{"guid": "ussr:112024ac-7768-4efd-90c8-1345d83529ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.724.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 724/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 724/2015 z 29. 10. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 29. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 724/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.724.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-10-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "nazov": "čl. 20 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/112024ac-7768-4efd-90c8-1345d83529ba", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.724.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.724.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.724.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 724/2015­13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Šuchom, Ondavská 7,\nBratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 812/2014\nz 18. júna 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného\n\nsúdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Co 812/2014 z 18. júna 2015 (ďalej aj „namietaný rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že „Sťažovateľ ako podnikateľ ­ FO\nv rokoch 1993­1998 vykonával na základe živnostenského oprávnenia odborné činnosti pre\niného podnikateľa\n\n. Zmluvne dohodnutý objem práce pre\n\nvyššie uvedeného podnikateľa mu sprostredkovala, resp. zabezpečila obchodná spoločnosť\n, na základe vopred dohodnutých zmluvných podmienok. Obsahom\nzmluvy uzavretej medzi sťažovateľom a sprostredkovateľom bol záväzok, zabezpečiť\nsťažovateľovi zákazky v období od 31.08.1993 do 31.01.1998 v sume 65.000.000,­ Sk\na záväzok sťažovateľa vyplatiť sprostredkovateľovi odmenu ­ províziu vo výške 5.000.000,­\nSk. Vzhľadom na dosiahnutie objemu fakturovaných prác v súlade zo zmluvou, vyplatil\nsťažovateľ sprostredkovateľovi na základe ním vystavených faktúr dohodnutú províziu.\nDaňový úrad Hlohovec ako správca dane, vykonal v období rokov 1998­2000 daňové\nkontroly u daňového subjektu ­ sťažovateľa, zamerané na platenie dane z príjmu a DPH\nza rok 1997. V protokoloch z kontroly správca dane konštatoval, že v zdaňovacom období,\nktoré bolo predmetom kontroly, došlo ku kráteniu dane z príjmu FO za rok 1997 v sume\n1.984.536,­ Sk a k neoprávnenému uplatneniu DPH na vstupe v sume 1.784.000,­ Sk.\nSprávca dane považoval vyplatenie odmeny sprostredkovateľovi v roku 1997 za nedôvodný\nvýdavok a rovnako za neoprávnené aj uplatnenie DPH na vstupe z tohto titulu. Na základe\ntohto vydal správca dane platobné výmery, resp. rozhodnutia. Dôvodom údajného vzniku\ndaňových nedoplatkov, resp. neoprávneného zaúčtovania DPH na vstupe, mala byť\nskutočnosť, že v prípade sprostredkovateľských činností ­ a) zmluva bola neplatná,\nb) zmluvne dohodnutý objem fakturovaných prác nebol naplnený, c) práce pre daňový\n2\n\nsubjekt neboli zadávané na základe sprostredkovania, ale účasti vo výberových konaniach,\nd) nevznikol z vyššie uvedených dôvodov nárok na účtovanie a úhradu provízie, vrátane\nnároku na uplatnenie DPH na vstupe. Na základe odvolaní sťažovateľa, nadriadený orgán,\nDaňové riaditeľstvo SR, pracovisko Trnava, svojimi rozhodnutiami predmetné rozhodnutia\nprvostupňového orgánu potvrdilo, resp. vyslovilo záväzný právny názor k záverom správcu\ndane, že uzavretá zmluva je platná a zaväzovala obidvoch účastníkov a objem\nfakturovaných prác v zmluvnom období prekročil dohodnutý objem. Z uvedeného vyplýva,\nže nárok na províziu vznikol za predpokladu, že práce v dohodnutom objeme získal\nsťažovateľ na základe sprostredkovania.\nDôvodom pre uvedený postup daňových orgánov bolo ich tvrdenie, nezodpovedajúce\nvšak skutočnosti a aj napriek námietkam a návrhom sťažovateľa dôsledne nepreverené,\nresp. vôbec, že sťažovateľ zákazky od objednávateľa\n\nnedostával na\n\nzáklade sprostredkovania, ale výlučne na základe účasti vo výberových konaniach, keďže\ntakýto postup predpisovali Pracovné inštrukcie generálneho riaditeľa\nSťažovateľ ako účastník konania navrhoval a žiadal, aby správca dane vykonal dôkaz\nvyžiadaním správy od\n\n, či sa sťažovateľ na základe prihlášky zúčastňoval\n\nvýberových konaní a či mu zákazky boli zadávané na základe výberových konaní. Daňový\norgán takýto dôkaz nikdy nevykonal a svoj právny názor, že k sprostredkovaniu nedošlo,\nopieral výlučne, že o výbere dodávateľov v podmienkach\n\nsa rozhodovalo\n\nvo výberovom konaní... a že teda aj sťažovateľ musel podávať prihlášky do výberových\nkonaní, aby mu práce mohli byť zadané.\nNakoľko sťažovateľ nemal potrebné peňažné prostriedky na zaplatenie dane podľa\nvýmerov správcu dane, začal Daňový úrad Hlohovec na vymôženie daňových nedoplatkov\ndaňovú exekúciu, vrátane predaja rodinného domu v spoluvlastníctve sťažovateľa a jeho\nmanželky. Sťažovateľ bol nútený pôžičkami od súkromných osôb obstarať sumu\nzodpovedajúcu daňovému nedoplatku, aby zabránil predaju domu v exekúcii a vymáhanú\nsumu uhradil v troch splátkach na účet správcu dane.\nNaviac, správca dane oznámil uvedené skutočnosti aj orgánom činným v trestnom\nkonaní a proti sťažovateľovi bolo vedené od marca 2000 do júna 2011 teda 11 rokov,\ntrestné stíhanie za závažný trestný čin skrátenia dane spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2\n3\n\nk § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. Okresný súd Trnava, v konaní sp.zn. 4T 372/02 vedenom proti\nsťažovateľovi dôsledne preveril obranu sťažovateľa, že sa žiadnych výberových konaní\nnezúčastnil a zákazky mu boli zadávané priamo na základe sprostredkovania a dospel\nna základe nesporných listinných dôkazov k záveru, že sťažovateľ sa výberových konaní\nna zadávanie prác dodávateľským spôsobom nezúčastnil, objem fakturovaných prác pre\n, nielen dosiahol ale aj prekročil zmluvne dohodnutú hodnotu, čo bolo\npodmienkou výplaty provízie. A na základe uvedených zistení, potvrdených listinnými\ndôkazmi zo\n\nako aj ďalších dôkazov potvrdzujúcich prax pri zadávaní\n\nzákaziek sťažovateľovi mimo súťaž, sťažovateľa spod obžaloby oslobodil rozsudkom, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2011.\nSťažovateľ v zmysle zákona, podal na Ministerstvo financií SR, žiadosť zo dňa\n25.05.2012 o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenú rozhodnutím\norgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom. Ministerstvo nárok sťažovateľa\npredbežne prerokovalo a oznámilo, že nie sú splnené podmienky na náhradu škody voči\nštátu a preto považuje predmetný nárok za neopodstatnený.\nNásledne sťažovateľ dňa 15.05.2013 podal žalobu na Okresnom súde Bratislava I.\no náhradu škody vo výške 169.388,49 € s prísl., spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom. Súd prvého stupňa zamietol sťažovateľov návrh\ns odôvodnením, že neboli preukázané v konaní zákonné predpoklady zodpovednosti\nžalovaného za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Súd k tomuto záveru viedla\nskutočnosť, že rozhodnutia vydané v daňovom konaní, neboli zrušené, teda chýba jedna\nz podmienok zodpovednosti štátu za škodu ­ nezákonné rozhodnutie... Proti tomuto\nprvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie... Krajský súd v Bratislave, ako\nodvolací súd, rozsudkom zo dňa 18.06.2015, ktorý sa stal právoplatným dňom 30.06.2015,\nrozsudok súdu prvého stupňa, ako vecne správny potvrdil, keď sa stotožnil s právnym\nnázorom súdu prvého stupňa, že pre rozhodnutie o náhrade škody absentuje nezákonnosť\nrozhodnutia (zrušenie rozhodnutia v predpísanom konaní) a pokiaľ ide o argumentáciu\nžalobcu, že činnosť štátnych orgánov má znaky nesprávneho úradného postupu, odvolací\nsúd zaujal stanovisko, že nápravu bolo možné dosiahnuť iba prostriedkami správneho\nkonania a súd nemá oprávnenie meniť, či zrušiť rozhodnutia vydané v daňovom konaní.“.\n4\n\nSťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom v jeho veci konajúcich súdov o nesplnení\nzákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným\nrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom. Podľa sťažovateľa je nesporné, že\nOkresný súd Bratislava I a krajský súd porušili jeho v sťažnosti označené práva „tým, že\nzamietli sťažovateľov návrh na náhradu škody vo výške 169.388,49 € s prísl., spôsobenú\nrozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, hoci je nesporné, že\npostup daňových orgánov má všetky znaky nesprávneho úradného postupu, čoho dôkazom\nje aj uvedený rozsudok Okresného súdu v Trnave“.\nPodľa názoru sťažovateľa „Tým, že odvolací súd, nevykonal k nesprávnemu\núradnému postupu žiadne dokazovanie, nenariadil pojednávanie, ak mal pochybnosti\no skutkových a právnych záveroch súdu prvého stupňa, čo na základe vyššie uvedených\nskutkových okolností mať mal, porušil práva sťažovateľa, keď zavinil, že postupom\nodvolacieho súdu sa sťažovateľovi odňala možnosť konať pred súdom.“. Dôsledkom\nuvedeného postupu krajského súdu, ktorý namietaným rozsudkom potvrdil rozhodnutie\nprvostupňového súdu, je nielen porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie,\nale aj jeho práva na ochranu majetku garantovaného ústavou a dodatkovým protokolom.\nSťažovateľ preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho základných práv\npodľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a podľa čl. 1\ndodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu sp. zn. 2 Co 812/2014 z 18. júna 2015,\naby namietaný rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, priznal mu\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov konania v sume\n1 547,12 €.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nNa rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nZo samotnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal proti namietanému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, keď uvádza: „Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislava sp. zn.\n2Co/812/2014 ­ 76 zo dňa 18.06.2015 podal sťažovateľ dovolanie zo dňa 27.07.2015.\nDo podania tejto ústavnej sťažnosti nemá sťažovateľ vedomosť o tom, že by bolo rozhodnuté\no jeho dovolaní, a teda či vôbec dovolací súd pripustí dovolanie voči rozhodnutiu\nnapádaného touto ústavnou sťažnosťou... V tejto súvislosti sťažovateľ poznamenáva, že\nústavnú sťažnosť podáva z dôvodu opatrnosti, aby nedošlo k uplynutiu lehoty na jej podanie\npre prípad neskoršie vyslovenej neprípustnosti podaného dovolania...“\n6\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc\nposkytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa má Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.\nÚstavné súdnictvo a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým\nna zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno\nnapraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi\nz príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných\nprincípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada\nsubsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu\ndo právomoci\n\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktorých\n\nrozhodnutia\n\nsú\n\nv konaní\n\no sťažnosti\n\npreskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd preto zaujal názor (podobne I. ÚS 169/09, I. ÚS 289/09,\nII. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)\na súbežne podanej ústavnej sťažnosti je táto sťažnosť považovaná za prípustnú až\npo rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná\nza zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj\nk tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. 11. 2007 vo veci Soffer v. Česká\nrepublika, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.\n2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51,\n53, 54).\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.\n\n7\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. októbra 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)", "nesprávny úradný postup", "dovolanie-dovolacie konanie", "litispendencia", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5736c7ba-add7-4766-88b5-bf1a0edddabc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 196/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 196/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5736c7ba-add7-4766-88b5-bf1a0edddabc"}, {"guid": "ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 289/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 289/09 z 14. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-14", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:275457ef-d649-4b94-8830-37d229621cee"}, {"guid": "ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 169/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 169/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 772, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b2224e53-4645-4ae8-879e-ab506b0c3d40"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "375512c0-cadb-4c66-a0a7-d538369e282d:d4b08833-7139-492d-b975-5cc393f25e7b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1113217014.1", "spisova_znacka": "2Co/812/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/812/2014 z 17. 6. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-06-17", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1113217014.1"}], "citovane_v": []}