{"guid": "ussr:9f55ea35-231b-438b-9c63-bc17b226b279", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.726.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 726/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 726/2015 z 4. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. novembra 2015, sp. zn. II. ÚS 726/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.726.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-11-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f55ea35-231b-438b-9c63-bc17b226b279", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.726.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.726.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.726.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 726/2015­25\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. novembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa\n\na\n\nLadislava\n\nOrosza\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Onďakom, Advokátska\nkancelária, Slovenská 69, Prešov, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10 Sžd 14/2014 z 24. septembra 2014 a jeho opravným uznesením z 18. novembra 2014,\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 36\nods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžd 14/2014 z 24. septembra\n2014 v spojení s opravným uznesením z 18. novembra 2014.\nZo sťažnosti, z jej doplnenia a príloh vyplýva, že sťažovateľ namieta ústavnosť\nrozhodnutia najvyššieho súdu, pretože:\n«... Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol rozsudkom tak, že odvolaním\nžalovaného (t. j. Krajského riaditeľstva Policajného zboru konajúceho za Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove z 21. februára\n2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 S 9/2013 zmenil tak, že žalobu zamietol; účastníkom\nkonania náhradu ich trov nepriznal.\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky chybným výkladom čl. 2 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky porušil moje právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj moje\nprávo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, pretože dovolil správnemu orgánu, aby proti mne konal a rozhodol\nprotiústavné, teda mimo hraníc predpísaných mu zákonom. Som toho názoru, že\ndefinovanie lehôt ako procesných a poriadkových tak, ako je dnes akceptované, vzhľadom\nna ich zmysel a podstatu toho, čo chránia a ako to majú chrániť, neobstojí. Tiež si myslím,\nže by sa u nás mal viac pestovať a ctiť režim zásad in dubio mitius, in dubio contra fiscum,\nin dubio pro libertata.\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky v mojom prípade nešpecificky, všeobecne\nvykladal právo.\n\n2\n\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky nedostatočne, nepresvedčivo odôvodnil svoje\nzávery. Najvyšší súd Slovenskej republiky vôbec neodôvodnil, prečo prijal právne závery\nprudko odlišné od svojej predchádzajúcej judikatúry. ...\n... Mám za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom prijal taký výklad\npráva, ktorý požadovaný prah ústavnoprávnej citlivosti dosahuje:\ni.\n\npretože Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom dovolil konať správnemu\n\norgánu protiústavné, teda mimo rozsahu, ktorý mu predpisuje zákon (časť B);\nii.\n\npretože Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom nezohľadnil osobitnú\n\npovahu konania o správnom trestaní, a v dôsledku toho primálo rigidne vykladal právo\n(časť C);\niii.\n\npretože aj keby som v predchádzajúcich tvrdeniach nemal pravdu, Najvyšší\n\nsúd Slovenskej republiky rozsudkom erodoval princíp právnej istoty, mlčky sa odkloniac od\nsvojej dovtedajšej judikatúry (časť D);\niv.\n\npretože aj keby som v predchádzajúcich tvrdeniach nemal pravdu, Najvyšší\n\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku odôvodnil svoje závery nepresvedčivo, slabo (časť E);\nv.\n\npretože\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\npri\n\nexistencii\n\nmožnosti\n\nrovnocenných výkladov zákona zvolil ten z nich, ktorý mi zaručuje nižšiu mieru ochrany,\nktorý ma viac zaťažuje, ktorý zbytočne veľmi zužuje rozsah mojich práv (spoločne pre časti\nB a C). ...\n... a) Akákoľvek predpísaná lehota je principiálne limitom právomoci orgánu, pokiaľ\nsa nepreukáže, že by to bolo v rozpore so spravodlivosťou (vo význame: zhoršenie pozície\núčastníka konania). Nie je dôvod automaticky rozhodnúť, že lehota nie je rozsahom\nprávomoci, pretože každá zákonom ustanovená lehota je najprv limitom právomoci orgánu\nverejnej moci, až potom môže byť prípadne, teda v jednotlivých prípadoch, tento výklad\nzmiernený. Ak však výklad, že akákoľvek daná lehota je prekluzívna, nezhorší postavenie\núčastníkov konania, netreba taký výklad erodovať.\nb) Dovolím si použiť slovo principiálne so zreteľom na východisko uvedené v bode\n[19.] tejto sťažnosti, pretože toto je najmiernejší, najviac slobodu umožňujúci výklad zásady\nlegality. Právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie je mohutnejšie, ak\nsúd môže principiálne zrušiť ktorékoľvek rozhodnutie správneho orgánu, ak jeho vydaním\n3\n\nalebo postupom mu predchádzajúcim prekročil akúkoľvek lehotu mu danú, ak z toho budú\nmať benefit účastníci konania. Keďže každá zákonom ustanovená lehota je najprv limitom\nprávomoci orgánu verejnej moci, nemôže ním najprv nebyť. Lehota ustanovená zákonom\norgánu verejnej moci môže nebyť rozsahom jeho právomoci len vtedy, ak to zhorší pozíciu\naspoň jedného účastníka konania, teda ak by trvanie na mnou presadzovanom výklade\no účinku lehôt bolo v individuálnych prípadoch nespravodlivé. ...\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky mal k dispozícii dva možné výklady a je\nneprípustné, so zreteľom na moje východisko uvedené v bode [19.] tejto sťažnosti, aby si\nzvolil ten z nich, ktorý mi zaručuje nižšiu mieru právnej ochrany. Tento jeho prístup je\nneefektívnym naplnením podstaty môjho práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne\nkonanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky mohol určiť, že dotknutá lehota podľa § 67\nods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je rozsahom\nprávomoci správneho orgánu rovnako dobre, ako mohol určiť, že táto lehota takou nie je;\nv prípade týchto dvoch konkurujúcich si výkladov, aby učinil zadosť požiadavke súdnej\nochrany poskytovanej adresátom mocenskej realizácia oprávnení správneho orgánu, si\nmusel zvoliť ten z výkladov, ktorý zabezpečuje pre mňa priaznivejší stav vo výsledku\nkonania, ktorý mi zaručuje vyššiu mieru slobody a voľnosti vo výsledku konania. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky nemal dôvod určiť, so zreteľom na môj test uvedený v bodoch [21.]\na [22.] tejto sťažnosti, že uvedená lehota nie je rozsahom právomoci pre správny orgán,\na ak tak urobil, dostal ma do horšie pozície, než v akej by som mohol byť. Svojím výkladom\nspôsobil zníženie rozsahu práva na súdnu ochranu (ochranu správnym súdom) a na\nspravodlivé súdne konanie. ...\n... Najvyšší súd Slovenskej republiky sa rozsudkom odklonil od záverov iných svojich\nsenátov. Relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, od ktorej sa\nNajvyšší súd Slovenskej republiky odklonil bez komentára, uvádzam v prílohe č. 4. Najvyšší\nsúd túto judikatúru nijakým spôsobom v rozsudku nereflektoval.\n... V uvedených rozhodnutiach sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nezaoberal tým,\nči zákon spája s uplynutím tej­ktorej lehoty nejaký následok. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky skôr autonómne vyhodnotil, či si uvedené lehoty vzhľadom na okolnosti právnej\n\n4\n\núpravy vyžadujú priznanie prekluzívne účinku. Fakt, či zákon spája s porušením lehoty\nnejaký následok, preň nebol v uvedených rozhodnutiach relevantný.\n... V uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky právo vykladal\ndostatočne rigorózne, aby urobil zadosť požiadavke maximálnej ochrany práv adresáta\nmocenskej realizácie oprávnení správneho orgánu rozhodujúceho o správnom trestaní.\nV rozsudku tento postup Najvyšší súd Slovenskej republiky nenasledoval.\n... Nemožno preto súhlasiť s tvrdeniami v rozsudku, že prekluzívna je len dvojročná\nlehota, s uplynutím ktorej zákon explicitne spája zánik oprávnenia. Táto lehota je obdobou\npremlčania vo vlastnom trestnom práve. V trestnom práve však premlčanie nie je jedinou\n(exkluzívnou) prekluzívnou lehotou. Prečo by v priestupkovom práve (práve deliktov) mala\nbyť len jediná, ako to používa Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku, „prepadná“\nlehota? Nevidím pre to dôvod a tvrdím, že treba pripustiť, že v priestupkovom práve (práve\ndeliktov) sa vyskytuje viacero prekluzívnych lehôt.»\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:\n«B – Hlavný petit\nbod [78.] sťažnosti\n[,,]I. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom z 24. septembra 2014\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením\nz 18. novembra 2014 v tom istom konaní porušil základné právo\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, jeho právo na súdnu ochranu zaručené\nčl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2014 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 18. novembra 2014 v tom istom konaní sa preto rušia; vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII.\n\nsa priznáva náhrada trov konaniu vo výške\n\n355,75 eur, ktorú mu je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho\n5\n\nsplnomocneného zástupcu bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti tohto\nnálezu.[“]\nC – Alternatívny petit I\nbod [79.] sťažnosti\n[,,]I. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom z 24. septembra 2014\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením\nz 18. novembra 2014 v tom istom konaní porušil základné právo\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, jeho právo na súdnu ochranu zaručené\nčl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2014 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 18. novembra 2014 v tom istom konaní sa preto rušia; vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej svojím opravným uznesením\nz 18. novembra 2014 k svojmu rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn.\n10 Sžd 14/2014 porušil základné právo\n\nna súdnu ochranu\n\nzaručené čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 36 ods. 1 a 2\nListiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný\npísomne oznámiť mená a priezviská sudcov, ktorí rozhodovali o vydaní opravného\nuznesenia z 18. novembra 2014 k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014, a to bezodkladne,\nnajneskôr do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu\nV.\n\nsa priznáva náhrada trov konaniu vo výške\n\n355,75 eur, ktorú mu je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho\nsplnomocneného zástupcu bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti tohto\nnálezu. [“]\nD – Alternatívny petit II\n6\n\nbod [80.] sťažnosti\n[,,]I. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom z 24. septembra 2014\nv konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením\nz 18. novembra 2014 v tom istom konaní porušil základné právo\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy, jeho právo na súdnu ochranu zaručené\nčl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne\nkonanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. septembra 2014 v konaní\nvedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 18. novembra 2014 v tom istom konaní sa preto rušia; vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie\nIII. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím opravným uznesením z 18. novembra\n2014 k svojmu rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014\nporušil tiež základné právo\n\nnebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi\n\nzaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy a jeho právo nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi zaručené\nčl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nIV. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný\npísomne oznámiť mená a priezviská sudcov, ktorí rozhodovali o vydaní opravného\nuznesenia z 18. novembra 2014 k rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014, a to bezodkladne,\nnajneskôr do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.\nV.\n\nsa priznáva náhrada trov konaniu vo výške\n\n355,75 eur, ktorú mu je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho\nsplnomocneného zástupcu bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti tohto\nnálezu.[“]\nE – Alternatívny petit III\nbod [81.] sťažnosti\n[„] I. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím opravným uznesením z 18. novembra\n2014 k svojmu rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014\nporušil základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1\n7\n\na 2 Ústavy, jeho právo na súdnu ochranu zaručené čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv\na slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Opravné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. novembra 2014\nk jeho rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 sa\npreto ruší; vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII.\n\nsa priznáva náhrada trov konaniu vo výške\n\n355,75 eur, ktorú mu je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho\nsplnomocneného zástupcu bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti tohto\nnálezu.[“]\nF – Alternatívny petit IV\nbod [82.] sťažnosti\n[„] I. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím opravným uznesením z 18. novembra\n2014 k svojmu rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014\nporušil základné právo\n\nnebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi\n\nzaručené čl. 48 ods. 1 Ústavy a jeho právo nebyť odňatý jeho zákonnému sudcovi zaručené\nčl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nII. Opravné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. novembra 2014\nk jeho rozsudku z 24. septembra 2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Sžd 14/2014 sa\npreto ruší; vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\nIII.\n\nsa priznáva náhrada trov konaniu vo výške\n\n355,75 eur, ktorú mu je Najvyšší súdu Slovenskej republiky povinný zaplatiť na účet jeho\nsplnomocneného zástupcu bezodkladne, najneskôr do troch dní od právoplatnosti tohto\nnálezu. .[“].»\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n8\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. l zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho žiadosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\nZo sťažnosti vyplýva, že porušenie svojich základných práv podľa ústavy, listiny\na práva podľa dohovoru sťažovateľ odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením jeho veci\noznačeným rozsudkom najvyššieho súdu.\nV rozsudku sp. zn. 10 Sžd 14/2014 z 24. septembra 2014 najvyšší súd uviedol:\n9\n\n«Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu\nje rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu,\nktorými bola žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 372/1990 Zb. o priestupkoch na už uvedenom skutkovom základe.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h/ ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú\nv osobitnom predpise 3c) alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo\ndopravným zariadením v obci o 20 km.h na ­1 a viac alebo mimo obce o 30 km/h na ­1\na viac.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. d/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo\nvyplývajúcej z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na ­1 a viac\nalebo mimo obce o 30 km.h na ­1 a viac.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. b/ ZP, za priestupok podľa písm. d/ a f/ možno uložiť pokutu\nod 200 € do 1 000 € a zákaz činnosti do piatich rokov.\nOdvolací súd preskúmaním predloženého administratívneho spisu zistil, že správne\norgány jasne a presvedčivo nielen zdokumentovali skutkový stav, ale aj vyhodnotili skutok\na správne ho právne kvalifikovali, pričom aj sankciu, ktorú za priestupok uložili,\npresvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnili.\nKrajský súd v Prešove oprel svoje rozhodnutie, ktorým zrušil napadnuté\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného, ale i prvostupňového správneho orgánu jedine\no zistenie, že správny orgán I. stupňa nedodržal 30 dňovú lehotu na začatie konania\no priestupku. Z tohto dôvodu považoval úkony a rozhodnutia vykonané po tejto lehote\nza nezákonné.\nV právnej teórii i právnej praxi rozlišujeme lehoty poriadkové, ktoré majú za cieľ\nusmerniť konanie príslušných orgánov v rámci určitých lehôt tak, aby nedochádzalo\nk zbytočným prieťahom a omeškaniu, bez toho, aby nedodržanie týchto lehôt malo vplyv\nna ďalší priebeh a výsledok konania a lehoty prepadné, prekluzívne, ktorých nedodržanie\nmá za následok „stratu“, zánik, „prepad“ určitých práv a povinností.\n\n10\n\nNa rozdiel od prvej skupiny, pri ktorej zákonodarca neuvádza následok\nza nedodržanie lehoty, pretože ide o lehotu poriadkovú, pri druhej skupine zreteľne určuje,\nže uplynutím takejto lehoty dochádza k zániku určitých práv a povinností.\nPodľa § 67 ods. 3 ZoP, ak správny orgán vec neodloží, ani nezistí dôvod pre\npostúpenie veci inému orgánu, začne konanie o priestupku bezodkladne, najneskôr\ndo 30 dní.\nZákonodarca síce stanovuje povinnosť začať konanie o priestupku najneskôr\ndo 30 dní, avšak s nedodržaním 30 dňovej lehoty neviaže žiaden následok rezultujúci\ndo povinnosti zastaviť konanie, zánik trestnosti priestupku, či iné, ako je tomu napríklad\nv ustanovení § 20 ods. 1 ZoP, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od jeho\nspáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo\njej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.\nZ týchto dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia, preto ho podľa § 220 OSP zmenil tak, že žalobu\nzamietol. Vychádzal pritom zo zistenia, že v priestupkovom konaní niet už v tejto veci čo\ndokazovať, priestupok bol dostatočne objasnený po stránke skutkovej i právnej,\na preskúmavané rozhodnutie žalovaného je zákonné.\nBolo jednoznačne preukázané, že žalobca riadil svoje vozidlo a jazdil pritom\nnedovolenou rýchlosťou, čo i sám priznal. Sankcia, ktorá mu bola uložená, je v súlade\nso zákonom, je primeraná nebezpečnosti priestupku i osobe priestupcu, čo bolo tiež\ndostatočne odôvodnené. Odvolací súd preto nemá pochybnosti o zákonnosti postupu\na preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.»\nÚstavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že vzhľadom na ústavné\npostavenie (čl. 123 ústavy) nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorý predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, pričom jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách, a to najmä z toho\nhľadiska, či skutkové a právne závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp.\n\n11\n\nči nie sú arbitrárne, a teda zakladajúce reálne dôvody na vyslovenie porušenia niektorého\nzo základných práv alebo slobôd (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nVzhľadom na to ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo, resp. mohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody.\nSkutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a\ntak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00).\nÚstavný súd konštatuje, že namietaný postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní\nnevykazuje znaky arbitrárnosti, pričom zároveň považuje právne závery tohto súdu\nvyjadrené v jeho rozhodnutí za legitímne a z ústavného hľadiska akceptovateľné. Ústavný\nsúd nezistil, že by rozhodnutiu najvyššieho súdu bolo možné vyčítať jednostrannosť, ktorá\nby zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd vzhľadom na uvedené skutočnosti uzavrel, že\nskutkové alebo právne závery najvyššieho súdu nemožno kvalifikovať ako zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak nezlučiteľné s označenými článkami ústavy, listiny\na dohovoru.\nNajvyšším súdom koncipované odôvodnenie dalo odpoveď na skutkovú a právnu\npodstatu sťažovateľom podaného návrhu na vyslovenie porušenia ním označených porušení\n\n12\n\njeho základných práv a slobôd. Ide pritom o jeden z možných právnych výkladov, ktorý\nneporušuje základné práva a slobody sťažovateľa.\nÚstavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane uvádza, že ak sťažovateľ\nv konaní pred ústavným súdom namieta také porušenie základného práva alebo slobody,\nktoré podľa okolností prípadu nemohlo nastať, ústavný súd jeho sťažnosť odmietne ako\nzjavne neopodstatnenú (II. ÚS 70/99, III. ÚS 45/03).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní\nnezistil takú príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom najvyššieho súdu\nv napadnutom rozhodnutí a obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa ustanovení\noznačených sťažovateľom, na základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť\nsťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. novembra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b66c369-d9dc-451f-9a21-0d2a0c8da948"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:f68db54a-deb7-48a8-90b1-1500dab22b30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/99 z 15. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.70.1999.1"}], "citovane_v": []}