{"guid": "ussr:433f988f-2f18-4b59-ae00-2efd8e884d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.648.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 648/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 648/2015 z 6. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 648/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.648.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-10-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/433f988f-2f18-4b59-ae00-2efd8e884d8f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.648.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.648.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.648.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 648/2015­10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou,\nKováčska 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7 Co 4/2014 z 31. júla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n22. októbra 2014 osobne doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Marcelou\nGrancovou, Kováčska 28, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 7 Co 4/2014 z 31. júla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ bol účastníkom\nkonania vedeného Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n38 C 210/2007 v procesnom postavení odporcu, voči ktorému sa navrhovateľ (otec\nsťažovateľa) domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti určenej mu rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 26 C 24/2004 z 13. septembra 2004. Okresný súd rozsudkom\nsp. zn. 38 C 210/2007 zo 7. decembra 2009 rozhodol tak, že vyživovaciu povinnosť\nnavrhovateľa voči odporcovi zrušil s účinnosťou od 8. októbra 2007. Na základe\nsťažovateľom podaného odvolania krajský súd uznesením sp. zn. 7 CoP 339/2011\nz 29. decembra 2011 označené rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu\nna opätovné prerokovanie. Okresný súd následne rozsudkom č. k. 38 C 210/2007­169\nz 5. novembra 2013 (ďalej len „rozsudok z 5. novembra 2013“) zrušil vyživovaciu\npovinnosť navrhovateľa voči odporcovi s účinnosťou od 8. októbra 2007 a odporcu zaviazal\nnahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 755,90 €. O odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu z 5. novembra 2013 rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom, ktorým\noznačené rozhodnutie prvostupňového súdu vo výroku o zrušení vyživovacej povinnosti\nod 8. októbra 2007 potvrdil a výrok o náhrade trov konania tohto rozhodnutia zmenil tak,\nže účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV sťažnosti sťažovateľ okrem iného uvádza, že:\n„Sťažovateľ vo vyššie označenom konaní tvrdil, že vyživovacia povinnosť k nemu trvá\nvzhľadom na to, že pokračuje vo vzdelávaní na doktorandskom štúdiu dennou formou\nod augusta 2009, ktoré štúdium nadväzuje na predchádzajúce štúdium. Sťažovateľ ďalej\nv konaní tvrdil, že pre výkon povolania vysokoškolského pedagóga, je absolvovanie\nsúčasného štúdia nevyhnutnou podmienkou. V konaní sťažovateľ predložil potvrdenie\no tom, že od počiatku ide o štúdium denné, nie externé, že sa\nzúčastňuje prednášok a seminárov. Zároveň z uvedených potvrdení za jednotlivé\n\n2\n\nakademické roky vyplývajú náklady dochádzky, ktoré mu v súvislosti so štúdiom vznikajú.\nPotvrdenie obsahuje aj prehľad federálnych študentských pôžičiek, ktorými sú čiastočne\npokrývané náklady dochádzky. Z potvrdení je zrejmé, že z denného štúdia nemal sťažovateľ\nžiaden príjem, resp. mzdu. Z potvrdení vyplýva, že\n\nposkytla\n\nštudentovi ­ sťažovateľovi počas jednotlivých rokov štúdia pôžičky, ktoré bude musieť vrátiť\na zároveň tak, ako u iných študentov predpokladá finančnú podporu rodičov, teda de facto\npri štúdiu počíta s vyživovacou povinnosťou rodičov. Náklady dochádzky v akademickom\nroku sa pohybovali v rozpätí od 24.630 USD do 29.000 USD. Sťažovateľ z dôvodu výšky\nnákladov na dochádzku a dennej formy štúdia tvrdil, že výživné zo strany žalobcu\nje vzhľadom na svoju výšku len podporného charakteru a nie je dôvod pre jeho zrušenie.\nPosúdenie formy štúdia, nákladov spojených so štúdiom, prípadne príjmov sú zásadnými\nskutočnosťami pri rozhodovaní o tom, či je sťažovateľ schopný sám sa živiť v zmysle\nustanovenia § 62 zákona o rodine.“\nPodľa sťažovateľa prvostupňový súd aplikoval na vec vo vzťahu k posúdeniu\nzásadných skutočností týkajúcich sa štúdia na\n\nustanovenia\n\nzákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), a to § 54 ods. 11 a 18\ncitovaného zákona, podľa ktorých v spojení s «§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o dani z príjmov,\npodľa ktorého je štipendium príjem študenta, prvostupňový súd právne uzavrel, že\n„povinnosti interného doktoranda sa viažu len na 4 hodiny týždenne, čo umožňuje\nštudentovi si zabezpečiť popri štúdiu vhodnú prácu, hoc na polovičný úväzok...» a ktorý\n„evidentne upravuje podmienky doktorandského štúdia na území Slovenskej republiky a nie\nna území USA. V odôvodnení rozsudku mi tak chýba hlbšia úvaha prvostupňového súdu\nprečo sa rozhodol aplikovať slovenský právny predpis na štúdium vykonávané v USA...“.\nSťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho práv podľa ústavy a dohovoru došlo zo strany\nokresného súdu, ktorý „na denné štúdium v zahraničí aplikoval slovenskú právnu normu\nupravujúcu rozsah doktoranského štúdia na území Slovenskej republiky. Pri rozhodovaní\nteda nebolo rozhodujúce potvrdenie\n\no forme denného štúdia,\n\n3\n\npríjmoch a výdavkoch študenta, ale to, že v zmysle slovenskej právnej úpravy je\ndoktoranské štúdium na vysokej škole v rozsahu 4 hodín týždenne a sťažovateľ by mal\nobdržať štipendium vo výške 9. alebo 10. platovej triedy. So sťažovateľovou námietkou\narbitrárnosti aplikácie slovenskej právnej normy na štúdium v zahraničí spôsobom, akým to\nurobil prvostupňový súd, sa krajský súd nevysporiadal, čím sa sám stal porušovateľom\nsťažovateľovho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Právo sťažovateľa na súdnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 Ústavy SR, na\nspravodlivé súdne konanie zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8 bolo rozsudkom Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7 Co 4/2014­191 zo dňa 31. 07. 2014 porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 7 Co 4/2014­191 zo dňa 31. 07. 2014 a vracia vec Krajskému súdu v Košiciach na\nďalšie konanie. Krajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto\nkonania.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak.\n4\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ odôvodňuje porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku stotožnil\ns (podľa jeho názoru) arbitrárnou aplikáciou vnútroštátnej právnej úpravy pri posudzovaní\nformy štúdia a nákladov spojených so štúdiom ako skutočnosťami, ktoré majú zásadný\nvýznam pri rozhodovaní o tom, či je sťažovateľ schopný sám sa živiť v zmysle § 62 zákona\nč. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, okresným súdom, a preto je aj napadnuté rozhodnutie krajského súdu arbitrárne\na neodôvodnené.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nV obsahu práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\n\n5\n\nK sťažovateľom namietanej arbitrárnosti a neodôvodnenosti napadnutého rozsudku\nkrajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu (IV. ÚS 115/03).\nV súvislosti s námietkou sťažovateľa ústavný súd považuje za potrebné poukázať\nna svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom možno uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 176/03).\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\n6\n\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver\no zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp.\nústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nV podstatnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa uvádza:\n„Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu\npredchádzalo podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2\nO. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo vzťahu\nk zrušeniu vyživovacej povinnosti žalobcu voči žalovanému dostatočne zistil skutkový stav,\nposúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a vo veci správne a zákonne\nrozhodol, keď žalobe žalobcu vyhovel. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje\nso závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia\ndodáva, že z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutia\no výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je\nzmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Zmenou pomerov v zmysle citovaného\nzákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej\nstrane, t. j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho\nrozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť\no zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie\no výživnom. Z ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine o vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov\ntrvá do tej doby, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť. Ide o najobvyklejší dôvod zániku\nvyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu patriaci k dôvodom, ktoré nepôsobia samy o sebe,\nale iba ako podklad pre rozhodnutie súdu. Podmienka stanovená pre zrušenie vyživovacej\n7\n\npovinnosti je v zákone definovaná ako schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo. Táto\nschopnosť nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice, konkrétne ani\nna dosiahnutie plnoletosti. Schopnosť dieťaťa, aby sa živilo samo je závislé na tom, kedy sa\ndieťa stane spôsobilým hradiť svoje odôvodnené potreby. Pre stanovenie momentu, kedy\nvyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu zaniká, je podstatné, kedy dieťa nadobudlo všetky\nschopnosti samé sa živiť, za ktoré sa tradične akceptuje ukončenie štúdia, keďže dieťa\nzískalo všetky predpoklady na uplatnenie sa v pracovnom pomere. Nie je podstatné, či dieťa\naj v skutočnosti do pracovného pomeru nastúpi. V takomto prípade je potrebné vyhodnotiť\ndôvody, pre ktoré dieťa aj napriek nadobudnutiu všetkých schopností samé sa živiť žiaden\npríjem nedosahuje. V sporovom konaní, ktorým nepochybne je konanie o zmenu výživného\npre plnoleté dieťa, platí takzvaná prejednacia zásada, čo znamená, že súd vychádza len\nzo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli a\ntáto zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom\nsporového konania vyplývajú z ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p. Dôkazná povinnosť\nznamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy. Ak navrhnuté\ndôkazy súd vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené účastníkom, možno\nskonštatovať, že účastník uniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, čo má\nza následok jeho úspech v konaní. Prejednacia zásada teda predstavuje istý stimul\npre účastníkov konania, pretože v prípade, ak zostanú pasívny a nepreukážu svoje tvrdenia,\nmôže im to priniesť negatívne dôsledky v konaní, napríklad prehru v spore. Inak povedané,\núčastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ\nsvojho rozhodnutia. V danom prípade žalovaný v odvolaní namietal, že štúdium\nna Masarykovej univerzite v Brne ukončil až v januári 2009, a nie dňa 30. 06. 2007 ako to\nv napadnutom rozsudku uviedol súd prvého stupňa, nakoľko na univerzite\nštudoval len v rámci výmenného pobytu počas štúdia na univerzite v Brne. Odvolací súd\nv tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetné konanie je sporovým konaním, kde sa uplatňuje\npráve prejednacia zásada, preto dôkazná povinnosť týkajúca sa preukázania dátumu\nukončenia štúdia spočívala na žalovanom, ktorý v konaní predložil len potvrdenie\n(USA) o jeho zaradení na doktorandské štúdium a žiadnym spôsobom\nnezdokladoval štúdium a jeho ukončenie na Masarykovej univerzite v Brne. Navyše diplom\n8\n\nzo dňa 11. 05. 2007, ktorý žalovaný získal na\n\npredložil v konaní\n\nžalobca. Z tohto dôvodu je neopodstatnená odvolacia námietka žalovaného, že získanie\ndiplomu v rámci výmenného pobytu neznamená ukončenie riadneho vysokoškolského\nštúdia. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že absolvovanie denného\ndoktorandského štúdia je podmienkou získania práce vysokoškolského pedagóga na\nuniverzite v\n\n, odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sú pre\n\nnadobudnutie schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť dané podmienky ukončením jedného\nštúdia najvyššieho stupňa a z tohto hľadiska nie je relevantné napríklad ďalšie štúdium na\nvysokej škole, ktoré nie je riadnym pokračovaním v štúdiu. Doktorandské štúdium preto\nmožno považovať za nadstavbové štúdium, ktoré nie je sústavnou prípravou na budúce\npovolanie. Z tohto dôvodu súd správne zrušil vyživovaciu povinnosť žalobcu k žalovanému\nku dňu podania návrhu t. j. 8. 10. 2007. Odvolací súd považuje za neopodstatnenú aj\nodvolaciu námietku žalovaného, že súd prvého stupňa nezisťoval príjem jeho manželky a\njeho návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere zamietol. Vzhľadom na sporový\ncharakter tohto konania totiž nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať majetkové\npomery ani príjem manželky žalovaného, ale bolo práve povinnosťou žalovaného preukázať\nsúdu tieto skutočnosti. Uvedené okolnosti však žalovaný nepreukázal ani v odvolacom\nkonaní napriek tomu, že súdom prvého stupňa bol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., že\nvšetky dôkazy a skutočnosti musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,\nktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené\nneskôr súd neprihliada. Tieto skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr môžu byť odvolacím\ndôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť\ndo rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a O. s. p.). K odvolacej námietke žalovaného,\nže z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že jeho\nmanželstvo uzavreté v zahraničí je platné aj na území Slovenskej republiky, keďže nie je\nzapísané v osobitnej matrike, odvolací súd uvádza, že zápis uzavretia manželstva štátnych\nobčanov SR na území cudzieho štátu do osobitnej matriky podľa ust. § 23 zákona\nč. 154/1994 Z. z. a vystavenie sobášneho listu nie je predpokladom platnosti uzavretia\nmanželstva. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa správne prihliadal na to, že žalovaný uzavrel\nmanželstvo, pričom Zákon o rodine spája s touto skutočnosťou zánik vyživovacej povinnosti\n9\n\nrodičov k dieťaťu, keďže vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi má prednosť pred\nvyživovacou povinnosťou rodičov k deťom. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zrušení vyživovacej povinnosti žalobcu\nvoči žalovanému podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny.“\nÚstavný súd pri preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 250/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 5. novembra 2013\ns prihliadnutím na charakter kľúčovej námietky sťažovateľa, a v tejto súvislosti poukazuje na\npodstatnú časť jeho odôvodnenia, v ktorej sa uvádza:\n«Ak sa odporca sám rozhodol pre výkon povolania vysokoškolského pedagóga,\npre ktoré sa vyžaduje dosiahnutie vyššej formy vzdelania tzv. tretieho stupňa formou\ndoktorandského štúdia, tak musel si byť vedomý, že tretí stupeň vzdelania sa\nuž podľa zákona o rodine nepovažuje za prípravu na budúce povolanie a toto doplnkové\nštúdium nie je relevantné pre získanie možnosti a schopnosti sa samostatne živiť. V tejto\nsúvislosti súd poukazuje na rozdiel medzi dosiahnutím „schopnosti sa samostatne živiť“\na dosiahnutím schopnosti získať „výhodnejšiu pracovnú pozíciu“, pričom pre dosiahnutie\nschopnosti\n\nsa\n\nsamostatne\n\nživiť\n\nsa\n\nvyžaduje\n\nukončenie\n\nstredoškolského,\n\nalebo\n\naj vysokoškolského štúdia (I. a II. stupeň) a získaním kvalifikačných predpokladov pre\nvýkon povolania, čo predpokladá riadne ukončenie štúdia predpísanou záverečnou skúškou.\nAvšak v 2. prípade, pre dosiahnutie schopnosti získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu vo\nsvojom odbore sa vyžaduje okrem získania kvalifikačných predpokladov pre výkon\npovolania ukončením riadneho stredoškolského, či vysokoškolského štúdia (I. a II. stupňa)\n\n10\n\naj ďalšie, doplnkové odborné vzdelávanie, založené na súčasnom stave vedeckého poznania\nuž na vyššej, nadstavbovej úrovni (nad riadnym vysokoškolských štúdiom) vlastnými\nvedeckými a odbornými prácami, napr. štúdiom doktorandského štúdia. ... rozhodujúcou\nskutočnosťou pre zánik vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi nastala\nmomentom ukončenia riadneho vysokoškolského štúdia dňa 30. 6. 2007, čím odporca\nnadobudol schopnosť sa samostatne živiť, druhou dôležitou skutočnosťou pre zánik\nvyživovacej povinnosti navrhovateľa je uzavretie manželstva odporcom (1. 5. 2008)\na narodenie dieťaťa, čím sa sám stal živiteľom rodiny a čím jemu vznikla mu vyživovacia\npovinnosť voči jeho vlastnej rodine, ale súčasne mu voči manželke vznikol nárok\nna vyživovaciu povinnosť, ktorá má prednosť pred vyživovacou povinnosťou od rodiča\n(navrhovateľa) a treťou podstatnou zmenenou okolnosťou pre zánik vyživovacej povinnosti\nnavrhovateľa avšak na strane navrhovateľa je uzavretie manželstva navrhovateľa\na narodenie detí z druhého manželstva, z ktorých jedno je maloleté (13 r.) a druhé plnoleté\n(18 r.).»\nÚstavný súd považuje za diskutabilnú aplikáciu vnútroštátneho právneho predpisu\n(zákona o vysokých školách) okresným súdom (a na jej základe formulovaný právny názor,\npodľa ktorého „doktoranské štúdium na vysokej škole v rozsahu 4 hodín týždenne,\nčo umožňuje študentovi si zabezpečiť popri štúdiu vhodnú prácu a sťažovateľ by mal obdržať\nštipendium vo výške 9. alebo 10. platovej triedy“), a to najmä vzhľadom na zásadu\nteritoriálnej pôsobnosti právnych noriem, ktorá vylučuje aplikáciu príslušných ustanovení\nzákona o vysokých školách na právne vzťahy vyplývajúce z vysokoškolského štúdia tretieho\nstupňa vykonávaného na vysokej škole v Spojených štátoch amerických (§ 2 ods. 2 a 5\nzákona o vysokých školách).\nNapriek uvedenému, zohľadňujúc ústavne akceptovateľný právny záver vyjadrený\nv rozsudku okresného súdu z 5. novembra 2013, podľa ktorého je potrebné rozlišovať medzi\ndosiahnutím „schopnosti sa samostatne živiť“ a dosiahnutím „schopnosti získať výhodnejšiu\npracovnú pozíciu“ (pričom v prípade vysokoškolského štúdia tretieho stupňa ide zjavne\no dosiahnutie schopnosti získať výhodnejšiu pracovnú pozíciu), ústavný súd považuje\n\n11\n\nzjavne spochybniteľnú „arbitrárnu aplikáciu vnútroštátnej právnej úpravy“ za indiferentnú\nz hľadiska kľúčového záveru okresného súdu, podľa ktorého odporca (sťažovateľ) nadobudol\nschopnosť samostatne sa živiť momentom ukončenia riadneho vysokoškolského štúdia.\nNavyše ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že posudzovanie doktorandského štúdia pre\núčely určenia vyživovacej povinnosti rodiča voči dieťaťu nebolo vo veci sťažovateľa jedinou\na rozhodujúcou okolnosťou pre záver o zásadnej zmene pomerov, z ktorých vychádzalo\npôvodné rozhodnutie okresného súdu o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči\nsťažovateľovi (vznik vyživovacej povinnosti medzi manželmi, ktorá predchádza vyživovacej\npovinnosti medzi rodičmi a deťmi, pozn.).\nNa základe uvedeného ústavný súd aj pri akceptovaní tvrdenia sťažovateľa, že\nkrajský súd sa nevysporiadal s jeho odvolacou argumentáciou týkajúcou sa „arbitrárnej\naplikácie právnej normy okresným súdom“, zastáva názor, že tento nedostatok\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu nebol spôsobilý na to, aby mohol\nsťažovateľovi privodiť ujmu na jeho právach.\nZohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, ústavný súd zastáva názor,\nže napadnutý rozsudok krajského súdu nie je svojvoľný, keďže právne závery v ňom\nuvedené nie sú v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobené v zrejmom omyle a v nesúlade\ns platnou právnou úpravou. Ústavný súd za týchto okolností nemá ústavne relevantný dôvod\na ani oprávnenie na to, aby prehodnocoval závery krajského súdu. Ústavný súd zastáva\nnázor, že krajský súd sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,\na do odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol postup, akým dospel k tomuto rozhodnutiu.\nV nadväznosti na námietku sťažovateľa ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú\njudikatúru, podľa ktorej všeobecný súd nemusí dať v odôvodnení svojho rozhodnutia\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(m. m. I. ÚS 241/07). Nevysporiadanie sa s argumentáciou sťažovateľa o arbitrárnej\n12\n\naplikácii zákona o vysokých školách, nemôže podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru\no ústavnej neakceptovateľnosti sťažnosťou napadnutého rozhodnutia krajského súdu, ktorý\nby zároveň zakladal dôvod na vyslovenie porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy či práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. októbra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "vyživovacia povinnosť-výživné", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ba5ed396-afac-47fe-b6cd-875ec029f17a:f42a0437-39c1-4d67-9b28-99c9ccc7e91a", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4312216786.2", "spisova_znacka": "7Co/4/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/4/2014 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4312216786.2"}, {"guid": "8d1aee5b-9051-48e3-987e-62d49458a732:d0a586ef-6d84-4da2-a64b-bb043442886e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2011:7107224154.1", "spisova_znacka": "7CoP/339/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 7CoP/339/2011 z 28. 12. 2011", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2011-12-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7107224154.1"}], "citovane_v": [{"guid": "e18d4689-7cc2-4144-b979-8beb37c175bc:74255e14-b31a-44ec-b95b-cf47e60b74c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5920201287.3", "spisova_znacka": "7CoP/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/2/2021 z 6. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-04-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5920201287.3"}, {"guid": "e18d4689-7cc2-4144-b979-8beb37c175bc:7344d495-6677-4260-9750-ba3d1953e2c6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5920201287.3", "spisova_znacka": "7CoP/2/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7CoP/2/2021 z 6. 4. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-04-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5920201287.3"}, {"guid": "a5c8c8f0-6d5e-43de-b846-27b67a0e9f80:36d8bbe3-0256-4725-80d8-2c145acc20ad", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2025:7125209720.1", "spisova_znacka": "18Pc/21/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 18Pc/21/2025 z 1. 9. 2025", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2025-09-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2025:7125209720.1"}, {"guid": "c9262a29-8dec-49c3-8710-57e35b5d62a4:22cac6e8-ae61-4c60-8a94-baf0f50d386e", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6925201979.2", "spisova_znacka": "23Pc/15/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 23Pc/15/2025 z 20. 6. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6925201979.2"}, {"guid": "4fe8afdd-05ec-41e9-9951-04541ff6cfa1:340997e2-1a1b-49c8-8bac-7527dd2f4f51", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2025:4124207330.5", "spisova_znacka": "24Pc/29/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 24Pc/29/2024 z 6. 2. 2025", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2025-02-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2025:4124207330.5"}, {"guid": "8b9c3a83-1381-45d0-a69d-0f8c4df2ffcf:46449d53-21b5-477d-9c9a-ac751ca8c37d", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2025:6924204745.4", "spisova_znacka": "23Pc/25/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 23Pc/25/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2025:6924204745.4"}, {"guid": "53d697ba-6061-4c86-ae35-14d512086003:e0ba8d5b-bbd1-4f5b-a7bd-4ef10b190d33", "ecli": "ECLI:SK:OSRS:2024:6924203171.2", "spisova_znacka": "23Pc/15/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 23Pc/15/2024 z 6. 9. 2024", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2024-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSRS:2024:6924203171.2"}]}