{"guid": "ussr:0592d4c9-80dc-4a48-a834-b94c3b267716", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.670.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 670/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 670/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 670/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.670.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0592d4c9-80dc-4a48-a834-b94c3b267716", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.670.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.670.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.670.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 670/2015­18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nVipax SK, s. r. o., Mierová 9, Štúrovo, právne zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Nyúlom,\nAdvokátska kancelária, Kpt. Jaroša 4, Levice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 15 Cob 119/2014­113\nz 21. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Vipax SK, s. r. o., o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Vipax SK, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n15 Cob 119/2014­113 z 21. apríla 2015 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že na základe odvolania sťažovateľky bol\nnapadnutým rozsudkom v napadnutej časti potvrdený rozsudok Okresného súdu Nové\nZámky (ďalej len „okresný súd“) č. k. 14 Cb 17/2013­78 z 29. apríla 2014. Napadnutý\nrozsudok bol doručený právnemu zástupcovi sťažovateľky 5. mája 2015. Spor sa týka\nobchodnoprávnej veci, konkrétne žaloby sťažovateľky o zaplatenie časti kúpnej ceny za\ndodaný tovar proti žalovanej obchodnej spoločnosti Progres – HL, s. r. o., v prvom rade\na fyzickej osobe\n\nv druhom rade.\n\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutým rozsudkom došlo k porušeniu jej ústavných\npráv z týchto dôvodov: «Napadnutým rozsudkom odporcu súd prvého stupňa rozhodol\no uplatnenom nároku sťažovateľa na zaplatenie sumy 10.130,90 € s príslušenstvom tak, že\nkonanie proti žalovanému v 2. rade zastavil, konanie o zaplatenie 130,90 € s príslušenstvom\nzastavil, vo zvyšku žalobu proti žalovanému v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. zamietol,\nžalovanému v 2. rade náhradu trov nepriznal s tým, že o trovách konania voči žalovanému\nv 1. rade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\nSťažovateľ rozsudok súdu prvého stupňa napadol odvolaním o ktorom odporca\nrozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil.\nVšeobecné súdy podľa vykonaného a zisteného skutkového stavu mali preukázané, že\nv roku 2009 na základe objednávky žalovaného zo dňa 6.5.2009 spoločnosť DUOVERZIO\ns.r.o. (od 12.7.2012 po zmene obchodného mena DUOLUX s.r.o.) a žalovaný v 1. rade\nPROGRES ­ HL s.r.o. uzavreli ústne kúpnu zmluvu podľa § 409 a nasl. Obchodného\nzákonníka, predmetom ktorej boli dodávky stožiarov pre akciu ­ rekonštrukcia verejného\nosvetlenia v Žiari nad Hronom. Žalovaný v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. splatnú kúpnu\ncenu za dodaný tovar v sume 10.000,­ € nezaplatil a na základe písomnej dohody z 9.8.2010\nvznikol žalovanému v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty\nv sume 10.000,­ €, ktorú žalovaný v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. platne a účinne započítal.\nPostupca DUOVERZIO s.r.o. uplatnenú pohľadávku zmluvou postúpila na postupníka\nVipax s.r.o. so sídlom Sliačska 10, 831 02 Bratislava,\n\n. Sťažovateľ je\n\nuniverzálnym právnym nástupcom postupníka Vipax s.r.o. z dôvodu zlúčenia dvoch\nspoločností Vipax s.r.o. a VIPAX SK s.r.o. Sťažovateľ univerzálne právne nástupníctvo\n2\n\npreukázal odporcovi na pojednávaní dňa 31.3.2015, napriek tejto skutočnosti v\nnapadnutom rozsudku odporca stále uvádza ako žalobcu Vipax s.r.o., ktorá spoločnosť už v\nčase vyhlásenia napadnutého rozsudku bola vymazaná z obchodného registra.\nSúd prvého stupňa na strane 9. svojho rozsudku uvádza, že v prejednávanom spore\nvšak súd považoval za preukázané, že žalovaný tento prejav urobil aj výslovne, v konaní\npresne nezistený deň voči spoločnosti DUOVERZIO s.r.o. (a to najmä z výpovede svedka\nv aktuálnom čase zamestnanca spoločnosti DUOVERZIO s.r.o.).\nOdporca sa neodchýlil od skutkového zistenia súdu prvého stupňa a v napadnutom\nrozsudku vychádzal z právneho názoru, že je nepochybné, že na právne relevantné\nzapočítanie je vyžadovaný prejav, avšak tento prejav nie je zákonom bližšie špecifikovaný.\nMôže sa teda jednať o rôznu formu prejavu realizovanú rôznymi technickými prostriedkami.\nSúd pri vyhodnocovaní dôkaznej presvedčivosti musí vychádzať z konkrétneho špecifického\nprípadu, pričom v danom prípade je viacero okolností, ktoré nasvedčujú tomu, že\nk jednostrannému započítaciemu prejavu zo strany žalovaného v 1. rade došlo. S poukazom\naj na výpoveď svedka\n\nje možné dospieť k záveru, že k právne relevantnému\n\nzapočítaniu došlo s následkom zániku vzájomných pohľadávok. ...\nZ uvedenej svedeckej výpovede vyplýva, že svedok o vzájomnom započítaní nič nevie\na existenciu prejavu vôle vzájomného započítania nepotvrdil a preto sú skutkové zistenia\noboch všeobecných súdov nesprávne. Poukazujem na to, že všeobecné súdy vo svojich\nrozsudkoch neuviedli konkrétne odpovede svedka na položené otázky, z ktorých by vyplýval\nprejav žalovaného v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. smerujúci k vzájomnému započítaniu\npohľadávok. V tomto smere sú rozsudky oboch všeobecných súdov nepresvedčivé,\nnedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné pre neuvedenie rozhodujúcich skutočností.\nSťažovateľ zastáva právny názor, že z vykonaného dokazovania ­ svedeckej výpovede\nnevyšlo najavo, že žalovaný v 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. urobil prejav\nsmerujúci k vzájomnému započítaniu pohľadávok.\nSťažovateľ v bode 2) svojho odvolania namietal, že skutkové zistenie nemá oporu\nvo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných\ndôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na\nrozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania\n3\n\nnajavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli\nv konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu\nvo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli\nvýznamné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci. Z výpovede svedka\nnevyplýva, že voči nemu konateľ žalovaného v 1. rade PROGSE HL, s.r.o.\nprejavil jednostranne započítať pohľadávku žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty.\nSvedok\n\nvo svojej výpovedi minimálne trikrát uviedol, že o započítaní nič\n\nnevie. Sťažovateľ navrhol, aby odporca ako odvolací súd zopakoval výsluch\na odchýlil sa od skutkového zistenia súdu prvého stupňa. Odporca výsluch svedka\nnezopakoval a zaťažil tým svoje rozhodnutie takou vadou, ktorá mala\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nSkutkové zistenia oboch všeobecných súdov o preukázaní prejavu žalovaného\nv 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. smerujúceho k vzájomnému započítaniu pohľadávok na\nzáklade výpovede svedka\n\nnekorešpondujú s tým, čo svedok povedal\n\na z dôvodu absencie skutkových zistení o existencii započítacieho prejavu žalovaného\nv 1. rade PROGRES ­ HL s.r.o. sú právne závery všeobecných súdov nesprávne. Všeobecné\nsúdy opreli svoje rozhodnutia o také skutkové zistenia, ktoré svedok nepovedal a boli\nvýznamné ­ jediné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a tým zasiahli do práva\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie. Protirečivosť vyhodnotenia svedeckej výpovede\ndosahuje taký stupeň svojvoľnosti, ktorý má z hľadiska ochrany\nzákladného práva na súdnu ochranu už ústavný význam.\nProtirečivé a svojvoľné vyhodnotenie výpovede svedka\n\nobomi\n\nvšeobecnými súdmi viedlo k tomu, že tieto súdy prijali právne závery v rozpore s právnym\nzákladom zmluvných vzťahov založených medzi sťažovateľom a žalovaným v 1. rade\nohľadom zániku pohľadávky sťažovateľa jednostranným započítaním žalovaného v 1. rade\nústne adresovaným svedkovi\n\n.»\n\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo obchodnej spoločnosti VIPAX SK s.r.o. so sídlom Mierová 9,\n943 01 Štúrovo,\n4\n\n, podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\n\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/119/2014­113 zo dňa\n21.4.2015 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 15Cob/119/2014­113 zo dňa 21.4.2015 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\n\n5\n\njeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nIII.\n6. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n7. Podľa princípu subsidiarity ústavný súd poskytuje ochranu základným právam\na slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nÚstavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou, že všeobecné\nsúdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je ochrana\nzákladných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o sťažnosti subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany\nzákladných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť (porov. I. ÚS 20/02,\nIII. ÚS 152/03).\n8. Na základe sťažnosti, priložených listinných dôkazov k sťažnosti a vlastnej\nzisťovacej činnosti ústavného súdu je zrejmé, že sťažovateľka namieta arbitrárnosť prijatých\nzáverov (odôvodnenia) krajského súdu v napadnutom rozsudku, avšak ku dňu podania\nsťažnosti ústavnému súdu nepodala cestou okresného súdu proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, o ktorom by bol povinný a oprávnený rozhodnúť Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).\n9. Na tomto mieste sa žiada konštatovať, že ústavný súd rešpektuje koncepciu\nopravných prostriedkov, tak ako si ju nastaví najvyšší súd, ak je to v medziach ústavy\n6\n\n(porov. II. ÚS 398/08). Ústavný súd poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že časť senátov\nnajvyššieho súdu akceptuje (silnú) nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre\nnedostatok odôvodnenia ako dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho\nporiadku (porov. II. ÚS 647/2014, bod 23; porov. Gyarfáš, J. Zakladá nedostatočné\nodôvodnenie rozhodnutia odňatie možnosti konať pred súdom? Lexfórum 27. októbra 2014,\ndostupné na http://www.lexforum.sk/512), avšak iné senáty najvyššieho súdu zastávajú\nopačný právny názor.\n10. Ústavný súd nechce artikulovať sympatie k jednému alebo druhému z právnych\nnázorov senátov najvyššieho súdu, ale v situácii, keď väčšina najvyššieho súdu rozhoduje\nrozdielne od 17 rokov starého, hoc zjednocujúceho a možno dogmaticky správneho\nrozhodnutia č. R 111/98, by bolo namieste v záujme právnej istoty účastníkov konaní pred\nvšeobecnými súdmi [v smere jasného zodpovedania otázky možnosti podať z dôvodu\nnamietaného arbitrárneho odôvodnenia dovolanie opierajúce sa o § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku] hľadanie riešenia v pracovniach najvyššieho súdu, keďže\nústavný súd nemôže zjednocovať nekonzistentnú judikatúru najvyššieho súdu.\n11. V zmysle už popísaných konklúzií možno uzavrieť, že právny poriadok\nSlovenskej republiky [t. j. s ohľadom na dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s judikatúrou najvyššieho súdu k aplikácii tohto dovolacieho\ndôvodu] poskytuje sťažovateľke účinný právny prostriedok ochrany jej základných práv\na slobôd, ktorý sťažovateľka mohla vzhľadom na nejednoznačnosť judikatúry najvyššieho\nsúdu k dovolaciemu dôvodu podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku v spojení\ns\n\nnámietkou\n\no arbitrárnom\n\nodôvodnení\n\ndruhostupňového\n\nsúdneho\n\nrozhodnutia\n\n(v sťažovateľkinej veci ide o námietku arbitrárneho odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu) využiť (t. j. podať dovolanie). Inak povedané, v tejto chvíli sa sťažnosť\npodaná ústavnému súdu javí byť predčasne podaná, keďže existuje iný orgán verejnej moci\n(najvyšší súd) oprávnený poskytnúť ochranu sťažovateľkiným základným právam\na slobodám.\n\n7\n\n12. Reflektujúc takto pertraktované závery ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25\nods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre neprípustnosť.\n13. V závere ústavný súd zdôrazňuje právny názor, ktorý opakovane vo svojej\njudikatúre vyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva\nz 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä\njeho body 51, 53, 54) a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho\nsúdu o dovolaní (t. j. napr. odmietnutí dovolania) bude sťažovateľke lehota na podanie\nsťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému rozsudku) krajského súdu (porov. napr.\nIII. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "cena-kúpna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 647/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 647/2014 z 30. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-30", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:09e38d34-e33c-403b-a945-0b47995fdeb9"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "b1a28ddb-f178-4ffe-be0d-83c73fa052d4:44d9271a-3ead-4b06-90e7-19dcea2ef04c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4412225532.3", "spisova_znacka": "15Cob/119/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Cob/119/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4412225532.3"}, {"guid": "be377b95-e5ba-448a-86c1-8b05cde9674a:fa87b129-1680-4123-8fde-d16271100e98", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cb/17/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 14Cb/17/2013 z 29. 4. 2014", "sud": "Okresný súd Nové Zámky", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/be377b95-e5ba-448a-86c1-8b05cde9674a:fa87b129-1680-4123-8fde-d16271100e98"}], "citovane_v": []}