{"guid": "ussr:55c5a5cd-1d82-4f28-b0be-ee2a15b3ae4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.636.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 636/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 636/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 636/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.636.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/55c5a5cd-1d82-4f28-b0be-ee2a15b3ae4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.636.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.636.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.636.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 636/2015­17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Stanislavom Irsákom, Advokátska kancelária, Jelačičova 4, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 21 C 153/2012 z 3. júna 2014 a rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 7 Co 212/2014 z 27. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej\n\nadvokátom JUDr. Stanislavom Irsákom, vo veci namietaného porušenia jej základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 C 153/2012\nz 3. júna 2014 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n7 Co 212/2014 z 27. novembra 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že «Rozsudkom Okresného súdu Poprad\nč. 21C/153/2012­197 zo dňa 3. Júna 2014 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. 7Co/212/2014 zo dňa 27. Novembra 2014 bol právoplatne zamietnutý návrh...\nna určenie, že vec – nehnuteľnosti opísané nižšie – patria do dedičstva po jej zomrelej\nmatke\n\n,\n\n,\n\n...\n\nPredmetom určenia, že veci patria do dedičstva po zomrelej\nnehnuteľnosti, nachádzajúce sa v kat. úz.\n\nna\n\nboli\n\n, a spoluvlastnícky podiel v ¼­\n\nine k tam evidovaným nehnuteľnostiam, ktoré boli pôvodne evidované na PK vložke\nv kat. úz.\n\no výmere 799 m2 a na ňom postavený dom\n\nako parcela č.\n\n.\n\nSpoluvlastnícky podiel vo výške ½­ k predmetným nehnuteľnostiam nadobudla matka\nnavrhovateľky\n)\n\n,\n\nspoločne s jej otcom (manželom\n\n,\n\n,\n\npočas ich\n\nmanželstva, a to ešte v roku 1943...\nNapriek tejto skutočnosti, štátne notárstvo v Poprade v konaní č. D 252/75\nv rozhodnutí zo dňa 20. Mája 1975 prejednalo bez opory v zákone, bez akéhokoľvek\nprávneho odôvodnenia, iba s odôvodnením, že tak uviedli dedičia, tento majetok, teda\no výmere 799 m2 a na ňom postavený dom\n\nspoluvlastnícky podiel v ½­ici k parcele č.\n, evidovaných na PK vložke\notca sťažovateľky,\n\npre kat. úz. obce\n\nako výlučné vlastníctvo\n\n...\n\nVyjadrenia dedičov pritom pre takéto rozhodnutie, t.j. prejednanie celého\nspoluvlastníckeho podielu k danej parcele ako výlučného majetku po\nnemohli byť právne relevantné pre vydanie takéhoto rozhodnutia, pretože notársky úrad mal\npovinnosť riadne prešetriť právny stav.\n\n2\n\nNa základe takto nesprávne prejednaného majetku po otcovi sťažovateľky,\n, bolo v danom konaní celé dedičstvo priznané synovi poručiteľa a bratovi\nsťažovateľky,\n\n,\n\n, bytom\n\n...\n\nTýmto protiprávnym prededením celého spoluvlastníckeho podielu vo výške ½­ice\no výmere 799 m2 bola matka sťažovateľky\n\nk parcele č.\n\n,\n\nukrátená na svojich právach na ochranu vlastníctva, preto podala na Okresnom\nsúde v Poprade žalobu o určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu vo výške\n¼­iny k parcele č.\n\no výmere 799 m2. Predmetné konanie bolo vedené na OS Poprad\n\npod č.k. 21 C/153/2012 Pôvodná navrhovateľka\n\n,\n\nvšak\n\nzomrela, preto v tomto konaní pokračovali na strane navrhovateľa jej\ndedičia, vrátane sťažovateľky a pôvodný návrh o určenie vlastníckeho práva v ¼­ine\nv prospech pôvodnej navrhovateľky, zomrelej\n\n,\n\n, bol\n\nzmenený na návrh na určenie, že vec, teda ňou uplatňovaný spoluvlastnícky podiel vo výške\no výmere 799 m2 patrí do dedičstva po zomrelej\n\n¼­iny k parcele\n,\n\n.\n\nSúd návrh na určenie, že vec patrí do dedičstva zamietol, a to na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, keď bez akýchkoľvek dôkazov a odborných posudkov\nodborníkov na uhorské obyčajové právo platné v čase uzatvorenia zmluvy...\n... porušovatelia, tak prvostupňový súd, ako aj odvolací súd nevzali pri právnom\nposúdení danej veci do úvahy skutočnosť, že síce v čase uzatvorenia zmluvy platilo\nz hľadiska civilno­právneho tzv. uhorské obyčajové právo, avšak platila aj Ústavná listina\nČeskoslovenskej republiky č. 121/1920 Sb., teda súd mal povinnosť vykladať uhorské\nobyčajové právo nie spôsobom, akým bolo vykladané v čase uhorskej monarchie, teda\nv stredoveku, vo feudálnom štáte, teda, že muž bol jediným nositeľom práv a žena bola jeho\nmajetkom, o čom svedčila aj skutočnosť, že v zmysle uhorského obyčajového práva žena\npo svojom výdaji stratila celú svoju identitu, vrátane svojho mena, keď jej menom sa stalo\nv preklade „žena svojho manžela, ale súd mal pri právnom posúdení povinnosť vyložiť dané\nuhorské obyčajové právo, ktoré platilo na území Slovenska z dôvodu, že nebolo zrušené\nv súlade s v čase uzatvorenia nadobúdacej zmluvy platnou demokratickou Ústavnou listinou\n\n3\n\nČeskoslovenskej republiky č. 121/1920 Sb., kde podľa Hlavy piatej „Práva a svobody, jakož\ni povinnosti občanské...\nKeďže v danom konaní nebolo preukázané, že by existovala akákoľvek manželská\ndohoda, podľa ktorej by mal byť nadobúdateľom nehnuteľností počas manželstva iba\nmanžel,\n\n, a čom svedčí aj skutočnosť, že pôvodnou navrhovateľkou v konaní\n\no určenie, že pozemok patrí do dedičstva bola samotná manželka\n\n,\n\n, je zrejmé, že vo svetle vyššie uvedeného ustanovenia § 106, ods. 1. Ústavnej\nlistiny Československej republiky č. 121/1920 Sb. porušovatelia práv sťažovateľky, tak súd\nprvého stupňa, ako aj súd odvolací porušili právo sťažovateľky na spravodlivý proces tým,\nže nesprávne právne posúdili prejednávanú vec tým, že nerešpektovali základné ústavné\nprávo sťažovateľky platné v čase uzatvorenia zmluvy, zabezpečujúce jej rovnosť pohlavia\na bez opory v manželskej dohode a v rozpore so skutkovým stavom vec právne posúdili tak,\nže danú parcelu nadobudlo do výlučné vlastníctva iba\n\na jeho manželka bola\n\nevidovaná na danej PK vložke iba pre účely evidenčné.\nNa základe takéhoto nesprávneho právneho posúdenia vydal Okresný súd Poprad\ndňa 3. Júna 2014 Rozsudok č. 21 C/153/2012­197, ktorým žalobu sťažovateľky o určenie, že\nspoluvlastnícky podiel vo výške ¼­iny k parcele\n\no výmere 799 m 2 patrí\n\ndo dedičstva po zomrelej\n\n, zomrelej\n\n,\n\nzamietol.\nOdvolací súd v Prešove rozsudok súdu prvého stupňa s rovnakým odôvodnením...,\nteda na základe nesprávneho právneho posúdenia veci potvrdil...\nRozhodnutím, ktorým došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa, je Rozsudok\nOkresného súdu Poprad č. 21 C/153/2012­197 zo dňa 3. Júna 2014 a Rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. 7Co/212/2014 zo dňa 27. Novembra 2014.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, ako i práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd...\nPorušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ako i práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd vidí sťažovateľ v skutočnosti, že\n4\n\nporušovatelia, civilné súdy, nesprávne právne posúdili jeho právnu vec a na základe toho\nvydali protizákonné rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť...\nV predmetnom konaní pred Krajským súdom Prešov a Okresným súdom Poprad\ndošlo, ako je odôvodnené vyššie v časti I. ­ Skutkový stav ­ tejto sťažnosti k nesprávnemu\nhmotnoprávnemu posúdeniu veci a tým v zmysle uvedeného Nálezu US k porušeniu práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPorušením ústavných práv sťažovateľky v danom konaní vznikla sťažovateľke škoda,\núčastníci v danom napadnutom konaní na strane odporcu na predmetnej parcele č.\no výmere 799 m2 v kat. úz.\n\npočas konania v danej súdnej veci postavili domovú\n\nnehnuteľnosť, pričom napadnutí porušovatelia ústavných práv sťažovateľky jej nepriznali\npožadovanú právnu ochranu proti tomuto nereštitutovateľnému stavu, o ktorú ochranu\nsťažovateľka žiadala formou návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktorá bolo najskôr\nv danom konaní Uznesením Okresného súdu v Poprade č. 12C/45/2012­55 zo dňa\n11.6.2012 sťažovateľke priznaná, avšak potom bola táto ochrana sťažovateľke Uznesením\nKrajského súdu v Prešove 20Co/186/2012­107 zo dňa 18.9.2012 právoplatne odopretá...\nTýmto vznikla sťažovateľke majetková aj nemajetková ujma, pretože jej vlastníctvo,\nresp. spoluvlastnícke právo k parcele bolo neposkytnutím ochrany vo forme predbežného\nopatrenia znehodnotené, daná parcela sa nedá je zastavaním užívať ani predať, ani\nrozdeliť.».\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„1. Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/212/2014 a Okresný\nsúd Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/153/2012 porušil základné právo\nsťažovateľky\n\n,\n\n, bytom v\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n5\n\n2. Rozsudok Okresného súdu Poprad č. 21 C/153/2012­197 zo dňa 3. Júna 2014\nRozsudok Krajského súdu v Prešove č. 7Co/212/2014 zo dňa 27. Novembra 2014 zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi\n\n,\n\n, bytom\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,­ Eur, ktoré sú Krajský\nsúd v Prešove a Okresný súd Poprad povinní zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti\nnálezu.\n4.\n\n,\n\n, bytom v\n\n... priznáva náhradu trov\n\nprávneho zastúpenia v sume 296,44 €..., ktorú sú Krajský súd v Prešove a Okresný súd\nPoprad povinní vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky, JUDr. Stanislava Irsáka,\nadvokáta, vedený\n\npod číslom... do jedného mesiaca od právoplatnosti\n\nnálezu.“\nII.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sp. zn. 7 Co 212/2014 z 27. novembra\n2014 uviedol najmä:\n«Podľa výpisu z pozemkovej knihy\n\nkat. úz.\n\na dvor bol v podielovom spoluvlastníctve\na\n\n(muž\n\no výmere 310 m2 a č.\n\n­ dom súp. č.\n\n(žena\n\n). Ako poznámka je uvedená kúpa\n\nPôvodná pozemnoknižná parcela č.\ns parcelami č.\n\nparc. č.\n\n)\n.\n\nje podľa identifikácie parciel totožná\no výmere 253 m2.\n\nPodľa vyjadrenia Správy katastra Poprad kúpna zmluva z roku 1943 nie je obsahom\nzbierky listín týkajúcich sa spornej nehnuteľnosti. Žalobkyňa v 1. rade nevedela presne\nšpecifikovať dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy, ktorou jej právni predchodcovia mali\nnehnuteľnosť v podiele 1/2­ice nadobudnúť. Ak nehnuteľnosť bola nadobudnutá v roku 1943,\npodľa uhorského obyčajového práva nebolo možné nadobudnúť vec do bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, nakoľko uhorské obyčajové právo bezpodielové spoluvlastníctvo\nnepoznalo. Nebohý\n\na nebohá\n\npodľa vyjadrenia žalobkyne\n\nv 1. rade uzavreli manželstvo približne v roku 1934. Z výkladu uhorského obyčajového\n6\n\npráva je zrejmé, že manželstvo neprekáža ani jednej strane manželskej, aby mohla svojim\nmajetkom voľne nakladať. Majetok manžela, tak ako aj majetok manželkin, sú navzájom\núplne. Manželovi nepatrí majetku manželkinho, ani žiadne spravovanie, ani žiadne\ndispozičné právo. Výnimkou je len tá čiastka manželského majetku, ktorá je k prospechu\nmanžela viazaná ako veno a okrem vena je celý ostatný majetok manželkin voľným\nmajetkom. Na veno, pozostávajúce z vecí nespotrebiteľných (najmä z nehnuteľností),\nnadobudne manžel len právo požívacie. Pokiaľ v roku 1943 kúpou nebohý\nnadobudol podiel 1/2­ice k spornej nehnuteľnosti spoluvlastnícky podiel bol vo výlučnom\nvlastníctve nebohého\n\n. Z obsahu výpisu z pozemkovej knihy\n\nje\n\nzrejmé, že podielovým spoluvlastníkom v rozsahu 1/2­ice k pozemku s parcelným č.\nbol neb.\n\n. Ak v zátvorke je uvedený údaj „žena\n\nzrejmé a vyplýva to aj z registra vlastníkov vedených v pozemkovej knihe k. ú.\n\n“ je\n, že údaj\n\no manželke, manželovi v pozemkovej knihe slúžil na bližšiu identifikáciu osoby vlastníka,\nkeď v jednotlivých obciach sa vyskytovalo viac fyzických osôb s rovnakým priezviskom\na menom. V minulosti hlavne v obciach i krstné mená fyzických osôb boli v rodinách\nväčšinou rovnaké (napr. Jozef, Ján, Mária, Anna). Nie je preto sporné, že na bližšiu\nidentifikáciu fyzickej osoby v pozemkovej knihe slúžil údaj o manželovi, manželke. Po smrti\nnebohého\n\ntitulom dedenia nadobudol podiel 1/2­ice k nehnuteľnosti\n. Z obsahu rozhodnutia v dedičskej veci vedenej na Štátnom notárstve\n\nPoprad sp. zn. D 252/75 je zrejmé, že predmetom dedičstva bol podiel 1/2­ice\nk nehnuteľnosti tvoriacej predmet sporu. Z obsahu rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva\nPoprad je zrejmý i okruh dedičov. Okrem iných účastníkom dedičského konania bola aj\n, ktorá nemala výhrady k výške prejednávaného spoluvlastníckeho\npodielu v dedičskom konaní.\n\nako podielový spoluvlastník predmetnej\n\nnehnuteľnosti bol zmluvnou stranou dohody o zrušení a vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva z 20.05.1981, na základe ktorej reálnou deľbou sa stal výlučným\nvlastníkom pozemku parc. č.\nuzavretej bez\n\n. Nie je dôvod mať pochybnosti o platnosti tejto dohody\n, ktorá nebola podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností.\n\nTitulom dedenia po neb.\n\nnehnuteľnosť pozemok parc. č.\n\nnadobudla žalovaná.\n7\n\nOkrem toho i keby právnemu predchodcovi žalovanej\nnesvedčil iný právny titul, je nepochybné, že na jeho strane boli splnené podmienky pre\nvydržanie najneskôr k 20.05.1985, keď najneskôr od 20.03.1975 (dátum vydania dedičského\nrozhodnutia vo veci sp. zn. D 252/75) bol oprávneným držiteľom nehnuteľností.\nSúd prvého stupňa s prihliadnutím na vyššie uvedené žalobu zamietol...\nPri rozhodovaní vo veci samej sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav\na zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu\nodvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací\nsúd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom,\nna ktoré v plnom rozsahu odkazuje. ...\nNesprávnym je i tvrdenie, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku sa\naplikoval nesprávny právny predpis. Pri rozhodovaní ako to vyplýva z odôvodnenia\nrozsudku sa vychádzalo z uhorského obyčajového práva upravujúceho koakvizíciu. Inštitút\nkoakvizície sa zakladá na domnienke, že manželia, ktorí nie sú ani šľachtici ani honoraciori,\nprispievajú počas manželstva spoločnou prácou ku rozmnoženiu svojho majetku a tak je len\nslušné, aby bol tento majetkový prírastok pri zaniknutí manželstva medzi nimi rozdelený.\nDokiaľ manželstvo trvá nemá koakvizícia žiadneho praktického účinku. Každá strana\nnakladá majetkom, aj v dobe manželstva ňou nadobudnutým, práve tak voľne, ako tým,\nktorý už mala pri uzavretí manželstva. Práve preto nie je možné žiadať počas manželstva\nani zaistenie ani rozdelenie koakvizície. Ak veritelia zabavia majetok jednej manželskej\nstrany, druhá manželská strana nemôže podať žalobu excindačnú na základe koakvizície. Ak\nale manželstvo zaniklo smrťou jednej strany alebo súdnym rozlúčením manželstva môže\nkaždá manželská strana žiadať od druhej manželskej strany (resp. jej dedičov), nakoľko jej\npatrí koakvizičné právo, aby jej vydala polovicu toho, čo jej prirástlo na majetku počas\nmanželstva. Ide o právnu možnosť a preto je na vôli pozostalého manžela, či si svoje\nkoakvizičné právo uplatní alebo nie. Ak pozostalý manžel pri dedičskom konaní sám žiada,\naby dedičstvo po nebohom manželovi bolo titulom dedenia odovzdané jeho deťom alebo\nniektorému dieťaťu nemôže neskôr uplatňovať k tomuto dedičstvu nárok koakvizičný.\nDedičstvo po nebohom\n\n,\n\n, ktorý bol\n\nmanželom pôvodnej žalobkyne bolo prejednané pred Štátnym notárstvom Poprad v konaní\n8\n\nvedenom pod sp. zn. D 252/75. Za preberateľa dedičstva po nebohom\n\nbol\n\nna základe rozhodnutia Štátneho notárstva Poprad zo dňa 20.3.1975 (č.l. 12 spisu)\nustanovený jeho syn\n\n. Uvedené rozhodnutie sa vzťahovalo i na spoluvlastnícky\n\npodiel ½ k nehnuteľnosti zapísanej vo vložke\n\nkat. úz.\n\nako parcela č.\n\nDedičského konania sa zúčastnili aj manželka poručiteľa\n\n.\n\na jeho dcéra\n\n, teda pôvodná žalobkyňa a terajšia žalobkyňa v 1. rade.\nako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia veľkosť spoluvlastníckeho podielu\nnebohého\n\nnespochybňovala a ani si neuplatnila svoje koakvizičné právo\n\nk majetku prejednávanému v dedičskom konaní. Spolu s ďalšími dedičmi navrhla, aby\nza preberateľa majetku nebohého\n\nbol ustanovený dedič\n\nv prospech ktorého sa dokonca zriekla výplaty na ňu pripadajúceho podielu z dedičstva.\nTakéto konanie pôvodnej žalobkyne\n\nv dedičskom konaní po nebohom\nnemožno hodnotiť inak ako zrieknutie sa\n\nkoakvizície mlčky.\nČo sa týka údaja uvedeného v zátvorke vo výpise z pozemkovej knihy\n\nkat. úz.\n\n(č.l. 11 spisu) tento ako na to správne poukazuje prvostupňový súd slúžil iba\nna bližšiu identifikáciu osoby vlastníka v pozemkovej knihe. Presné vedenie pozemkovej\nknihy sťažovalo nedôsledné zavádzanie mien tým, že v niektorej pozemkovej knihe bolo viac\nosôb s rovnakými menami a priezviskami. Následkom toho nebolo možné presne ustáliť\ntotožnosť osoby, o ktorej majetku tá ktorá listina vypovedá a či osoba, ktorá listinu\npodpísala je bez akýchkoľvek pochybností totožnou s pozemnoknižným vlastníkom.\nK odstráneniu týchto veľkých nedostatkov sa vyžadovalo, aby v takýchto prípadoch boli\nvždy uvedené bližšie označenia osoby, ako v listine tak aj v pozemkovej knihe. Pri mene\nvlastníka, ktorý bol ženatý bolo účelné vždy uvádzať meno a priezvisko jeho manželky.\nUvedenie mena a priezviska\n\nv zátvorke pri mene\n\nslúžilo\n\niba na bližšiu identifikáciu tohto podielového spoluvlastníka.\nNesprávnym je tiež tvrdenie, podľa ktorého dedičstvá po\n\nneboli\n\ndo dnešného dňa vysporiadané, nakoľko proti týmto rozhodnutiam boli podané návrhy\nna obnovu konania, o ktorých sa ešte právoplatne nerozhodlo. Podanie návrhov na obnovu\nkonania vplyv na právoplatnosť pôvodných rozhodnutí vplyv nemá. Prebiehajúce konania\n9\n\no návrhoch na obnovu konania nie sú ani dôvodom pre prerušenie konania v tejto veci.\nUstanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. dáva súdu iba možnosť konanie prerušiť, ak\nprebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu\nalebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Je preto na úvahe súdu, či konanie preruší alebo\nbude v ňom ďalej pokračovať.»\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n1. Na rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému\nokresným súdom pod sp. zn. 21 C 153/2012 z 3. júna 2014, nie je daná právomoc ústavného\nsúdu.\n\n10\n\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nkeď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku okresného súdu č. k. 21 C 153/2012­197 z 3. júna 2014 bolo prípustné\nodvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho\nkonania. Tým je zároveň v tomto rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Sťažovateľka\nzákonnú možnosť podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie aj využila.\n2. Vo vzťahu k námietke porušenia práv sťažovateľky týkajúcej sa tej časti sťažnosti,\nktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 7 Co 2012/2014 z 27. novembra 2014,\nústavný súd konštatuje, že je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\n11\n\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľka svoje námietky voči rozhodnutiu krajského súdu „koncentrovala“\ndo jedinej vety. Tvrdí, že v namietanom konaní a rozhodnutí krajského súdu „došlo\nk nesprávnemu hmotnoprávnemu posúdeniu veci“, a tým k porušeniu jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť\n(II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07, II. ÚS 337/2014).\nKrajský súd v rozhodnutí z 27. novembra 2014 dostatočne a presvedčivo vysvetlil,\nakými úvahami sa pri rozhodovaní o sťažovateľkinom odvolaní riadil.\nZ pohľadu ústavného súdu sa závery krajského súdu javia ako presvedčivé, nemajú\nznámky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že sa sťažovateľka s týmito\nzávermi nestotožňuje, nemôže sama osebe znamenať porušenie označených práv.\n\n12\n\nKeďže závery krajského súdu obstoja z hľadiska zachovania namietaného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8cd495b3-ad39-484a-9eaf-28a63c54e503", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 337/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 337/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd495b3-ad39-484a-9eaf-28a63c54e503"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f8c0ca12-93c8-4bf0-990b-2fcb66b159bc:e73f8577-e6f9-4973-801b-e4f4f6002cca", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5612210916.4", "spisova_znacka": "7Co/212/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/212/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5612210916.4"}, {"guid": "653f1723-c6ff-4bc6-a499-1e2613c85f34:c2e26f3c-6b3e-490b-883f-6fa6574a1844", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8712204582.2", "spisova_znacka": "20Co/186/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/186/2012 z 17. 9. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-09-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8712204582.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f263e610-6168-4878-b401-c9510671e4bb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.3.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2019 z 10. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.3.2019.1"}]}