{"guid": "ussr:783033e6-2183-4198-a523-eb1f6bd02649", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.694.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 694/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 694/2015 z 22. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 694/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.694.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/783033e6-2183-4198-a523-eb1f6bd02649", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.694.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.694.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.694.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 694/2015­13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť Základnej\norganizácie Slovenského zväzu záhradkárov\n\n,a\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Arendackým,\n, vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr 160/2012 zo 6. novembra\n2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov\na\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n28. februára 2014 faxom a 4. marca 2014 poštou doručená sťažnosť Základnej organizácie\nSlovenského zväzu záhradkárov\n\n, a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36\n\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžr 160/2012\nzo 6. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli spolu s inými osobami\nžalobcami v konaní vedenom pred Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\npod sp. zn. 1 S 185/2009. Predmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave (ďalej aj „žalovaný“)\nč. 1275/161/07/2009 z 3. septembra 2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcov a potvrdil\n\nrozhodnutie\n\nObvodného\n\npozemkového\n\núradu\n\nč. 2008/4967/1225­15/07­TKA zo 14. augusta 2008, ktorým tento zamietol návrh\nna vyporiadanie vlastníctva k pozemkom nachádzajúcim sa v špecifikovanej záhradkárskej\nosade.\nSťažnosť sťažovateľov sa týka rozhodovania o náhrade trov konania pribratých\núčastníkov.\nV predmetnej veci rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 1 S 185/2009­168\nz 5. mája 2011 tak, že žalobu žalobcov (medzi nimi aj sťažovateľov, pozn.) zamietol.\nO trovách konania rozhodol podľa § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\naj „OSP“) v spojení s § 142 ods. 1 OSP tak, že priznal náhradu trov právneho zastúpenia\na zároveň vyčíslil tieto trovy, ktorých sa náhrada týkala.\nProti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia a tiež právna zástupkyňa\npribratých účastníkov konania.\nO odvolaniach rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 10 Sžr 101/2011\nz 23. mája 2012 tak, že rozsudok krajského súdu z 5. mája 2011 potvrdil vo veci samej.\n\n2\n\nV časti výroku o trovách rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nVo vymedzenej časti konanie o odvolaní zastavil.\nPo vrátení veci rozhodol krajský súd uznesením č. k. 1 S 185/2009­231\nz 20. septembra 2012 tak, že pribratým účastníkom konania náhradu trov právneho\nzastúpenia nepriznal.\nProti tomuto uzneseniu podali pribratí účastníci odvolanie, o ktorom rozhodol\nnajvyšší súd napadnutým uznesením zo 6. novembra 2013 tak, že uznesenie krajského súdu\nz 20. septembra 2012 zmenil a žalobcov zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne\nnahradiť trovy právneho zastúpenia v prvostupňovom aj odvolacom konaní pribratým\núčastníkom v špecifikovanom rozsahu.\nSťažovatelia v sťažnosti ďalej uvádzajú:\n„V predmetnej veci Najvyšší súd SR bez bližšieho odôvodnenia správnosti takéhoto\npostupu, zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu o náhrade trov konania, v podstate\ns jediným argumentom, a to, že prvostupňový súd bol názorom odvolacieho súdu viazaný.\nOdvolací súd však ani v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí, ani v predchádzajúcom\nzrušujúcom rozhodnutí nijako nevysvetlil, prečo by zúčastnené osoby mali mať v prípade\núspechu v spore právo na náhradu konania.\nPreskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má samostatnú\npovahu, preto aj správne súdnictvo má samostatnú povahu (§ 246c ods. 1 prvá veta OSP).\nKonanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku je špecifickým konaním. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov\nje v správnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva.\nPoužitie iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len\nanalogicky na základe ustanovenia § 246c ods. 1 prvá veta OSP, podľa ktorého pre riešenie\notázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej,\ntretej a štvrtej časti tohto zákona.\n\n3\n\nPrimeranosť znamená obdobné použitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných\nustanovení OSP, ustanovení o konaní v prvom stupni a ustanovení o opravných\nprostriedkoch. Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom\nsprávneho súdnictva (§ 244 OSP) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať\na vykladať.\nV správnom súdnictve v konaní o žalobách rozhoduje súd o náhrade trov konania\npredovšetkým podľa § 250k ods. 1 OSP, podľa ktorého ak mal žalobca úspech celkom alebo\nsčasti, súd mu proti žalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov\nkonania; môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná,\nak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nIde o osobitné ustanovenie, ktoré upravuje iba právo na náhradu trov konania\núspešného žalobcu a v odseku 1 v podstate vylučuje primerané použitie § 142 OSP,\nhoci úspech v konaní sa u žalobcu posudzuje rovnako ako pri použití § 142 OSP (NS SR\n5 Sžp 14/2011).\nZ uvedeného je zrejmé, tak ako to konštatoval aj prvostupňový súd, že podľa § 250k\nods. 1 OSP v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov\nnáhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi.\nV tejto súvislosti treba zdôrazniť aj ďalší záver judikatúry NS SR, a to že nemožno od\nžalobcu spravodlivo žiadať, aby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd priberie\npodľa § 250 ods. 1 veta druhá OSP do konania, hoci žalobca jeho pribratie do konania sám\novplyvniť nemohol. To platí obzvlášť v prejednávanej veci, v ktorej v skutočnosti nebol\nžiaden dôvod na pribratie ďalších účastníkov do konania. Samotné súdne rozhodnutie\na prípadné zrušenie rozhodnutia správneho orgánu sa totiž nijako nemohlo dotknúť\nhmotných práv týchto osôb, keď tieto by aj naďalej boli vlastníkmi predmetných pozemkov\na k zmene vo vlastníctve by mohlo dôjsť až v neskoršom priebehu správneho konania.\nZa daného stavu a v danom štádiu správneho konania teda nemohli byť práva osôb,\nktoré súd pribral do konania, nijako dotknuté.\nNajvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že vyššie uvedený právny názor\no nemožnosti priznania náhrady trov konania zúčastneným osobám nie je ustálenou\njudikatúrou Najvyššieho súdu SR, ale poukázal aj na existenciu odlišného názoru\n4\n\nv rozhodovacej praxi NS SR. Sťažovatelia musia v tejto súvislostí namietať, že takéto\nkonštatovanie nie je spôsobilé riadne odôvodniť postup a rozhodnutie súdu, pretože\nsamotná skutočnosť, že existujú v rámci rozhodovacej praxe NS SR dva odlišné právne\nnázory, nemôže byť dôvodom pre rozhodnutie vo veci.“\nSťažovatelia poukazujú na judikatúru ústavného súdu (napr. III. ÚS 192/06) a tiež\nna relevantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veciach\nBeian proti Rumunsku, Baranowski proti Poľsku a Sovtransavto Holding proti Ukrajine,\ntýkajúcich sa princípu právnej istoty pri rozhodovaní všeobecných súdov v skutkovo\na právne rovnakých alebo zhodných veciach, a tiež o možnosti vysloviť porušenie práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v prípade rozdielnej judikatúry najvyššej súdnej inštancie\nv skutkovo zhodných, prípadne podobných veciach.\n„Najvyšší súd SR tak svojou neurčitosťou v judikatúre rozhodol o uložení povinnosti\nsťažovateľom, zatiaľ čo iným osobám nachádzajúcim sa v rovnakej situácii takáto povinnosť\nuložená nebola. V súlade s právnym názorom Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nmožno konštatovať, že ide o porušenie čl. 6 (1) Dohovoru.“\nNa tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom „o porušení\nzákladných práv sťažovateľov garantovaných mu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. novembra 2013,\nsp. zn. 10 Sžr 160/2012 zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\n6\n\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovatelia vo svojej sťažnosti namietajú, že všeobecné súdy mali v konaní podľa\ndruhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania aplikovať výlučne § 250k ods. 1 OSP. Sťažovatelia argumentujú, že podľa tohto\nustanovenia môžu súdy priznať právo na náhradu trov konania len žalobcovi, ak mal úspech\nv konaní. Táto špeciálna úprava vylučuje aplikáciu ustanovení tretej hlavy tretej časti\nObčianskeho súdneho poriadku o trovách konania a ich náhrade.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 226 OSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie\nkonanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho\nsúdu.\nPodľa prvej vety § 246c ods. 1 OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené\nv tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 250 ods. 1 OSP súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka\nsprávneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho\nrozhodnutia dotknuté.\n\n7\n\nPodľa § 250k ods. 1 OSP ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti\nžalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Ak bolo\nrozhodnutie správneho orgánu zrušené z dôvodu podľa § 250j ods. 3, súd žalobcovi prizná\núplnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa náhrada trov celkom alebo sčasti\nneprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.\nZákladnou zásadou uplatňovanou pri náhrade trov konania je zásada zodpovednosti\nza výsledok (zásada úspechu). Účastník konania, ktorý v konaní uspel, má nárok na náhradu\ntrov tohto konania. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) je vyjadrená\naj v § 250k ods. 1 OSP. Je potrebné pripustiť, že toto ustanovenie výslovne neuvádza právo\nna náhradu trov konania žalovaného v prípade neúspechu žalobcu. Zákonodarca zjavne\nreflektoval na to, že žalovaným v tomto type konania bude správny orgán v zmysle § 244\nods. 2 OSP, ktorého rozhodnutie alebo postup je predmetom prieskumu v systéme\nsprávneho súdnictva.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení zo 6. novembra 2013 zmenil uznesenie\nkrajského súdu z 20. septembra 2012 tak, že zaviazal žalobcov, medzi nimi aj sťažovateľov,\npovinnosťou nahradiť trovy právneho zastúpenia pribratých účastníkov v prvostupňovom\naj odvolacom konaní. Vo svojom uznesení v prvom rade poukázal na odôvodnenie\nuznesenia krajského súdu z 20. septembra 2012, pričom uviedol:\n„Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 1 S/185/2009­231 zo dňa 20. 09. 2012\nnepriznal pribratým účastníkom náhradu trov právneho zastúpenia. V odôvodnení uviedol,\nže podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb... možno v konaní o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov priznať náhradu trov konania len úspešnému\nžalobcovi.\n\nNemožnosť\n\npriznania\n\nnáhrady\n\ntrov\n\nkonania\n\núspešnému\n\nžalovanému,\n\nresp. účastníkom konania, ktorých súd pribral do konania podľa § 250 ods. 1 veta druhá\nO. s. p., by síce mohla byť chápaná ako porušenie zásady rovnosti účastníkov konania,\navšak na druhej strane za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobcu spravodlivo žiadať,\naby nahradil trovy vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí do konania pribrať, hoci\nžalobca jeho pribratie do konania nemohol sám ovplyvniť. Vychádzajúc z uvedených\n8\n\nzákonných ustanovení a zásad rozhodovania o trovách konania v správnom súdnictve\nkrajský súd pribratým účastníkom náhradu trov konania nepriznal a poukázal\naj na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veciach sp. zn.\n8 Sžo/52/2011 a 5 Sžp/14/2011.“\nNajvyšší súd následne zhrnul obsah odvolaní, poukázal na § 226 OSP a uviedol svoje\nprávne závery:\n«Rozsudkom sp. zn. 10 Sžr/101/2011 zo dňa 23. 05. 2012 Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1 S/185/2009­168 zo dňa 05. 05. 2011\nvo veci samej potvrdil a v časti výroku o trovách konania ho zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie, pričom z odôvodnenia jasne vyplýva, že krajský súd vo svojom\nrozhodnutí nesprávne vypočítal trovy konania: „Z rozhodnutia súdu prvého stupňa\nnevyplýva, prečo pri posudzovaní náhrady trov konania priznal len 3 úkony právnej\npomoci, napriek uplatnenému nároku na 4 úkony právnej pomoci a ako vypočítal súd\nprvého stupňa odmenu za zastupovanie zástupkyni účastníkov konania, keď priznal náhradu\n233,41 Eur ako zastupovanie za jedného účastníka s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky\nč. 655/2004 Z. z., krátenú o polovicu, pričom ona zastupovala siedmich účastníkov\nkonania.“ Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní tak bolo uvedené nesprávnosti\npri výpočte\n\ntrov\n\nkonania\n\nnapraviť,\n\navšak\n\nkrajský\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nč. k. 1 S/185/2009­231 zo dňa 20. 09. 2012 pribratým účastníkom náhradu trov právneho\nzastúpenia nepriznal vôbec, čím však nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu,\na to napriek tomu, že nim bol v zmysle § 226 O. s. p. viazaný.\nKrajský súd v napadnutom uznesení síce poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/52/2011 a 5 Sžp/14/2011, v ktorých taktiež nebola\npribratým účastníkom priznaná náhrada trov konania, avšak v tomto prípade nejde\no ustálený názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď. napr. rozhodnutia vo veciach\nsp. zn. 1 Sžr/66/2012 zo dňa 22. 01. 2013, 6 Sžo/365/2009 zo dňa 10. 07. 2010,\n10 Sžr/62/2011 zo dňa 28. 03. 2012) a krajský súd bol viazaný právnym názorom\nvysloveným v rozsudku sp. zn. 10 Sžr/101/2011 zo dňa 23. 05. 2012.\nV prejednávanej veci dospel odvolací súd... k záveru, že pribratým účastníkom\nvzniklo právo na náhradu účelne vynaložených trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.\n9\n\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p., rozhodol podľa § 220 O. s. p. v spojení\ns § 246c ods. 1 O. s. p. tak, že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 1 S/185/2009­231 zo dňa 20. 09. 2012 zmenil a pribratým účastníkom v 2/, 16/, 18/,\n19/, 21/, 24/ a 32/ rade priznal voči žalobcom náhradu trov prvostupňového konania z titulu\ntrov právneho zastúpenia vo výške 1.057,54 Eur a pribratým účastníkom v 1/, 3/ a 34/ rade\nvo výške 1.232,26 Eur.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky\npodľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p., § 151 ods. 1 a 5 O. s. p.\na § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. tak, že pribratým účastníkom v 2/, 16/, 18/, 19/, 21/, 24/,\n32/ a 1/, 3/ 34/ rade, ktorí mali úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania\npodľa vyčíslenia ich právnych zástupcov.»\nZ pohľadu ústavného súdu treba považovať za rozhodujúce, že najvyšší súd svoj\nprávny názor primerane odôvodnil a pri aplikácii § 226, § 250k ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 OSP nepostupoval arbitrárne, rešpektoval zmysel a účel uvedených\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Argumentácia najvyššieho súdu nie je vnútorne\nrozporná, predstavuje tak jeden z možných spôsobov právneho posúdenia uvedeného\nskutkového stavu.\nÚstavný súd zastáva názor, že argumentáciu najvyššieho súdu možno považovať\nza dostatočnú a presvedčivú. Nemožno teda dospieť k záveru, podľa ktorého by napadnuté\nuznesenie, ktorým najvyšší súd zaviazal žalobcov (medzi nimi aj sťažovateľov, pozn.)\nnahradiť pribratým účastníkom trovy právneho zastúpenia, malo byť arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené. Na uvedenom závere nič nemení okolnosť, že sťažovatelia sú iného názoru.\nIch odlišný právny názor totiž nemôže sám osebe bez ďalšieho zakladať porušenie práv\npodľa označených článkov ústavy, listiny a dohovoru.\nVo všeobecnosti platí, že pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nspravidla nedosahujú samy osebe takú intenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie\nzákladných práv a slobôd, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný\n10\n\nsúd pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo, a k zrušeniu\nnapádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k\nporušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné\nzákladné právo (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS\n311/2012, IV. ÚS 210/2013, IV. ÚS 192/2014).\nSťažovatelia namietajú porušenie označených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\nna tom základe, že im najvyšší súd uložil povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia\npribratých účastníkov v celkovej sume 2 554,55 €. Povinnosť nahradiť túto sumu majú všetci\nžalobcovia spoločne a nerozdielne. Žalobcov v predmetnom konaní bolo 25, preto\nv konečnom dôsledku každý žalobca má povinnosť nahradiť sumu, ktorá zjavne nedosahuje\nani trojnásobok minimálnej mzdy, teda sumy, ktorá je aj vo sfére všeobecného súdnictva\npovažovaná za bagateľnú (pozri § 238 ods. 5 OSP, ktorý ustanovuje trojnásobok minimálnej\nmzdy ako podmienku prípustnosti dovolania proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho\nsúdu vo veciach týkajúcich sa peňažného plnenia).\nÚstavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť smeruje proti\nrozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie ústavnoprávnej ochrany\nsťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom mimoriadnych prípadoch, keď relevancia\nnámietok sťažovateľa smerujúcich proti napadnutému rozhodnutiu v kontexte posúdenia\neventuálneho porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru umožňuje dospieť k záveru, ktorý odôvodňuje vyslovenie porušenia\noznačených\n\npráv\n\npo\n\nprijatí\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie (m. m. IV. ÚS 358/09,\n\nIV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011). V posudzovanej veci takúto intenzitu\npochybenia zo strany najvyššieho súdu, ktorá by dosiahla ústavnoprávny rozmer, ústavný\nsúd nezistil, čo taktiež zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú\nneopodstatnenosť.\n\n11\n\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľov o rozdielnej judikatúre najvyššieho súdu k otázke\nnáhrady trov konania v obdobných veciach, ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej nie je úlohou ústavného súdu zjednocovať in abstracto judikatúru\nvšeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nsúdoch“) [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] patrí\nnajvyššiemu súdu (m. m. I. ÚS 17/01, I. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08,\nIV. ÚS 331/09, IV. ÚS 342/2010).\nPrávny poriadok Slovenskej republiky upravuje mechanizmus zabezpečujúci\nkoherentnosť judikatúry v § 22 zákona o súdoch. Tento mechanizmus spočíva v inštitúte\nzverejňovania súdnych rozhodnutí zásadného významu najvyšším súdom a v inštitúte\nprijímania stanovísk k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov plénom najvyššieho súdu alebo príslušným kolégiom najvyššieho súdu.\nZ judikatúry ESĽP vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne\npodobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade\nkaždého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nPre posúdenie, či rozdielnou judikatúrou najvyššej súdnej inštancie došlo k porušeniu čl. 6\nods. 1 dohovoru, je preto rozhodujúce, či vnútroštátne právo obsahuje mechanizmus\nzaisťujúci koherentnosť judikatúry a či príslušný orgán tento mechanizmus fakticky a riadne\nvyužíva [pozri rozhodnutie ESĽP Beian v. Rumunsko (č. 1) zo 6. 12. 2007].\nZ týchto skutočností vyplýva, že samotné konštatovanie rozdielnej judikatúry\nnajvyššieho súdu v skutkovo podobných veciach nemôže viesť k automatickému záveru\no porušení základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny alebo\n12\n\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rozhodujúce je aj to, akým spôsobom najvyšší súd\nfakticky využíva mechanizmus zjednocovania rozdielnej judikatúry podľa zákona o súdoch.\nDôležitým kritériom v tomto smere je časový interval, v ktorom najvyšší súd fakticky využil\nalebo nevyužil nástroje zabezpečujúce koherentnosť judikatúry. Dĺžka tohto intervalu bude\nv každom prípade závislá od konkrétnych okolností, napr. od právnej a skutkovej zložitosti\nprípadov s rozdielnou judikatúrou, početnosti, resp. frekvencie konaní s uvedeným\npredmetom, a pod. Dôležitým kritériom bude aj záujem na relatívnej stabilite judikatúry\nnajvyššieho súdu.\nRovnako tak nemožno automaticky konštatovať porušenie základného práva podľa čl.\n46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny (a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v prípade,\nak vo veci, v súvislosti s ktorou existujú odlišné rozhodnutia najvyššieho súdu, sa najvyšší\nsúd prikloní k takému právnemu hodnoteniu, ktoré je v neprospech účastníka konania. Z\ntýchto dôvodov nemožno považovať námietku sťažovateľov v tomto smere za opodstatnenú.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť\nuž pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako\nzjavne neopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "účastník konania-pristúpenie", "trovy konania", "konanie-bagateľná vec", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2013 z 4. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-04", "citacie_n": 129, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:43d204a6-8848-48ff-95d2-01506a104e1a"}, {"guid": "ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 147, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fbb1e98a-6f56-4784-9d65-bc1536c93f8f"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:394e902c-851b-4522-b0b3-b289354fc416"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:4fc00b9d-c1be-4600-9430-f4eb86af0ff3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/2018 z 9. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.99.2018.1"}]}