{"guid": "ussr:0499aa4a-0a65-46fa-9f7a-2f7fd2ae8735", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.644.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 644/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 644/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 644/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.644.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "nazov": "čl. 149 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-149", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 149", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 149", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-149", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0499aa4a-0a65-46fa-9f7a-2f7fd2ae8735", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.644.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.644.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.644.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 644/2015­26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, a\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou\n,\n\nkonajúcou\n\nprostredníctvom\n\nadvokáta\n\n, ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 16 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6\nods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj porušenie\nčl. 149 Ústavy Slovenskej republiky postupom vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012\na jej uznesením z 31. mája 2013, postupom Okresnej prokuratúry Bratislava III vo veci\nvedenej pod sp. zn. 1 Pn 301/12 a jej uznesením z 13. augusta 2013, postupom Krajskej\nprokuratúry v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 263/12 a jej prípisom\nz 11. novembra 2013 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci\nvedenej pod sp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 a jej prípisom zo 16. januára 2014, a takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\n,a\n\n,\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), a\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou\n,\n\n, konajúcou prostredníctvom\n\nadvokáta\n\n, ktorou namietajú porušenie svojich základných\n\npráv podľa čl. 16 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj porušenie čl. 149 ústavy postupom\nvyšetrovateľky Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III (ďalej len\n„vyšetrovateľka“) vo veci vedenej pod sp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012 a jej uznesením\nz 31. mája 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie okresnej vyšetrovateľky“), postupom\nOkresnej prokuratúry Bratislava III (ďalej len „okresná prokuratúra“) vo veci vedenej\npod sp. zn. 1 Pn 301/12 a jej uznesením z 13. augusta 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nokresnej prokuratúry“), postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave (ďalej len „krajská\nprokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kn 263/12 a jej prípisom z 11. novembra 2013\n(ďalej aj „napadnutý prípis krajskej prokuratúry“) a postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„generálna\n\nprokuratúra“)\n\nvo\n\nveci\n\nvedenej\n\npod sp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 a jej prípisom zo 16. januára 2014 (ďalej aj „napadnutý\nprípis generálnej prokuratúry“).\n\n2\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 8. marca 2012 doručili oznámenie\no podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a trestného činu\npodvodu „na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave“. Sťažovatelia v trestnom\noznámení vyjadrili viacero podozrení týkajúcich sa najmä porušenia zákona č. 131/2002\nZ. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov v súvislosti s prijímaním na štúdium druhého stupňa v zdravotníckom študijnom\nprograme „Verejné zdravotníctvo“, s udeľovaním akademických titulov RNDr. a PhDr.,\ns obsadzovaním pracovných miest a uzatváraním pracovných pomerov, s klientelizmom,\ns uvedením nepravdivých údajov v oznámení verejného funkcionára, s výkonom\npodnikateľskej činnosti popri výkone funkcie vysokoškolského učiteľa, s konaním rektorky,\nktorá „verejne obvinila sťažovateľku ako bývalú zamestnankyňu konania, ktorého sa nikdy\nnedopustila a z konania, pre ktoré nemala ani dôkazy“, atď., pričom všetky skutky súviseli\ns dianím na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave, Fakulte verejného\nzdravotníctva a mali sa ich dopustiť viacerí akademickí funkcionári (dekani, prodekani,\nrektor).\nNásledne sťažovatelia (prostredníctvom sťažnosti sťažovateľky z 15. novembra 2012)\nsvoje trestné oznámenie rozšírili o ďalšie podozrenia súvisiace s nezákonným obsadzovaním\nskúšobných komisií (v rámci sťažnosti sťažovateľa z 3. novembra 2012), súvisiace\ns podozrením zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti a trestného činu\nneoprávneného nakladania s osobnými údajmi v rámci súdneho konania o neplatnosť\nskončenia pracovného pomeru sťažovateľky na Slovenskej zdravotníckej univerzite\nv Bratislave. Napokon sťažovatelia rozšírili trestné oznámenie o ďalšie podozrenia\nzo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, porušovania\npovinností pri správe cudzieho majetku a podvodu\n\n„SZU“ a tiež v súvislosti\n\ns neoprávneným udeľovaním akademických titulov RNDr. a PhDr. v zdravotníckych\nštudijných programoch na Fakulte verejného zdravotníctva a Fakulte ošetrovateľstva\na zdravotníckych odborných štúdií.\n\n3\n\nUznesením vyšetrovateľky sp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012 z 31. mája 2013 bolo\npodľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné oznámenie sťažovateľov odmietnuté\ns odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197\nods. 2 Trestného poriadku.\nV napadnutom uznesení vyšetrovateľky sa okrem iného uvádza:\n„Na vyššie uvedenom skutkom základe podali oznamovatelia\n... a\n\n... písomné trestné oznámenie\n\nadresované na Generálnu prokuratúru SR... Uvedené trestné oznámenie bolo následne\nprostredníctvom Okresnej prokuratúry v Bratislave III. odovzdané na ďalšie konanie\nna OKP, OR PZ v Bratislave III. Vyšetrovateľ PZ predmetné trestné oznámenie\ndňa 18. 10. 2012 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietol. Na základe\nsťažnosti oprávnenej osoby uznesenie vyšetrovateľa prokurátor v zmysle § 194/1b)\nTrestného poriadku zrušil.\nVyšetrovateľ PZ opakovane predmetné trestné oznámenie vyhodnotil ako podozrenie\nzo spáchania trestných činov zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nTrestného zákona, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237\nTrestného zákona, podvod podľa § 221 Trestného zákona a ohováranie podľa § 373\nTrestného zákona, ktorých skutkov sa mali dopustiť\n\n­\n\nbývalý dekan Fakulty verejného zdravotníctva SZU v Bratislave...\n­ dekanka Fakulty verejného zdravotníctva SZU\nv Bratislave...\n\n....\n­ rektorka Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave...\n\nPodľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku...\nNa základe uvedeného pristúpil vyšetrovateľ OKP, OR PZ Bratislava III. k postupu\npodľa ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku a to opakovaným vyžiadaním listinných\npodkladov v predmetnej veci... ako aj k výsluchu osôb podozrivých zo spáchania\npredmetných trestných činov... Do spisu boli v predmetnej veci zabezpečené ďalšie potrebné\nlistinné podklady ako aj pracovníčky oddelenia ľudských zdrojov na SZU...“.\n\n4\n\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona bývalým dekanom fakulty verejného\nzdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky okrem iného uvádza:\n«... Vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu Zneužívanie právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona bývalým dekanom Fakulty verejného\nzdravotníctva SZU v Bratislave\n\n, ktorého sa mal\n\nmenovaný dopustiť tým, že...\n...pristúpil vyšetrovateľ v súvislosti s uvedenými podozreniami k výsluchu\nmenovaného podozrivého\n\n, výsluchu\ni rektorky SZU\n\n,\n,\n\nako aj zabezpečeniu na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov, z ktorých opakovane\nvyplynulo, že:\n­ v čase vydania rozhodnutia o prijatí\nna vysokoškolské štúdium 2. stupňa na SZU v zmysle § 56 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách bolo základnou podmienkou prijatia na štúdium absolvovanie\nštudijného programu prvého stupňa. Zákon neukladal žiadne ďalšie podmienky ohľadne\nabsolvovania študijného programu 1. stupňa vysokoškolského štúdia, taktiež určenie\nďalších podmienok prijatia na 2. stupeň vysokoškolského vzdelávania v tom čase zákon\nneukladal...\n­ všetci 15, nie 18 študenti... boli prijatí na magisterské štúdium v odbore Verejné\nzdravotníctvo a bakalárske štúdium neštudovali v uvedenom odbore, ukončili Mgr. štúdium\nv odbore Verejné zdravotníctvo v roku 2008 a teda na Mgr. štúdium boli prijatí v roku\n2006/2007 a teda pred nadobudnutím účinnosti podmienky stanovenej v § 57 ods. 7,\nvzhľadom k čomu na uvedených študentov v čase ich prijatia na Mgr. štúdium, neplatila\npodmienka absolvovania prvého stupňa vzdelania v príslušnom študijnom odbore;\n­ z predložených listinných materiálov vyplýva, že právo udeľovať tituly PhDr.\na RNDr., bolo SZU priznané rozhodnutím č. CD­2009­35247/36781­sekr. zo dňa 7. 9. 2009\nvydaného ministrom školstva SR...\n... SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa\nudeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní\n5\n\nrigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul... Na SZU sa v uvedenom období udeľoval\npo úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore Verejné zdravotníctvo titul\nRNDr. a v študijnom odbore Ošetrovateľstvo titul PhDr.\nbol po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky v odbore Verejné zdravotníctvo\nudelený v roku 2010 titul RNDr. Rovnako bol rovnaký titul po úspešnom absolvovaní\nrigoróznej skúšky udelený titul ďalšiemu absolventovi odboru Verejné zdravotníctvo\n. V súvislosti s vyššie uvedeným, že zrejmé, že\naj\n\nboli udelené tituly v súlade zo zákonom...\n\n­ žiadosť o zaradenie\n\ndo špecializačného\n\nodboru Zdravie pri práci bola podaná 16. 09. 2009. Diplom v špecializačnom odbore\nZdravie pri práci mu bol udelený dňa 27. 10. 2009 rozhodnutím vedenia univerzity.\nToto rozhodnutie bolo v súlade s uznesením kolégia rektora zo dňa 08. 06. 2005 pod bodom\nč. 7, ktoré riešilo udelenie špecializácie členom prvej skúšobnej komisie pri nových\nšpecializáciách. Bývalý dekan FVZ\n\nnerozhodol o prijatí\n\na zaradení\n\ndo špecializačného odboru Zdravie\n\npri práci, iba podal návrh na zaradenie a o prijatí rozhodlo vedenie SZU v Bratislave.\nV uvedenom období neexistovala podmienka 3 rokov praxe...\n­ bývalý dekan FVZ SZU v Bratislave v roku 2009 rozhodol o prijatí\npriamo do magisterského štúdia v študijnom programe „Verejné\nzdravotníctvo“ po absolvovaní bakalárskeho študijného programu... Uvedené študentka\nbola prijatá po 1. septembri 2007 a teda po nadobudnutí účinnosti § 57 ods. 7 zákona\nč. 131/2002 Z. z..., podľa ktorého môže do zdravotníckeho študijného programu ísť len\no prijatie z príslušného študijného odboru, t. j. z bakalárskeho študijného programu\n„Verejné zdravotníctvo“. Fakulta verejného zdravotníctva na dodržiavanie ustanovenia\nzákona 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov pri prijímacom konaní definované\nv § 57 prijala viacero opatrení... Napriek uvedeným opatreniam pri preverovaní\ndodržiavania zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov bolo v jednom prípade\nzistené nedodržanie § 57 ods. 7, keď na magisterské štúdium bola po zmene zákona\npo 01. 09. 2007 prijatá uchádzačka, ktorá nebola absolventkou bakalárskeho štúdia\nv odbore Verejné zdravotníctvo... Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v procese\n6\n\nkontroly podmienok prijatia študenta došlo k zlyhaniu ľudského faktora. Za kontroly\nuvedených prihlášok sú zodpovedné referentky pedagogického odboru... O prijatí študenta\nna štúdium vyššie uvedeného študijného programu rozhoduje v zmysle ustanovenia § 58\nods. 6 zák. č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\ndekan fakulty. V období prijatia uvedenej študentky bol dekanom FVZ SZU v Bratislave\nMenovaný nebol disciplinárne riešený za porušenie\nprávneho predpisu vzhľadom ku skutočnosti, že v čase zistenia uvedených skutočností\nuž nebol zamestnancom SZU v Bratislave. Vyšetrovateľ PZ má za to, že vzhľadom\nku skutočnosti, že išlo o jednotlivé pochybenie v rámci prijímacieho konania na SZU\na vzhľadom ku skutočnosti, že kontroly prihlášok sú zodpovedné referentky študijného\noddelenia..., nie je možné na základe skutočnosti, že bola menovaná študentka následne\nrozhodnutím dekana prijatá na štúdium v odbore „Verejné zdravotníctvo“ kvalifikovať\nako trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona...\n­ v rokoch 2006 až 2010 nebol a ani doposiaľ nie je na FVZ SZU v Bratislave nikto\nzaradený vo funkcii vedúceho Katedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva, pričom\nv uvedenom období boli, ako aj v súčasnosti doposiaľ sú zamestnanci katedry v priamej\nriadiacej pôsobnosti dekana.\n\n. poverila vedením\n\nKatedry manažmentu a ekonomiky zdravotníctva na FVZ písomným poverením zo dňa\n30. 11. 2010\n\n., ktorá v tomto období\n\nvykonávala funkciu dekana, s účinnosťou od 01. 12. 2010...\nbol poverený riadením katedry\nmanažmentu a ekonomiky zdravotníctva FVZ SZU v Bratislave od 01. 12. 2010\ndo 31. 05. 2011, pričom v uvedenom období, teda po dobu 6 ­ mesiacov poberal aj príplatok\nza riadenie... V období od novembra 2006 do októbra 2010 nepoberal žiadne riadiace\npríplatky a pôsobil ako vysokoškolský učiteľ ­ odborný asistent na Fakulte verejného\nzdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a nevykonával žiadnu\nfunkciu, ktorú riadi priamo dekan.\nVzhľadom k vyššie uvedenému je bezpochyby preukázané, že bývalý dekan FVZ SZU\nv Bratislave\n\nsa svojim konaním trestného činu zneužívanie\n\nprávomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona nedopustil.»\n7\n\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu porušovania povinností\npri správe cudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona bývalým dekanom fakulty\nverejného zdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky okrem iného uvádza:\n«... Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave je štátna príspevková organizácia\ns právnou subjektivitou napojená na rozpočet MZ SR... V zmysle uvedeného zákona\nrektorka riadi, koná v mene SZU a zastupuje SZU navonok. Ďalej v zmysle § 28 ods. 1\nzákona č. 131/2002 Z. z. je dekan predstaviteľom fakulty, riadi ju, zastupuje a koná vo\nveciach fakulty.\nVo veci podozrenia zo spáchania trestného činu porušovanie povinnosti pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 Trestného zákona bývalým dekanom..., ktorého sa mal\nmenovaný dopustiť tým, že:\n­ spôsobil SZU škodu na majetku tým, že zaradil svojho syna do funkcie vedúceho\nkatedry...\n­ spôsobil SZU škodu... zaradením svojho syna do funkcie vedúceho zamestnanca\nvo vyššej funkčnej a platovej triede... bolo preukázané, že:\nnebol nikdy vedúcim katedry, bol iba\npoverený vedením Katedry... písomným poverením zo dňa 30. 11. 2010\n, ktorá v tomto období vykonávala funkciu\ndekana, súčinnosťou od 01. 12. 2010. Funkciu vykonával do 31. 05. 2011 a podliehal v\nzmysle príslušných ustanovení platného štatútu v Bratislave pokladničnej a účtovnej\nkontrole priamo rektorke SZU. V uvedenom období poverenia vedením Katedry... mal v\nobdobí poverenia vedením katedry nárok. V čase „dekanovania“\nbol\n\nzradený na Katedre riadenia a nikdy neabsolvoval\n\nvýberové konanie na funkciu vedúceho katedry, pričom počas pôsobenia\nvo funkcii dekana nebol ani poverený vedením katedry. Počas tejto doby\nnepoberal žiadny príplatok za riadenie. Z uvedeného teda jasne vyplýva, že bývalý dekan\nsvojho syna nezaradil do funkcie vedúceho katedry, do vyššej funkčnej a platovej triedy a\ntomuto nebol neoprávnene ku škode SZU vyplácaný príplatok za riadenie...\n\n8\n\n... je bezpochyby preukázané, že bývalý dekan FVZ SZU v Bratislave\nsa svojim konaním trestného činu... podľa § 237 Trestného\nzákona nedopustil.».\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestných činov podľa § 326 a § 237 Trestného\nzákona dekankou fakulty verejného zdravotníctva sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky\nokrem iného uvádza:\n„... sa mala menovaná dopustiť tým, že umožňovala výkon funkcie vedúceho\nKatedry...\n\nbez úspešného vykonania\n\nvýberového konania a tak vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim § 5 ods. 9\nzák. č. 552/2003 Z. z. a prekročila svoju právomoc ustanovenú pre výkon funkcie dekanky...\nrovnako sa v súvislosti s vyššie uvedeným sa mala dopustiť porušovania povinnosti\npri správe cudzieho majetku, ktorého sa mala dopustiť tým, že spôsobila SZU škodu...\nzaradením\n\ndo funkcie vedúceho zamestnanca\n\nvo vyššej funkčnej a platovej triede ako aj neoprávneným vyplácaním príplatku za riadenie\na ako dekanka FVZ SZU spolu s\n\nzadovážila\n\nsiedmim absolventom zdravotníckeho študijného odboru Verejné zdravotníctvo na FVZ SZU\nna základe absolvovania rigoróznej skúšky vykonanej pred nadobudnutím účinnosti zmeny\nzákona č. 131/2002 Z. z... nadobudnutie titulu PhDr. a tým zadovážila uvedeným študentom\nneoprávnený prospech, pričom vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim zákonu\nč. 131/2002 Z. z. bolo preukázané, že:\n­ ako už bolo vyššie uvedené\n\nnebol nikdy\n\nvedúcim katedry, bol iba poverený vedením Katedry... V uvedenom období poberal\naj príplatok za riadenie, na ktorý mal vzhľadom ku svojmu pracovnému zaradeniu\nnárok. V inom období\n\npríplatok za riadenie nepoberal;\n\n­ ako už bolo uvedené FVZ mala platnú akreditáciu na udeľovanie Mgr. titulov a\nteda mala právo po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky udeľovať aj príslušné tituly...\nVzhľadom k uvedenému je preukázané, že\n, svojim konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty žiadneho\nz uvedených trestných činov.“\n9\n\nVo vzťahu k podozreniu z trestného činu podvodu podľa § 221 Trestného zákona\na zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorého sa mal\ndopustiť „\n\n“, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky\n\nokrem iného uvádza, že\n«... na základe predložených listinných podkladov ako aj výsluchu osoby\npreukázané, že\nv čase výkonu verejnej funkcie nebol\nzamestnancom univerzity. Zamestnancom univerzity sa menovaný stal až od 01. 09. 2006,\npričom členom dozornej rady v štátnom podniku\nbol v čase od 01. 04. 2005 do 11. 08. 2006. roku 2005 bol zamestnaný\norganizáciou\n\na od roku 2006, teda od 01. 09. 2006 bol zamestnancom SZU,\n\npričom v tomto období už nevykonával funkciu člena dozornej rady. Oznámenie verejného\nfunkcionára sa podávalo spätne na rok 2006 v marci 2007, pričom nakoľko menovaný bol\nod 01. 09. 2006 zamestnancom SZU uviedol, že ho na výkon danej funkcie uvoľnila SZU.\nV súvislosti s podnikateľskou činnosťou\npodotknúť, že\n\na skutočnosťou... je potrebné\n\nnepredložil SZU písomné oznámenie, že popri pracovnom\n\npomere v SZU vykonával aj inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti\nzamestnávateľa konkurenčný charakter a to v zmysle § 83 ods. 3 Zákonníka práce...\nvykonáva aj inú zárobkovú činnosť a to od 01. 09. 2007, ale tá nemá konkurenčný\ncharakter, nakoľko univerzita neposkytuje zdravotnú starostlivosť v odbore gynekológia\npôrodníctvo.\nVo veci podozrenia zo spáchania trestného činu... podľa § 326 Trestného zákona\nosobou\n\n, ktorého sa mal menovaný dopustiť\n\nprijatím vysokoškolského diplomu v magisterskom študijnom programe „Verejné\nzdravotníctvo“ a akademického titulu „magister“, akademického titulu „RNDr.“\na špecializačného diplomu v špecializačnom odbore „Zdravie pri práci“ bez splnenia\npodmienok... a v súvislosti s uvedeným mal seba obohatiť tým, že uplatňovaním\nneoprávnene získaných vysokoškolských diplomov a špecializačného diplomu sa dostal\ndo vyššej funkcie/funkcií a to všetko na škodu majetku SZU, pričom takto konal\n10\n\nako predseda Akademického senátu FVZ, ktorý bol zodpovedný za výkon kontrolnej činnosti\nvoči vedeniu FVZ je zrejmé ako už bolo vyššie uvedené,\n­ že\n\nzískal všetky uvedené vysokoškolské\n\ndiplomy a teda aj tituly v súlade z vtedy platným zákonom, rovnako v súlade so zákonom\nzískal špecializačný diplom v odbore Zdravie pri práci.\nVzhľadom k uvedenému je zrejmé, že konaním\nnedošlo k naplneniu žiadnej z vyššie uvedených skutkových podstát trestných činov,\nani k naplneniu skutkovej podstaty iného trestného činu.».\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu ohovárania podľa § 373\nTrestného zákona, ktorého sa mala dopustiť rektorka Slovenskej zdravotníckej univerzity\nv Bratislave „tým, že verejne obvinila\n\nako bývalú zamestnankyňu\n\nz konania, ktorého sa táto nikdy nedopustila...“, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky\nokrem iného uvádza, že sa preukázalo, že rektorka «... uverejnila na stránke školy\nnasledovné vyjadrenie: „Nedávna relácia RTVS Reportéri odvysielaná 7. novembra 2011,\nv ktorej bývalá zamestnankyňa SZU obvinila univerzitu z nezákonného udeľovania titulov\nprekvapila a rozhorčila, ale aj zneistila našich zamestnancov i študentov. Jej obvinenia\ntýkajúce sa aj funkcionárov fakúlt sme starostlivo prešetrili a tie sa jasne ukázali, ako ničím\nnepodložené a nepravdivé. Takéto obvinenia so všetkou rozhodnosťou odmietame.\nNa všetkých fakultách SZU boli a sú prijímaní študenti do riadne akreditovaných študijných\nodborov a ich štúdium, ako aj udeľované tituly boli a sú v súlade s platnými zákonmi.\nChcem vyhlásiť, že ani takéto kroky nás neodradia od nastúpenej cesty skvalitniť\na zefektívniť našu prácu. Vytvoríme všetky podmienky preto, aby naši študenti mohli\núspešne študovať, dosiahnuť zaslúžený titul a byť úspešní na trhu práce.“ ako reakciu\nna príspevok Univerzitná aféra v relácii Reportéri, ktorý odvysielala na dňa 07. 11. 2011\nSTV Jednotka v ktorej vyjadrovala\n\nsvoj názor\n\nna udeľovanie vysokoškolských diplomov na SZU.\nV reakcii na danú reláciu uverejnenú na stránke školy rektorkou SZU nie je uvedené\nžiadne meno a teda rektorka v žiadnom prípade neobviňuje konkrétnu osobu z nejakého\nprotiprávneho konania, taktiež vo svojej reakcii neuverejnila žiadne informácie, ktoré by\n11\n\nsvojím obsahom mohli pošpiniť dobré meno oznamovateľky. Rektorka SZU vyjadrila\nna stránke školy po odvysielaní predmetného príspevku svoje stanovisko k informáciám\nodvysielaným v danom príspevku, čo vzhľadom k postaveniu rektora bolo odôvodnené.\nRektorka SZU vo svojom výsluchu uviedla, že: „Po vysielaní relácie Reportéri som mala\nveľa telefonátov so strany študentov, ktorých relácia zneistila, či môžu na našej univerzite\nštudovať, či nám nezoberú akreditáciu. Ja som ako rektorka SZU cítila povinnosť utlmiť túto\nsituáciu a vyjadriť svoj názor na to, čo\npríspevku\nčo by mohlo\n\nuviedla. Ja som v uvedenom\n\nnemenovala a nie som si vedomá, že by som v ňom uviedla niečo,\nnejako poškodiť“. V súvislosti s uvedeným je ešte potrebné\n\npodotknúť, že nesprávna formulácia „obvinila“ v súvislosti s výrazom, ktorý vyslovila\nrektorka v reakcii na právne názory vyslovené oznamovateľkou v predmetnom príspevku\nuverejnenom v relácii Reportéri však svojou intenzitou ešte nezakladá spôsobilosť značnou\nmierou ohroziť vážnosť oznamovateľky u spoluobčanov, poškodiť ju v zamestnaní,\npodnikaní, narušiť jej rodinné vzťahy alebo jej spôsobiť vážnu ujmu, vzhľadom k čomu\nnedošlo konaním rektorky k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu Ohováranie podľa\n§ 373 Trestného zákona a ani k naplneniu skutkovej podstaty žiadneho iného trestného\nčinu.».\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania ďalších trestných činov, ktorých sa mala\ndopustiť rektorka, sa v napadnutom uznesení vyšetrovateľky ďalej okrem iného uvádza:\n«... na sťažnosť oznamovateľky\n\nzo dňa\n\n07. 02. 2012 na porušovanie všeobecne záväzných právnych predpisov na Slovenskej\nzdravotníckej univerzite.... bola oznamovateľke zaslaná odpoveď v zákonom stanovenej\nlehote dňa 19. 06. 2012, ktorú si oznamovateľka prevzala dňa 22. 06. 2012;\n­ kvalifikačné predpoklady na zaradenie zamestnanca do 14. platovej triedy...\nv čase uzatvorenia pracovnej zmluvy ku dňu 12. 09. 2011\nspĺňal, o čom svedčia i priložené listinné dôkazy;\n­\n\na\n\n, ktorí pracujú\n\nna Katedre právnych dejín na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety,\nkde je vedúcim katedry\n\nsú synmi rektorky SZU.\n12\n\nučí externe na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce\nsv. Alžbety cca. 8 rokov a\n\ncca 5 rokov, pričom obaja sú absolventmi\n\nPhD. práve na uvedenej škole.\nako je\n\npôsobí na vysokej škole dlhšie obdobie\n\nvedúcim katedry. Predmetná zmluva s\n\nv decembri 2010 a teda už v čase pôsobenia\n\nbola uzatvorená\na\n\nna Vysokej škole sv. Alžbety v Bratislave. Rektorka SZU vo svojom výsluchu\nabsolútne odmietla akúkoľvek spojitosť medzi uzatvorení predmetnej zmluvy a pracovnými\npomermi jej synov na predmetnej vysokej škole;\n­ rektorka SZU, ako rektorka štátnej vysokej školy je povinná predkladať majetkové\npriznania zriaďovateľovi SZU čo je v tomto prípade Ministerstvo zdravotníctva SR, nakoľko\nústavný zákon č. 357/2004 Z. z. sa v zmysle svojich ustanovení čl. 2 ods. 1 písm. a) a čl. 7\nods. 5 písm. d) vzťahuje iba na rektorov verejných vysokých škôl. SZU je v zmysle zákona\nč. 401/2002 Z. z. štátnou vysokou školou. Rektora štátnej vysokej školy ústavný zákon\nako verejného funkcionára povinného plniť jeho ustanovenia neurčuje. Rektorka SZU\npravidelne podáva majetkové priznania zriaďovateľovi o čom svedčia aj priložené listinné\ndôkazy;\n­ zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov uvádza: „Vysoká škola, ktorá ma akreditovaný\nštudijný program, po ktorého absolvovaní sa udeľuje titul magister, má v súlade s § 53\nods. 9 právo udeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický\ntitul.“ O priznaní práva udeľovať konkrétny akademický titul po úspešnom vykonaní\nrigoróznej skúšky sa nerozhoduje. SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy,\npo ktorých absolvovaní sa udeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo\nudeľovať po úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. Nakoľko\nmala aj v minulosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa udeľuje titul\nmagister, citované právo mala aj doteraz. A teda aj v období rokov 2006 ­ 2010, kedy\nsúčasná rektorka SZU pôsobila ako dekanka FOZOŠ SZU. Ako už bol uvedené zákon\nvo vtedy platnom znení neurčoval, ak titul je možné absolventovi akého odboru udeliť\npo absolvovaní rigoróznej skúšky.\n\n13\n\nVzhľadom k vyššie uvedenému je bezpochyby preukázané, že rektorka SZU\nv Bratislave sa svojim konaním trestného činu zneužívanie právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 Trestného zákona nedopustila.\nVo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podľa § 237 Trestného zákona,\nktorého sa mala rektorka SZU\n\ndopustiť tým,\n\nže si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z jej právomoci dodržiavať vyššie uvedené všeobecne\nzáväzné právne predpisy v súvislosti so zaradením\ndo 14. platovej triedy a neefektívnym vynaložením verejných prostriedkov je, ako už bolo\nvyššie uvedené preukázané, že\n\nv čase uzatvorenia\n\npracovnej zmluvy dňa 12. 09. 2011 zákonom stanovené podmienky spĺňal. V súvislosti\ns uzatvorením zmlúv s\n\na\n\nje preukázané, že zmluvy boli\n\nuzatvorené dňa 30. 12. 2010, kedy v zmysle platnej legislatívy nebolo zverejňovanie zmlúv\npovinné... vzhľadom k čomu sa nepreukázalo, že by sa rektorka v súvislosti s danými\nkonaniam dopustila spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho\nmajetku alebo iného trestného činu...\nVo veci podozrenia zo spáchania trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344\nTrestného zákona, ktorého sa mala rektorka... dopustiť spolu s neznámym páchateľom tým,\nže ako rektorka SZU... bolo preukázané na základe výsluchu rektorky SZU, vedúcej\npracovníčky oddelenia ľudských zdrojov\nvzťahujúcich dôkazov, že\n\na ďalších na vec sa\nbola identifikačná karta č. 00979 prevzatá\n\ndňa 14. 09. 2010.... Identifikačnú kartu mala menovaná u seba až do dátumu jej odovzdania\nopätovne na oddelenie ľudských zdrojov a to dňa 22. 09. 2011, kedy si prevzala\naj potvrdenie o skončení pracovného pomeru. Tento postup sa používa bežne u každého\nzamestnanca... Uvedené potvrdenie o prevzatí identifikačnej karty pripravila pani\nna požiadanie právneho zástupcu SZU\n\nv kópii na uvedené súdne\n\npojednávanie, pričom pred súdom predložila uvedené\n\n. Originál karty,\n\npotvrdenie o prevzatí ako aj výstupného listu (potvrdenie o odovzdaní karty) predložila pani\nvyšetrovateľovi pri výsluchu. Originál, ktorý menovaná predložila sa zhodoval\ns fotokópiou, ktorú predložila\n\nako dôkaz pred súdom v konaní\n\nč. 45 Cpr 1/2011 vedenom na OS BA III. Z uvedeného vyplýva, že daným konaním sa\n14\n\nrektorka SZU a ani ďalší neznámi páchatelia, ktorými by v tomto prípade mali byť\npracovníčka oddelenia ľudských zdrojov pani\n\na\n\nnedopustili trestného činu marenia spravodlivosti podľa § 344 TZ ani žiadneho iného\ntrestného činu.»\nVo vzťahu k podozreniu zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť dekanka Fakulty\nošetrovateľstva a zdravotných odborných štúdií SZU „tým, že: ako dekanka FOZOŠ SZU\nneoprávnene udelenými akademickými titulmi PhDr. zadovážila svojim absolventom\nneoprávnený prospech, vykonávala svoje právomoci spôsobom odporujúcim zákonu\nč. 131/2002 Z. z. a prekročila svoju právomoc ustanovená zákonom č. 131/2002 Z. z.“,\nsa v napadnutom\n\nuznesení\n\nvyšetrovateľky\n\nuvádza,\n\nže\n\nbolo\n\npreukázané,\n\nže\n\n«... SZU bolo priznané právo udeľovať akademické tituly v rigoróznom konaní rozhodnutím\nč. CD­2009­35247/36781­sekr. zo dňa 7. 9. 2009 vydaného ministrom školstva SR...\nO priznaní práva udeľovať konkrétny akademický titul po úspešnom vykonaní rigoróznej\nskúšky sa nerozhoduje. SZU má v súčasnosti akreditované študijné programy, po ktorých\nabsolvovaní sa udeľuje titul magister a tak má v súlade s § 53 ods. 9 právo udeľovať\npo úspešnom vykonaní rigoróznej skúšky zodpovedajúci akademický titul. Nakoľko mala\naj v minulosti akreditované študijné programy, po ktorých absolvovaní sa udeľuje titul\nmagister ­ medzi nimi aj odbor Verejné zdravotníctvo, citované právo mala aj doteraz.\nPodľa § 53 ods.9 prvá veta: „Absolventi študijných programov, ktorí získali titul\n„magister“ alebo obdobných študijných programov v zahraničí, môžu vykonávať rigoróznu\nskúšku, ktorej súčasťou je aj obhajoba rigoróznej práce v študijnom odbore, v ktorom získal\nvysokoškolské vzdelanie, alebo v príbuznom študijnom odbore“, a teda absolventi týchto\nštudijných programov mali a majú zo zákona právo vykonať rigoróznu skúšku v príslušných\nalebo im príbuzných študijných odboroch aj na SZU. Z ustanovenia § 53 ods. 9 zákona\n(resp. odseku 8 v znení účinnom do 31. 12. 2012) nevyplýva jednoznačne, aké konkrétne\nakademické tituly má právo tá­ktorá vysoká škola udeľovať, keď má priznané zodpovedajúce\nprávo podľa § 83 ods. 1 zákona. Zákon teda neurčoval aký titul majú získať absolventi\njednotlivých nelekárskych odborov po absolvovaní rigoróznej skúšky. Na SZU sa v\n15\n\nuvedenom období udeľoval po úspešnom absolvovaní rigoróznej skúšky v študijnom odbore\nVerejné zdravotníctvo titul RNDr. a v študijnom odbore Ošetrovateľstvo titul PhDr. a teda,\nže uvedeným konaní a teda udeľovaním titulov úspešným absolventom rigorózneho konania\nnedošlo dekankou FOZOŠ SZU k naplneniu trestného činu zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a ani žiadneho iného trestného činu.».\nV záverečnej časti napadnutého uznesenia vyšetrovateľky sa uvádza:\n„Opakovaným preskúmaním trestného oznámenia, vyhodnotením listinných dôkazov,\nvýsluchov podozrivých osôb a ďalších na vec sa vzťahujúcich dôkazov s poukazom na vyššie\nuvedené neboli zistené formálne znaky žiadneho Trestného činu, na základe ktorých\nby mohol byť vyslovený záver, že došlo k spáchaniu konkrétneho trestného činu. Formálne\nznaky, t. j. znaky uvedené v zákone, sú obligatórnym znakom trestného činu, ktoré trestný\nčin musí s poukazom na ustanovenie § 8 Trestného zákona spĺňať. Ak tento znak chýba\nnemožno hovoriť o trestnom čine.\nV súvislosti s posudzovaným oznámením je na mieste konštatovať, že podľa zásady\nvoľného hodnotenia dôkazov upravenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku závažnosť, význam\na dôkaznú silu dôkazov hodnotia orgány činné v trestnom konaní a súd podľa svojho\nvnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu\njednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom\nkonaní alebo niektorá zo strán. Ide o zásadu, ktorá sa uplatňuje vo všetkých štádiách\ntrestného konania a vzťahuje sa nielen na súd ale aj na orgány činné v trestnom konaní.\nOrgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy z hľadiska ich zákonnosti, závažnosti,\npravdivosti a vierohodnosti. Postup orgánov činných v trestnom konaní pri voľnom\nhodnotení dôkazov a dôvodnosť vnútorného presvedčenia sú preskúmateľné nadriadeným\norgánom v odvolacom konaní, resp. v konaní o sťažnosti, a nesprávnosť vyhodnotenia\ndôkazov môže byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia.\nV danej veci je potrebné uviesť, že začať trestné stíhanie vo veci možno len vtedy,\nak zo skutočností uvedených v trestnom oznámení možno vyvodiť podozrenie zo spáchania\ntrestného činu a zároveň z trestného oznámenia možno vyvodiť konkrétne skutkové okolnosti\nvyžadované ustanovením § 199 ods. 3 Trestného poriadku...\n16\n\nNakoľko v posudzovanom prípade neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré\nby odôvodňovali začatie trestného stíhania a umožňovali uvedením nevyhnutných\nskutočností postaviť skutok, ktorý by bolo možné subsumovať pod niektorú zo skutkových\npodstát uvedených v osobitnej časti Trestného zákona, bolo potrebné vo veci rozhodnúť tak,\nako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného\nporiadku trestnú vec odmietnuť.“\nUznesenie vyšetrovateľky o odmietnutí trestného oznámenia napadli sťažovatelia\nsťažnosťami, pričom zároveň namietali zaujatosť vyšetrovateľky. O sťažnostiach\nsťažovateľov rozhodla okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 1 Pn 301/12 z 13. augusta\n2013 tak, že ich v časti týkajúcej sa väčšiny podozrení podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku ako nedôvodné zamietla a v časti týkajúcej sa skutkov kvalifikovaných\nako podozrenie zo spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho\nmajetku podľa § 237 Trestného zákona im vyhovela a v tejto súvislosti príslušnú časť\nnapadnutého uznesenia vyšetrovateľky zrušila a uložila vyšetrovateľke, aby vo veci znovu\nkonala a rozhodla.\nV napadnutom\n\nuznesení\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nsa\n\nvo\n\nvzťahu\n\nk podozreniu\n\nzo spáchania trestných činov bývalým dekanom fakulty verejného zdravotníctva okrem\niného uvádza:\n„... Vyšetrovateľ PZ rozhodol o odmietnutí trestného oznámenia na základe trestných\noznámení\n\na\n\nich\n\npríloh,\n\nzadovážených\n\nlistinných\n\ndôkazov\n\nnachádzajúcich\n\nsa\n\nvo vyšetrovacom spise, sťažností a ich príloh, ako aj doplnil dokazovanie v zmysle\nusmernenia\n\ndozorovaného\n\nprokurátora.\n\nZo\n\nzadovážených\n\ndôkazov\n\nvyplýva,\n\nže\n\nako bývalý dekan sa nedopustil konania, ktoré by\nzakladalo trestnoprávnu zodpovednosť v zmysle § 326 Trestného zákona. Zákon č. 131/2002\nZ. z. o vysokých školách účinný v čase spáchania skutku... neriešil situáciu ako postupovať\nv prípade, keď je študent prijatý bez splnenia predpísaných podmienok do druhého\nmagisterského stupňa štúdia...\n\n17\n\nK tvrdeniu oznamovateľov o skutočnosti, že v čase prijatia syna\ntento už vedel, že je zvolený za budúceho dekana, a aj napriek tomu umožnil prijatie\nsvojho syna, uvádzam, že v danom čase nebolo v jeho kompetencii rozhodovať o prijatí\nbudúcich študentov... V danej relácii je potrebné poukázať aj na skutočnosť, ktorá je\nz hľadiska skúmania trestnoprávnej zodpovednosti relevantná, a to premlčanie trestného\nstíhania podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona... Z uvedeného vyplýva, že v čase kedy\nmalo dôjsť k spáchaniu skutku, neboli splnené zákonom predpokladané skutočnosti, ktoré by\nzakladali trestnoprávnu zodpovednosť... Ohľadne skutku kedy mali byť prijatí 15 študenti,\ndo študijného odboru pre ktorý nespĺňali podmienky, uvádzam, že vyšetrovateľ PZ okrem\nskúmania naplnenia zákonných znakov trestného činu, mal skúmať aj predpoklad na trestnú\nzodpovednosť prípadného páchateľa a to tak, ako je uvedené vyššie. Zánik trestnosti činu,\npričom vzhľadom na skutočnosť, že k prijatiu študentov došlo k rokoch 2006/2007, trestnosť\nčinu, z ktorého je podozrivý bývalý dekan zanikla najneskôr posledným rozhodnutím\no prijatí v roku 2012...\nVzhľadom na uvedené skutočnosti v danej časti hodnotím uznesenie vyšetrovateľa\nPZ ako vecne správne a z dôvodu nemožnosti vedenia trestného stíhania považujem\nza nadbytočné hodnotiť prípadnú trestnoprávnu rovinu konania osoby podozrivej. Ohľadne\nnezákonného udeľovania titulov uvádzam, že nie je možné stotožniť sa s argumentáciou\nvyšetrovateľa PZ uvedenou v odôvodnení jej uznesenia o možnosti udeľovania sporných\ntitulov PhDr. a RNDr., nakoľko ako vyplýva zo zadovážených dôkazov, nebolo SZU\npriznané rozhodnutím Ministerstva školstva SR zo dňa 07. 12. 2009 právo udeľovať vyššie\nuvedené tituly. Na druhú stranu je potrebné uviesť, že akademický senát SZU schválil\nv rámci študijného poriadku možnosť udeľovania titulov PhDr. a RNDr. pre absolventov\nmagisterského štúdia po vykonaní rigoróznej skúšky v súlade s ust. § 15 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, pričom tento bol riadne zaregistrovaný\nMinisterstvom zdravotníctva SR podľa § 45 ods. 4 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách. Podľa § 103 ods. 4, ods. 7 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách\núčinného v čase spáchania skutkov... V danej relácii teda vyvstala otázka, či SZU bolo\noprávnené udeľovať tituly v zmysle § 53 ods. 8 písm. a) a c) zákona č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách účinného v čase udeľovania titulov, pričom je zrejmé, že sa jednalo\n18\n\no legislatívnu medzeru, ktorá bola odstránená až novelou daného zákona. K naplneniu\nskutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nTrestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselným spôsobom, pričom\nv konkrétnom prípade nie je možné vyvodiť úmysel v trestnoprávnej rovine konkrétneho\nsubjektu... Zároveň je potrebné uviesť, že k reparácii takéhoto pochybenia štátneho orgánu\nvšak nie sú príslušné orgány činné v trestnom konaní, tak isto orgány činné v trestnom\nkonaní nie sú oprávnené odnímať tituly, ktoré boli získané v rozpore so zákonom.“\nVo vzťahu ku konaniu rektorky Slovenskej zdravotníckej univerzity sa v napadnutom\nuznesení okresnej prokuratúry okrem iného uvádza:\n„Ohľadne konania rektorky\n\n. uvádzam,\n\nže z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že rektorka svojim konaním\nnenaplnila znaky prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona. Trestného činu\nohovárania podľa § 373 Trestného zákona, sa páchateľ dopustí, ak o inom oznámi\nnepravdivý údaj, ktorý je spôsobilý značnou mierou ohroziť jeho vážnosť u spoluobčanov,\npoškodiť ho v zamestnaní, v podnikaní, narušiť jeho rodinné vzťahy a spôsobiť mu inú vážnu\nujmu... Príspevok, ktorý bol uverejnený ako reakcia na televíznu reláciu, nemohol ohroziť\nsociálny status oznamovateľky, nakoľko z neho nevyplývali skutočnosti, ktoré by mohli byť\nsubsumované pod danú skutkovú podstatu prečinu ohovárania podľa § 373 Trestného\nzákona...\nVyšetrovateľka PZ v rámci vykonaného dokazovania sa zamerala aj na skutočnosť,\nči rektorka porušila svoje povinnosti tým, že zaradila\ndo 14. platovej triedy, bez splnenia kvalifikačných predpokladov. Zo spisového materiálu\nje zistiteľné, že označená osoba spĺňala kvalifikačné predpoklady v rozsahu potrebnom\nna zaradenie do danej platovej triedy.\nOhľadne skutku zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona...\nVykonaným vyšetrovaním sa nepodarilo preukázať tvrdenia oznamovateľky a to ani\nvo forme podozrenia...“\n\n19\n\nV sumarizujúcej časti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry sa okrem iného\nuvádza:\n„Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené bezdôvodne zasahovať do práv\na slobôd občanov, a teda nie sú ani oprávnené bez zjavných dôkazov začínať trestné\nstíhanie a vznášať obvinenia osobám, ktoré iná osoba označí za páchateľov, pokiaľ nie je\ndostatočne odôvodnený záver, že označená osoba spáchala trestný čin... Zásada\nzdržanlivosti a primeranosti upravená v ust. § 2 ods. 2 Trestného poriadku, nadväzuje\nna zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov uvedenú v odseku 1 a zásadu prezumpcie\nneviny. Zásada zdržanlivosti a primeranosti sa netýka len osoby obvineného, ale aj\nostatných osôb zúčastnených na trestnom konaní (poškodený, zúčastnená osoba, svedok,\nznalec a pod.). Jej zmyslom je obmedziť zásahy do základných práv a slobôd\nna najnevyhnutnejšiu mieru...\n... Oznamovateľ má právo na podanie trestného oznámenia a orgány činné\nv trestnom konaní majú následne povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť o ňom, avšak\nposúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného\nčinu je plne v ich kompetencii. Možno preto zhrnúť, že každý má zákonný nárok na to, aby\nsa jeho podaniami a návrhmi kompetentné orgány zaoberali a aby ich vybavili. Nikto však\nnemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal jeho predstave. Skutočnosť,\nže vyšetrovateľ PZ nepostupoval v súlade s názormi a požiadavkami oznamovateľa\na nehodnotil zabezpečené dôkazy v zhode s poškodeným nemôže byť preto kasačným\ndôvodom, t. j. dôvodom na zrušenie uznesenia vyšetrovateľa PZ...\nV ostatnej časti uznesenia vyšetrovateľa PZ, proti ktorému boli podané zo strany\noznamovateľov sťažnosti som tieto vyhodnotil ako dôvodné a preto som rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výrokovej druhej časti tohto uznesenia. V ďalšom konaní bude potrebné, aby\nvyšetrovateľ PZ doplnil dokazovanie v rozsahu potrebnom na jeho rozhodnutie. Nakoľko\nvšak vykonanie ďalšieho dokazovania presahuje rámec ust. § 196 Trestného poriadku bude\npotrebné, aby primárne rozhodol podľa § 199 Trestného poriadku a následne vykonával\ndoplnené dokazovanie, okrem iného aj zadovážením ďalších dôkazov od štátnych orgánov,\nktoré vykonávajú dozor v rámci ich zákonného zmocnenia.\n\n20\n\nK požiadavke oznamovateľov na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu uvádzam, že\nv zmysle § 69 Trestného poriadku je možné umožniť nahliadnuť do vyšetrovacieho spisu len\nosobám tam taxatívne uvedeným. Z dikcie daného zákonného ustanovenia vyplýva, že\nnahliadať do vyšetrovacieho spisu je možné len po začatí trestného stíhania v zmysle § 199\nTrestného poriadku... Keďže v danom prípade sa jedná o podozrenia z útokov na verejný\nzáujem chránený normami trestného práva, nemôže byť oznamovateľom priznané právo na\nnahliadnutie do vyšetrovacieho spisu z dôvodu, že sa nejedná o ochranu ich práv. Tak isto\nje neprípustné, aby sa skrz trestné konanie zabezpečovali podklady pre civilné konania,\nnakoľko by dochádzalo k zneužívaniu trestného konania na účely konaní, ktoré majú\nsúkromnoprávny základ...“\nKeďže sťažovatelia považovali rozhodnutia vyšetrovateľky a okresnej prokuratúry\nza nezákonné, domáhali sa podnetom na preskúmanie ich postupu krajskou prokuratúrou.\nKrajská prokuratúra preskúmala podnet sťažovateľov a na tomto základe ho prípisom\nsp. zn. 1 Kn 263/12 z 11. novembra 2013 ako nedôvodný odložila bez prijatia ďalších\nopatrení.\nV odôvodnení napadnutého prípisu krajskej prokuratúry sa okrem iného uvádza:\n„Na podklade Vášho podania zo dňa 06. 09. 2013... som po zaobstaraní na vec sa\nvzťahujúceho spisového materiálu prokurátora č. 1 Pn 301/12 a vyšetrovateľky PZ\nČVS: ORP­351/2­OVK­B3­2012 tento preskúmala v zmysle § 31 zák. č. 153/2001 Zb.\no prokuratúre v znení neskorších predpisov.\nZ dostupného spisového materiálu zisťujem, že vyšetrovateľka 2. oddelenia\nvšeobecnej kriminality odboru kriminálnej polície OR PZ Bratislava III uznesením\nČVS: ORP­351/2­OVK­B3­2012 zo dňa 31. 05. 2013 v zmysle § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por.\nodmietla v celom rozsahu vec Vášho trestného oznámenia...\nDozorujúci prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III na podklade Vami\npodanej sťažnosti uznesením sp. zn. 1 Pn 301/12­32 zo dňa 13. 08. 2013 rozhodol tak, že\nv jeho prvej časti Vašu sťažnosť podanú proti rozhodnutiu vyšetrovateľky PZ zmysle § 193\nods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol; v časti druhej, týkajúcej sa potreby\n21\n\nprešetrenia podozrenia zo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe\ncudzieho majetku podľa § 237 Tr. zák. zodpovednou osobou v súvislosti s hospodárením\npredmetnej verejnej vysokej školy v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) ods. 2 Tr. por. napadnuté\nrozhodnutie vyšetrovateľky PZ zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie v zmysle § 199 ods. 1\nTr. por...\nNa podklade Vášho citovaného podania, doručeného priamo tunajšej prokuratúre\nsom po zaobstaraní na vec sa vzťahujúceho hore citovaného spisového materiálu tento\npreskúmala, pričom som dospela k záveru, že vydané rozhodnutie dozorujúceho\nprokurátora možno považovať za odôvodnené a zákonné...\nK Vašej námietke súvisiacej s Vašou požiadavkou o nahliadnutie do vyšetrovacieho\nspisu uvádzam že v postupe orgánov činných v trestnom konaní okresu Bratislava III v tejto\nsúvislosti\n\nsom\n\npochybenia\n\nnevzhliadla,\n\npričom\n\nakceptujem\n\nzároveň\n\nstanovisko\n\nvyšetrovateľky PZ a dozorujúceho prokurátora k odmietnutiu Vášho nahliadnutia do spisu\nv pozícii oznamovateľov v štádiu pred začatím trestného stíhania, ktoré Vám bolo zaslané\nči už prípisom vyšetrovateľky PZ zo dňa 15. 05. 2013 resp. vyjadrené dozorujúcim\nprokurátorom v jeho rozhodnutí zo dňa 13. 08. 2013 rovnako ako aj pokiaľ ide o posúdenie\nVášho postavenia v danom trestnom konaní len v pozícii oznamovateľov. Taktiež\nzo spisového materiálu nie je zrejmé, že by ste v prebiehajúcom trestnom konaní boli\nnamietali zaujatosť vyšetrovateľky PZ.\nVzhľadom k uvedenému Váš podnet ako nedôvodný odkladám bez prijatia ďalších\nopatrení.“\nNa základe opakovaného podnetu sťažovateľov bol postup orgánov činných\nv trestnom konaní preskúmaný generálnou prokuratúrou. Generálna prokuratúra prípisom\nsp. zn. IV/1 Gn 501/12/1000 zo 16. januára 2014 sťažovateľom oznámila, že sa stotožnila\ns rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní v predmetnej veci a tieto si osvojila,\na na tomto základe opakovaný podnet sťažovateľov odložila bez prijatia ďalších opatrení.\nV odôvodnení napadnutého prípisu generálnej prokuratúry sa okrem iného uvádza:\n\n22\n\n„Generálna prokuratúra SR na podklade Vášho podania zo dňa 03. 12. 2013\npreskúmala vyšetrovací spis sp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012, obsah dozorového spisu\nOkresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 1 Pn 301/12 ako aj obsah dohľadového spisu\nKrajskej prokuratúry Bratislava sp. zn. 1 Kn 263/12.\nPodanie zo dňa 03. 12. 2013 bolo z hľadiska obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného\nporiadku) vyhodnotené ako opakovaný podnet podľa § 34 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre, ktorým sa domáhate na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nprokurátorky Krajskej prokuratúry v Bratislave zo dňa 11. 11. 2013 pod sp. zn.\n1 Kn 263/12­11, ako aj postup a rozhodnutia vyšetrovateľa PZ, OR PZ Bratislava III vo\nveci evidovanej pod sp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012 vrátane uznesenia zo dňa 31. 05.\n2013 a uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III sp. zn. 1 Pn 301/12­32\nzo dňa 13. 08. 2013.\nV podaní opakovane uvádzate rovnaké argumenty ako v predchádzajúcich\npodaniach... Vyjadrujete nesúhlas so skutkovými zisteniami orgánov činných v trestnom\nkonaní pokiaľ bolo správne ustálené, že na postavenie dekana v zmysle § 23 odsek 1 zákona\nč. 131/2002 Z. z. pri vykonávaní samosprávnej pôsobnosti je nutné sa pozerať\nako na verejného činiteľa v zmysle § 128 Trestného zákona, pričom vytýkate nezákonné\nvykonávanie samosprávnych pôsobností podľa § 23 odsek 1 zákona č. 131/2002 Z. z.\npodozrivými osobami dekanom\n\n, dekankou FO a ZOŠ\n\na dekanky FVZ\n\n. Rovnako napádate skutočnosť, že v konaní podozrivých osôb nebolo zistené\númyselné aktívne konanie s cieľom rozhodovať v rozpore s v tom čase platnou právnou\núpravou. Namietate, že prokurátorka krajskej prokuratúry nereagovala na všetky Vaše\nnámietky, orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali možnosťou posúdenia konania\naj ako neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi použitím obrazovej podobizne\nbez súhlasu\n\n. Vyjadrili ste taktiež výhrady k podozreniu z prečinu\n\nohovárania podľa § 373 Trestného zákona v súvislosti s reakciou na zverejnenú televíznu\nreláciu, či podozrenie zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného\nzákona v súvislosti s uvádzaným predložením identifikačnej karty zamestnanca, ktorá mala\nbyť sfalšovaná, súdu do konania o návrhu na neplatnosť skončenia pracovného pomeru.\nTaktiež ste namietali, že prvotné rozhodnutie vyšetrovateľky PZ podľa § 197 odsek 1\n23\n\npísm. d/ Trestného poriadku (nesprávne ste uviedli podľa § 196 odsek 2 Trestného\nporiadku) nebolo vydané v 30­dňovej lehote, keďže trestné oznámenie ste podali v podateľni\nGenerálnej prokuratúry SR dňa 08. 03. 2012 a uznesenie bolo vydané 31. 05. 2013.\nSúčasne namietate, že orgány činné v trestnom konaní sa nezaoberali námietkou\nzaujatosti voči vyšetrovateľke a rovnako nebolo možné, aby\nnazrela do vyšetrovacieho spisu.\nGenerálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že Váš\nopakovaný podnet nie je dôvodný.\nZo spisového materiálu je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 31. 05. 2013\nsp. zn. ORP­351/2­OVK­B3­2012 bolo podľa § 197 odsek 1 písm. d/ Trestného poriadku\nodmietnuté Vaše oznámenie týkajúce sa podozrenia zo spáchania trestných činov\nzneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 Trestného zákona a iné v súvislosti\ns konaním podozrivých osôb tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia vyšetrovateľky\nPZ preto, že vo veci nebol dôvod na začatie trestného stíhania, ani na postup podľa § 197\nodsek 2 Trestného poriadku.\nProti citovanému uzneseniu ste podali sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej\nprokuratúry Bratislava III uznesením sp. zn. 1 Pn 301/12­32 zo dňa 13. 08. 2013 podľa\n§ 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol ako nedôvodnú v častiach podozrenia\nzo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nTrestného zákona a iné a súčasne podľa § 194 odsek 1 písm. b/, odsek 2 Trestného poriadku\nzrušil uznesenie vyšetrovateľky PZ v časti týkajúcej sa potreby prešetrenia podozrenia\nzo spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správne cudzieho majetku podľa\n§ 237 Trestného zákona, z ktorej je podozrivá zodpovedná osoba v súvislosti\ns hospodárením predmetnej vysokej školy a vrátil jej vec na ďalšie konanie v zmysle § 199\nodsek 1 Trestného poriadku.\nNásledne vec preskúmala Krajská prokuratúra v Bratislava, ktorá Váš podnet dňa\n11. 11. 2013 pod sp. zn. 1 Kn 263/12­11 ako nedôvodný odložila. V tejto súvislosti\nje potrebné konštatovať skutočnosť, že podnet nebol vybavený v zákonom stanovenej lehote\n60 dní (§ 33 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v úplnom znení) nemá vplyv\n\n24\n\nna vecnú správnosť rozhodnutia krajskej prokuratúry, keďže sa jedná len o poriadkovú\nlehotu.\nGenerálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje,\nže si v celom rozsahu osvojila vyššie citované rozhodnutia orgánov činných v trestnom\nkonaní, ako vecne správne, vydané v súlade so zákonom na podklade úplne zisteného stavu\nveci, pričom na ich podrobné písomné odôvodnenie v podrobnostiach poukazujem.\nZo spisového materiálu je zrejmé, že popísané konanie dekana nebolo spôsobilé\nnaplniť zákonné znaky trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326\nTrestného zákona, nakoľko zákon účinný v čase spáchania skutku (zákon č. 131/2002 Z. z.\no vysokých školách) ani študijný poriadok ani skúšobný poriadku Slovenskej zdravotníckej\nuniverzity neriešil situáciu ako postupovať v prípade, keď bol študent prijatý bez splnenia\npredpísaných podmienok do II. stupňa magisterského štúdia. Teda pokiaľ bol takýto študent\nuž na štúdium prijatý predchádzajúcim vedením, dekan reálne nemal žiadne oprávnenie\nrozhodnúť o jeho vylúčení zo štúdia. Správne sú taktiež právne úvahy prokurátora\no premlčaní trestného stíhania uvedené na strane 7 uznesenia sp. zn. 1 Pn 301/12­32\na zodpovedajú zisteným skutočnostiam.\nK naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa podľa § 326 Trestného zákona sa vyžaduje, aby páchateľ konal úmyselným\nspôsobom, pričom v konkrétnom prípade nie je možné vyvodiť úmysel v trestnoprávnej\nrovine konkrétneho subjektu, ktorý konal na základe schváleného a riadne registrovaného\nštudijného poriadku, pričom z jednotlivých odsekov § 103 zákona č. 131/2002 o vysokých\nškolách, tak ako sú uvedené vyššie je možné vyvodiť záver, že ak ministerstvo zaregistrovalo\nvnútorný predpis, tento je možné považovať za predpis, ktorý je v súlade so zákonom,\nresp. iným všeobecne záväzným právnym predpisom. Zároveň je potrebné uviesť, že\nk reparácii takéhoto pochybenia štátneho orgánu však nie sú príslušné orgány činné\nv trestnom konaní, tak isto orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené odnímať tituly,\nktoré boli získané v rozpore so zákonom.\nNavyše z takto ustáleného skutkového deja je zrejmé, že okrem úmyselného zavinenia\nv rámci činnosti príslušného orgánu absentuje aj prvok moci a rozhodovania, ktoré sú\n\n25\n\nnevyhnutnou súčasťou (zložkou) pri posudzovaní podozrenia z trestného činu podľa § 326\nTrestného zákona.\nVo vzťahu k trestnému činu ohovárania podľa § 373 Trestného zákona je potrebné\nkonštatovať, že odvysielaný príspevok, ktorý bol uverejnený v televíznej relácii nemohol\nohroziť samostatne postavenie oznamovateľky a teda neboli naplnené zákonné znaky\ntrestného činu podľa § 373 Trestného zákona, pričom oznamovateľka ani nebola menovaná.\nVo vzťahu k podozreniu zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 Trestného\nzákona sa nepodarilo žiadnym spôsobom preukázať tvrdenia oznamovateľky, pričom by\nmalo ísť o dôkaz rozhodujúci, teda taký, ktorý má mať vplyv na rozhodnutie súdu.\nPokiaľ sa týka námietky ohľadne nahliadnutia do spisu Vašimi osobami v procesnom\npostavení oznamovateľky plne súhlasím s postupom tak vyšetrovateľky ako aj prokurátora,\nktorý bol plne v súlade s ustanovením § 69 odsek 1 Trestného poriadku a nasledujúce,\npričom o týchto skutočnostiach Vás vyšetrovateľka OPZ informovala prípisom zo dňa\n15. 05. 2013 ako aj dozorujúci prokurátor v rozhodnutí zo dňa 13. 08. 2013 na č. l. 10\nuznesenia sp. zn. 1 Pn 301/12­32. Rovnako nebolo zo spisového materiálu zistené, že by ste\nv jeho priebehu namietali zaujatosť vyšetrovateľky PZ.“\nSťažovatelia\n\ntvrdia,\n\nže\n\norgány\n\nčinné\n\nv trestnom\n\nkonaní\n\nsa\n\nnezaoberali\n\n(resp. nedostatočne zoberali) viacerými podozreniami zo spáchania trestných činov, ktoré\nboli obsiahnuté v ich trestnom oznámení, súvisiacimi s dianím na Slovenskej zdravotníckej\nuniverzite v Bratislave, čím malo dôjsť k neprípustnému zásahu do ich základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nTaktiež namietajú, že orgány činné v trestnom konaní sa nijakým spôsobom\nnevysporiadali s námietkou zaujatosti, ktorú vzniesli v priebehu konania proti\nvyšetrovateľke, v dôsledku čoho malo taktiež dôjsť k neprípustnému zásahu do ich\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n26\n\nPorušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 16 ods. 1 ústavy a práva podľa čl.\n8 dohovoru je v sťažnosti odôvodnené najmä takto:\n„Nevyšetrenie podozrenia na trestný čin neoprávneného nakladania s osobnými\núdajmi podľa § 374 Trestného zákona rektorkou p.\n\nneoprávneným ukladaním\n\nobrazovej podoby sťažovateľky na identifikačnú kartu sťažovateľky, jej používaním\nna identifikačnej karte sťažovateľky a jej sprístupnením Okresnému súdu Bratislava III\nbez akýchkoľvek súvislostí po skončení jej pracovného pomeru na SZU je, podľa nášho\nnázoru, keďže toto podozrenie podporené právne relevantnými argumentmi bolo orgánmi\nčinnými v trestnom konaní aj orgánmi prokuratúry úplne prehliadnuté, je okrem porušenia\npráva oboch sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu, najmä porušením práva\nsťažovateľky na nedotknuteľnosť osoby a ochranu jej súkromia podľa čl. 16 ústavy\na na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie podľa čl. 8\nods. 1 dohovoru. Naše právne relevantné argumenty neboli označené ani za nerelevantné.“\nSťažovatelia namietajú nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní,\nktoré im neumožnili nazrieť do vyšetrovacieho spisu, pričom poukazujú na to,\nže sťažovateľka sa v prípade podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného\nnakladania s osobnými údajmi cíti byť nielen oznamovateľkou, ale najmä poškodenou.\nV tejto súvislosti malo podľa sťažovateľov dôjsť k porušeniu ich základného práva podľa\nčl. 46 ods.1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vo vzťahu k sťažovateľke\naj k porušeniu základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a tiež\nk porušeniu čl. 149 ústavy.\nSťažovatelia argumentujú, že «Rozhodnutím a odôvodnením okresného prokurátora\nna 7. a 8. strane opakovaného uznesenia potvrdeného rozhodnutím orgánov prokuratúry\nk udeľovaniu akademických titulov Mgr. na FVZ a k porušeniu § 53 ods. 8 zákona\no vysokých školách v znení platnom do 31. decembra 2012 udeľovaním akademických\ntitulov RNDr. a PhDr. na FVZ a FOaZOŠ, bolo podľa nášho názoru porušené naše právo\nna súdnu a inú právnu ochranu.\n\n27\n\n... Týmto postupom orgánov prokuratúry nebol zabezpečený, podľa nášho názoru,\nobjektívny postup orgánu verejnej moci, ktorý sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto\nrozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych\npostupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\n... V záveroch, ktorými orgány činné v trestnom konaní a orgány prokuratúry naše\npodozrenia označili za nedôvodné, a ktorými potvrdili zákonnosť skutkov prijímania\nštudentov do magisterského štúdia v študijnom programe „Verejné zdravotníctvo“\nz nepríbuzných študijných programov (\n\na 15 anonymných študentov)\n\na z nepríslušných študijných programov (\n\n) na FVZ, ako aj udeľovania\n\nakademických titulov RNDr. a PhDr. Na FVZ v rokoch 2006 až 2010 počas dekanovania\nbývalého dekana\n\na súčasnej dekanky\n\nako aj udeľovania akademického titulu PhDr. bývalou dekankou\ndekankou\n\n(FVZ) od roku 2010,\na súčasnou\n\nna FOaZOŠ, absentuje úvaha aj objektívne limity zo strany orgánov\n\nprávnej ochrany a judikatúra ústavného súdu takýto postup označuje za svojvôľu.\nAbsentuje aj to podstatné – ústavne súladný výklad aplikovaného § 56 ods. 2\nv spojení s § 53 ods. 1 a 2 zákona o vysokých školách v znení platnom do 31. decembra\n2012, z čoho vyplýva, že nedošlo ani k reálnemu poskytnutiu inej právnej ochrany.\nZ uvedeného následne vyplýva, že uvedeným postupom bolo porušené naše právo na\nsúdnu a inú právnu ochranu.».\nSťažovatelia taktiež namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť postupom\nvyšetrovateľky, ktorá nevybavila ich trestné oznámenie v 30­dňovej lehote „bez reálneho\na opodstatneného dôvodu, keď vyšetrovateľka na vydanie prvého uznesenia potrebovala\n7 mesiacov, pričom v tomto čase si dala predložiť len listinné dôkazy, a nevybavenie našej\nsťažnosti proti jej prvému uzneseniu v 30­dňovej lehote po tom, ako okresný prokurátor\nzrušil uznesenie vyšetrovateľky dňa 25. januára 2013 a vyšetrovateľka vydala opakované\nuznesenie až dňa 31. mája 2013 (doručené 10. júna 2013, resp. 21. júna 2013)“, a tiež\npostupom krajskej prokuratúry, ktorá podnet sťažovateľov na preskúmanie postupu vybavila\n28\n\naž po uplynutí dvoch mesiacov od jeho podania, čo konštatovala aj generálna prokuratúra\nv napadnutom prípise.\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi a rozhodnutiami orgánov činných\nv trestnom konaní a orgánov prokuratúry bolo porušené.\nZákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupmi a rozhodnutiami orgánov činných\nv trestnom konaní a orgánov prokuratúry bolo porušené.\nZákladné právo sťažovateľky na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života\npodľa čl. 8 dohovoru bolo porušené.\nPrávo sťažovateľov na právnu pomoc v konaní pred inými štátnymi orgánmi alebo\norgánmi verejnej správy od začiatku konania, a na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3\nÚstavy Slovenskej republiky bolo porušené.\nPrávo sťažovateľov na ochranu práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb\npodľa čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.\nUkladá sa vyšetrovateľovi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III považovať\nsťažovateľku za poškodenú v konaní vo veci neoprávneného nakladania s jej osobnými\núdajmi.\nZrušuje sa\na) uznesenie vyšetrovateľky Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III v konaní\nč. ORP­351/2­OVK­B3­2012 zo dňa 31. mája 2013,\nb) uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III\nv konaní č. 1 Pn 301/12­32 zo dňa 13. augusta 2013,\nc) rozhodnutie prokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava\nv konaní č. Kn 263/12­11 zo dňa 11. novembra 2013,\n29\n\nd)\n\nrozhodnutie\n\nprokurátora\n\nGenerálnej\n\nprokuratúry\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nv konaní č. IV/1 Gn 501/12/1000­10 zo dňa 16. januára 2014\na vracia na ďalšie konanie Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva vzhľadom na dĺžku vyšetrovania, predmet\nvyšetrovania a zhodnotenie aktivít orgánov činných v trestnom konaní a orgánov\nprokuratúry, ako aj aplikáciu zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom\npre ľudské práva finančné zadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 2 500 eur a sťažovateľke aj\ns ohľadom na porušenie jej práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia podľa čl. 16\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a na rešpektovanie jej súkromného a rodinného života\npodľa čl. 8 dohovoru, vo výške 3 500 eur, ktoré je Generálna prokuratúra Slovenskej\nrepubliky povinná vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nÚstavný súd Slovenskej republiky priznáva advokátovi sťažovateľov náhradu trov\nprávneho zastúpenia.“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n30\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\npríslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami\nprípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv\na slobôd podľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým uznesením vyšetrovateľky,\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry a napadnutým prípisom krajskej\nprokuratúry, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\n\n31\n\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou v prvom rade zdôrazňuje,\nže jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,\nale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní\naž v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).\nZ princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu možno vyvodiť ústavný príkaz pre každú\nosobu, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, v zmysle ktorého musí\nrešpektovať postupnosť ústavnej ochrany, a preto predtým, než podá sťažnosť ústavnému\nsúdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza\nprávomoci ústavného súdu (m. m. IV. ÚS 128/04). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred inými orgánmi\nverejnej moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovatelia mali právo podať proti napadnutému uzneseniu vyšetrovateľky sťažnosť\n(čo aj využili), o ktorej bola oprávnená a aj povinná rozhodnúť okresná prokuratúra.\nPrávomoc okresnej prokuratúry rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľov v danom prípade\nvylučuje právomoc ústavného súdu. Rovnako právomoc krajskej prokuratúry preskúmať\nv konaní o podnete napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry, ako aj napadnuté uznesenie\nvyšetrovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu. Napokon právomoc generálnej\nprokuratúry preskúmať v konaní o opakovanom podnete postup krajskej prokuratúry\npri vybavovaní podnetu sťažovateľov v predmetnej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\n32\n\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľmi označených základných práv\na slobôd podľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým prípisom generálnej\nprokuratúry a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\nSťažovatelia tvrdia, že napadnutým prípisom generálnej prokuratúry a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu nimi označených základných práv\npodľa ústavy a práv podľa dohovoru. Generálna prokuratúra napadnutým prípisom odložila\nopakovaný podnet sťažovateľov, ktorým namietali predchádzajúci postup a rozhodnutia\nvyšetrovateľky a okresnej prokuratúry súvisiaci s ich trestnými oznámeniami, ako aj prípis\nkrajskej prokuratúry, ktorým bol odložený ich podnet smerujúci proti rozhodnutiam\nvyšetrovateľky a okresnej prokuratúry.\nZ napadnutého prípisu generálnej prokuratúry vyplýva, že prokurátor generálnej\nprokuratúry po preskúmaní príslušnej spisovej dokumentácie (vyšetrovacieho spisu,\ndozorového spisu okresnej prokuratúry a dohľadového spisu krajskej prokuratúry) podanie\nsťažovateľov, ktoré kvalifikoval ako opakovaný podnet, odložil „bez prijatia ďalších\nopatrení“ s upozornením, že prípadné ďalšie podania sťažovateľov „Budú vybavené len\npokiaľ budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z.\no prokuratúre).“.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľov ústavný súd v súlade so svoju ustálenou\njudikatúrou konštatuje, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory iných orgánov verejnej moci, ktoré ich pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či náležite zistili skutkový stav\na aké skutkové a právne závery zo svojich zistení vyvodili. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. I. ÚS 13/00, II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n\n33\n\nSúčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu aj právny názor, v zmysle ktorého\nsúčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého\nporušenie sťažovatelia primárne namietajú, je právo dotknutej osoby (v posudzovanej veci\nprávo sťažovateľov) požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry,\nči už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu\nzodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom\nsa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom, zaoberať a o jeho vybavení dotknutú\nosobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva sťažovateľov (ako ani ďalších práv, ktorých\nporušenie namietajú) nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry ich podnetu, resp.\nopakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06,\nIV. ÚS 180/09), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno\npovažovať\n\nsamu\n\nosebe\n\nskutočnosť,\n\nže\n\ngenerálna\n\nprokuratúra\n\nopakovanému\n\npodnetu sťažovateľov podľa ich predstáv nevyhovela (napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06,\nIV. ÚS 28/06 atď.).\nPoukazujúc na citované časti napadnutého prípisu generálnej prokuratúry,\nako aj napadnutého prípisu krajskej prokuratúry a napadnutých rozhodnutí vyšetrovateľky\na okresnej prokuratúry, ústavný súd po preskúmaní dokumentácie priloženej sťažovateľmi\nk sťažnosti konštatuje, že sťažovateľmi označené orgány činné v trestnom konaní venovali\nvybavovaniu trestného oznámenia sťažovateľov, ako aj ich ďalších podaní primeranú\npozornosť a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovali na všetky ich kľúčové námietky.\nTáto skutočnosť sama osebe vzhľadom na doterajšiu judikatúru ústavného súdu zakladá\ndôvod na odmietnutie tejto časti sťažnosti ako zjavne neopodstatnenej.\nNad rámec tohto predbežného záveru ústavný súd v súvislosti so skutočnosťou,\nže sťažovatelia namietajú aj porušenie svojich práv podľa dohovoru, konštatuje, že\nv minulosti už viackrát vyslovil, že základné práva obsiahnuté v ústave vykladá v intenciách\ndohovoru, teda v intenciách judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n34\n\n„ESĽP“). Z judikatúry ESĽP okrem iného vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je vôbec\naplikovateľný na poškodeného v trestnom konaní, ak trestné oznámenie podané údajným\npoškodeným bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa\n(Duchoňová proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, č. 29858/03, oddiel 1).\nZ judikatúry ESĽP zároveň vyplýva, že čl. 6 je v zásade aplikovateľný, pokiaľ sa poškodený\nk trestnému konaniu pripojí s cieľom získať náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom\nspôsobená. Namietať porušenie práv vyplývajúcich z čl. 6 dohovoru nebude môcť\nten poškodený, ktorý sa trestného konania zúčastňuje len s cieľom prispieť k odsúdeniu\nobvineného (Corbu proti Rumunsku, rozhodnutie z 31. 3. 2009, č. 27396/04, body 30  33).\nCitované právne závery ESĽP vzťahujúce sa na osoby poškodené v trestnom konaní\nsa uplatnením výkladového pravidla argumentum a maiori ad minus (úsudok od väčšieho\nk menšiemu) o to viac vzťahujú na oznamovateľov trestných činov, ktorí nie sú v postavení\npoškodených. V prípade sťažovateľov (ktorí v posudzovanej veci majú postavenie\noznamovateľov podozrení zo spáchania trestných činov) väčšina podozrení vyslovených\nv ich trestných oznámeniach nesmeruje k ochrane ich individuálnych práv, ale k ochrane\nverejného záujmu (záujmov) prostredníctvom noriem trestného práva. Z hľadiska\nposudzovania veci sťažovateľov je podstatná aj skutočnosť, že trestné oznámenia\nsťažovateľov boli uznesením vyšetrovateľky odmietnuté bez toho, aby vo veci bolo\nvznesené obvinenie konkrétnej osobe, čo tvorí ďalšiu prekážku toho, aby mohlo byť\nich postavenie v posudzovanej veci kvalifikované ako postavenie poškodených.\nSťažovatelia v postavení oznamovateľov podali 8. marca 2012 trestné oznámenie\no podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,\ntrestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a trestného činu\npodvodu „na Slovenskej zdravotníckej univerzite v Bratislave“, pričom toto následne\nrozšírili o ďalšie podozrenia súvisiace s nezákonným obsadzovaním skúšobných komisií,\ns trestným činom marenia spravodlivosti a trestným činom neoprávneného nakladania\ns osobnými údajmi, s trestným činom porušovania povinností pri správe cudzieho majetku\n\n35\n\na s trestným činom podvodu. Išlo o celý rad podozrení, pričom vo vzťahu k väčšine z nich\nsťažovatelia ani netvrdia, že by mali mať postavenie poškodených (tento záver nepochybne\nvyplýva aj z obsahu sťažovateľmi popísaných skutkov týkajúcich sa diania na Slovenskej\nzdravotníckej univerzite v Bratislave). Jedinú výnimku z tohto hľadiska predstavuje len\nvyslovenie podozrenia zo spáchania trestného činu neoprávneného nakladania s osobnými\núdajmi, vo vzťahu ku ktorému sa sťažovateľka „uchádzala“ o priznanie postavenia\npoškodenej. Sťažovateľka netvrdí, že k porušeniu jej práva na ochranu súkromia podľa čl. 16\nods. 1 ústavy a podľa čl. 8 dohovoru došlo postupom a rozhodnutiami orgánov činných\nv trestnom konaní, ale konaním rektorky spočívajúcim v „neoprávnenom ukladaní\nobrazovej podoby sťažovateľky na identifikačnú kartu sťažovateľky, jej používaním\nna identifikačnej karte sťažovateľky a jej sprístupnením Okresnému súdu Bratislava III“.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd zdôrazňuje, že o právnu ochranu ako osoby\npoškodenej trestným činom by sa sťažovateľka mohla domáhať len vtedy, ak by rektorke\nbolo vznesené obvinenie za tento skutok, čo sa však nestalo. Ústavný súd v tejto súvislosti\nnavyše konštatuje, že trestnoprávna ochrana nie je jedinou formou právnej ochrany, ktorej\nsa sťažovateľka mohla v súvislosti s konaním rektorky domáhať.\nUvedené skutočnosti len potvrdzujú už vyslovený predbežný záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti sťažovateľov, keďže medzi obsahom nimi označených\nzákladných práv a slobôd podľa ústavy a práv podľa dohovoru a napadnutým prípisom\ngenerálnej prokuratúry neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd\npo prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich\nporušení.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľov\nv časti smerujúcej proti napadnutému prípisu generálnej prokuratúry a postupu, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n36\n\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "poškodený", "návrh-zjavne neopodstatnený", "verejný činiteľ", "náhrada škody (ujma)", "generálny prokurátor", "trestné konanie-trestné oznámenie", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 156/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/09 z 15. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-15", "citacie_n": 378, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de8fbfb9-af57-475c-936a-907354f73ebc"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 358/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 358/06 z 31. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-31", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:793f2a61-cb0b-444a-9737-61272e58812c"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/06 z 9. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-09", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec8482ff-95e1-4d3e-8028-ac23914e6d5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/02 z 10. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-10", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b90b750-5f47-4648-a99e-b2e540848f65"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "7afbadac-993f-4fe2-9cf9-0a265efd6623:5c756606-ad58-4d47-8491-36e36030273c", "ecli": null, "spisova_znacka": "45Cpr/1/2011", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 45Cpr/1/2011 z 18. 9. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/7afbadac-993f-4fe2-9cf9-0a265efd6623:5c756606-ad58-4d47-8491-36e36030273c"}], "citovane_v": []}