospodárnejšou, ani v tomto prípade však s prihliadnutím k faktoru dĺžky konania\nnešlo navrhovateľovi ním zvolený postup vytknúť. I keď nemusí byť sporu o tom, že tzv.\nmzdové nároky sa predmetom konania (či už v prejednávanej veci alebo v samostatnom\nkonaní) ani stať nemuseli, stav pristúpenia súdu prvého stupňa k prvému rozhodnutiu vo\nveci samej až 14. júla 2009 (takmer po 9. rokoch) s logikou vydania všetkých ďalších\nrozhodnutí ešte neskôr navrhovateľovi ani nedal inú možnosť, než konať aj uplatnením\ntakýchto nárokov (najmä v snahe vyhnúť sa úspechu prípadnej námietky premlčania\nprinajmenšom časti z nich zo strany odporcu). V svetle takejto skutočnosti potom naopak\nurobenie aj takýchto nárokov už predmetom konania v prejednávanej veci sa javilo tým\nnajekonomickejším, aké tu prichádzalo do úvahy, keďže takto účastníci boli nútení viesť\njediný spor (namiesto možných dvoch alebo i viacerých, pokiaľ by došlo k rozdeleniu\nvšetkých čiastkových požiadaviek navrhovateľa do samostatných žalôb).\nNapokon i stav zotrvávania navrhovateľa na jeho požiadavkách sa javí logickým\ns poukazom na určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a určenie, že\npracovný pomer trvá prvým vyhovujúcim rozsudkom súdu prvého stupňa 14. júla 2009.\nTakéto rozhodnutie samozrejme znamenalo utvrdenie navrhovateľa v tom, že nároky urobili\npredmetom konania opodstatnene a nemal žiaden dôvod ustupovať ani od tzv. mzdových\nnárokov, hoc sa aj toto neskôr zmenilo uznesením odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok\nsúdu prvého stupňa zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie.\nI povaha predovšetkým prvého z uplatnených nárokov (neplatnosť okamžitého\nskončenia pracovného pomeru) ako nároku existenčnej povahy (spôsobilého v prípade\núspechu žaloby prinavrátiť navrhovateľovi jeho zamestnanecký status spojený s nepochybne\nlepším ekonomickým postavením a to v takomto prípade prinajmenšom do času, kým by\npracovný pomer skončil platne), teda za situácie praktickej odkázanosti účastníka\npracovnoprávneho vzťahu majúceho pochybnosti o platnosti skončenia takého vzťahu či\ndokonca presvedčeného o neplatnosti úkonu druhej strany vzťahu (smerujúceho k takémuto\nskončeniu) ako na príjem poberaný za existencie vzťahu, tak i na urobenie všetkého, aby mu\ntakýto príjem ostal zachovaný potom nepochybne musí byť ďalšou okolnosťou, ktorú pri\n9\n\nrozhodovaní, či sa neúspešnému zamestnancovi (z povahy veci slabšej strane\npracovnoprávneho vzťahu) náhradová povinnosť uloží alebo nie, treba vziať do úvahy. Bez\nvýznamu tu napokon nie je ani to, že v pracovnoprávnych sporoch je sťažená reálna rovnosť\núčastníkov konania, najmä v procese dokazovania, ak s výnimkou urobenia formálnych\nchýb majúcich za následok neplatnosť úkonu je to prakticky vždy zamestnávateľ, kto má viac\ndôkazov.\nVšetky tieto okolnosti v ich súhrne podľa názoru odvolacieho súdu museli viesť\nk tomu, že uloženie navrhovateľovi z prejednávanej veci tzv. náhradovej povinnosti nemohlo\nbyť spravodlivým.\nOdvolací súd preto podľa § 220 O. s. p. s využitím tzv. moderačného oprávnenia\nzakotveného v ustanovení § 150 ods. 1 rovnakého zákona (podľa ktorého ak sú tu dôvody\nhodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti\npriznať a prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov\nkonania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; čo neplatí, ak\núčastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť) napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa zmenil spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku\n(nepriznaním odporcovi napriek úspechu v konaní, žiadnej náhrady trov prvostupňového\nkonania, odvolacích konaní vedených tunajším súdom).»\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovanej časti odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že krajský súd dostatočne\nneodôvodnil svoje rozhodnutie v časti zmeňujúceho výroku, k záveru, že táto argumentácia\nv sťažnosti sťažovateľky neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď\nna otázku, z akých dôvodov vo veci aplikoval § 150 OSP. Tento svoj postup vysvetlil\njednak typovou charakteristikou konania a jednak okolnosťami prerokúvanej veci. Pokiaľ\nide o typovú charakteristiku konania, krajský súd poukázal na to, že predmetom tohto druhu\nkonaní je nárok existenčnej povahy (prinavrátenie zamestnaneckého statusu žalobcovi),\nžalobca domáhajúci sa neplatnosti skončenia pracovného pomeru je slabšou stranou\npracovnoprávneho vzťahu a osobitosti vykazuje i dokazovanie v tomto type sporov.\nOsobitými okolnosťami konkrétnej veci, ktoré považoval krajský súd za významné, boli\n10\n\npriebeh konania, výška trov konania sťažovateľky (11 260,81 €) a postup žalobcu pri\nuplatnení svojich práv (spojenie nárokov určovacích i mzdových do jedného konania sa\njavilo tým najekonomickejším). Za tejto situácie dospel krajský súd k záveru, v zmysle\nktorého by priznanie náhrady trov konania sťažovateľke bolo prílišnou tvrdosťou pre\nžalovaného a nemohlo by byť spravodlivé. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu (v tejto\nčasti) preto podľa názoru ústavného súdu spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce\nzo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu\nsúdneho rozhodnutia.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nPokiaľ sťažovateľka poukazuje na to, že nemala možnosť sa k dôvodom hodným\nosobitného zreteľa vopred vyjadriť, je potrebné vziať do úvahy, že sťažovateľke bolo na\nvyjadrenie doručené odvolanie žalobcu, ktoré smerovalo i proti výroku o náhrade trov\n11\n\nkonania. Sťažovateľka sa však k podanému odvolaniu nevyjadrila vôbec, a tým nevyužila\nani všeobecným súdom v odvolacom konaní ponúknutú možnosť predložiť svoje argumenty,\npre ktoré podľa jej názoru nie je namieste vo veci aplikovať § 150 OSP (napríklad aj\nspôsobom, akým ich zhrnula v sťažnosti doručenej ústavnému súdu).\nZa tejto situácie ústavný súd konštatuje, že rozsudkom krajského súdu v jeho\nzmeňujúcom výroku nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv označených sťažovateľkou,\nči už samostatne, alebo v spojení s čl. 1 ods. 1 čl. 12 ústavy, a preto sťažnosť sťažovateľky\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "občianske súdne konanie", "trovy konania", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "f59f37ae-0275-45c0-b4b3-374c43ba038c:37fd242d-d146-45d8-a776-17da0094f22f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2508899478.2", "spisova_znacka": "26Co/181/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 26Co/181/2014 z 9. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-10-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2508899478.2"}], "citovane_v": []}