{"guid": "ussr:5eb17e7b-1ac1-44bf-9330-86f5af8a8bf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 792/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 792/2014 z 23. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 792/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "vybavené inak"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5eb17e7b-1ac1-44bf-9330-86f5af8a8bf8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.792.2014.1/text", "citacie_n": 33, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 792/2014­37\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Koczánom, Ľ. Štúra 33, Levice,\nvo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 31/2012 z 13. júna 2012 a takto\n\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo\n31/2012 z 13. júna 2012 p o r u š e n é b o l o .\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo 31/2012 z 13. júna 2012\nz r u š u j e a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Úhradu trov konania\n\nnepriznáva.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra\n2012 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“) podľa čl. 127\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“), ktorou namietala porušenie základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 3 To 67/2010­1468 z 12. mája 2011 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo 31/2012\nz 13. júna 2012 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Ústavný súd uznesením č. k.\nII. ÚS 792/2014­16 z 13. novembra 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť v časti, v ktorej\nsťažovateľka namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Tdo 31/2012 z 13. júna 2012.\nZ obsahu sťažnosti, jej príloh a z listín vyžiadaných od sťažovateľky bol zistený tento\nskutkový stav:\n1.1 Uvedeným rozsudkom krajského súdu bola sťažovateľka (na základe svojho\nodvolania) uznaná za vinnú z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa,\nktorého sa podľa obžaloby dopustila v podstate tým, že ako sudkyňa Okresného súdu Levice\nvo viacerých konaniach o určenie otcovstva, resp. starootcovstva postupovala v rozpore\nso svojimi\n\npovinnosťami\n\na hmotnoprávnych\n\nsudkyne\n\npredpisov\n\na\n\na\n\ns\n\npríslušnými\n\npríslušným\n\nnávrhom\n\nustanoveniami\nvyhovela,\n\nčím\n\nprocesných\numožnila\n\nnavrhovateľom v týchto konaniach získať neoprávnený prospech. Za to ju krajský súd\nodsúdil na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na dva\nroky. Tento rozsudok vyniesol senát krajského súdu zložený z predsedu JUDr. Stanislava\nLibanta a členov – sudcov JUDr. Jána Vanka a JUDr. Ľubice Medveckej\n1.2 Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 26. augusta 2011 dovolanie, ktoré\nodôvodnila odkazom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (nesprávne\n2\n\nprávne posúdenie zisteného skutkového stavu). Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videla\nnajmä v tom, že súdy neprihliadli na to, že skutok, z ktorého bola obvinená, spočíval v jej\nrozhodovacej činnosti sudkyne. Ustanovenie § 29 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov však\nvylučuje stíhanie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť. Ďalej súdy nepreukázali úmysel\nspôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému prospech. V neposlednom rade\nuplatnila sťažovateľka aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\n(porušenie práva na obhajobu), pretože jej nebolo umožnené súvisle sa vyjadriť k veci.\n1.3 Najvyšší súd toto dovolanie sťažovateľky podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku (zrejmé nenaplnenie namietaných dôvodov dovolania) odmietol uznesením sp. zn.\n1 Tdo 52/2011 z 23. novembra 2011 vyneseným na neverejnom zasadnutí. Sťažnosť proti\ntomuto uzneseniu, ako aj proti rozsudku krajského súdu ústavný súd uznesením č. k.\nIII. ÚS 175/2012­12 z 24. apríla 2012 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n1.4\n\nDňa 1. marca 2012 podala sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu\n\nz 12. mája 2011 dovolanie opätovne. Tentoraz ho však založila na dovolacom dôvode\nuvedenom v § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku (vo veci rozhodoval vylúčený sudca),\na to na tomto základe:\nSťažovateľkin strýc si v roku 1997 požičal určitú sumu peňazí od bližšie neurčených\nfyzických osôb, ktoré boli podľa sťažovateľky v tejto oblasti skúsené a ktoré sa mali\nvyjadriť, že „im v prípade problémov pomáhajú niektorí prokurátori Krajskej prokuratúry\nv Nitre“ (ďalej len „krajská prokuratúra“). Tieto osoby neskôr iniciovali proti\nsťažovateľkinmu strýcovi trestné stíhanie kvôli nesplácaniu uvedenej pôžičky. V rámci neho\nbola vypočutá aj sťažovateľka, ktorá v podstate uviedla, že jej strýc podpísal uznanie dlhu na\npodstatne vyššie sumy, než si reálne požičal. To však viedlo k narušeniu rodinných vzťahov,\nv dôsledku čoho s ním prestala komunikovať, vedela však, že naňho bola krajskou\nprokuratúrou podaná obžaloba. Až po zverejnení informácií o trestnom stíhaní sťažovateľky\nsa s ňou jej brat spojil a predložil jej listiny, z ktorých podľa nej vyplýva, že prokurátor\nkrajskej prokuratúry\n\nbol vylúčený z úkonov trestného konania voči\n\n3\n\nnemu kvôli priateľskému vzťahu k poškodeným veriteľom. Ďalej, že sťažovateľkin strýc bol\nako obvinený vzatý do väzby senátom pod predsedníctvom JUDr. Stanislava Libanta,\nuznesenie o vzatí do väzby však bolo najvyšším súdom zrušené kvôli neexistencii dôvodov\nväzby. Senát pod vedením JUDr. Libanta následne sťažovateľkinho strýca uznal za vinného\nz trestného činu podvodu rozsudkom z 2. júna 2006, ktorý však bol najvyšším súdom tiež\nzrušený z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu a vec bola vrátená\nprokurátorovi na došetrenie. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení výslovne uviedol, že\nvzhľadom na úroky, ktoré boli požadované od sťažovateľkinho strýca zo strany veriteľov, by\ntíto mali byť stíhaní za trestný čin úžery. Podľa sťažovateľky sa od tohto momentu nikto\ntrestným činom úžery nezaoberal, ak by sa však bol zaoberal, usvedčujúcou by bola práve\njej výpoveď. Kvôli tomu musela byť sťažovateľka podľa vlastných slov zdiskreditovaná.\nPodľa nej si krajská prokuratúra až koncom roka 2006 zapožičala jej spisy o určení\notcovstva, následne poskytla informácie bulvárnym médiám. Konkrétni prokurátori krajskej\nprokuratúry mali podľa nej intervenovať u špeciálneho prokurátora JUDr. Kováčika, aby dal\npodnet na jej vydanie na trestné stíhanie. V ďalšom trestnom konaní proti sťažovateľkinmu\nstrýcovi za trestný čin krivého obvinenia, v ktorom bol poškodeným prokurátor krajskej\nprokuratúry\n\n, najvyšší súd vylúčil postupne takmer všetkých sudcov krajského\n\nsúdu pre ich priateľský vzťah k tomuto prokurátorovi a vec prikázal až Krajskému súdu\nv Trenčíne.\nZ uvedených skutočností sťažovateľka vyvodzovala, že všetci sudcovia krajského\nsúdu boli voči nej zaujatí, pretože boli v uvedenom priateľskom vzťahu s prokurátorom, ale\naj ďalšími veriteľmi, ktorí sa mohli dopustiť trestného činu úžery voči jej strýcovi, a z tohto\ntrestného činu ich mala usvedčovať práve ona svojimi výpoveďami. Sudcovia krajského\nsúdu tak mali dôvodný záujem na jej odsúdení v tu prerokúvanej veci, aby sa stala\nnedôveryhodnou. Tieto konkrétne skutočnosti, na ktorých dokázanie sťažovateľka aj\nponúkla dôkazné prostriedky (svedkov, listiny), odôvodňovali podľa nej záver, že vo veci\nsp. zn. 3 To 67/2010 „rozhodoval sudca, resp. senát, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania\núkonov trestného stíhania“. Navyše, sťažovateľkin strýc voči JUDr. Libantovi adresoval\nmnožstvo sťažností, ktorý z toho mohol vyvodiť, že ich pisateľkou je práve sťažovateľka.\n\n4\n\nVšetky uvedené skutočnosti sa sťažovateľka dozvedela až 27. februára 2012, teda v deň\nspísania dovolania.\nV závere tohto dovolania sťažovateľka zopakovala aj námietky uplatnené už\nv predchádzajúcom dovolaní a navrhla, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil\na prikázal mu vec znova prerokovať.\n2. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Tdo 31/2012 z 13. júna 2012 podané dovolanie\nsťažovateľky odmietol podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku a v jeho dôvodoch uviedol:\n«Podľa § 372 ods. 2 Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) ten, koho\ndovolanie bolo zamietnuté, nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie, obvinený a osoby\nuvedené v § 369 ods. 5 nemôžu podať dovolanie ani vtedy, ak už bolo zamietnuté dovolanie\npodané v prospech obvineného.\nToto nové ustanovenie Trestného poriadku nebolo prechodným ustanovením\npríslušnej (obsahujúcej ho) novelizácie, teda zákona č. 262/2011 Z. z. (§ 567j Tr. por.)\nnijako dotknuté. Počnúc 1. septembrom 2011 sa teda použije aj v prebiehajúcich konaniach\no dovolaní v zmysle princípu aplikácie procesných predpisov „lex fori“.\nAj keď vyššie citované ustanovenie používa pojem „zamietnuté“, bráni aj\n„odmietnutie“ dovolania z dôvodu podľa § 382 písm. c/ Tr. por., aby dovolateľ mohol v tej\nistej veci opätovne podať dovolanie (resp., aby mohlo byť podané dovolanie v prospech\nobvineného v zmysle § 372 ods. 2 časť vety za bodkočiarkou).\nDôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por. totiž obsahovo\nzodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Tr. por. Dovolanie sa podľa §\n382 písm. c/ Tr. por. odmietne, ak je už v štádiu predbežného preskúmania dovolania,\nvykonávaného v zmysle § 378 Tr. por. zrejmé, že nie sú splnené, resp. preukázané dôvody\ndovolania podľa § 371 Tr. por.\nPreto ustanovenie § 372 ods. 2 Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) sa\nper analogiam použije aj vtedy, ak predchádzajúce dovolanie v tej istej veci bolo\nodmietnuté podľa § 382 písm. c/ Tr. por. V takom prípade dovolací súd musí ďalšie\ndovolanie odmietnuť podľa § 382 písm. d/ Tr. por. (v tomto smere bol prijatý aj judikát na\nzasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu... konaného dňa 12. decembra 2011,\n\n5\n\na to pod Tpj 81/2011­2, konkrétne ide o uznesenie Najvyššieho súdu... z 20. septembra\n2011, sp. zn. 2 Tdo 40/2011).\nPrekážka predchádzajúceho zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Tr. por.\na rovnako odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por. je prekážkou\nneodstrániteľnou.»\nToto napadnuté uznesenie bolo sťažovateľke podľa jej tvrdenia doručené 4. augusta\n2012.\n3. Proti napadnutému uzneseniu smeruje sťažnosť sťažovateľky.\n3.1 Sťažovateľka v nej predovšetkým tvrdí, že doručením uznesenia najvyššieho súdu\njej začala plynúť nová dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti aj vo vzťahu k rozsudku\nkrajského súdu. Tieto závery podľa nej vyplývajú z uznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS\n481/2011­19 a v ňom citovanej judikatúry. Keďže sťažnosť proti uvedenému rozsudku\npodala 1. októbra 2012, bola podaná včas.\n3.2 V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka polemizuje so závermi súdov, že boli\nnaplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného\nčiniteľa. Podľa nej nebolo dokázané, že by ním chcela inému spôsobiť škodu alebo sebe\nzadovážiť prospech. O tom, že jej rozhodnutia boli niekým zneužité, sa dozvedela až\nz bulvárnej tlače. Podľa jej presvedčenia bola potrestaná výlučne za svoj právny názor\na trestné stíhanie voči nej bolo zneužité. V sústave všeobecných súdov podľa nej prakticky\nnie je možné docieliť spravodlivý súdny proces, o čom svedčí uznesenie najvyššieho súdu\nz 23. novembra 2011, ktorý sa odmietol vecne zaoberať jej prvým dovolaním.\n3.3 Napokon tretí okruh námietok smeruje proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Tdo 31/2012 z 13. júna 2012, resp. proti jeho právnym záverom. Podľa sťažovateľky\nustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré nepripúšťa opakovanie dovolania po\njeho zamietnutí, nemožno analogicky aplikovať na situáciu, keď predchádzajúce dovolanie\nbolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Kým o zamietnutí dovolania sa\nrozhoduje na verejnom zasadnutí, tak o odmietnutí sa rozhoduje len na neverejnom\nzasadnutí. Osoba podávajúca dovolanie sa k nemu v takom prípade nemôže ústne vyjadriť.\n6\n\nTým v podstate dochádza k odňatiu práva konať pred súdom, čo je v „rozpore\nso základnými právami a to s právom na spravodlivý proces“. Sťažovateľka mala podľa\nsvojich slov záujem doplniť podané dovolanie (zrejme druhé v poradí) na verejnom\nzasadnutí (zrejme o skutočnosti, ktoré sa týkali trestného stíhania voči nej), to však nebolo\nnariadené, čím jej bolo odňaté aj právo na obhajobu.\n3.4 Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal\ntento nález:\n„Základné právo\n\n... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy...\n\nuznesením Najvyššieho súdu... zo dňa 13. 06. 2012, č. k. 1Tdo31/2012... porušené bolo.\nUznesenie Najvyššieho súdu... zo dňa 13. 06. 2012, č. k. 1Tdo31/2012... sa zrušuje\na vec sa vracia na ďalšie konanie.“\nII.\n4. Ústavnému súdu bolo 16. marca 2015 doručené vyjadrenie najvyššieho súdu\nk podanej sťažnosti. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že pri svojom rozhodovaní\no dovolaní sťažovateľky postupoval v súlade so súdnou praxou a v tom čase platným\njudikátom najvyššieho súdu č. 118 uverejneným v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu\na rozhodnutí\n\nsúdov\n\nč.\n\n6/2012.\n\nVzhľadom\n\nna\n\nexistenciu\n\nrozhodnutia\n\nprijatého\n\ntrestnoprávnym kolégiom najvyššieho súdu dovolací súd podľa jeho vyjadrenia rozhodol\nv súlade so zákonom a považuje sťažnosť za neopodstatnenú a nedôvodnú. Najvyšší súd\nzároveň súhlasil s upustením od verejného ústneho pojednávania vo veci.\n5. Dňa 2. apríla 2015 bola ústavnému súdu doručená replika sťažovateľky. V nej\nsťažovateľka uviedla, že nesúhlasí s obsahom vyjadrenia najvyššieho súdu. Podľa\nsťažovateľky judikát najvyššieho súdu č. 118 uverejnený v Zbierke stanovísk najvyššieho\nsúdu a rozhodnutí súdov č. 6/2012 nie je v súlade s Trestným poriadkom, jeho aplikovanie\nv danom prípade je v rozpore so základnými právami, konkrétne s právom na spravodlivý\nproces. Sťažovateľka zároveň oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo verejné\nústne pojednávanie.\n7\n\nIII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Predmetom sťažnosti je námietka sťažovateľky, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu o jej dovolaní došlo k porušeniu jej základného práva garantovaného\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Problematika vzťahu dôvodu odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku a dôvodu zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku,\nako aj možnosť aplikácie § 372 ods. 2 Trestného poriadku na podané dovolanie, ktoré už raz\nbolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, bola už v minulosti predmetom\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu.\n10. Tretí senát ústavného súdu vo veci sp. zn. III. ÚS 188/2012 uznesením z 2. mája\n2012 v obdobnej (resp. takmer identickej) veci odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú. Odmietnutie\nsťažnosti odôvodnil takto:\n«Po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 45/2011\nz 9. novembra 2011 ústavný súd konštatuje, že jeho odôvodnenie je dostatočné\n\n8\n\na zrozumiteľné. Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu dostačujúco vysvetlil, prečo\nodmietol dovolanie sťažovateľa, pričom jeho závery možno považovať z ústavného hľadiska\nza akceptovateľné a udržateľné... Namietané rozhodnutie najvyššieho súdu má povahu\nprocesného rozhodnutia, bez prejednania veci v jej merite.\nK námietke nevysporiadania sa so skutočnosťami uvádzanými sťažovateľom v jeho\nsťažnosti ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou uvádza, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne\na jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).\nPretože namietané rozhodnutie najvyššieho súdu nevykazuje znaky svojvôle\na je dostatočne odôvodnené, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy\na hodnotenia nahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá\ndôvod zasiahnuť do právneho názoru najvyššieho súdu s konštatovaním, že by došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného čl. 49 ústavy.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje,\nnemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným. V konečnom dôsledku ústavný súd nie je opravným súdom skutkových omylov\na právnych názorov všeobecného súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecného súdu je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej\njudikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor všeobecného súdu iba v prípade,\nak by ten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom v okolnostiach daného\nprípadu by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\n9\n\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetná interpretácia týchto právnych predpisov najvyšším súdom takéto\nnedostatky nevykazuje...»\n10.1 Z odôvodnenia uznesenia sp. zn. III. ÚS 188/2012 z 2. mája 2012 možno\nvyvodiť, že III. senát ústavného súdu odmietol sťažnosť sťažovateľa po tom, ako sa po\nposúdení napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo 45/2011 z 9. novembra\n2011 stotožnil s jeho právnym názorom o obsahovej totožnosti zamietnutia dovolania podľa\n§ 392 ods. 1 Trestného poriadku a odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku a s na to nadväzujúcim právnym názorom o analogickej aplikácii § 372 ods. 2\nTrestného poriadku na prípady odmietnutia skoršieho dovolania podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku v napadnutom uznesení, ktoré považuje z ústavného hľadiska\nza akceptovateľné.\n11. Naopak, druhý senát ústavného súdu v obdobnej (resp. takmer identickej) veci\nsp. zn. IV. ÚS 336/2012 sa s právnym názorom najvyššieho súdu a rovnako ani s právnym\nnázorom III. senátu ústavného súdu nestotožnil z týchto dôvodov:\n«Podľa názoru ústavného súdu nemožno stotožňovať dôvod odmietnutia dovolania\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku so zamietnutím dovolania podľa § 392 ods. 1\nTrestného poriadku.\nK uvedenému záveru možno dospieť v prvom rade gramatickým výkladom\npredmetných ustanovení Trestného poriadku. Relevantná formulácia v § 382 písm. c)\nTrestného poriadku je „nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371“. Podľa komentára\nk Trestnému poriadku (ASPI – Kolektív: Minárik, Š.) súd postupuje podľa tohto ustanovenia\n„ak podané dovolanie neobsahuje žiadny dôvod v zmysle § 371“. Relevantná formulácia\nv § 392 ods. 1 Trestného poriadku je: „dôvody dovolania nie sú preukázané“. Uvedené\nustanovenie možno vykladať tak, že v dovolaní boli uvedené dôvody, ktoré obsahovo\nzodpovedajú dovolacím dôvodom podľa Trestného poriadku, avšak po preskúmaní veci bolo\nzistené, že tieto dovolacie dôvody sa nepreukázali, teda v zásade to, že tvrdenie o danosti\nniektorého dovolacieho dôvodu nezodpovedá skutočnosti.\n\n10\n\nTento výklad možno podporiť ďalšou argumentáciou. Dôvod odmietnutia dovolania\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku je zrejmý, čo je vyjadrené v uvedenom ustanovení\ntým, že dovolací súd k tomuto záveru môže dospieť (a v zásade k nemu dospeje)\n„bez preskúmania veci“. Záver podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku nie je na prvý\npohľad zrejmý, na jeho zistenie je potrebné preskúmať vec, t. j. preskúmať zákonnosť\na odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie,\nako aj správnosť postupu konania, ktorý predchádzal rozhodnutiu, so zameraním na dôvody\ndovolania podľa § 371 a § 374 Trestného poriadku, ktoré sú uvedené v dovolaní (§ 384\nods. 1 Trestného poriadku).\nRozdielnosť uvedených dôvodov vyplýva aj z rozdielneho procesného postupu,\nktorý zákon ustanovuje v súvislosti s uvedenými rozhodnutiami. Dovolací súd rozhodne\no dovolaní podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí. O dovolaní\npodľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku rozhodne však dovolací súd len na verejnom\nzasadnutí.\nOdlišnosť uvedených dôvodov je vyjadrená aj v zákonnej formulácii výroku\ndovolacieho rozhodnutia. Pri postupe podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolací\nsúd dovolanie „odmietne“, pri rozhodovaní podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku\ndovolací súd dovolanie „zamietne“: Právna úprava (napr. Trestný poriadok alebo\nObčiansky súdny poriadok) spravidla dôsledne rozlišuje odmietnutie a zamietnutie\nopravného prostriedku, uvedené pojmy nemožno stotožňovať a vnímať ich synonymicky.\nZjednodušene možno konštatovať, že opravný prostriedok sa odmieta z procesných dôvodov\nbez toho, aby súd vecne preskúmal dôvody uvedené v opravnom prostriedku. Opravný\nprostriedok súd zamietne po jeho vecnom preskúmaní, na základe ktorého zistí, že dôvody\nuvedené v opravnom prostriedku sa nepreukázali.\nZ týchto dôvodov neobstojí argumentácia najvyššieho súdu o tom, že odmietnutie\ndovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku obsahovo zodpovedá zamietnutiu\ndovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku. ...\nZ odôvodnenia namietaného uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že analogickú\naplikáciu § 372 ods. 2 Trestného poriadku považuje za opodstatnenú z dôvodu obsahovej\n\n11\n\ntotožnosti odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku a zamietnutia\ndovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku. ...\nArgument o obsahovej totožnosti odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku a zamietnutia dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku\nneobstojí.\n\nV\n\ntejto\n\nsúvislosti\n\npoukazuje\n\nústavný\n\nsúd\n\nna\n\nsvoju\n\nargumentáciu\n\nv predchádzajúcej časti tohto uznesenia.\nPokiaľ ide o argumentáciu systematickým zaradením § 372 ods. 2 Trestného\nporiadku pred relevantné ustanovenia Trestného poriadku, tento argument nepovažuje\nústavný súd za správny a ani za presvedčivý. Samotná skutočnosť, že § 372 ods. 2 Trestného\nporiadku je zaradený pred relevantné ustanovenia Trestného poriadku, neznamená, že toto\nustanovenie možno aplikovať aj na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku. Z relevantnej časti Trestného poriadku upravujúcej dovolanie (§ 368 − § 392\nTrestného poriadku) vyplýva, že postup dovolacieho súdu pri rozhodovaní o dovolaní je\njednoznačne založený na prioritnom preskúmavaní formálnoprávnych náležitostí dovolania\na až potom dovolací súd pristupuje k jeho meritórnemu preskúmaniu.\nNajvyšší súd tiež argumentuje účelom § 372 ods. 2 Trestného poriadku a úmyslom\nzákonodarcu, ktorý vyvodzuje z dôvodovej správy k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým\nsa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 262/2011 Z. z.“), ktorým\nbolo uvedené ustanovenie zahrnuté do Trestného poriadku. ...\nAnalógia zákona (analogia legis) je použitie „práva na prípady, ktoré nie sú\nupravené v žiadnom ustanovení právneho predpisu, tj. nachádzanie práva v oblasti mimo\nrozsah pojmu“ (Melzer, F. Metodologie nalézání práva. Úvod do právní argumentace.\nPraha: C. H. BECK, 2010, s. 211). Analógia je metodologický nástroj na uzavretie medzier\nzákona, ktorej podstatou je to, že „spojuje právne dôsledky (dispozíciu) noriem s prípadmi,\nktoré nie sú zahrnuté do ich jazykového vyjadrenia v právnych predpisoch.“\n(tamtiež, s. 240). Prípustnosť analógie musí vyplynúť z objektívnej teleologickej\nargumentácie, teda v zásade z účelu právneho predpisu (jeho teleologického pozadia)\na z vyvažovania právnych princípov (pozri tamtiež, s. 240 − 241).\n\n12\n\nV prerokúvanom prípade pod hypotézu v § 372 ods. 2 Trestného poriadku „ten, koho\ndovolanie bolo zamietnuté“ nemožno na základe gramatického výkladu subsumovať\nsituáciu, keď dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku. Najvyšší\nsúd však argumentuje, že dispozíciu právnej normy v § 372 ods. 2 Trestného poriadku\nvyjadrenú slovami „nemôže v tej istej veci podať ďalšie dovolanie“ je potrebné aplikovať\naj na prípady, keď „dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku“.\nV tejto súvislosti poukazuje na účel § 372 ods. 2 Trestného poriadku a na úmysel\nzákonodarcu, ktorý vyjadril v dôvodovej správe k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorý spočíva\nv tom, aby sa všetky dôvody dovolania uplatnili v jednom dovolacom konaní, v rámci\nktorého sa vec rozhodne s konečnou platnosťou.\nÚstavný súd v prvom rade uznáva, že argumentácia najvyššieho súdu má racionálny\nzáklad a zjavne rešpektuje úmysel zákonodarcu tak, ako ho vyjadril v dôvodovej správe\nk zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorý však po legislatívnej stránke v samotnom znení právneho\npredpisu nevyjadril adekvátne (navyše dôvodová správa nie je súčasťou schváleného\nprávneho predpisu). Najvyšším súdom uplatnená aplikácia a výklad § 372 ods. 2 Trestného\nporiadku nepochybne koncentruje dovolacie argumenty do jedného konania, zabraňuje\nšpekulatívnemu uplatneniu rozhodujúceho dovolacieho dôvodu, resp. dôvodov tesne pred\nuplynutím lehoty na podanie dovolania a prispieva k nastoleniu právnej istoty vzhľadom\nna trojročnú lehotu na podanie dovolania (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku).\nNapriek týmto nepochybne silným a racionálnym argumentom v prospech uvedenej\naplikácie a výkladu § 372 ods. 2 Trestného poriadku sa ústavný súd domnieva, že existujú\niné dôvody, ktoré považuje za presvedčivejšie a ktorým je v uvedenej situácii potrebné\ndať prednosť.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje, že analógia v trestnom práve procesnom je\nprípustná, nie však neobmedzene. Použitie analógie v trestnom práve procesnom by malo\nprichádzať do úvahy len v obzvlášť výnimočných a ojedinelých prípadoch. Analógia\nv trestnom práve, ktorej dôsledky sú v neprospech osoby, voči ktorej sa vedie trestné\nkonanie, je v zásade neprípustná. V prerokúvanom prípade nejde o obzvlášť výnimočnú\na ojedinelú situáciu s tým, že účinky tejto analógie sú v neprospech osoby, voči ktorej\nsa viedlo trestné konanie, a zasahujú do jej základného práva na súdnu ochranu.\n13\n\nPokiaľ ide o argumentáciu najvyššieho súdu, že takýto výklad a aplikácia § 372\nods. 2 Trestného poriadku reflektuje úmysel zákonodarcu, táto argumentácia obstojí len\nvo vzťahu k úmyslu tak, ako ho zákonodarca vyjadril v dôvodovej správe k zákonu\nč. 262/2011 Z. z. Jazyková formulácia právnej normy § 372 ods. 2 Trestného poriadku však\nzjavne nezahŕňa situácie, keď skoršie dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku, hoci by sa to javilo byť logické vzhľadom na úmysel vyjadrený\nv dôvodovej správe. Úmysel zákonodarcu znemožniť podanie ďalšieho dovolania\naj v prípade, ak skoršie dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku, „nebol vyjadrený spôsobom, ktorý zodpovedá požiadavkám na určitosť a jasnosť\nprávnych predpisov v podmienkach právneho štátu... (čl. 1 ods. 1 ústavy). Toto pochybenie\nmusí ísť na ťarchu zákonodarcu, ktorý ho môže napraviť jedine tým, že... (tento dôvod)\nuvedie priamo v texte príslušného ustanovenia... V právnom štáte nesmie súd naprávať\npochybenia zákonodarcu pri formulácii právnych predpisov interpertáciou, ktorá takto\nzmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu.“\n(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 22/99 z 2. februára 2000). Najvyšší\nsúd použil taký výklad § 372 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý v pochybnostiach\nbol v prospech štátnej moci a v neprospech nositeľa základných práv a slobôd,\nčím nerešpektoval základný princíp vzťahu jednotlivca a štátnej moci (m. m. nález\nÚstavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 22/99). Vzhľadom na to, že štát má záujem na\nstíhaní trestných činov a je jedinou autoritou, ktorej patrí táto právomoc, je v jeho záujme,\naby aj trestnoprocesné predpisy vymedzil s náležitou jasnosťou a presnosťou. Štát sa\nnemôže dovolávať voči jednotlivcovi ako adresátovi týchto právnych noriem neurčitosti\nprávnej úpravy, ktorej je on sám pôvodcom. V prípade pochybností by nejasnosť právnej\núpravy mala zaťažovať štát, a nie jednotlivca (pozri tiež Melzer, F. c. d., s. 236).\nNa základe týchto dôvodov dospel II. senát ústavného súdu k právnemu záveru,\nže výklad § 372 ods. 2 Trestného poriadku najvyšším súdom je arbitrárny, a tým ústavne\nneudržateľný.»\n\n14\n\n12. V dôsledku odchylných právnych názorov dvoch senátov ústavného súdu prijalo\nplénum ústavného súdu 22. októbra 2014 podľa § 6 zákona o ústavnom súde uznesením\nsp. zn. PLz. ÚS 3/2014 toto zjednocujúce stanovisko:\n„Ustanovenie § 372 ods. 2 Trestného poriadku nemožno analogicky aplikovať\nna prípady odmietnutia skôr podaného dovolania v tej istej trestnej veci podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku, keďže takéto použitie analógie je spôsobilé porušiť základné\npráva vyplývajúce zo siedmeho oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46\na nasl.)“\n13. Ústavný súd tak v prerokovávanej veci sťažovateľky odkazuje na predložené\nstanovisko pléna ústavného súdu a k jej sťažnosti slovami pléna ústavného súdu uvádza:\n13.1 Ústavný súd sa nestotožnil s právnym názorom najvyššieho súdu, že\nrozhodnutie o dovolaní podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku a podľa § 382 písm. c)\nTrestného poriadku je obsahovo totožné.\n13.2 Ústavný súd pripúšťa, že zákonodarca aj sám prispel k spochybneniu rozdielov\nmedzi „procesným odmietnutím“ dovolania na neverejnom zasadnutí a jeho „meritórnym“\nprerokovaním na verejnom zasadnutí, keď v § 382a Trestného poriadku doplnil možnosť\nrozhodnúť meritórne o dovolaní na neverejnom zasadnutí, ak dovolací súd zistí, že dôvody\ndovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú „zjavne preukázané a je zrejmé,\nže vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1“.\n13.3 Ústavný súd neprehliadol skutočnosť, že § 382 písm. c) Trestného poriadku\nodkazuje na celý § 371 Trestného poriadku, nielen na jeho odseky 1 a 2, ako aj to, že\nv prípade posudzovania splnenia dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku\nuž možno len veľmi ťažko „hovoriť“ o procesnom charaktere rozhodovania. Posudzovanie,\nči je splnený dôvod, že rozhodnutie, ktoré je predmetom dovolania, vychádza\n„... zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných\nokolnostiach nesprávne zistený...“ (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku), sa už svojou\npodstatou blíži, resp. prelína s posudzovaním „preukázania“ dôvodov dovolania v zmysle\n15\n\n§ 392 ods. 1 Trestného poriadku. V tomto kontexte názor najvyššieho súdu, že dôvody\nodmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku a jeho zamietnutia podľa\n§ 392 ods. 1 Trestného poriadku, ak sa na ne nazerá z hľadiska účelu § 372 ods. 2 Trestného\nporiadku (t. j. aby sa všetky dôvody dovolania uplatnili v jednom dovolacom konaní),\nmožno považovať za analogické, nemožno hodnotiť za zjavne nepodložený.\n13.4 Výklad a aplikácia relevantných ustanovení Trestného poriadku, ktoré\nv posudzovaných prípadoch použil najvyšší súd, sa opierajú o analógiu legis.\n13.5 Analógia nie je v trestnom práve vylúčená úplne. Vylúčená je analógia\nv neprospech páchateľa v hmotnom práve trestnom. Toto vylúčenie vyplýva zo zásady\n„nullum crimen sine lége, nulla poena sine lége“ zakotvenej v čl. 49 ústavy a v čl. 39\nListiny základných práv a slobôd („len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom\na aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie“).\n13.6 Analógia v prospech páchateľa by mohla byť za istých okolností prípustná\n(napr. v prípade konštrukcie či rozšírenia okolností vylučujúcich protiprávnosť alebo\nspôsobujúcich zánik trestnosti činu, napr. ak by bola odôvodnená požiadavkou účinnej\nochrany základných práv a slobôd a ústavne konformného výkladu), v posudzovanom\nprípade sťažovateľky však nejde o analógiu v trestnom práve hmotnom. Ide o analógiu\nv trestnom práve procesnom, ktorá nie je až taká nezvyčajná, ako by sa na prvý pohľad\nmohlo zdať, a v praxi sa aj využíva. Použitie takejto analógie v trestnom práve procesnom\nv zásade nie je problematické (aspoň z hľadiska trestnoprávnej teórie), pokiaľ nie je\nprejavom arbitrárnosti (jej použitie umožňuje medzera v právnej úprave, pričom je\nracionálne a argumentačne podložené) a nemá negatívny dopad na práva účastníka konania\n(osobitne v zmysle obmedzenia jeho základných práv a slobôd).\n13.7 Trestné právo je však odvetvím verejného práva, v ktorom dochádza\nk štátnomocenským zásahom do základných práv a slobôd.\n\n16\n\n13.8 V kontexte už uvedeného ak ústavný súd mieni dôsledne aplikovať svoju\ndoktrínu o požiadavke ústavne súladného výkladu, v rámci ktorej okrem iného uviedol,\nže ak sú k dispozícii viaceré možnosti výkladu právnej normy, je potrebné uprednostniť\ntú z alternatív, ktorá zaisťuje najväčšiu ochranu základných práv a slobôd, je zrejme\npotrebné prisvedčiť záveru, že v prípade voľby medzi výkladom gramatickým a výkladom\nper analogiam legis spojeným s reštriktívnym obmedzením prístupu k súdnej ochrane\nv podobe možnosti využiť mimoriadny opravný prostriedok, by mal dostať prednosť výklad\ngramatický.\n13.9 Uvedené platí o to viac aj z dôvodu, že teleologický výklad a výklad per\nanalogiam legis v tomto prípade kompenzuje nedostatky legislatívnej úpravy v miere, ktorá\nje už ústavne neprípustná. V tejto súvislosti je potrebné prihliadnuť na potrebu jasnej\na precíznej úpravy trestného procesu, ktorá by v zásade mala umožňovať jednoznačný\nvýklad o právach a povinnostiach strán trestného konania.\n14. V duchu takto koncipovaných konklúzií ústavný súd hodnotí napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu ako nesúladné s koncepciou ochrany základných práv a slobôd\n(t. j. požiadavkou ústavne súladného výkladu, podľa ktorého ak sú k dispozícii viaceré\nmožnosti výkladu právnej normy, je potrebné uprednostniť tú z alternatív, ktorá zaisťuje\nnajväčšiu ochranu základných práv a slobôd) a konštatuje, že ním najvyšší súd porušil\nsťažovateľkino základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n15. Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bodoch 1 a 2\nvýroku tohto nálezu.\nIV.\n16. Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,\nktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.\n\n17\n\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\n16.1 Sťažovateľka si vo svojej sťažnosti ani v jej doplneniach neuplatnila úhradu trov\nkonania.\n16.2 Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol o trovách konania vzniknutých na\nstrane sťažovateľky tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zásada ne bis in idem", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "rozhodnutie ústavného súdu", "konanie-splnenie podmienok konania", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "analógia", "analógia-legis/zákona", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Tdo/31/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 336/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 336/2012 z 13. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c150563d-67d9-405f-b7bd-070938100195"}, {"guid": "ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 3/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 3/2014 z 22. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-22", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5346579-20d0-4b43-8cc5-ae0c573f81a3"}, {"guid": "ussr:8d006a20-13b3-416c-96c4-228155bf80df", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 188/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 188/2012 z 2. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d006a20-13b3-416c-96c4-228155bf80df"}, {"guid": "ussr:8fc18c7d-fc96-451d-abf6-54b81e34c1ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/2012 z 24. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8fc18c7d-fc96-451d-abf6-54b81e34c1ed"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:17f9f2d9-d35d-4f00-acf2-32b146f59c8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.589.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 589/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 589/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.589.2023.2"}, {"guid": "ussr:c6449d84-46c0-4cb1-9223-96b3aaf20288", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 458/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 458/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.458.2023.1"}, {"guid": "ussr:9caf5e1d-9682-49e8-bd6c-afcd80cd86df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 318/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 318/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.318.2023.1"}, {"guid": "ussr:07de198a-dac2-43ce-89f1-8aafa2e75cfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.57.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 57/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 57/2023 z 7. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.57.2023.1"}, {"guid": "ussr:9f0adfca-6365-4950-8770-22cb4abf8d41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.714.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 714/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 714/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.714.2022.1"}, {"guid": "ussr:5473632a-0c23-4135-b19a-b3139c1fa30c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.632.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.632.2022.1"}, {"guid": "ussr:a5b16e07-f26e-4ff5-845b-09fb1f4ac8a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.629.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 629/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 629/2022 z 10. 11. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-11-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.629.2022.1"}, {"guid": "ussr:44b5133b-cc15-4adb-aab8-35b320094f65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.519.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 519/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 519/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.519.2022.1"}, {"guid": "ussr:70aa4fa2-6741-4005-bc1a-e70c7262c9f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.256.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 256/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 256/2022 z 8. 9. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.256.2022.2"}, {"guid": "ussr:9a2b818c-9c91-4988-a54f-65e4bd4ccdb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.211.2022.1"}, {"guid": "ussr:5990bc30-fb36-44f0-9222-26c748a86a59", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.692.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 692/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 692/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.692.2021.2"}, {"guid": "ussr:1025cc1b-13e0-4bb6-b165-e60fd67382c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.160.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 160/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 160/2022 z 10. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.160.2022.1"}, {"guid": "ussr:afb8154c-48cf-49a9-b8ea-be52fdf5cfeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.134.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 134/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 134/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.134.2022.1"}, {"guid": "ussr:e3046e52-a5ee-4a11-a31f-e5c5fd80bb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.460.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 460/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 460/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.460.2021.1"}, {"guid": "ussr:d6ca528b-9c93-43e8-ac59-8a1e609c605d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.125.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 125/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/2022 z 24. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.125.2022.1"}, {"guid": "ussr:d5ec0be0-5017-4487-9b22-30ae9e8959e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.87.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 87/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 87/2022 z 15. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.87.2022.1"}, {"guid": "ussr:4103d705-cb72-494b-a345-fa4919c2bedb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.86.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 86/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.86.2022.1"}, {"guid": "ussr:079da352-3648-4fd3-9de8-2d3b759c3006", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 90/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/2022 z 10. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.90.2022.1"}, {"guid": "ussr:059888aa-8212-4cd1-89d0-e7e2c3e4ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1"}, {"guid": "ussr:9f645c72-2859-4384-834a-d56c7632c589", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 675/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 675/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.675.2021.1"}, {"guid": "ussr:73f62980-6411-45c1-b0aa-17fc353162ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 33/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.33.2021.2"}, {"guid": "ussr:7c3a215d-0ea5-455b-a00c-720cdfca015f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 476/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 476/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.476.2016.1"}, {"guid": "e410909c-962c-4b6b-952e-9dfbc0c97568:3e1d5b44-7325-45ff-a6d8-0124f648a50e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6121010030.1", "spisova_znacka": "4Tdo/51/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/51/2023 z 13. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6121010030.1"}, {"guid": "2464f6a0-68db-454c-b61c-965a16965946:1d6c357f-5f58-43fd-ac24-edf58150f5c9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:2118011560.1", "spisova_znacka": "1Tdo/38/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Tdo/38/2022 z 28. 6. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-06-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:2118011560.1"}, {"guid": "9ea3b8f0-d5d2-4c11-873c-0c0aed76b360:5b2f5cbc-df0c-4790-9735-33373e48d4c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1012201458.1", "spisova_znacka": "7Sžo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/1/2018 z 19. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1012201458.1"}, {"guid": "6a69a9db-1258-4221-9d82-6dcc27825a73:1179bbaa-98c9-4d35-98e2-b04db56a47a4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201721.1", "spisova_znacka": "4Stk/19/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/19/2025 z 19. 3. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-03-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:1022201721.1"}, {"guid": "b5985663-7cdb-4565-a1a1-a64deb0eb35f:8c102196-abc5-469d-b86c-d67c21b54853", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1", "spisova_znacka": "8Asan/14/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/14/2020 z 27. 4. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1019200316.1"}, {"guid": "19d2a39d-c4f3-4f06-b853-141c1f8b8a5c:e3e5f773-f286-4b99-9ac7-431b2f83aba6", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2025:9525100173.3", "spisova_znacka": "18Nt/1/2025", "nazov": "Uznesenie Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 18Nt/1/2025 z 3. 10. 2025", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2025-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2025:9525100173.3"}, {"guid": "42e250e0-8536-4b55-a5de-9614ce50e234:0fc1b34e-ccd2-45b7-ba74-d54f666830b4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1", "spisova_znacka": "BA-1S/11/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-1S/11/2020 z 3. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020200061.1"}, {"guid": "a6c34cf9-0b42-4269-8c4d-c09aaa2fe73c:c4460236-7c0d-456b-a170-d6b02315b6ba", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5124011009.3", "spisova_znacka": "1To/79/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 1To/79/2024 z 17. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5124011009.3"}]}