{"guid": "ussr:40e5f39c-901e-4f1b-94f9-22541a180486", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.676.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 676/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 676/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 676/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.676.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/40e5f39c-901e-4f1b-94f9-22541a180486", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.676.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.676.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.676.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 676/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ONEP,\ns. r. o., Mäsiarska 70, Košice, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou,\nAdvokátska kancelária, Bajzova 2, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4\nNcb 24/2014­420 z 15. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ONEP, s. r. o.,\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. apríla 2015\nfaxom a 16. apríla 2015 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ONEP, s. r. o.,\n\nKošice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky\nHencovskou, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Ncb 24/2014­420 z 15. decembra 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na Okresnom súde Košice I (ďalej len „okresný\nsúd“) iniciovala spor o neplatnosť právneho úkonu, ktorý je vedený pod sp. zn.\n31Cb 18/2008. Vec bola pridelená senátu 31Cb, sudcovi JUDr. Júliusovi Tóthovi.\nSťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 13. novembra 2014 namietala\nzaujatosť sudcu JUDr. Júliusa Tótha pre jeho pomer k veci a osobe účastníkov konania.\nUrobila tak z dôvodu, že „Samosudca svojím prístupom u sťažovateľa vzbudil\ndôvodné pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti. Tieto sťažovateľ zakladá\npredovšetkým na vystupovaní sudcu v priestoroch pojednávacej miestnosti, kedy samosudca\npostupuje nanajvýš v rozpore so základnými zásadami a etickými princípmi vykonávanej\nfunkcie. Správaním sa sudcu je výrazne ovplyvnený celý priebeh konania a dochádza tak\nk porušovaniu základných práv sťažovateľa.“.\nPoukázala na „všeobecný výklad obsahu práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR, ktorý nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo\nich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné\nkonanie súdov Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou\nzaručeného práva na súdnu ochranu.“.\nSťažovateľka na základe toho dospela k názoru, že konaním samosudcu JUDr. Júliusa\nTótha je porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, ako aj právo podľa čl. 6 dohovoru, pretože postup samosudcu v danom prípade\nnie je možné hodnotiť ako nestranný a objektívny.\nSťažovateľka ďalej uviedla, že „odôvodnenie uznesenia Krajského súdu zo dňa\n15.12.2014. sp. zn. 4Ncb/24/2014­420, ktorým konštatoval, že samosudca JUDr. Július Tóth\nnie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, je nedostatočné a to na úkor\nprocesného práva na presvedčivé zdôvodnenie rozhodnutia v zmysle zákona. Krajský súd\n2\n\npritom vychádzal len z vyjadrenia samosudcu, pričom sa sám vecou nezaoberal, len stroho\nuviedol, že procesný postup sudcu v konaní, spôsob a rozsah jeho prípravy pojednávania,\nvedenie pojednávania, nariadenie pojednávania, či spôsob vykonania dokazovania\nv súvislosti s vedením konania a nariadením pojednávaní, s vykonávaním dôkazov\na podobne, nie je takou okolnosťou, akú predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p.\nS uvedeným tvrdením nie je možné sa stotožniť, nakoľko je podľa názoru sťažovateľa\nrelevantné práve hlbšie posúdenie úkonov sudcu na pojednávaní a v celom konaní, pretože\npráve v týchto úkonoch sa môže zaujatý prístup sudcu k veci, alebo účastníkom konania\nobjektívne prejaviť.\nAj za predpokladu, že sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí byť toto\njeho rozhodnutie právne podložené a nemôže spočívať len v antipatii voči jednej\nz procesných strán. Zároveň takéto konanie sudcu sa odrazí aj v konečnom rozhodnutí\nvo veci samej. Tým je potom zmarená možnosť nápravy v inštančnom konaní, pretože pokiaľ\nsa súd rozhodne dôkaz nevykonať, zakladá to procesne slabý dôvod pre podanie odvolania,\nčím je zároveň oslabená aj možnosť využitia procesnej ochrany jedného z účastníkov.\nOdôvodnenie uznesenia je preto podľa názoru sťažovateľa nepostačujúce a nie je\nspôsobilé dostatočne ospravedlniť prezumovaný výsledok konania, ktorý z vyjadrení\nsamosudcu jasne vyplýva.“.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:\n„Krajský súd v Košiciach, uznesením zo dňa 15.12.2014, v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4Ncb/24/2014­420, porušil základné práva sťažovateľa podľa čl.46 ods. v spojení\ns čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nRozhodnutie Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.\n4Ncb/24/2014­420 zrušuje, Krajskému súdu v Košiciach vec vracia a prikazuje opätovne\nrozhodnúť.\nKrajský súd v Košiciach je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške\n355,73 Eur do 15 dní od právoplatnosti nálezu, na účet právnej zástupkyne sťažovateľa\nvedený\n\n...“\n\n3\n\nII.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 4 Ncb 24/2014­420 z 15. decembra 2014 vyplýva,\nže sudca okresného súdu JUDr. Július Tóth nebol vylúčený z prerokúvania a rozhodovania\nveci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 31 Cb 18/2008.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol najmä:\n„Podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 13.11.2014, žalobca\nv 1. rade namietal zaujatosť samosudcu pre jeho pomer k veci a k osobe účastníkov\nkonania. S poukazom na nález Ústavného súdu SR č. III. 160/2000 uviedol, že námietku\nzaujatosti podáva v súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej pre zachovanie stavu\nobjektívnej nestrannosti nestačí len subjektívny pocit sudcu, ale musí vyplývať aj\nz presvedčenia strán o tom, že tu nie je daná žiadna pochybnosť o tom, že sudca rozhodne\nspravodlivo, v súlade so zákonom a nezaujato. Mal za to, že v danom prípade je možné\nkvalifikovať prístup samosudcu k právnemu posúdeniu veci v rozpore so súdnou praxou.\nTvrdil, že JUDr. Július Tóth svojim vystupovaním počas pojednávaní vzbudzuje\nodôvodnenú pochybnosť o jeho nestrannosti... Tvrdil, že v predmetnej veci objektívne\nmomenty nestrannosti postihujú javové stránky vystupovania samosudcu, a to predovšetkým\nvystupovanie sudcu v priebehu konania, prejudikovanie a ďalšie jeho konanie zahŕňajúce\nprvky svedčiace o zaujatosti samosudcu. Uviedol, že v zmysle judikatúry Európskeho\nsúdneho dvora je možné konštatovať nestrannosť sudcu aj na základe výkonu jeho funkcie\na prístupu k tejto funkcii. Žalobca v 1. rade zdôraznil, že tieto okolnosti objektívne\nspochybňujú nezaujatosť sudcu pre jeho pomer k veci, preto žiadal, aby bol samosudca\nJUDr. Július Tóth z prejednávanej veci vylúčený.\nSudca JUDr. Július Tóth vo vyjadrení k námietke zaujatosti vznesenej žalobcom\nv 1. rade uviedol, že vyjadrenia v podaní žalobcu v 1. rade sú zavádzajúce. Mal za to, že\nsvojim vystupovaním počas pojednávaní nemohol objektívne vzbudiť pochybnosť o jeho\n4\n\nmožnej nezaujatosti. Uviedol, že účastníkov konania nepozná a vzhľadom na pomer k veci\na k účastníkom konania sa necíti byť v tomto konaní zaujatý.\nKrajský súd v Košiciach ako súd nadriadený Okresnému súdu Košice I posudzoval\nv zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku opodstatnenosť vznesenej\nnámietky zaujatosti vzhľadom na existenciu dôvodov, pre ktoré je sudca vylúčený\nz prejednávania a rozhodovania veci.\nPodľa § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,\nak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať\npochybnosti o ich nezaujatosti.\nÚčastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku zaujatosti voči\nsudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť (§ 15a ods. 1 O. s. p.).\nNeoddeliteľnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je\ngarancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Nestrannosť\na nezaujatosť sudcu je jedným z hlavných predpokladov spravodlivého rozhodovania\na jedným z hlavných znakov dôvery občanov a iných subjektov v právo a právny štát.\nÚčelom ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,\nnezaujatému prístupu k účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti\nneobjektívneho rozhodovania. Citované zákonné ustanovenie preto predpokladá taký vzťah\nvlastného záujmu sudcu k veci alebo taký jeho osobný vzťah k účastníkom konania alebo\nk ich zástupcom, ktorý spochybňuje jeho objektívny postoj pri prejednávaní a rozhodovaní\nveci. Takúto situáciu možno predpokladať najmä ak ide o príbuzenský vzťah k účastníkom\nalebo ich zástupcom, priateľský alebo nepriateľský vzťah k týmto osobám alebo osobám im\nblízkym, osobný alebo ekonomický záujem na ukončení veci a pod.\nRozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 O. s. p. predstavuje výnimku z ústavnej\nzásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom k tomu\nmožno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne\na zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom\nnezaujato a spravodlivo.\n\n5\n\nPodľa § 15a ods. 2 O. s. p. účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa\nodseku 1 najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide,\nalebo do 15 dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.\nPodľa § 16 ods. 1 veta prvá O. s. p. súd predloží vec nadriadenému súdu\ns vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.\nPodľa § 16 ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil\nv námietke zaujatosti rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po uplynutí\nlehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa § 15a ods. 3 až 5;\nv týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O dôvode, pre ktorý sa vec\nnadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka konania, ktorý námietku\nuplatnil...\nPodľa § 14 ods. 3 O. s. p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré\nspočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných\nveciach.\nPodľa § 15a ods. 5 O. s. p. ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených\nv § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému\nsúdu nepredkladá.\nProcesný postup sudcu v konaní, spôsob a rozsah jeho prípravy pojednávania,\nvedenie pojednávania, nariadenie pojednávania či spôsob vykonania dokazovania\nv súvislosti s vedením konania, nariadením pojednávaní, s vykonávaním dôkazov a pod. nie\nje takou okolnosťou, akú predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 O. s. p., nie je dôvodom na\nvylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci a nepredpokladá jeho zaujatosť.\nTakýmto dôvodom nie je ani prípadná nesprávnosť sudcom vydaného rozhodnutia, pretože\nnápravu v občianskom súdnom konaní môže účastník konania dosiahnuť využitím riadnych\ni mimoriadnych opravných prostriedkov (odvolanie, obnova konania, dovolanie), nie však\nnámietkou zaujatosti, ktorej účel je zásadne odlišný.\nPokiaľ žalobca v 1. rade poukazoval na nesprávny postup konajúceho sudcu, ktorý\nnemal vyhovieť návrhom účastníkov na vykonanie dokazovania (pričom toto svoje tvrdenie\nani nekonkretizoval), ide o námietku, ktorá sa týka postupu sudcu v konaní, pretože len súd\n6\n\nrozhoduje o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná (§ 120 ods. 1 veta druhá O. s. p.).\nPodľa § 15a ods. 5 sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada a v takom prípade sa vec\nnepredkladá nadriadenému súdu.\nOkrem námietok ku konaniu sudcu na označených pojednávaniach, ku ktorým\nnemohol nadriadený súd prihliadať, pretože ich podal žalobca v 1. rade po zákonom\nstanovenej lehote, žalobca v 1. rade len všeobecne poukazoval na konanie sudcu\nJUDr. Júliusa Tótha, ktoré by malo vzbudzovať pochybnosti o jeho nezaujatosti vo veci,\nneuviedol však žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vzhľadom na pomer sudcu\nJUDr. Júliusa Tótha k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom vyvolávali\npochybnosti o jeho nestrannosti.\nKeďže žalobca v 1. rade vo svojom podaní nepreukázal žiaden pomer zákonného\nsudcu JUDr. Júliusa Tótha k veci, k účastníkom konania, ani k ich zástupcom, teda taký\nvzťah sudcu, aký predpokladá ustanovenie § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, aby\nbol sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, nadriadený súd sudcu\nJUDr. Júliusa Tótha z prejednávania a rozhodovania predmemej veci nevylúčil.“\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n7\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\n\n8\n\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodstatou sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej uznesením krajského súdu\nbolo porušené jej základné právo na spravodlivé súdne konanie, pretože krajský súd sa\nnestotožnil s jej tvrdením o nezaujatom výkone sudcovskej funkcie sudcu okresného súdu\nJUDr. Júliusa Tótha a nevylúčil ho z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn.\n31 Cb 18/2008.\n\nÚstavný súd namietané uznesenie krajského súdu preskúmal a dospel k záveru, že ho\nmožno považovať za dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Nevykazuje žiadne znaky\narbitrárnosti. Samotná okolnosť, že sa sťažovateľka s touto argumentáciou nestotožňuje,\nresp. že sa jej javí ako nedostatočná a neúplná, sama osebe neznamená porušenie\noznačených článkov ústavy a dohovoru.\nPodľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť\n(II. ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony\núčastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať\nv súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04,\nIV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04, III. ÚS 32/07, II. ÚS 337/2014), najmä s ustanovením § 157\nods. 2, § 167 a § 169 Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom sú upravené náležitosti\nodôvodnenia rozsudku a uznesenia.\n\nKrajský súd v rozhodnutí z 15. decembra 2014 presvedčivo vysvetlil, akými úvahami\nsa pri rozhodovaní o vylúčení sudcu okresného súdu riadil, preto neobstojí tvrdenie\no nedostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia.\n\n9\n\nO zachovaní, nie porušení sťažovateľkinho základného práva na spravodlivý proces\nsvedčí aj skutočnosť, že krajský súd sa jej námietkou zaoberal napriek tomu, že ju\nsťažovateľka podala po uplynutí zákonom ustanovenej 15­dňovej lehoty podľa § 16 ods. 2\ndruhej vety Občianskeho súdneho poriadku.\nKeďže závery krajského súdu obstoja z hľadiska zachovania namietaného základného\npráva, ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zaujatosť / predpojatosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8cd495b3-ad39-484a-9eaf-28a63c54e503", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 337/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 337/2014 z 24. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cd495b3-ad39-484a-9eaf-28a63c54e503"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "82c47e93-6f7b-4e09-8cc7-7fa92911424a:8ba4fc1e-b46b-4c3f-a239-e850a3d418a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "31Cb/18/2008", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 31Cb/18/2008 z 1. 2. 2016", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2016-02-01", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/82c47e93-6f7b-4e09-8cc7-7fa92911424a:8ba4fc1e-b46b-4c3f-a239-e850a3d418a7"}], "citovane_v": []}