{"guid": "ussr:b0e109ce-58f1-4e55-8074-0ac8f40ebcb7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.647.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 647/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 647/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 647/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.647.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b0e109ce-58f1-4e55-8074-0ac8f40ebcb7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.647.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.647.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.647.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 647/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nuznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 124/2010 z 24. februára 2014 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sžr 39/2014 zo 16. júla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n25. septembra 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n,\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podnikať\na uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy uznesením Krajského súdu\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 11 S 124/2010 z 24. februára 2014 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 9 Sžr 39/2014 zo 16. júla 2014 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že krajský súd uznesením\nsp. zn. 11 S 124/2010 z 29. decembra 2011 priznal žalobkyni oslobodenie od platenia\nsúdnych poplatkov a zároveň jej ustanovil ako právneho zástupcu z radov advokátov\nsťažovateľa. Konanie v merite veci bolo krajským súdom zastavené uznesením\nsp. zn. 11 S 124/2010 z 30. apríla 2013.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej predovšetkým uvádza:\n«O trovách konania súd rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nepriznal žiadnemu\nz účastníkov konania. Uvedené rozhodnutie potvrdil aj Najvyšší súd SR svojim uznesením\nzo dňa 13. 12. 2013, sp. zn. 9 Sžr/23/2013...\nSťažovateľ bol následne vyzvaný Krajským súdom v Nitre v zmysle právnych\npredpisov platných a účinných v čase ustanovenia za právneho zástupcu žalobkyne,\nin concreto v zmysle ustanovenia § 140 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\ns účinnosťou k 31. 12. 2011, podľa ktorého „ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu\nadvokát, platí jeho hotové výdavky a odmenu za zastupovanie štát“, aby si vyčíslil hotové\nvýdavky a odmenu, na ktoré mu vznikol nárok v súvislosti s predmetným konaním. Samotný\nnárok advokáta ako právneho zástupcu na odmenu a náhradu hotových výdavkov v prípade,\nkedy ten bol za zástupcu ustanovený bol v čase ustanovenia zakotvený už vyššie citovaným\nustanovením § 140 O. s. p.. Výšku odmeny ako aj to čo možno považovať za hotové výdavky\nadvokáta určuje...\nVyhláška ustanovením § 15 písm. a): „Advokát má popri nároku na odmenu aj nárok\nna náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti\n2\n\ns poskytovaním právnych služieb.“ Ustanovenie ďalej pokračuje demonštratívnym\nvýpočtom, čo sa rozumie na účely Vyhlášky pojmom „hotové výdavky advokáta“, o. i.\nmožno za hotové výdavky advokáta považovať aj cestovné. V otázke určenia výšky\ncestovného odkazuje Vyhláška na osobitný právny predpis – predpis č. 283/2002 Z. z.\nV spojení s cestovaním Vyhláška priznáva advokátovi za splnenia určitých predpokladov aj\nnárok na náhradu stratu času – podľa ustanovenia § 17 ods. 1 Vyhlášky: „Pri úkonoch\nprávnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta za čas strávený cestou\ndo tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času...»\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti namieta, že jedným z úkonov právnej služby\nposkytnutých žalobkyni bolo aj rokovanie so žalobkyňou, ktoré sa uskutočnilo\n13. septembra 2014 v Bratislave, teda mimo sídla sťažovateľa, ktorým bola Nitra.\nV súvislosti s vykonaním tohto úkonu právnej služby si sťažovateľ uplatnil v zmysle\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“) náhradu hotových výdavkov, a to náhradu cestovného a náhradu\nstraty času, spojených s cestovaním do miesta poskytnutia úkonu právnej služby a späť, táto\nmu však krajským súdom napadnutým uznesením priznaná nebola. Krajský súd\nv napadnutom uznesení pritom konštatoval, že „neboli príslušným právnym predpisom,\nteda Vyhláškou stanovené predpoklady na priznanie takejto náhrady advokátovi splnené.\nRovnaký právny názor vyslovil aj príslušný senát Najvyššieho súdu SR, ktorý ako odvolací\nsúd... vydal Uznesenie zo dňa 16. 07. 2014, sp. zn. 9 Sžr/39/2014, ktorým potvrdil vyššie\nuvedené uznesenie Krajského súdu v Nitre. Oba súdy však konali svojvoľne, v rozpore\nso zákonom a ich rozhodnutiami boli porušené Ústavou SR garantované práva sťažovateľa,\nnakoľko boli splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu, ako ich požadoval\nsťažovateľ! Nemožno totiž spochybniť fakt, že rozhodnutia voči ktorým táto sťažnosť smeruje\nmajú ústavnoprávny rozmer, nakoľko nárok na priznanie uvedených náhrad (legitímna\nnádej na náhradu) je súčasťou základného práva vlastniť majetok prameniaceho z Čl. 20\nÚstavy SR, za predpokladu, že v čase ustanovenia advokáta môže legitímne očakávať, že\n\n3\n\nnadobudne náhradu vo výške určenej predpismi účinnými v tomto čase, a to v prípade\nriadneho poskytnutia právnej služby.“.\nSťažovateľ považuje za «... potrebné opätovne zdôrazniť, že vznik nároku na náhradu\npožadovanú sťažovateľom nebol závislý od úvahy súdu, ale jediným predpokladom na vznik\na existenciu nároku sťažovateľa bolo splnenie predpokladov stanovených príslušnými\nprávnymi predpismi, a tie ako plynie z vyššie uvedeného splnené boli! Majetok sťažovateľa\nsa však napriek jeho legitímnemu očakávaniu nerozšíril, ba naopak, nakoľko sa jednalo\no nahradenie vynaložených nákladov sťažovateľa, jeho majetok sa rozhodnutím Krajského\nsúdu v Nitre voči ktorému smeruje táto sťažnosť, zmenšil!...\nPritom treba poukázať najmä na to, že obdobne ako aj prvostupňový súd aj Najvyšší\nsúd SR sa v odôvodnení svojho rozhodnutia, voči ktorému smeruje sťažnosť, odvoláva\nna záznamy v evidencii Slovenskej advokátskej komory (ďalej len ako „SAK“). Na tomto\nmieste je potrebné ešte raz zdôrazniť, že sťažovateľ nielen, že v čase vydania rozhodnutí,\nvoči ktorým táto sťažnosť smeruje, nemal v evidencii vedenej SAK zapísané sídlo\nv Bratislave, ale ani nikdy predtým a ani nikdy potom sťažovateľ nemal a ani v súčasnosti\nnemá v sídlo v Bratislave! Okrem toho, rozhodnutie súdov odporuje a skutkovému\na skutočnému stavu veci, kedy úkon, resp. cesta bola v skutočnosti aj vykonaná, čím\nsťažovateľovi preukázateľne vznikli výdavky, ktoré mu štát, napriek svojej zákonnej\npovinnosti, odmietol nahradiť...\nS poukazom na uvedené preto sťažovateľ konštatuje, že Krajský súd v Nitre ako aj\nNajvyšší súd SR svojimi rozhodnutiami porušili Ústavou SR garantované základné práva\nsťažovateľa, konkrétne právo vlastniť majetok zakotvené Čl. 20 Ústavy SR a právo podnikať\nvyplývajúce z Čl. 35 Ústavy SR.».\nK namietanému porušeniu základného práva podnikať podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\nsťažovateľ uviedol, že „vzhľadom ku skutočnosti, že... bol v čase poskytovania právnych\nslužieb v predmetnom konaní fyzická osoba – podnikateľ, podnikajúca na základe iného\nako živnostenského zákona, a uvedené právne služby boli poskytnuté v rámci podnikania\nsťažovateľa, je nepochybné, že rozhodnutia súdov voči ktorým smeruje táto sťažnosť\n4\n\npredstavujú rovnako aj nezákonný zásah do práva sťažovateľa podnikať... nakoľko tieto\nrozhodnutia nezákonným spôsobom zasahujú a obmedzujú sťažovateľa vo výkone tohto\npráva“.\nSťažovateľ na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa vlastniť majetok vyplývajúce z Čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSR a právo podnikať vyplývajúce z Čl. 35 ods. 1 Ústavy SR Uznesením Krajského súdu\nv Nitre zo dňa 24. 02. 2014, sp. zn. 11 S/124/2010­107 a Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo dňa 16. 07. 2014, sp. zn. 9 Sžr/39/2014 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 24. 02. 2014, sp. zn. 11 S/124/2010­107\na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. 07. 2014, sp. zn.\n9 Sžr/39/2014 sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre/Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť\nsťažovateľovi trovy konania, a to do 15 dní od doručenia tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením krajského súdu\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV.\nÚS 115/07).\nSťažovateľ sťažnosťou napáda uznesenie krajského súdu, ktorým mu tento priznal\nodmenu a hotové výdavky v sume 242,64 €.\n\n6\n\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť najvyšší súd, ktorý napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.\nPrávomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 35\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n\nSťažovateľ namieta, že najvyšší súd konal svojvoľne a arbitrárne, keď v napadnutom\nrozhodnutí vyslovil nesplnenie zákonom ustanovených predpokladov na priznanie náhrady\nhotových výdavkov sťažovateľovi ako ustanovenému zástupcovi z radov advokátov,\n„nakoľko boli splnené všetky podmienky na priznanie nároku na náhradu, ako ich\npožadoval sťažovateľ!“. Sťažovateľ v konkrétnostiach argumentuje, že jedným z úkonov\nprávnej služby poskytnutých žalobkyni bolo aj rokovanie s ňou, ktoré sa uskutočnilo\n13. septembra 2012 v Bratislave, teda mimo sídla sťažovateľa, ktorým bola Nitra, pričom\nnajvyšší súd napadnutým uznesením sťažovateľovi nepriznal odmenu za tento úkon právnej\nslužby a ani náhradu hotových výdavkov súvisiacich s týmto právnym úkonom.\n\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\n\n7\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd štandardne\npoukazuje na svoje ústavné postavenie vymedzené v čl. 124 ústavy, z ktorého vyplýva, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ale súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a\nzároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo\naplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa\njeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nČlánok 20 ods. 1 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne\nurčuje, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu.\n\n8\n\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nDo pojmu majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy patria veci, práva a pohľadávky.\nÚstavný súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí advokátovi v prípade\nzastupovania účastníka konania pred všeobecným súdom za majetok, ktorý sa nadobúda\nprávoplatným výrokom tohto súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu\nochranu podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, pretože náhrada trov konania je nesporne pohľadávka\núčastníka konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná\nako každý peňažný nárok (m. m. II. ÚS 31/04). Uvedené sa vzťahuje aj na prípady\nustanoveného zastupovania účastníka konania advokátom, ktorému hotové výdavky\na odmenu platí štát (§ 140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 31. decembra 2011).\nZ judikatúry ústavného súdu (IV. ÚS 248/08) vyplýva, že rozhodovanie o trovách\nkonania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorom sa\nprejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom\nvýnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania.\nProblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle.\nÚstavný súd pri posudzovaní sťažností, ktoré smerujú proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov v častiach, ktoré sa týkajú problematiky (náhrady) trov konania, t. j.\nproblematiky, ktorá má vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú\npovahu, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k prípadnému zrušeniu napadaného výroku o\ntrovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu\noznačených základných práv zvlášť extrémnym spôsobom, alebo ak zistí, že napadnutým\n\n9\n\nrozhodnutím došlo zároveň aj k neprípustnému zásahu do iných ústavou garantovaných\npráv (m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\nUvedené východiská možno analogicky plne uplatniť aj v prípadoch rozhodovania\nvšeobecných súdov o náhrade odmeny a hotových výdavkov ustanovenému advokátovi.\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené východiská svojej ustálenej judikatúry\nkonštatuje, že námietky sťažovateľa ako ustanoveného zástupcu žalobkyne odôvodňujúce\nporušenie jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného\npráva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu smerujú proti rozhodnutiu o priznaní odmeny\na hotových výdavkov, resp. proti ich výške, čo sa v okolnostiach daného prípadu vo svojich\ndôsledkoch síce mohlo negatívne dotknúť sťažovateľa, avšak z hľadiska kritérií ústavnej\nudržateľnosti súdneho konania ich podľa názoru ústavného súdu nemožno dávať na rovnakú\núroveň a pripisovať rovnakú ústavnú relevanciu ako v prípade, ak by išlo o námietky proti\nprocesnému postupu všeobecného súdu vedúcemu k rozhodnutiu vo veci samej.\n\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva, že sťažovateľovi tento priznal\nodmenu a hotové výdavky v sume 242,64 €. S prihliadnutím na argumentáciu sťažovateľa\na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu možno vyvodiť, že suma, ktorú mu krajský súd\nv rozpore s príslušnými ustanoveniami právnych predpisov nepriznal a ktorú sťažovateľ\nrozporoval (odmena za úkon právnej služby z 13. septembra 2012 v sume 58,69 € a režijný\npaušál v sume 7,63 € zvýšené o 20 % daň z pridanej hodnoty, náhrada cestovných výdavkov\na náhrada za stratu času za vykonanie cesty z Nitry do Bratislavy a späť v sume 117,03 €\nspojených s týmto právnym úkonom) predstavuje spolu sumu 196,61 €. V súlade s § 238\nods. 5 Občianskeho súdneho poriadku ide o sumu, ktorá neprevyšuje trojnásobok\nminimálnej mzdy v sume platnej v čase rozhodovania všeobecných súdov, čo je vo sfére\nvšeobecného súdnictva dôvodom na odmietnutie dovolania z dôvodu neprípustnosti\nvzhľadom na to, že ide o sumu bagateľnú (pozri napr. IV. ÚS 358/08).\n\n10\n\nÚstavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už viackrát formuloval právny názor,\npodľa ktorého ak Občiansky súdny poriadok vylučuje u bagateľných vecí prieskum\nrozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012).\nAj preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej\nmoci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu\nsťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo\nk zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu [intenzite\n(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)]. Vo veci sťažovateľa o takýto\nvýnimočný prípad podľa názoru ústavného súdu zjavne nejde.\nNajvyšší súd k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nepriznania odmeny za úkon\nprávnej služby v napadnutom uznesení uvádza:\n„Podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov za úkony právnych služieb,\nktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných\ndo 30. júna 2013. Ustanovený právny zástupca žiadal priznať odmenu v zmysle § 13a ods. 1\npísm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkon právnej služby – rokovanie s klientom\nz 13. septembra 2012, pričom však opomenul, že ustanovenie § 13a vyhlášky č. 655/2004\nZ. z. platí až od 1. júla 2013 a podľa § 20c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. nie je možné podľa\ntohto ustanovenia priznať odmenu za úkony vykonané pred 1. júlom 2013. Vykonanie tohto\núkonu dodatočne preukazoval Zápisom z rokovania s klientom z 13. septembra 2012,\npričom z obsahu spisu a zápisu vyplýva, že ide o prvú poradu s klientom a prevzatie\nspisového materiálu a všetkých potrebných dokumentov súvisiacich s predmetným konaním,\npričom odmena za tento úkon je podľa § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom\ndo 30. júna 2013 obsiahnutá v ods. 1 písm. a/ (prevzatie a príprava zastúpenia alebo\nobhajoby vrátane prvej porady s klientom), za ktorý mu bola napadnutým uznesením\nkrajského súdu odmena priznaná.“\n\n11\n\nS prihliadnutím na citovanú časť napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd konštatuje, že jeho záver považuje za ústavne udržateľný, nevykazujúci znaky\narbitrárnosti ani zjavnej neodôvodnenosti. Odôvodnenie napadnutého uznesenia dalo jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na to, akými úvahami sa súd spravoval pri rozhodovaní o tom,\nprečo považoval rokovanie s klientom z 13. septembra 2012 za úkon právnej služby,\nza ktorý krajský súd odmenu už priznal. Aplikácia a výklad príslušných ustanovení\nprávneho predpisu preto podľa názoru ústavného súdu nemohli neprípustným spôsobom\nzasiahnuť do základného práva sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a ani\ndo jeho základného práva vykonávať povolanie alebo inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35\nods. 1 ústavy.\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou náhrady hotových výdavkov, ktoré\nneboli sťažovateľovi priznané, ústavný súd poukazuje na relevantnú časť odôvodnenia\nnajvyššieho súdu, v ktorej sa uvádza:\n„... advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových výdavkov\núčelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb\na pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas\nstrávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času. Takéto\nnáhrady ustanovenému advokátovi nepatria, nakoľko zo zoznamu advokátov Advokátskej\nkomory SR, ako a j zo všetkých písomností predkladaných advokátom vyplýva,\nže ustanovený advokát má sídlo aj v Bratislave (aj v Nitre), v dôsledku čoho nešlo\no poskytovanie advokátskych služieb a vykonávanie úkonov právnej služby v mieste, ktoré\nnie je sídlom advokáta. Z toho dôvodu nie je možné priznať mu náhradu cestovných\nvýdavkom z Nitry do Bratislavy a späť a náhradu za stratu času súvisiacich s týmto\núkonom.“\nV zmysle § 15 vyhlášky má advokát popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu\nhotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním\nprávnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné\n\n12\n\nvýdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času\n(§ 17).\nV súlade s § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste,\nktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi\nnáhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú\npolhodinu.\nAj keby ústavný súd akceptoval tvrdenie sťažovateľa, že ako advokát v Bratislave\nnikdy nemal sídlo, čo by v konečnom dôsledku spochybňovalo napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu z hľadiska nerešpektovania zákonných kritérií na priznanie náhrady\nhotových výdavkov podľa § 140 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku platného a účinného\ndo 31. decembra 2011, sťažovateľom namietané pochybenie najvyššieho súdu pri aplikácii\npríslušných ustanovení vyhlášky (§ 15 a § 17 vyhlášky) by zjavne nemalo ústavnú\nrelevanciu. Uplatňujúc východiská svojej doterajšej judikatúry, ústavný súd zastáva názor,\nže v danom prípade nejde o pochybenie takej intenzity, na základe ktorého by mohol\npo prípadnom prijatí sťažnosti reálne dospieť k záveru o porušení základného práva\nsťažovateľa na majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a základného práva podnikať a vykonávať\ninú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 ústavy. Opačný prístup k posudzovaniu námietky\nsťažovateľa by v konečnom dôsledku smeroval k spochybňovaniu ústavného postavenia\nústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) a vyúsťoval do jeho\nvnímania ako riadnej (príp. mimoriadnej) opravnej inštancie v rámci sústavy všeobecných\nsúdov.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti\nsťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa\nďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\n\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "advokát, advokácia-náhrada hotových výdavkov", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 431/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 431/2012 z 16. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-16", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fdf37345-7beb-4ceb-8554-f6712d22b54a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}