{"guid": "ussr:92921b9e-790a-4308-b9c9-fde7e8b10421", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 671/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 671/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 671/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/92921b9e-790a-4308-b9c9-fde7e8b10421", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.671.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 671/2014­34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti obchodnej spoločnosti WM Consulting\n& Communication, s. r. o., Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, zastúpenej JUDr. Romanom\nKvasnicom, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 506/2002, za účasti\nOkresného súdu Nové Zámky, a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti WM Consulting & Communication, s. r.\no., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové\nZámky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 506/2002 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresný\n\nsúd\n\nNové\n\nZámky\n\nje\n\npovinný\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nWM Consulting & Communication, s. r. o., uhradiť trovy konania v sume 340,89 € (slovom\ntristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Romana\nKvasnicu, Advokátska kancelária, Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014\ndoručená sťažnosť WM Consulting & Communication, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľ“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej\nlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 506/2002.\nNávrhom na vykonanie exekúcie z 18. februára 2002 sa pôvodný veriteľ –\n,\n\n(ďalej len „pôvodný veriteľ“ alebo „pôvodný\n\noprávnený“), domáhal vymoženia pohľadávky v sume 113 980 Sk (3 783,44 €)\ns príslušenstvom priznanej platobným rozkazom okresného súdu sp. zn. Ro 1391/2000\nz 18. októbra 2000 voči povinnej v 1. rade\n, povinnému v 3. rade\n\n, povinnému v 2. rade\na povinnému vo 4. rade\n\n(spolu ďalej len „povinní“).\nZmluvou o postúpení pohľadávok z 15. decembra 2010 postúpil pôvodný oprávnený\nsťažovateľovi pohľadávku, ktorá je predmetom napadnutého exekučného konania. Na tomto\nzáklade sťažovateľ zaslal okresnému súdu návrh na zmenu účastníka konania.\n2\n\nOkresný súd uznesením č. k. 10 Er 506/2002­64 z 3. augusta 2011 pripustil\ndo konania vstup sťažovateľa na strane oprávneného na miesto pôvodne oprávneného.\nSťažovateľ namieta, že okresný súd „po dobu dlhšiu ako 18 mesiacov nezabezpečil\nprávoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia“, preto mu zaslal 15. februára 2013 žiadosť\no prijatie opatrení umožňujúcich doručenie rozhodnutia súdu povinným.\nOkresný súd na predmetnú žiadosť nereagoval, preto sťažovateľ podal predsedovi\nokresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na ktorú okresný\nsúd reagoval podaním zo 6. decembra 2013, v ktorom „iba konštatoval, že predmetné\nuznesenie nebolo možné doručiť povinnému v 3. rade, ktorý zomrel, pričom dedičovi po\nzomrelom povinnom v 3. rade bolo uznesenie doručované dňa 14. 11. 2013. V odpovedi\nbolo súčasne uvedené, že po vrátení doručenky bude právoplatnosť uznesenia vyznačená\nbezodkladne.“.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Súčasný protiprávny stav spočíva v tom, že Okresný súd síce pripustil zmenu\núčastníka konania na strane oprávneného, avšak nevykonal plynule opatrenia na doručenie\nrozhodnutia súdu povinným, čím predmetné uznesenie do dnešného dňa nenadobudlo\nprávoplatnosť a vykonateľnosť, aj napriek skutočnosti, že v odpovedi bolo uvedené,\nže uznesenie bolo doručované aj dedičovi po zomrelom povinnom v 3. rade. Sťažovateľ\nsa týmto postupom Okresného súdu dostal do právneho stavu neistoty, z dôvodu prieťahov\nv konaní spôsobenými prvostupňovým Okresným súdom. Táto skutočnosť má za následok\naj stav, kedy exekútor nemôže ďalej vykonávať úkony potrebné na vymoženie pohľadávky\nv prospech skutočného veriteľa, ktorým je aktuálne sťažovateľ. Konanie o rozhodovaní\nčiastkovej otázky právneho nástupníctva na strane oprávneného, trvá od 19. 04. 2011,\nt. j. už vyše troch rokov.\nSťažovateľ má za to, že doterajšia dĺžka konania o tejto čiastkovej otázke\nje ovplyvnená iba nečinnosťou Okresného súdu, ktorý adekvátne nereaguje na žiadne\n3\n\npísomne doručené podania sťažovateľa. Následky tejto skutočnosti, ktoré spôsobil svojou\nnečinnosťou orgán, ktorého úlohou je práve ochrana zákonnosti, vyvoláva v sťažovateľovi\nstratu dôvery k tomuto orgánu a najmä bráni uspokojeniu pohľadávky sťažovateľa, v pozícií\nnového veriteľa, a to aj napriek tomu, že je držiteľom exekučného titulu. Jeho postavenie\noprávneného z exekúcie vedenej pod sp. zn. 10 Er/506/2002 (EX 145/2002), je vo vzťahu\nk exekútorovi závislé od rozhodnutia Okresného súdu, na ktoré je naviazané aj reálne\nuspokojenie jeho pohľadávky a tým aj vymožiteľnosť jeho súdom už raz priznaného práva.\nSťažovateľ považuje nečinnosť Okresného súdu za vážny zásah do svojich majetkových práv\na nevidí žiadnu inú možnosť ako sa domôcť nápravy, okrem podania sťažnosti na ústavný\nsúd.\nSťažovateľ sa aktívne domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní a vyčerpal\nvšetky adekvátne prostriedky, na nastolenie právnej istoty svojho postavenia v predmetnom\nspore, majúc na mysli žiadosť zo dňa 15. 02. 2013, ako aj sťažnosť na prieťahy v konaní\nzo dňa 07. 11. 2013. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd, t. j. do dňa\n30. 06. 2014, ubehlo už celkom 16 mesiacov od prvotného úkonu sťažovateľa, ktorým\nsa na Okresnom súde Nové Zámky domáhal nápravy nečinnosti Okresného súdu. Hoci\nOkresný súd vydal uznesenie, ktorým pripustil zmenu účastníka konania na strane\noprávneného, avšak skutočnosť, že predmetné rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné\na vykonateľné bráni tomu, aby sťažovateľ mohol uplatňovať právo, vyplývajúce\nz exekučného titulu. V tejto súvislosti si dovoľujeme upozorniť, že Okresný súd spôsobuje\nsťažovateľovi stav právnej neistoty a najmä nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojich\nmajetkových, a už skôr judikovaných práv. Sťažovateľ je a aj bol v priebehu celého konania\npripravený poskytnúť akúkoľvek súčinnosť, ktorú by Okresný súd vyžadoval na rozhodnutie\no podanom návrhu na zmenu účastníka konania, no do dnešného dňa nebol k ničomu\nvyzvaný.“\nVzhľadom na tieto skutočnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto\nrozhodol:\n\n4\n\n„Okresný súd Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er/506/2002 porušil\nzákladné právo [sťažovateľa] zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj...\nprávo... podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru...\nOkresnému súdu Nové Zámky v konaní, vedenom pod sp. zn. 10 Er/506/2002\nprikazuje konať bez zbytočných prieťahov.\n[Sťažovateľovi]...\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\n1.000,00 Eur..., ktoré... je Okresný súd Nové Zámky povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresný súd Nové Zámky je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania\nk rukám právneho zástupcu sťažovateľa v sume 340,89 €... v lehote pätnástich dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodňuje\ntým, že prieťahy v napadnutom konaní mu spôsobujú „trvalý stav právnej neistoty,\nnemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky konania a tiež majetkovú ujmu\nspočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky... V tejto\nsume sťažovateľ zohľadnil najmä dĺžku zbytočných prieťahov v konaní a s nimi spojenú\nnemajetkovú ujmu sťažovateľa spočívajúcu v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery\nv efektívne poskytnutie súdnej ochrany v predmetnej veci.“.\nPo predbežnom prerokovaní ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 671/2014\nz 9. októbra 2014 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval,\naby sa vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu\nústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\n\n5\n\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr 1017/14\nz 12. novembra 2014, v ktorom poukázal na priebeh konania so zameraním sa na úkony\nokresného súdu, ktoré v napadnutom konaní vykonal. Uviedol, že uznesenie o zmene\núčastníka z 3. augusta 2011 nebolo možné doručiť povinnému v 3. rade, pretože 9. mája\n2011 zomrel. Následne po doručení osvedčenia o dedičstve bolo uznesenie doručované\ndedičke povinného v 3. rade –\n\n.\n\n„Dňa 25. 11. 2013 sa vrátila závada od dedičky\n\ns tým, že adresát\n\nje na uvedenej adrese neznámy. Preto úpravou zo dňa 03. 01. 2014 bolo vykonané šetrenie\nohľadom zistenia adresy jej pobytu prostredníctvom Mestského úradu\nako aj Obecného úradu\n\n. Táto úprava bola realizovaná 21. 07. 2014. Obec\n\n01. 08. 2014 oznámila, že\n\ndňa\n\nje odhlásená z obce od 24. 10. 1985 do mesta\n\n. Následne lustráciou v Registri obyvateľov ako aj z oznámenia\nMestského úradu\n\n, že menovaná sa zdržiava na adrese trvalého pobytu\n\n,\n\n, na ktorú adresu jej bola zásielka odoslaná 03. 10. 2014, ktorá sa\ndo dnešného dňa nevrátila.\nVzhľadom na uvedenú nemožnosť doručenia uznesenia povinnému v 3. rade\nsa doposiaľ nepodarilo uznesenie o zmene oprávneného správoplatniť. V tejto súvislosti\nchcem poukázať na to, že priemerný mesačný nápad do oddelenia Er v súčasnosti\npredstavuje 1436 vecí, pričom sa jedná o nové žiadosti o udelenie poverenia s tým,\nže v nesmierne veľkom počte vecí počítaných v tisíckach, kde boli poverenia vydané\nv predchádzajúcom období, dochádza na základe postúpenia pohľadávky či iných\nskutočností k zmene oprávneného, prípadne k zmene v osobe exekútora, o ktorých nárokoch\nsúd rozhoduje vždy uznesením, voči ktorému je možné podať odvolanie a ktoré súčasné\n6\n\nznenie exekučného poriadku neumožňuje nedoručiť všetkým účastníkom konania. V rámci\ndoručovania týchto uznesení je vykonávaných množstvo úkonov, pričom vzhľadom na počet\na neustály nárast exekučných vecí pri nemeniacom sa počte zamestnancov, ktorý\nich vybavujú, nie je v silách súdu všetky vybaviť v primeraných lehotách. V predmetnej\nexekučnej veci boli všetci zamestnanci vybavujúci oddelenie 10 Er dôrazne upozornení\nna to, aby všetky ďalšie úkony boli z ich strany vykonávané s náležitou pozornosťou,\npromptne a to tak, aby bezodkladne po vrátení doručenky od dediča povinného v 3. rade\nbola na uznesení 10 ER 506/2002­64 vyznačená právoplatnosť. Z týchto dôvodov mám\nza to, že priznanie požadovaného finančného zadosťučinenia ktorého sa sťažovateľ domáha\nnie je opodstatnené, resp. ho navrhujeme nepriznať.“\nSťažovateľ prostredníctvom právneho zástupcu podal svoje stanovisko k vyjadreniu\npredsedu okresného súdu v podaní z 21. januára 2015, v ktorom uviedol:\n„Čo sa týka úkonov, ktoré uskutočnil súd pri doručovaní uznesenia o zmene\núčastníka konania, sťažovateľ upozorňuje, že po tom ako sa Okresný súd dozvedel o úmrtí\npovinného v 3. rade ubehli viac ako dva roky, kým bolo Okresným súdom zadovážené\nosvedčenie o dedičstve po zomrelom povinnom v 3. rade. Okrem toho sťažovateľ poukazuje\nnajmä na skutočnosť, že doručovanie predmetného uznesenia dedičke po zomrelom\npovinnom v 3. rade trvá viac ako 12 mesiacov.\nSťažovateľ má za to, že je neprípustné, aby rozhodovanie o čiastkovej otázke\nprávneho nástupníctva oprávneného trvalo od 28. 04. 2011, t. j. viac ako 3 roky, hoci sa\nsťažovateľ opakovane domáhal urýchlenia postupu v predmetnom konaní. Tento stav,\nspôsobený nečinnosťou Okresného súdu Nové Zámky, má za následok, že sťažovateľ sa stále\nnemôže domôcť uspokojenia svojej judikovanej pohľadávky, čím je sťažovateľovi nepretržite\nspôsobovaný stav právnej neistoty.\nČo sa týka veľkého množstva exekučných vecí, na ktorej ďalej poukazuje Okresný\nsúd, sťažovateľ sa pridržiava toho názoru, že hoci je Okresný súd vyťažený, predmet\npodaného návrhu na zmenu účastníka konania nie je ničím špecifický a vzhľadom na svoju\nskutkovú a právnu povahu určite neodôvodňuje taký mimoriadne zdĺhavý priebeh konania.\nNaviac podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho\n7\n\nsúdu pre ľudské práva, nadmerná zaťaženosť súdu neospravedlňuje zdĺhavý postup súdu\nznamenajúci zbytočné prieťahy v konaní.“\nII.\nZ vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 Er 506/2002 ústavný súd zistil tento\npriebeh napadnutého konania:\nOkresnému súdu bol 19. apríla 2011 doručený návrh sťažovateľa na zmenu účastníka\nkonania. Okresný súd o tomto návrhu rozhodol uznesením z 3. augusta 2011 a následne toto\nuznesenie doručoval účastníkom konania. Dňa 16. novembra 2011 bolo okresnému súdu\ndoručené podanie manželky povinného v 3. rade\n\n, v ktorom oznámila,\n\nže povinný v 3. rade zomrel 9. mája 2011.\nZákonný sudca 2. decembra 2011 vydal pokyn, ktorým žiadal pripojiť spis\na záverečné rozhodnutie v konaní o dedičstve po poručiteľovi − povinnom v 3. rade.\nV predmetnom konaní o dedičstve bolo vydané osvedčenie o dedičstve zo 4. októbra 2011,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 20. októbra 2011.\nDňa 18. februára 2013 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, ktorým\nžiada urobiť príslušné opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) –\nnapr. doručiť uznesenie povinným, ustanoviť im opatrovníka, rozhodnúť o tom, že\npísomnosti sa im budú doručovať uložením v spise.\nDňa 25. novembra 2013 bola okresnému súdu vrátená nedoručená zásielka pre\ns poznámkou, že adresát je neznámy. Zákonný sudca vydal 3. januára 2014\npísomný pokyn, aby boli odoslané žiadosti Mestskému úradu v\nv obci\n\n, či\n\na Obecnému úradu\n\nje evidovaná ako obyvateľka mesta/obce, aká je jej adresa\n\npobytu a či sú známe mená osôb žijúcich s ňou v spoločnej domácnosti. Uvedené žiadosti\nokresný súd odoslal 21. júla 2014.\n8\n\nZ vyjadrenia predsedu okresného súdu z 12. novembra 2014 vyplýva, že 1. augusta\n2014 Obecný úrad v obci\npobyt v\n\nokresnému súdu oznámil, že\n\n. Z vyjadrenia Mestského úradu v\n\nmá trvalý\n\na lustráciou v registri obyvateľov\n\nSlovenskej republiky okresný súd zistil adresu, na ktorej sa\n\nzdržiava.\n\nNásledne jej bola zásielka s uznesením okresného súdu doručovaná na túto adresu.\nZo zistenia ústavného súdu vyplýva, že uznesenie okresného súdu z 3. augusta 2011\no zmene účastníkov konania prevzala\n\n11. novembra 2014. Predmetné\n\nuznesenie okresného súdu o zmene účastníkov konania takto nadobudlo právoplatnosť\n26. novembra 2014.\nIII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ\n\nsa\n\ndomáha\n\nvyslovenia\n\nporušenia\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 506/2002\npri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu účastníka v súvislosti s doručovaním uznesenia\nokresného súdu o zmene účastníka konania z 3. augusta 2011.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\n\n9\n\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje,\naby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorého len čo sa konanie\nzačalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 druhej vety OSP povinný robiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie\nmôže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie\nodročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie.\n10\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nUvedené právne východiská možno primerane aplikovať aj v exekučnom konaní,\npreto podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd uvádza, že predmetom napadnutého\nexekučného konania je vymoženie peňažnej pohľadávky s tým, že namietané prieťahy\nsa týkajú konania o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka v súvislosti s doručovaním\nuznesenia okresného súdu o zmene účastníka konania z 3. augusta 2011. Predmetnú vec\nmožno považovať za bežnú agendu rozhodovania všeobecných súdov, nevyznačuje\nsa právnou a ani faktickou zložitosťou. Rovnaký záver sa týka aj konania o procesnom\nnávrhu sťažovateľa na zmenu účastníka konania z dôvodu singulárnej sukcesie.\n2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľa ako účastníka\nkonania. Z hľadiska povahy napadnutého konania ústavný súd konštatuje, že nezistil také\nskutočnosti, ktoré by bolo možné pripočítať na ťarchu sťažovateľa, prípadne povinných.\n3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v doterajšom priebehu\nkonania. Postup okresného súdu v predmetnom štádiu exekučného konania v zásade možno\nhodnotiť ako efektívny a účelný – t. j. okresný súd vykonával primerané procesné úkony\nsmerujúce k zisteniu dedičov po povinnom v 3. rade a následne k zisteniu pobytu\n– dedičky povinného v 3. rade, a takto aj k zisteniu podmienok na prípadné\nustanovenie opatrovníka z dôvodu neznámeho pobytu. Pri uvedenom postupe okresného\nsúdu sa však vyskytli opakované obdobia nečinnosti s tým, že konanie o návrhu sťažovateľa\n11\n\nna zmenu účastníka konania trvalo od apríla 2011 do novembra 2014, t. j. viac ako štyri\na pol roka.\nObranu okresného súdu odôvodňujúcu nečinnosť nadmerným množstvom vecí\na personálnymi problémami ústavný súd nemohol akceptovať. V tejto súvislosti poukázal na\nsvoju doterajšiu judikatúru (pozri napr. I. ÚS 23/03, IV. ÚS 60/2012, IV. ÚS 43/2013),\nv zmysle ktorej nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohli len dočasne ospravedlniť vzniknuté\nprieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava\nv čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali\npríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti\nbez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych\nokolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno\nsystémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov\nsúdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy\noslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov.\nNámietku sťažovateľa o tom, že okresný súd mal vykonať iné opatrenia –\nnapr. ustanoviť opatrovníka účastníkom konania, resp. ich dedičom, rozhodnúť, že sa im\nbudú doručovať písomnosti uložením v spise, a pod., možno akceptovať len čiastočne.\nObčiansky súdny poriadok dáva možnosť konajúcemu súdu zvoliť viaceré opatrenia, pričom\nkonkrétny výber príslušných procesných opatrení, ich načasovanie a postupnosť je vecou\núvahy súdu. Jeho úlohou je dbať na procesné práva a povinnosti všetkých účastníkov, preto\nje tiež potrebné, aby konajúci súd zisťoval pobyt účastníkov konania. Rozsah a intenzita\ntakéhoto šetrenia je v zásade vecou úvahy súdu, je ovplyvnená konkrétnymi okolnosťami\npredmetnej veci s tým, že by malo ísť o efektívne a vecne vykonávané šetrenie. Až takéto\nšetrenie súdu umožňuje záver o tom, či pobyt účastníka je neznámy a či možno takému\núčastníkovi ustanoviť opatrovníka, prípadne rozhodnúť o tom, že písomnosti určené tomuto\núčastníkovi sa budú doručovať uložením v súdnom spise. Procesný postup okresného súdu\n\n12\n\nv tomto smere preto nemožno považovať sám osebe za neefektívny. Uvedenú skutočnosť\nzohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd uzavrel, že postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,\nvo veci konal.\nAj keď ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní porušené, neprikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných\nprieťahov, pretože podstata namietaného porušenia práv sťažovateľa spočívala v nedoručení\nuznesenia o zmene účastníka konania z 8. augusta 2011, pričom predmetné uznesenie bolo\nv čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa doručené a 26. novembra 2014\nnadobudlo právoplatnosť.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\n\n13\n\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,\nktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne\npríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie 1 000 €, pričom poukazoval\nna „trvalý stav právnej neistoty, nemajetkovú ujmu vyplývajúcu z neprimeranej dĺžky\nkonania a tiež majetkovú ujmu spočívajúcu v nemožnosti domôcť sa uspokojenia svojej\njudikovanej pohľadávky...“.\nÚstavný súd nepovažoval za potrebné priznať sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, za dostatočné považuje vyslovenie porušenia ním označených práv\na tiež príkaz okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd prihliadol na to, že uvedená procesná situácia – to, že nebolo právoplatne\nrozhodnuté o účastníctve sťažovateľa v napadnutom konaní – nebráni tomu, aby judikovanú\npohľadávku súdny exekútor vymáhal v prospech pôvodného veriteľa, resp. aby súdny\nexekútor využil zákonné prostriedky smerujúce voči povinným a ich majetku, prípadne\npríjmom, ktoré by zaistili budúce vymoženie judikovanej pohľadávky. Rozhodovanie\no zmene účastníka nie je v zásade spôsobilé zmariť účel exekučného konania – naplnenie\ntohto účelu bude závislé od postupu súdneho exekútora v napadnutom konaní a tiež\nod bonity povinných. Sťažovateľ neuviedol také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru,\nže v dôsledku rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zmenu účastníka došlo\nk zmareniu účelu exekučného konania.\n\n14\n\nVychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľa\nna priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (bod 3 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ tiež žiadal o úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom, a to vo výške 340,89 €.\nPodľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd zistil, že uplatnená suma trov právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške\n340,89 € zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania za dva úkony právnej služby\n(za rok 2014) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 15 písm. a)\na § 16 ods. 3 vyhlášky zvýšenú o 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH.\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n15\n\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "príslušenstvo-pohľadávky", "exekúcia-exekučné konanie", "účastník konania-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Er/506/2002", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:670d5b7e-a98d-4c73-bed1-34c635af3872", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2013 z 5. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:670d5b7e-a98d-4c73-bed1-34c635af3872"}, {"guid": "ussr:728a902c-8878-48f6-b4b4-57b4477cd26c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:728a902c-8878-48f6-b4b4-57b4477cd26c"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac9a2292-0768-4342-8c83-ee0b075bc9f7"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:59afed27-d888-451f-9b99-6d5a85a3f06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1", "spisova_znacka": "PLz. ÚS 2/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 2/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PLz.US.2.2016.1"}]}