{"guid": "ussr:dfd3fa13-b260-495d-b69c-8edd8b2f660f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 722/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 722/2015 z 29. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 722/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfd3fa13-b260-495d-b69c-8edd8b2f660f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.722.2015.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 722/2015­19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Kristínou Grausovou, PhD.,\nAdvokátska kancelária, Františkánske námestie 3, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Co 478/2014­356\nz 11. marca 2015 a žiada vydať tento nález:\n„I. Základné právo\n\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k.: 4 Co/478/2014­356 zo dňa 11. 03. 2015 bolo porušené.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.: 4 Co/478/2014­356 zo dňa\n11. 03. 2015 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.\n\nsa priznáva náhrada trov konania vo výške 296,44 €..., ktorú\n\nje Krajský súd v Bratislave povinný zaplatiť k rukám sťažovateľky do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka\nbola ako žalobkyňa účastníčkou konania vedeného Okresným súdom Bratislava II (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 10 C 105/2011, v ktorom sa proti\n(ďalej len „žalovaný v 1. rade“),\n(ďalej len „žalovaný v 2. rade“),\n(ďalej len „žalovaný v 3. rade“), a\n\n,\n,\n\n(ďalej len „žalovaná vo 4. rade“), domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby\nuskutočnenej 28. apríla 2011 žalovaným v 2. rade, ktorej predmetom bol byt č.\n(ďalej len „dražba“). Byt, v ktorom v tom čase žila sťažovateľka\nso synom\n\n, bol v dražbe predaný pri výkone záložného práva na\n\nuspokojenie pohľadávky žalovaného v 1. rade voči sťažovateľke a jej bývalému manželovi\n(žalovanému v 3. rade) z hypotekárneho úveru (poskytnutého na základe zmluvy\nzo 14. októbra 2004) za 95 000 € žalovanej vo 4. rade ako vydražiteľke. Sťažovateľka\nžalobu odôvodnila najmä tým, že táto cena nezodpovedá reálnej trhovej cene bytu.\nŽaloba doručená okresnému súdu 23. mája 2011 smerovala pôvodne iba proti žalovaným\nv 1. a 2. rade, voči žalovaným v 3. a 4. rade bola rozšírená sťažovateľkou 7. júna 2012.\nŽalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť s poukazom najmä na to, že dražba prebehla\n2\n\nv súlade so zákonom, v zmysle ktorého najnižšie podanie pri znaleckým posudkom určenej\ncene bytu sumou 101 000 € predstavovalo v opakovanej dražbe 75 750 €, vydražením\ndosiahnutá cena bola dokonca o 20 % vyššia. Podobne žalovaný v 2. rade poukázal\nna zákonný priebeh dražby, ako aj na to, že byt bol predaný za trhovú cenu, ktorá\nsa prejavila pri samotnej dražbe najvyšším podaním.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 10 C 105/2011­328 z 13. marca 2014 žalobu\nsťažovateľky zamietol a žalovanému v 2. rade priznal náhradu trov konania. V odôvodnení\nrozhodnutia najprv poukázal na to, že v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z.\no dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dobrovoľných\ndražbách“) právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká v lehote troch mesiacov\nodo dňa príklepu, pričom sťažovateľka nepodala v tejto lehote na okresnom súde úplný\nnávrh, keď označila za žalovaných napriek tomu, že na ich strane ide o nerozlučné procesné\nspoločenstvo, iba žalovaných v 1. a 2. rade. Zamietnutie žaloby ďalej odôvodnil tým,\nže dôvody žaloby uvedené v zákonnej lehote nespôsobujú neplatnosť dražby; pokiaľ ide\no cenu podania žalovanej vo 4. rade, táto zodpovedá všeobecnej cene bytu. Rovnako\nani dôvody doplnené sťažovateľkou po uplynutí zákonnej lehoty nie sú spôsobilé neplatnosť\ndražby spôsobiť, čo platí aj vo vzťahu k sťažovateľkou namietanej (podľa jej tvrdenia\nspornej) výške pohľadávky žalovaného v 1. rade, pre uspokojenie ktorej bola dražba\nvykonaná.\nO odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 4 Co 478/2014­356\nz 11. marca 2015, ktorým rozsudok okresného súdu potvrdil, okrem výroku o náhrade trov\nkonania vo vzťahu medzi sťažovateľkou a žalovaným v 2. rade, v ktorom rozsudok\nokresného súdu zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva\nz odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, krajský súd považoval za vecne správny záver\nokresného súdu, podľa ktorého sťažovateľka nepreukázala nezákonnosť dražby, keďže ňou\nuvádzané dôvody neplatnosť dražby nespôsobujú.\nRozsudok krajského súdu č. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015 bol sťažovateľke\ndoručený 4. mája 2015.\n3\n\nSťažnosť na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nč. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015 sťažovateľka odôvodnila tým, že jej žaloba bola\nzamietnutá napriek tomu, že byt bol predaný výrazne pod cenu, zmluva o vykonaní dražby\na zmluva o vykonaní opakovanej dražby neboli uzatvorené v súlade so zákonom, s čím\nzákon o dobrovoľných dražbách spája ako následok neplatnosť dražby, cena draženého bytu\nv znaleckom posudku nebola určená správne a pohľadávky vyčíslené bankou boli výrazne\nnadsadené. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože nevzal do úvahy,\nže sťažovateľka so žalovaným v 3. rade uzatvárali hypotekárnu zmluvu so žalovaným\nv 1. rade ako spotrebitelia, išlo o formulárovú zmluvu, ktorej obsah nemohli ovplyvniť.\nKrajský súd sa mal preto aj bez návrhu zaoberať otázkou, či právo žalovaného v 1. rade\nna plnenie z hypotekárnej zmluvy nie je premlčané. Pokiaľ žalovaný v 1. rade vyhlásil\npredčasnú splatnosť úveru, z právneho hľadiska išlo o odstúpenie od úverovej zmluvy\n(list žalovaného v 1. rade z 10. júla 2008) a právo žalovaného v 1. rade na plnenie\nvoči sťažovateľke malo povahu bezdôvodného obohatenia, ktoré sa preto premlčalo\nv dvojročnej premlčacej dobe 10. júla 2010, teda ešte prv, než žalovaný v 1. rade pristúpil\nk opakovanej dražbe v apríli 2011. Sťažovateľke tak jednak žalovaný v 1. rade odňal právo\nvzniesť námietku premlčania, ktorou by sa mohla brániť v súdnom konaní, ale najmä krajský\nsúd napriek tomu k premlčaniu práva žalovaného v 1. rade na zaplatenie sumy, pre ktorú\nbola vykonávaná dražba, neprihliadol. Pokiaľ vymáhaná pohľadávka neprešla súdnou\nkontrolou, postup krajského súdu, ktorý na takúto súdnu kontrolu tiež rezignoval, nebol v\nsúlade s účelom a zmyslom právnych predpisov európskeho spotrebiteľského práva (vrátane\nžalovaným v 1. rade vo vymáhanej sume uplatňovaným úrokom z omeškania a rôznych\npoplatkov). Sťažovateľka poukázala i na to, že v zmluve o vykonaní dražby uzatvorenej\nmedzi žalovaným v 1. a 2. rade bola vymáhaná pohľadávka v sume skoro 75 000 €, avšak v\ntom čase zostatok dlhu už tejto sume nezodpovedal, pretože medzičasom bol znížený v\ndôsledku dražby iného zálohu zabezpečujúceho rovnakú pohľadávku žalovaného v 1. rade\n(nehnuteľnosť v\n\n). Okrem iného je zákonnou náležitosťou zmluvy\n\no vykonaní dražby aj vyhlásenie navrhovateľa dražby o výške pohľadávky. Takéto\n4\n\nvyhlásenie v prípade sťažovateľky bolo nepravdivé. Zmluva o vykonaní dražby neobsahuje\nani ďalšiu zákonnú náležitosť, a to predpokladané náklady dražby a výšku odmeny\ndražobníka. Ak je dražba vykonaná na základe zmluvy o vykonaní dražby, ktorá je\nv rozpore so zákonom, a to dokonca voči spotrebiteľovi, nemôže pred zákonom obstáť. Aj\nna takéto okolnosti bol povinný krajský súd prihliadnuť, avšak neurobil tak aj napriek tomu,\nže predmetom dražby bolo obydlie sťažovateľky, ktorá inú možnosť bývania nemá. Krajský\nsúd tieto okolnosti do úvahy nevzal a ani sa s nimi žiadnym spôsobom v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nevysporiadal.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nč. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015, ktoré odôvodnila tým, že právne posúdenie veci\nkrajským súdom neobstojí a jeho rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\n6\n\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nKrajský súd rozsudok č. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015 odôvodnil takto:\n„Podľa ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách, účinného\nku dňu konania opakovanej dražby, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona,\nmôže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil\nneplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní\ndo troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia\nso spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom\nmá predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa\nosobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby\naj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby,\nktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).\nDražba je verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo\niného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa dražby, pri ktorom\nsa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste\ns výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde\npríklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie,\nktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.\nÚčastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie\na spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom (§ 5 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.).\nDražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto\na osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti\n(§ 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 527/2002 Z. z.). Navrhovateľom dražby je vlastník predmetu\ndražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo, alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť\n7\n\nvykonanie dražby podľa osobitného zákona (§ 7 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.). Príklepom\nje úkon licitátora spočívajúci v klepnutí kladivkom, čím dochádza za ustanovených\npodmienok k prechodu vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby. Udelením\npríklepu je dražba ukončená (§ 20 ods. 11 zák. č. 527/2002 Z. z.). Vydražiteľom je účastník\ndražby, ktorému bol udelený príklep. Ak vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením\nv ustanovenej lehote, prechádza na neho vlastnícke právo alebo iné právo k predmetu\ndražby udelením príklepu, a ku dňu zaplatenia ceny dosiahnutej vydražením vydražiteľom\nzaniká pohľadávka veriteľa v rozsahu uspokojenia veriteľa z výťažku dražby (§ 27 ods. 1\nzák. č. 527/2002 Z. z.). V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných\ndražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd,\naby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká,\nak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti\ndražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu,\nv ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt\npodľa osobitného predpisu; v tomto prípade sa možno domáhať neplatnosti dražby aj po\nuplynutí tejto lehoty.\nV prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto\nrozsudok týka (§ 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z.). Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť\ndražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba\ndotknutá na svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách (§ 21 ods. 4\nzák. č. 527/2002 Z. z.). Ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu\npríklepu. Z uvedeného vyplýva, že neplatnosť dobrovoľnej dražby môže určiť len súd\nv samostatnom konaní o určenie jej neplatnosti. Z ust. § 21 ods. 4 zák. č. 527/2002 Z. z.\na ním uvedeného taxatívneho výpočtu účastníkov súdneho konania možno vyvodiť,\nže ak niektorá z osôb označených za účastníka konania o neplatnosť dražby nie\nje navrhovateľom alebo jedným z navrhovateľov, musí byť odporcom alebo jedným\nz odporcov.\nZ napadnutého rozsudku odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa zamietol návrh\nnavrhovateľky na určenie neplatnosti vyššie uvedenej opakovanej dražby bytu z dvoch\ndôvodov, a to pre ním konštatovanú preklúziu nároku pre oneskorene stanovený okruh\n8\n\npasívne legitimovaných účastníkov konania, a zároveň pre nedôvodnosť jej návrhu\npo vykonaní dokazovania a preskúmaní ňou tvrdených dôvodov neplatnosti opakovanej\ndražby.\nS prvým z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotožnil. Súd prvého stupňa\nv odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že návrh zamietol aj z dôvodu, že navrhovateľka\nneuplatnila právo podaním návrhu na súd v určenej lehote voči všetkým pasívne\nlegitimovaným, nerozlučným spoločníkom, ktorých práv a právom chránených záujmov sa\nnávrh týka. Vychádzal teda z názoru, že z povahy nerozlučného spoločenstva viacerých\nodporcov (ust. § 91 ods. 2 O. s. p.) v konaní o návrhu na určenie neplatnosti dobrovoľnej\ndražby vyplýva, že návrh musí buď už v čase jeho podania smerovať proti nim všetkým,\nalebo musí byť aspoň dodatočne (pri zachovaní lehoty) rozšírený tak, aby smeroval proti\nnim všetkým. Odvolací súd má však za to, že pokiaľ zákon o dobrovoľných dražbách\nustanovuje, že právo na určenie neplatnosti dražby možno uplatniť návrhom na súde iba\nv ním vymedzenej lehote (lebo inak právo zaniká), nemožno len zo skutočnosti,\nže v občianskom súdnom konaní o tomto návrhu ide medzi viacerými odporcami\no nerozlučné procesné spoločenstvo v zmysle ust. § 91 ods. 2 O. s. p., bez ďalšieho vyvodiť,\nže pre riadne uplatnenie tohto práva na súde sa vyžaduje, aby bol v ustanovenej lehote\nnávrh podaný spoločne proti všetkým nerozlučným spoločníkom, alebo aby bol na nich\nv ustanovenej lehote rozšírený. Pri posudzovaní otázky včasného uplatnenia práva na súde\nnemožno totiž vychádzať z právnej úpravy nerozlučného spoločenstva odporcov\nv Občianskom súdnom poriadku (§ 91 ods. 2), ale ustáliť, či a ako túto otázku upravuje\nzákon o dobrovoľných dražbách. Dražba uskutočnená podľa zákona č. 527/2002 Z. z.\nje neplatná, ak jej neplatnosť určí súd, pričom neplatnosť dražby nemôže súd posudzovať\nv inom konaní než v konaní podľa ust. § 21 ods. 2 tohto zákona. K uplatneniu práva\nna určenie neplatnosti dražby je ustanovená lehota troch mesiacov odo dňa príklepu, ktorá\nje prekluzívna, a jej márnym uplynutím právo zaniká. Aj keď neplatnosť dražby môže byť\nurčená len vtedy, ak sa konania zúčastnia (buď ako navrhovatelia alebo ako odporcovia)\nnavrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a osoba dotknutá\nna svojich právach porušením zákona o dobrovoľných dražbách, zákon č. 527/2002 Z. z.\nnestanovuje žiadnu lehotu, v ktorej sa tieto osoby musia stať účastníkmi konania o takomto\n9\n\nnávrhu. Lehota stanovená v ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. slúži k uplatneniu práva\nna určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby a nie aj k vymedzeniu osôb, ktoré sa musia\nkonania zúčastniť ako účastníci konania (z hľadiska pasívnej vecnej legitimácie).\nPreto, ak bol v posudzovanej veci návrh na určenie neplatnosti dražby navrhovateľkou\npodaný v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, mohla aj po jej uplynutí robiť úkony\nv zmysle ust. § 92 O. s. p.. V čase rozhodovania o jej návrhu bol okruh účastníkov\nvymedzený správne. Samozrejme, ak by súd prvého stupňa o návrhu navrhovateľky\nrozhodoval rozsudkom v čase, keď ešte neboli žalovaní všetci pasívne legitimovaní\núčastníci, ktorí tvoria nerozlučné spoločenstvo, návrh by musel práve z tohto dôvodu\nzamietnuť.\nUvedené nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa v tejto časti však\nnemalo žiadny vplyv na správnosť jeho rozhodnutia o zamietnutí návrhu navrhovateľky\npre jeho nedôvodnosť, nakoľko napriek tomuto ním prezentovaného názoru (ktorý by mal\nv prípade jeho správnosti bez ďalšieho viesť k zamietnutiu návrhu bez jeho meritórneho\nprejednania) vec meritórne prejednal, vykonal dostatočné dokazovanie, a riadne zistil\nskutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O. s. p.. Zistený skutkový stav aj správne\nprávne posúdil, keď aplikoval ust. § 21 ods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných\ndražbách. Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli\nust. § 157 ods. 2 O. s. p., keď sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými\nokolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci\na rozhodnutie podstatné. Dôkladne vysvetlil z akého dôvodu nepovažoval navrhovateľkou\ntvrdené skutočnosti (ktoré by mali podľa jej názoru spôsobovať neplatnosť dražby)\nza porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., ani za spôsobilé spôsobiť jej nejakú ujmu\nna jej právach. V tejto súvislosti sa detailne zaoberal každým ňou tvrdeným dôvodom\nneplatnosti dražby, a vyvodil správny záver o platnosti dražby a nedôvodnosti jej návrhu.\nOdvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvého stupňa po prejednaní\nveci vo svojom rozsudku dospel, osobitne so záverom, že nezistil a navrhovateľka\nnepreukázala porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., a nepreukázala ani že by bola\nvýkonom a samotným priebehom dobrovoľnej dražby akokoľvek dotknutá na svojich\nprávach. Tu je potrebné zdôrazniť, že navrhovateľka síce využila právo podľa ust. § 21\n10\n\nods. 2 zák. č. 527/2002 Z. z. a podala návrh na určenie neplatnosti dražby, avšak ňou\nv návrhu uvedené skutočnosti, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa, nie sú žiadnym\nporušením ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pričom navrhovateľka naviac ani\nporušenie\n\nnejakého\n\nkonkrétneho\n\nustanovenia\n\npredmetného\n\nzákona\n\nnetvrdila.\n\nAk poukazovala na to, že vo vydraženej nehnuteľnosti býva, a ona aj jej syn v nej majú\nhlásený trvalý pobyt, táto skutočnosť má vplyv výlučne na výšku najnižšieho podania, ktoré\nnemôže byť nižšie ako tri štvrtiny hodnoty bytu určenej znaleckým posudkom (ust. § 16\nods. 6 zák. č. 527/2002 Z. z.). Postup podľa tohto ustanovenia bol pri opakovanej dražbe\ndodržaný, nakoľko znaleckým posudkom bola určená hodnota bytu na 101.000 eur, a keďže\nza túto cenu (ktorá bola stanovená ako suma najnižšieho podania v prvom kole dražby)\nnebol vydražený, bola výška najnižšieho podania v opakovanej dražbe stanovená\nna 75.750 eur, čím bolo rešpektované ustanovenie zákona § 16 ods. 6 cit. zákona\nzakazujúce vydraženie veci pod cenu, ak je dražená nehnuteľnosť zároveň trvalým pobytom\ndlžníka. Byt bol následne vydražený odporkyňou 4/ za sumu 95.000 eur, teda nemôže obstáť\nani tvrdenie navrhovateľky, že cena, za ktorú bol byt vydražený bola nezodpovedajúcou\nreálnym cenám porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite. Ani odvolací súd nezistil\nv postupe dražobníka žiadne porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z., nakoľko si\nsplnil povinnosť podľa ust. § 12 ods. 1 zabezpečiť ohodnotenie bytu znaleckým posudkom\na vychádzajúc z neho aj správne určil výšku najnižšieho podania v opakovanej dražbe.\nOdvolací súd považuje v tejto súvislosti za potrebné tiež uviesť, že ani znaleckým posudkom\nurčená cena bytu nebola neprimerane nízka, o čom svedčí tiež skutočnosť, že o kúpu bytu\nza cenu určenú znalkyňou, neprejavil v prvom kole dražby nikto záujem. Ak chcela\nnavrhovateľka dosiahnuť vyššiu cenu za byt, mohla sa ho so súhlasom odporcu 1/ pokúsiť\npredať za cenu, akú si predstavovala, čo však neurobila. Ak navrhovateľka ďalej\npoukazovala na jej snahu dohodnúť sa s odporcom 1/ na splátkach úveru pred výkonom\ndražby, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nemá absolútne žiadny vplyv na platnosť\nalebo neplatnosť dražby, a vôbec s dražbou nesúvisí.\nNavrhovateľka neplatnosť dražby odvodzovala tiež od skutočnosti, že zo zmluvy\no vykonaní opakovanej dražby zo dňa 26. 01. 2011 vyplýva, že vyhlásenie odporcu 1/\no výške pohľadávky bolo v rozpore s reálnym stavom, keďže výška pohľadávky bola uvedená\n11\n\nku dňu 13. 03. 2009, a odvtedy sa zmenila. Na tejto argumentácii zotrvala aj v odvolaní,\nkeď zjednodušene povedané tvrdila, že uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení\nodporcu 1/ spôsobuje neplatnosť zmluvy o vykonaní opakovanej dražby, uzavretej\nmedzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, čo spôsobuje neplatnosť dražby. Odvolací súd\nz odôvodnenia napadnutého rozsudku zistil, že súd prvého stupňa sa už s touto\nargumentáciou navrhovateľky dôsledne a vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal,\npreto nemôže obstáť námietka navrhovateľky v odvolaní, že sa týmto ňou uvádzaným\ndôvodom, ktorý mal spôsobiť neplatnosť dražby, nezaoberal. Práve naopak, v rozsiahlej\nčasť odôvodnenia podrobne vysvetlil, prečo navrhovateľkou tvrdený dôvod neplatnosti\ndražby nemôže obstáť. Keďže navrhovateľka žiadne nové skutočnosti ani tvrdenia, s ktorými\nby sa nebol súd prvého stupňa vysporiadal v napadnutom rozsudku neuviedla, poukazuje\nodvolací súd na odôvodnenie tejto časti napadnutého rozsudku, s ktorým sa v plnom\nrozsahu stotožnil. Na doplnenie už len uvádza, že uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky\nvo vyhlásení záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky nemôže založiť\nneplatnosť dražby, nakoľko úver nebol v celosti splatený a záložný veriteľ navrhol dražbu,\na vzhľadom na cenu vydraženej nehnuteľnosti, z ktorej bola uhradená pohľadávka\nnavrhovateľky z úveru odporcovi 1/, a na ňu pripadajúca časť zvyšku vydraženej ceny bola\nnavrhovateľke vyplatená, nemohlo uvedením nesprávnej výšky pohľadávky dôjsť k žiadnemu\nzásahu do práv navrhovateľky. Naviac, v posudzovanej veci nedošlo k žiadnemu porušeniu\nustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, pretože odporca 1/ si splnil svoju povinnosť\npodľa ust. § 7 ods. 2 cit. zákona a urobil vyhlásenie o pravosti, výške a splatnosti\npohľadávky, pre ktorú dražbu navrhol. Zmluva o vykonaní dražby potom túto náležitosť\nobsahovala, a uvedenie nesprávnej výšky pohľadávky vo vyhlásení odporcu 1/ jej neplatnosť\nnespôsobuje. Za pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon\nzáložného práva zodpovedá záložný veriteľ podľa ust. § 33 ods. 2 cit. zákona,\na zodpovednosti za škodu, ktorá vznikne porušením tejto povinnosti sa nemôže zbaviť.\nAk sa navrhovateľka domnieva, že jej bola uvedením nesprávnej výšky pohľadávky\nvo vyhlásení odporcu 1/ spôsobená škoda, môže sa potom samostatnou žalobou jej náhrady\nod odporcu 1/ domáhať.“\n\n12\n\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nč. k. 4 Co 478/2014­356 z 11. marca 2015 dospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky,\nže krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia\nv sťažnosti sťažovateľky neobstojí. Krajský súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré\nsťažovateľka v priebehu konania a v odvolaní nastolila. Podrobne vysvetlil podmienky,\nza splnenia ktorých možno dobrovoľnú dražbu vyhlásiť za neplatnú. Dôsledne posúdil\nich (ne)splnenie v prípade sťažovateľky. Zaoberal sa postupne všetkými argumentmi\nsťažovateľky, počínajúc okolnosťou existencie trvalého pobytu v predmete dražby,\ncez správnosť záverov znaleckého posudku stanovujúceho všeobecnú cenu predmetu dražby\naž po primeranosť ceny, za ktorú bol predmet dražby na dražbe predaný. Osobitne sa krajský\nsúd zaoberal aj námietkami sťažovateľky týkajúcimi sa vyhlásenia záložného veriteľa\no výške pohľadávky, pre uspokojenie ktorej bola dražba vykonaná. Neponechal teda bez\npovšimnutia žiadny z argumentov sťažovateľky, ktoré majú pre vec podstatný význam.\nOdôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného\npráva na súdnu ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho\nrozhodnutia.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\n13\n\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nÚstavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods.1 listiny, a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\nAko vyplýva z odôvodnenia rozsudku krajského súdu č. k. 4 Co 478/2014­356\nz 11. marca 2015, dôvodom neúspechu sťažovateľky v konaní pred všeobecnými súdmi bolo\nnepreukázanie podmienok vyžadovaných pre vyhlásenie dražby za neplatnú.\nKrajský súd neaplikoval ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách spôsobom\nnezlučiteľným s ústavou, jeho rozhodnutie je ústavne akceptovateľné, udržateľné\na je v súlade so zmyslom a účelom právnej úpravy zodpovednosti advokáta za škodu.\nIba skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom všeobecného súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľovho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nPretože ústavný súd nepovažoval právny názor krajského súdu, ktorým odôvodnil\nsvoje rozhodnutie vo veci sťažovateľky, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie za také,\nktoré by popieralo účel a zmysel právnej úpravy, nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením práv sťažovateľky a postupom krajského súdu pri rozhodovaní\nvo veci sťažovateľky. Z tohto dôvodu sťažnosť sťažovateľky namietajúcej porušenie\n\n14\n\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. ústavy a práva na spravodlivý\nsúdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutím krajského súdu odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok z uvedených dôvodov,\nústavný súd už nerozhodoval osobitne o ďalších návrhoch sťažovateľky.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. októbra 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dražba"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "df219220-caf4-4fce-9163-657e56d3c6f4:6c0436ef-4777-4769-920a-ca17cebdfcf1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1211213198.3", "spisova_znacka": "4Co/478/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/478/2014 z 10. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-03-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1211213198.3"}], "citovane_v": [{"guid": "751fc464-4ac1-4c46-b836-9a0e81d89d18:614309a7-021e-4896-8c0c-b168dd079c41", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2026:7126205845.1", "spisova_znacka": "6Co/96/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/96/2026 z 4. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2026:7126205845.1"}, {"guid": "fa56ab19-29f4-41bd-8db4-0efc85e52324:2b393abd-9c42-459e-8498-187ce9a0671f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8122206181.2", "spisova_znacka": "18Co/36/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/36/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8122206181.2"}, {"guid": "03da6dd4-6707-4517-ae97-1fd88ac0e823:52873301-fb03-4fc7-ace3-39f03dd440e5", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2117210171.1", "spisova_znacka": "21Cob/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/8/2019 z 23. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2117210171.1"}, {"guid": "03da6dd4-6707-4517-ae97-1fd88ac0e823:7c2c49be-3aa8-4b01-8786-5dc61731d305", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2117210171.1", "spisova_znacka": "21Cob/8/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Cob/8/2019 z 23. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-09-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2117210171.1"}, {"guid": "02363698-b678-442d-a143-d86c00e32488:0ff213c7-6d5b-4b9e-b8cb-25cb94e0e5f7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "spisova_znacka": "5Co/132/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/132/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2"}, {"guid": "02363698-b678-442d-a143-d86c00e32488:9fd23d7a-d517-4a28-8eff-1dd6f26c2005", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2", "spisova_znacka": "5Co/132/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/132/2016 z 14. 3. 2017", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-03-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3810212829.2"}]}