{"guid": "ussr:b936a4dd-0ac0-47cd-b4d0-b98f8ff39ba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.677.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 677/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 677/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 677/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.677.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b936a4dd-0ac0-47cd-b4d0-b98f8ff39ba8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.677.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.677.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.677.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 677/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Bartkom,\nAdvokátska kancelária JUDr. Martin BARTKO – JUDr. Silvia BARTKOVÁ,\nPiaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trenčíne\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 574/2014, 4 Co 587/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Co 574/2014, 4 Co 587/2014 (ďalej aj „namietané konanie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že v namietanom konaní „je sťažovateľka\núčastníkom konania ako navrhovateľka. Dňa 19.01.2000 sťažovateľka podala na Okresnom\nsúde Trenčín žalobu o zaplatenie nájmu za užívanie nebytových priestorov, ktorých je\nsťažovateľka spoluvlastníčkou. Vec bola na Okresnom súde Trenčín vedená pod sp. zn.\n8C/41/2000 prejednávaná viac ako 13 rokov (vrátane času predchádzajúcich odvolacích\nkonaní) až po 13 rokoch sa sťažovateľka dočkala, hoci opäť neprávoplatného, rozsudku\nvo veci samej. V priebehu prejednávania danej veci sa sťažovateľka opakovane sťažovala na\nprieťahy v konaní a dokonca v tejto veci aj rozhodoval Ústavný súd SR, ktorý svojím\nnálezom č.k. IV. ÚS 196/2010­25 zo dňa 26.08.2010 rozhodol, že základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR\npostupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/41/2000 porušeného\nbolo. Ústavný súd SR zároveň prikázal Okresnému súdu Trenčín vo veci konať bez\nzbytočných prieťahov. Napriek tomuto nálezu Ústavného súdu SR, Okresný súd Trenčín, ako\nsúd I. st, vo veci rozhodol rozsudkom až po viac ako 3 (!) rokoch, a to dňa 26.11.2013.\nUvedeným rozsudkom zo dňa 26.11.2013 Okresný súd Trenčín návrhu navrhovateľky\nčiastočne vyhovel. Tento rozsudok však opäť nenadobudol právoplatnosť. Voči tomuto\nrozsudku podali odvolanie jednak odporcovia, a to dňa 30.12.2013 a jednak sťažovateľka\ndňa 13.01.2014. Na základe podaných odvolaní bol spis predložený Krajskému súdu\nv Trenčíne na rozhodnutie. Hoci podané odvolania boli podané dňa 30.12.2013, resp.\nposledné dňa 13.01.2014, Krajský súd v Trenčíne o nich doposiaľ nerozhodol, a to ani\npo viac ako 16 mesiacoch. Týmto postupom Krajského súdu v Trenčíne opäť\nv sťažovateľkinej veci vznikli súdne prieťahy minimálne ďalších 16 mesiacov. Prieťahy\nv konaní tak napriek opakovanej sťažnosti sťažovateľky a nálezu Ústavného súdu SR neboli\n\n2\n\ndo dnešnej doby riadne odstránené a v sťažovateľkinej veci aj naďalej nie je právoplatne\nrozhodnuté.“.\nNamietané porušenie označených práv sťažovateľka vidí v tom, že „Krajský súd\nv Trenčíne v jej právnej veci doposiaľ právoplatne nerozhodol o podaných odvolaniach\na v tomto konaní je napriek predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní\na nálezu Ústavného súd SR dlhodobo nečinný a nekoná bez zbytočných prieťahov.“.\nSťažovateľka v odôvodnení sťažnosti ďalej uviedla:\n„Sťažovateľka považuje v právnom štáte za neprípustné, aby odvolacie konanie, ktoré\npredstavuje štandardnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov, a ktoré nie je právne ani\nskutkovo zložité, trvalo neuveriteľných 16 (!) mesiacov. Sťažovateľka sa narodila v roku\n1940 a v čase podania návrhu na začatie konania mala 59 rokov. V súčasnosti má\nsťažovateľka viac ako 76 rokov a súdne konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené.\nVzhľadom k svojmu veľmi nepriaznivému zdravotnému stavu reálne hrozí, že sa sťažovateľka\nkonca súdneho konania a tým právoplatného rozhodnutia vo veci samej ani nedožije.\nNeúmerná dĺžka súdneho konania zároveň veľmi negatívne vplýva aj na sťažovateľkin\nzdravotný stav. V dôsledku týchto okolností musela sťažovateľka vyhľadať odbornú pomoc\npsychiatra, ktorá terapia jej pomáha vo zvládaní náporu na psychiku v dôsledku vleklého sa\nsúdneho sporu o právo na náhradu za užívanie jej vlastníctva, ktorý už vzhľadom k celkovej\ndĺžke neuveriteľných 15 rokov stráca pre navrhovateľku prakticky význam. ...\nZo všetkých vyššie uvedených dôvodov je preto sťažovateľka presvedčená o tom, že\nKrajský súd v Trenčíne v konaní sp. zn. 4Co/574/2014 a sp. zn. 4Co/587/2014 riadne\nnekoná a spôsobuje zbytočné prieťahy a tak zásadným spôsobom porušuje princípy\nprávneho štátu, ktorého základnou a imanentnou zložkou je právna istota, a to nielen\nv právnych vzťahoch, ale aj v jednaní štátnych orgánov vrátane orgánov súdnej moci.\nSkutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne v tejto právnej veci bez viny sťažovateľky doposiaľ\nprávoplatne nerozhodol o podaných odvolaniach, hoci od podania posledného uplynulo\nviac ako 16 mesiacov, vyvoláva u sťažovateľky dlhodobý stav právnej neistoty, ktorý\npretrváva počas celého tohto obdobia a v jej veku ťaživo vplýva na psychiku a jej zdravotný\n3\n\nstav. Včasné rozhodnutie Krajského súdu v Trenčín v predmetnom odvolacom konaní by\nodstránilo stav právnej neistoty sťažovateľky a pomohlo by stabilizovať aj rodinné vzťahy\núčastníkov. Celkový stav veci je o to závažnejší, že k odstráneniu prieťahov nedošlo napriek\nvyužitiu dostupných prostriedkov právnej nápravy sťažovateľkou... a tiež predchádzajúcemu\nnálezu Ústavného súdu SR.\n... Je vecou súdu (sudcu) aký postup pre prejednanie konkrétnej veci zvolí, avšak\nv tomto smere je sťažovateľka jednoznačne toho názoru, že postup zvolený Krajským súdom\nv Trenčíne v odvolacom konaní (pričom sťažovateľka nemá vedomosť, že by Krajský súd\nv Trenčíne v konaní plynule pokračoval aj po 26.05.2014, kedy je datované posledné\noznámenie sťažovateľke vo veci) spôsobil vo veci zbytočné prieťahy a neúmerne toto konanie\npredĺžil, čím celková dĺžka súdneho konania presiahla neuveriteľných 15 rokov ! Svojím\npostupom tak Krajský súd v Trenčíne sťažovateľke nezabezpečil ochranu jej práv\nzabezpečených a garantovaných Ústavou SR a Dohovorom a neodstránil právnu neistotu\nv jej majetkových a rodinných vzťahoch, naopak pokračuje v ich porušovaní a spôsobuje\nprieťahy v konaní.“\nSťažovateľka v sťažnosti žiada aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 € „Vzhľadom na závažnosť porušenia základných práv a slobôd a dĺžku\ntohto porušenia počas celého súdneho konania, s prihliadnutím na všetky okolnosti\nprípadu, a to najmä na blízky vzťah sťažovateľky a odporcov a vysoký vek sťažovateľky a jej\nnepriaznivý zdravotný stavom spôsobený práve dĺžkou tohto súdneho konania, ktoré\ncelkovo trvá neuveriteľných 15 rokov.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto\nnálezom:\n„1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\nzaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ako aj jej základného právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\n4\n\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4Co/574/2014,4Co/587/2014 porušené bolo.\n2. Krajskému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co/574/2014,\n4Co/587/2014 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000,­\n\nEUR (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Trenčíne povinný vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4.\n\npriznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 355,72 EUR\n\n(slovom tristopäťdesiatpäť eur sedemdesiatdva centov), ktorú je Krajský súd v Trenčíne\npovinný vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Bartka do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,\nči dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie\nkonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný\nsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\n\n5\n\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný\nsúd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 574/2014, 4 Co 587/2014.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n\n6\n\n1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je\nprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré\nmu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie\nje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovaného\nustanovenia ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa\nodseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných\nosobitného zreteľa.\nÚstavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),\nže účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy\nv konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav\nzapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nÚstavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ\npreukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má k dispozícii podľa zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že túto podmienku nesplnil\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nPodľa ustáleného názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní\nv zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany\ntakých základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj\nso základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,\nI. ÚS 164/2010). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi\nv súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o\n\n7\n\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nsudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez\nzbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods.\n2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch]. Podobne\naj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v\ndanej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku\ncitovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel\nzistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. V súvislosti s tým ústavný súd\npoznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,\nktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na\nktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je jedným z atribútov\nprípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci\nindividuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\nŠpecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,\nže k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity\nvyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou\nústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci\npredovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\ninštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných\ndo úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nÚstavný súd v súčinnosti s krajským súdom zistil, že sťažovateľka sťažnosť\nna prieťahy v namietanom konaní adresovanú predsedovi krajského súdu nepodala.\nKeďže sťažovateľka, ktorá je kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy\nv konaní predsedovi krajského súdu nepodala a ani netvrdí, že ju nepodala z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno vyvodiť ani z obsahu\njej sťažnosti (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde), ústavný súd, opierajúc sa o svoju\nstabilnú judikatúru (napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04), dospel k záveru, že\n8\n\nvzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa\n§ 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu základného práva sťažovateľky\npriznaného jej podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto podľa\n§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde bolo potrebné jej sťažnosť v tejto\nčasti odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.\nPodľa zistenia ústavného súdu odvolania sťažovateľky a odporcov boli spolu\nso spisom predložené krajskému súdu 20. mája 2014. Vo veci podaných odvolaní krajský\nsúd meritórne rozhodol 18. júna 2015 potvrdzujúcim rozsudkom. Z uvedeného vyplýva, že\nod predloženia spisu (20. máj 2014) krajský súd rozhodol vo veci v priebehu trinástich\nmesiacov (18. jún 2015), preto jeho postup možno hodnotiť nanajvýš ako ojedinelý prieťah,\nktorý nedosahuje intenzitu zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy. Podľa\njudikatúry ústavného súdu ak sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sa postup\nvšeobecného súdu nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v intenciách čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd sťažnosť\nodmietne ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 38/04 a iné).\nZ uvedeného dôvodu prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti v tejto časti podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že k porušeniu základného práva na súdnu ochranu malo\ndôjsť v príčinnej súvislosti s porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v\nprimeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n9\n\nV súvislosti s touto námietkou ústavný súd konštatuje, že v systematike ústavy sú\nprimeraná celková dĺžka, rýchlosť, plynulosť a efektívnosť súdneho konania obsahom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\na nie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nespadá pod ochranu čl. 46 ods. 1 ústavy,\npokiaľ namietané porušenie tohto základného práva nedosahuje takú intenzitu, že s ohľadom\naj na ďalšie konkrétne okolnosti daného prípadu by bolo možné uvažovať o odmietnutí\nspravodlivosti (napr. IV. ÚS 242/07).\nÚstavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ako aj zo stavu namietaného konania,\nv ktorom krajský súd už meritórne rozhodol, konštatuje, že v danom prípade nedostatky\nv postupe krajského súdu v namietanom konaní nedosahujú takú intenzitu, že by bolo\nmožné uvažovať o odmietnutí spravodlivosti, a teda aj o vyslovení porušenia základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom krajského\nsúdu v namietanom konaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\nV dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "nájom a podnájom-zaplatenie nájmu", "odvolanie-odvolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "konanie-rýchlosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4434ef33-0f4e-4ce0-9d8c-61ce8dc2210f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2010 z 26. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4434ef33-0f4e-4ce0-9d8c-61ce8dc2210f"}, {"guid": "ussr:291ce5f5-f8ee-40c1-9ebc-44a834f87091", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 164/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 164/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:291ce5f5-f8ee-40c1-9ebc-44a834f87091"}, {"guid": "ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38f2cea3-684f-42c8-8af8-3e8bea2e1899"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 107/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 107/04 z 28. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-28", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:128b477f-e1f4-4b71-bba3-31550a7272c9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c015f07-133f-47a0-b5bd-078fcd84d779"}, {"guid": "ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 7/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/04 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59396d90-1c05-4475-bc74-0963fec26d64"}, {"guid": "ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 197/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 197/03 z 5. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-05", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:082a8e53-e22e-4187-ae8b-6cc9d9c6264f"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 44/03 z 13. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-13", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:41373954-0542-40ed-bba6-1ecb1013fdad"}, {"guid": "ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/02 z 17. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-17", "citacie_n": 682, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39ee6f06-0479-4238-828c-c7abe225c397"}, {"guid": "ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/02 z 22. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-22", "citacie_n": 459, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:088fbc69-694b-4ff4-b560-4ec81f05c278"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "acb30f9f-179c-4558-af3b-8bc3868a2b00:299773b3-5154-4df3-96d8-695ca5bc40d5", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3100899951.2", "spisova_znacka": "4Co/574/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/574/2014 z 17. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3100899951.2"}, {"guid": "7a8e8790-3b1a-49c9-9b9b-d1086e6af6f5:1c99842a-de96-47e0-99da-074fb3116005", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1214217694.1", "spisova_znacka": "4Co/587/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/587/2014 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1214217694.1"}], "citovane_v": []}