{"guid": "ussr:1ff39188-369c-4b39-a3fe-b44b2c0b5d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.814.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 814/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 814/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 814/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.814.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1ff39188-369c-4b39-a3fe-b44b2c0b5d87", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.814.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.814.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.814.2014.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 814/2014­45\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) o sťažnostiach obchodnej spoločnosti United Industries a. s.,\nŠafárikovo námestie 4, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, PhD.,\nMýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára 2014 a uznesením Okresného súdu\nBratislava I sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014, za účasti Krajského súdu v Bratislave\na Okresného súdu Bratislava I, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné práva obchodnej spoločnosti United Industries a. s., podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nsp. zn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára 2014 a uznesením Okresného súdu Bratislava\nI sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára\n2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Obchodnej spoločnosti United Industries a. s., p r i z n á v a úhradu trov konania\nv sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú jej j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Róberta\nMadeja, PhD., Mýtna 42, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Obchodnej spoločnosti United Industries a. s., p r i z n á v a úhradu trov konania\nv sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú jej j e Okresný súd\nBratislava I p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Róberta\nMadeja, PhD., Mýtna 42, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti sťažnostiam n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nI.1 Sťažnosť pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 4666/2014\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. apríla 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti United Industries a. s., Šafárikovo námestie 4,\nBratislava\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľka“),\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\nJUDr.\n\nRóbertom\n\nMadejom, PhD., Mýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n2\n\n(ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 11. februára 2013 (ďalej len „uznesenie\nz 11. februára 2013“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp.\nzn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobkyňa – obchodná spoločnosť LABASTREX\nSERVICES LIMITED, 4th Floor Lawford House, Albert Place, London [právna\npredchodkyňa obchodnej spoločnosti MIRACOM LLC, 910 VT RT, 14N E Montpelier,\nVermont, Spojené štáty Americké (ďalej len „obchodná spoločnosť MIRACOM“ alebo\n„povinná“)], sa žalobou doručenou okresnému súdu 28. februára 2008 domáhala\nod sťažovateľky zaplatenia sumy 530 146,72 € s príslušenstvom. Dňa 12. apríla 2010\nokresný súd uznesením pripustil, aby do konania vedeného pod sp. zn. 33 Cb 215/2008\nna miesto doterajšej žalobkyne vstúpila obchodná spoločnosť MIRACOM. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 33 Cb 215/2008­297 z 20. januára 2011 (ďalej len „rozsudok okresného\nsúdu z 20. januára 2011“) zaviazal sťažovateľku zaplatiť obchodnej spoločnosti MIRACOM\nsumu 530 146,72 € s príslušenstvom. O odvolaní sťažovateľky proti rozsudku okresného\nsúdu z 20. januára 2011 rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 2 Cob 343/2011­455\nz 29. mája 2012 tak, že rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol v celom\nrozsahu, pričom obchodnú spoločnosť MIRACOM zaviazal zaplatiť sťažovateľke trovy\nkonania v sume 59 349 € (ďalej aj „exekučný titul“). Sťažovateľka sa následne 18. júla 2012\nobrátila na súdneho exekútora s návrhom na vykonanie exekúcie. Okresný súd o žiadosti\nsúdneho exekútora z 26. júla 2012 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol\nuznesením z 11. februára 2013 tak, že ju zamietol. O odvolaní sťažovateľky proti\noznačenému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd napadnutým uznesením,\nktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nPodľa názoru sťažovateľky „Prvostupňový aj odvolací súd odôvodnili svoje\nrozhodnutie zamietnuť žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie tým,\nže nebolo nijakým spôsobom preukázané, že povinný má majetok na území Slovenskej\n3\n\nrepubliky, čím nie daná ani právomoc slovenských súdov. S takýmto záverom\na odôvodnením napadnutých uznesení sa sťažovateľ v žiadnom prípade nestotožňuje\na považuje ich za denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). ...\nV predmetnej veci sa nemôžu na oprávneného prenášať oprávnenia a povinnosti,\nktorými disponuje výlučne súdny exekútor až po vydaní poverenia. V možnostiach\noprávneného predsa nie je zisťovať, či povinný má alebo nemá na území Slovenskej\nrepubliky majetok. Zákonné oprávnenie na toto zistenie má práve poverený súdny exekútor,\nktorý tieto oprávnenia získava až po vydaní poverenia. Vzhľadom na okolnosti prípadu je\nvšak nepochybné, že povinný je na území Slovenskej republiky činný, tým, že súdy odmietli\nudeliť poverenie na vykonanie exekúcie de facto znemožnili súdnemu exekútorovi zistiť\nmajetok povinného nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky.\nV tejto súvislosti poukazujeme na arbitrárny a svojvoľný postup prvostupňového\na odvolacieho súdu. Rešpektujeme, že príslušnosť exekučného súdu je daná v zmysle ust.\n§ 45 ods. 2 Exekučného poriadku. Výklad a aplikácia uvedeného ustanovenia však musí byť\nvykonaná ústavne konformným spôsobom, rešpektujúcim základné právo sťažovateľa\nna súdnu a inú ochranu a právo na ochranu jeho majetku...\nV napadnutých rozhodnutiach súdy nezohľadnili, že povinný v prvostupňovom\nkonaní vo veci samej vedenej na Okresnom súde Bratislava I (č. k. 33 Cb/215/2008) zaplatil\nsúdny poplatok za podanie žalobného návrhu vo výške 31 768,50 EUR a následne zaplatil\nsúdny poplatok za podanie dovolania vo výške 63 537,­ EUR. Tieto skutočnosti nasvedčujú\ntomu, že povinný disponuje majetkom, ktorého časť mal minimálne v čase poplatkovej\npovinnosti umiestený v obvode Okresného súdu Bratislava I, ktoré sa v tom čase stalo\nplatobným miestom. Odvolací súd na predmetné skutočnosti nijakým spôsobom neprihliadol\na to aj napriek tomu, že sťažovateľ na ne vo svojich podaniach poukazoval. Ekonomickú\naktivitu povinného v Slovenskej republike preukazuje ďalej aj samotný exekučný titul\nvrátane jeho odôvodnenia.\nPrenášanie ďalšieho dôkazného bremena na oprávneného vo veci, v ktorej sú jeho\nmožnosti obmedzené, považuje sťažovateľ za výrazný zásah do práva na súdnu ochranu.\nJe to práve súdny exekútor, ktorý po vydaní poverenia ako orgán verejnej moci disponuje\noprávneniami na zistenie majetku povinného podliehajúcom exekúcii. Súdny exekútor\n4\n\nv rámci svojich oprávnení môže napr. dopytom príslušných bankových inštitúcií zistiť,\nv ktorej banke povinný disponuje bankovými účtami na území Slovenskej republiky\n(z ktorých platil súdne poplatky). Súdy, ktoré žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie zamietli, nevzali do úvahy, že majetok povinného v podobe peňažných prostriedkov\nna bankových účtoch je možné zabezpečiť až po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie\na prehliadli zrejmý dôkaz o majetku v podobe zaplatených súdnych poplatkov v nemalej\nvýške.\nSme presvedčení, že ústavne konformný výklad právomoci slovenských súdov by\nnemohol sťažovateľovi odňať možnosť viesť exekučné konanie na území Slovenskej republiky\nlen z toho dôvodu, že sťažovateľ nemá presnú možnosť získať informácie o majetku\npovinného na území Slovenskej republiky. Je neprípustné, aby na jednej strane slovenský\nsúd v konaní vo veci samej priznal sťažovateľovi právo v podobe právoplatného\na vykonateľného rozsudku a na strane druhej ho sťažovateľ nemohol vykonať v jeho druhej\nfáze (vo vykonávacom/exekučnom konaní) z dôvodu, ktorý je ústavne neakceptovateľný.“.\nK namietanému porušeniu práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu sťažovateľka uvádza, že «pod pojem „majetok“ podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nsubsumovať aj „budúci majetok“, na ktorého získanie existuje legitímna nádej, nepochybne\nteda aj právoplatne judikovanú pohľadávku na zaplatenie trov súdneho konania. Zmarením\nlegitímnej nádeje tak dochádza k zásahu do práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy. Legitímnosť nádeje odôvodňujeme judikovanou pohľadávkou, ktorú by bolo možné\nuspokojiť v prípade, pokiaľ by súdy poskytli sťažovateľovi právnu ochranu majetku vo forme\nvydania poverenia na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia pohľadávky na zaplatenie\ntrov konania.».\nPorušenie základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy odôvodňuje sťažovateľka tým, že «Na jednej strane sporu vystupuje povinný,\nktorému ako „schránkovej firme“ založenej v Spojených štátoch amerických nič nebránilo\nv tom, aby viedol šikanózne konanie o zaplatenie finančnej sumy veľkého rozsahu na území\n5\n\nSlovenskej republiky. Povinný bol v súdnom konaní pred slovenskými súdmi neúspešný a\nbol zaviazaný zaplatiť trovy konania; túto povinnosť si však nesplnil. Napriek tejto\nskutočnosti sa oprávnenému (sťažovateľovi) upiera možnosť domôcť sa svojich právoplatne\npriznaných nárokov na súde.\nPovažujeme to za vážny zásah do práva na súdnu ochranu a práva na rovnosť\núčastníkov v konaní. Porušenie zásady rovnosti účastníkov v konaní vyplýva aj z tej\nskutočnosti, že povinný pri používaní takéhoto výkladu od počiatku civilného procesu\nde facto neniesol žiadne riziko z neúspechu v spore, pričom uplatňoval svoj nárok\nprostredníctvom „schránkovej“ spoločnosti, na ktorú boli zmluvou o postúpení pohľadávky\nprevedené nároky značného rozsahu ním neúspešne uplatňované v súdnom konaní.\nNapadnutým rozhodnutím súd zašiel až tak ďaleko, že povinnému v skutočnosti\npriznal exekučnú imunitu na území Slovenskej republiky. Bez ohľadu na to v koľkých\nsporoch bude povinný neúspešný, plniť svoje povinnosti na náhradu trov z týchto súdnych\nkonaní nebude musieť.\nMáme za to, že ide o nedôvodné zvýhodnenie jedného z účastníkov civilného procesu\na odopretie možnosti oprávneného konať pred súdom; zvlášť ak uvážime, že povinný môže\ndisponovať značným množstvom finančných prostriedkov na účtoch aj v Slovenskej\nrepublike. Oprávnenému nebolo napadnutým rozhodnutím ani len umožnené, aby súdny\nexekútor zistil, v ktorej banke bankové účty povinného existujú.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je sťažovateľ toho názoru, že v konaní pred\nsúdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom došlo k takým zásahom do jeho práv\na do\n\nprincípu\n\nrovnosti\n\núčastníkov\n\nkonania,\n\nktoré\n\nsú\n\nz\n\nústavného\n\nhľadiska\n\nneospravedlniteľné a neudržateľné.».\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti United Industries a. s. na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n6\n\nprincíp rovnosti účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy uznesením\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE/123/2013­41 zo dňa 22. 1. 2014 v spojení s\nuznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Er/1612/2012­33 zo dňa 11. 2. 2013\nporušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 22 CoE/123/2013­41 zo dňa\n22. 1. 2014 a uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Er/1612/2012­33 zo dňa\n11. 2. 2013 sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi spoločnosti United Industries a. s. sa priznáva náhrada trov\nprávneho zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť\nna účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., advokáta, do jedného mesiaca\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 814/2014 z 25. novembra 2014 prijal sťažnosť\nsťažovateľky v časti namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením krajského súdu sp. zn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára 2014 na ďalšie\nkonanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľky a predsedu krajského súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Predsedu krajského súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa\nvyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda krajského súdu ústavnému\nsúdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nPredseda krajského súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr 3528/2014\nz 23. decembra 2014 ústavnému súdu oznámil, že predsedníčka senátu 22 CoE krajského\nsúdu zotrváva na stanovisku k sťažnosti sťažovateľky obsiahnutom v prípise krajského súdu\nsp. zn. Spr 3528/2014 zo 17. októbra 2014. V označenom prípise zákonný sudca\nv predmetnej veci uviedol, že považuje sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú, keďže tým, že\nnebola daná príslušnosť okresného súdu v súlade s § 45 ods. 3 zákona Národnej rady\n7\n\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov,\nnemohlo dôjsť ani k porušeniu práv sťažovateľky podľa ústavy a dohovoru.\nPrávny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n15. januára 2015 oznámil, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v sťažnosti.\nI.2 Sťažnosť pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 10441/2014\nÚstavnému súdu bola 25. augusta 2014 doručená sťažnosť sťažovateľky vo veci\nnamietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3\nústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu uznesením\nokresného súdu sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“; spolu len „sťažnosť z 25. augusta 2014“).\nOkresný\n\nsúd\n\nnapadnutým\n\nuznesením\n\nzastavil\n\nexekúciu\n\nvedenú\n\npod sp. zn. 2 Er 1612/2012 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak je\nuznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu\nzastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nSťažovateľka na odôvodnenie porušenia svojich práv podľa ústavy a dohovoru, ako aj\ndodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu používa argumentáciu\ntotožnú s tou, ktorá je obsiahnutá v sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu\nkrajského súdu, a na jej základe navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti z 25. augusta\n2014 na ďalšie konanie takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti United Industries a. s. na súdnu ochranu podľa čl.\n46 ods. 1 Ústavy, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy a\nčl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\n\n8\n\nprincíp rovnosti účastníkov súdneho konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy uznesením\nOkresného súdu Bratislava I č. k. 2 Er/1612/2012­44 zo dňa 23. 7. 2014 porušené boli.\n2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 2 Er/1612/2012­44 zo dňa 23. 7.\n2014 sa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi spoločnosti United Industries a. s. sa priznáva náhrada trov\nprávneho zastúpenia v sume 340,90 EUR, ktorú je Okresný súd Bratislava I povinný\nvyplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., advokáta, do jedného\nmesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd uznesením sp. zn. I. ÚS 723/2014 z 3. decembra 2014 sťažnosť\nsťažovateľky vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46\nods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového\nprotokolu uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014 prijal na ďalšie\nkonanie.\nPo prijatí sťažnosti z 25. augusta 2014 na ďalšie konanie ústavný súd vyzval\nprávneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú\nna tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný\nsúd zároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky\na predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie.\nPredsedníčka okresného súdu na výzvu ústavného súdu reagovala prípisom\nsp. zn. Spr 3646/2014 zo 7. januára 2015, ku ktorému pripojila vyjadrenie zákonnej sudkyne\nJUDr. Gabriely Buľubášovej, obsahom ktorého bol prehľad úkonov vykonaných v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 2 Er 1612/2012.\nPrávny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení doručenom ústavnému súdu\n17. marca 2015 oznámil, že zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v sťažnosti\nz 25. augusta 2014.\n9\n\nVzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľka oboma sťažnosťami napadla porušenie tých\nistých práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového protokolu v tom istom exekučnom\nkonaní,\n\nv rámci\n\nktorého\n\nsp. zn. PLs. ÚS 6/2014\n\nzo\n\nvystupuje\n17.\n\nako\n\noprávnená,\n\ndecembra\n\n2014\n\nústavný\n\nveci\n\nsúd\n\nsťažovateľky\n\nuznesením\nvedené\n\npod sp. zn. II. ÚS 814/2014 a sp. zn. I. ÚS 723/2014 spojil na spoločné konanie, ktoré je\nvedené ďalej pod sp. zn. II. ÚS 814/2014.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu krajského súdu,\nako aj predsedníčky okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho\nnebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich práv podľa ústavy, dohovoru a dodatkového\nprotokolu napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo ako vecne správne\npotvrdené uznesenie okresného súdu z 11. februára 2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, a napadnutým uznesením okresného súdu, ktorý na tomto\n\n10\n\nzáklade exekúciu vedenú týmto súdom pod sp. zn. 2 Er 1612/2012 zastavil a súdnemu\nexekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu a napadnutým uznesením okresného súdu\n\nNosnou námietkou sťažovateľky je jej tvrdenie, že krajský súd v napadnutom konaní,\nv rámci ktorého žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nzamietol z dôvodu nedostatku právomoci všeobecného súdu, preniesol na sťažovateľku ako\noprávnenú oprávnenia a povinnosti, ktorými disponuje len súdny exekútor po vydaní\npoverenia na vykonanie exekúcie, keďže v možnostiach oprávneného nie je zisťovať, či\npovinný má alebo nemá majetok na území Slovenskej republiky. Podľa sťažovateľky krajský\nsúd tým, že aplikoval ústavne nekonformný výklad § 45 ods. 2 Exekučného poriadku a\npostupoval arbitrárne, resp. svojvoľne, čím zároveň došlo k denegatio iustitiae –\nodmietnutiu spravodlivosti. Obdobnou argumentáciou odôvodňuje sťažovateľka porušenie\nsvojich ústavou garantovaných práv aj napadnutým uznesením okresného súdu.\nZ napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu\nz 11. februára 2013 o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie, vyplýva, že súd prvého stupňa s poukazom na § 37 zákona\nč. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších\npredpisov [ďalej len „zákon o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom“ (podľa\nktorého ak nie je ustanovené inak právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti\nktorej smeruje návrh, resp. žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo\na ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok)] dospel k záveru o nedostatku právomoci\nvšeobecných súdov v Slovenskej republike, keďže „Je nepochybné, že povinný nemá\nna území Slovenskej republiky sídlo“, a oprávnená, ktorá žiada vykonať exekúciu, nijako\nnepreukázala, že povinná na území Slovenskej republiky majetok má.\n\n11\n\nZo\n\nspisu\n\nvzťahujúceho\n\nsa\n\nna\n\nkonanie\n\nvedené\n\nokresným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. 2 Er 1612/2012 vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.) doručila súdnemu\nexekútorovi JUDr. Bohumilovi Kubátovi (ďalej len „súdny exekútor“) 19. júla 2012 návrh\nna vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bola obchodná spoločnosť\nMIRACOM zaviazaná zaplatiť sťažovateľke trovy konania v sume 59 349 €. Súdny exekútor\n26. júla 2012 požiadal okresný súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade\nexekučného titulu. Okresný súd podaním z 27. júla 2012 vyzval súdneho exekútora, aby\nv súlade s § 40 Exekučného poriadku vyžiadal od oprávnenej (sťažovateľky, pozn.)\ndoplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým by (okrem iného) preukázala právnu\nsubjektivitu povinnej a predložila doklad preukazujúci, že povinná je vlastníčkou\nhnuteľného alebo nehnuteľného majetku, prípadne má vedený účet v peňažnom ústave\nv Slovenskej republike v okrese Bratislava I, prípadne iné doklady, na základe ktorých\nmožno predpokladať, že povinná má v Slovenskej republike v okrese Bratislava I majetok\npodliehajúci exekúcii. Oprávnená na výzvu reagovala podaním doručeným okresnému súdu\n23. augusta 2012, v ktorom namietla, že právna subjektivita povinnej bola vyriešená\nv základnom konaní, výsledkom ktorého je rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom,\na zároveň uviedla, že nedisponuje oprávnením na zistenie majetku povinnej. S odkazom\nna konanie vo veci samej sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že povinná zaplatila ako\nžalobkyňa súdny poplatok za podanie žalobného návrhu v sume 31 768, 50 €, čo by malo\npreukazovať, že povinná mala v obvode okresného súdu umiestnený majetok. Okresný súd\nnásledne s odkazom na § 40 Exekučného poriadku a § 37 zákona o medzinárodnom práve\nsúkromnom a procesnom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol,\n„nakoľko oprávnený ani súdny exekútor súdu nepreukázali, že povinný má majetok\nna území Slovenskej republiky“ (citované z uznesenia okresného súdu z 11. februára 2013,\npozn.).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n12\n\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nÚstavný súd vychádzal pri ústavnom prieskume veci sťažovateľky zo svojej\nkonštantnej judikatúry, podľa ktorej zásadne nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti však vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia\nvšeobecných súdov v prípade, ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Ústavný súd je oprávnený\na povinný posúdiť neústavnosť konania a rozhodovania všeobecných súdov vo veciach,\nv ktorých niet iného súdu, aby prerokoval a rozhodol o tom, či bolo, alebo nebolo porušené\nzákladné právo alebo sloboda účastníka konania pred všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 5/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, II. ÚS 83/06).\nÚstavný súd k tomu ďalej uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu (vrátane\nrozhodnutia všeobecného súdu v exekučnej veci) musí predchádzať jeho postup\nzodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení\nústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách\n(v kontexte danej veci v súlade s dohovorom, najmä v súlade s právom na prístup na súd\na právom na spravodlivé prejednanie veci). Ústavný súd vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že\ndohovor a k nemu sa vzťahujúca judikatúra predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné\nvýkladové smernice pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov\n13\n\npráva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy,\na tým normujú rámec, v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania\njednotlivých aspektov „práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01,\nI. ÚS 230/03).\nPokiaľ ide o medze zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane uvádza, že mu neprislúcha\nhodnotiť správnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi,\npretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti.\nSúdna moc je v Slovenskej republike rozdelená medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\nčo vyplýva aj z vnútornej štruktúry ústavy (siedma hlava má dva oddiely, kde prvý upravuje\nústavné súdnictvo a druhý všeobecné súdnictvo). Pri uplatňovaní svojej právomoci\nnezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ústavný súd nemôže zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Sú to teda\nvšeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Úloha ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre\nporušenie základného práva na súdnu ochranu rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, či nie sú arbitrárne alebo\nsvojvoľné s priamym dopadom na niektoré zo základných práv a slobôd (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nÚstavný súd ďalej poznamenáva, že prípadné porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 36\nlistiny) a jeho porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru\nmožno posudzovať spoločne, keďže nie sú medzi nimi zásadnejšie odlišnosti\n(m. m. IV. ÚS 195/07).\n\n14\n\nK porušeniu základného práva na súdnu ochranu môže dôjsť predovšetkým vtedy,\nak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe)\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. I. ÚS 35/98), ale tiež v prípade, ak by\nrozhodnutie všeobecného súdu bolo arbitrárne, a teda prejavom zjavnej svojvôle pri výklade\na aplikácii právnej normy, ak by výrok rozhodnutia nebol v súlade s priebehom konania\nalebo ak by rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené.\nK úlohám právneho štátu patrí vytvorenie právnych a faktických garancií\nuplatňovania a ochrany základných práv a slobôd občanov. Ak je na uplatnenie alebo\nochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom\nverejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní\ndostupných bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd.\nKoncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva\nalebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky takéhoto uplatňovania\na ochrany základných práv a slobôd. Existencia takýchto konaní však nevyčerpáva ústavné\npožiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní\npredpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná\nzásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých zákonom vytvorených prostriedkov\nna dosiahnutie účelu takýchto procesných postupov. Ústavný súd v tomto smere osobitne\npripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci. Len objektívnym postupom\nsa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa, ako aj ničím nepodložená možnosť úvahy\norgánu verejnej moci bez akýchkoľvek objektívnych limitov, ktoré sú vymedzené\nzákonnými spôsobmi zisťovania skutkového základu, prijať rozhodnutie (II. ÚS 9/00,\nII. ÚS 143/02, III. ÚS 60/04, III. ÚS 300/06).\nObjektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých\ndostupných a pritom legálnych zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj\nv tom, že takéto rozhodnutie obsahuje (musí obsahovať) aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich uplatnenia v súlade\n15\n\ns procesnými predpismi. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. m. m. III. ÚS 209/04,\nIII. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní v napadnutej\nveci aj krajský súd a okresný súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či ich\nskutočne všeobecné súdy rešpektovali, a to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného\nhľadiska akceptovateľná a udržateľná.\nPodľa § 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom účelom tohto\nzákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne obchodné,\nrodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom, upraviť právne\npostavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov pri úprave\ntýchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.\nV súlade s § 2 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia\ntohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je\nSlovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.\nV súlade s § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ak ďalej\nnie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje,\nnávrh má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo, a ak ide o majetkové práva,\nak tu má majetok.\nPodľa § 45 ods. 2 Exekučného poriadku miestne príslušný súd je všeobecný súd\npovinného. Ak povinný nemá všeobecný súd v Slovenskej republike, príslušný je súd,\nv ktorého obvode má povinný majetok; ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje súd,\nktorému bola žiadosť doručená ako prvému.\n\n16\n\nPodľa § 40 ods. 1 Exekučného poriadku exekútor vyzve toho, kto podal návrh na\nvykonanie exekúcie, aby nesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo\ndoplnil v lehote, ktorú určí a ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní. Poučí ho aj o tom, ako\ntreba opravu alebo doplnenie urobiť.\nPodľa § 40 ods. 2 Exekučného poriadku ak oprávnený napriek výzve exekútora\nv určenej lehote neopraví alebo nedoplní návrh, v dôsledku čoho nemožno v exekučnom\nkonaní pokračovať, alebo ak nepriloží exekučný titul, súd exekučné konanie na návrh\nexekútora zastaví. O týchto následkoch musí byť oprávnený poučený.\nVzťah Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a Exekučného poriadku ako\nlex generalis a lex specialis vyplýva z textu § 251 ods. 4 OSP, v zmysle ktorého sa\nna exekučné konanie podľa osobitného predpisu, ktorým je Exekučný poriadok, použijú\nustanovenia predchádzajúcich častí Občianskeho súdneho poriadku, ak tento osobitný\npredpis neustanovuje inak.\nPráve tento vzťah dvoch kódexov sa pri preskúmavaní právomoci súdov Slovenskej\nrepubliky v exekučnej veci konať prejaví nevyhnutnosťou prihliadať na právnu úpravu\npodmienok konania vyplývajúcu z § 103 a § 104 OSP.\nPodľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).\nPodľa § 104 ods. 1 OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má\npredchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania\npríslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú\npritom zachované.\n\n17\n\nPodľa § 104 ods. 2 OSP ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno\nodstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,\nale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok\npodmienky konania odstrániť, konanie zastaví.\nPrávomoc všeobecného súdu je podmienkou konania (vrátane exekučného konania),\nktorú je povinný všeobecný súd skúmať ex offo a ktorej nedostatok predstavuje\nneodstrániteľnú prekážku, pre ktorú súd konanie zastaví. Preskúmanie podmienky konania –\nprávomoci všeobecného súdu vo veci konať musí predchádzať preskúmaniu vecnej\na miestnej príslušnosti všeobecného súdu konať vo veci (v podmienkach prerokúvanej veci §\n45 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku). Pokiaľ všeobecný súd zaťažil oprávnenú zisťovaním\ninformácií o majetku povinnej ako skutočnosti determinujúcej založenie právomoci\nvšeobecného súdu v Slovenskej republike, ktorú je všeobecný súd povinný skúmať ex offo,\nzaťažil ju neprimeraným bremenom, ktoré ju v konečnom dôsledku zbavilo možnosti\ndomáhať sa svojho práva na exekučnom súde.\nV súlade s § 40 Exekučného poriadku môže súdny exekútor vyzvať oprávneného, aby\nnesprávny, neúplný alebo nezrozumiteľný návrh opravil alebo doplnil. S prihliadnutím na §\n39 ods. 1 Exekučného poriadku neúplným, nesprávnym alebo nezrozumiteľným návrhom na\nvykonanie exekúcie je návrh, z ktorého nie je zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho\nrobí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, nie je podpísaný a datovaný, neobsahuje meno,\npriezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak\nje účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo,\npokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného\ntitulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený\ndovoláva.\nK podstatným náležitostiam návrhu na vykonanie exekúcie však nepatria údaje\no majetku povinného (preukazujúce, že povinný je vlastníkom hnuteľného alebo\nnehnuteľného majetku, prípadne má vedený účet v peňažnom ústave v Slovenskej republike,\n18\n\nalebo na základe ktorých možno predpokladať, že povinný má v Slovenskej republike\nmajetok podliehajúci exekúcii), a to aj z dôvodu nedostatku právnych nástrojov\noprávneného na získanie (zistenie) uvedených údajov. Z uvedených dôvodov preto ústavný\nsúd hodnotí ako ústavne neudržateľný záver okresného súdu prezentovaný v jeho uznesení\nz 11. februára 2013, s ktorým vyslovil súhlas krajský súd vo svojom napadnutom uznesení,\npodľa ktorého s odkazom na § 40 Exekučného poriadku „oprávnený ani súdny exekútor\nsúdu nepreukázali, že povinný má majetok na území Slovenskej republiky“.\nV súlade s § 34 v spojení s § 35 Exekučného poriadku takýmto oprávnením\nzisťovania majetku povinného pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nedisponuje\nani súdny exekútor, keďže ten môže požiadať o súčinnosť tretie osoby podľa § 34 len\npo preukázaní svojho poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44) a len v súvislosti\ns vykonávaním tejto exekúcie.\nZásada rovnosti strán sa v konaní pred všeobecným súdom prejavuje vytváraním\nrovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých\nprávach a povinnostiach rozhoduje všeobecný súd (m. m. PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).\nKeďže v prerokúvanej veci exekučný súd preniesol bremeno zisťovania majetku\npovinnej na oprávnenú, hoci bolo výlučnou povinnosťou exekučného súdu skúmať\npredovšetkým a v prvom rade, či má právomoc konať v napadnutom exekučnom konaní a na\nten účel sám zistiť, či povinná má na území Slovenskej republiky majetok, nepriamo svojím\nprocesným excesom zároveň zvýhodnil povinnú a porušil tým aj základné právo\nsťažovateľky na rovnosť účastníkov v konaní.\nÚstavný súd, posudzujúc obsah zásadnej argumentácie sťažovateľky, ako aj dotknutej\nčasti spisovej dokumentácie vzťahujúcej sa na konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.\n2 Er 1612/2012 a odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu, dospel k záveru, že\nkrajský súd napadnutým uznesením porušil tak základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods.1 ústavy a základné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl.\n19\n\n47 ods. 3 ústavy, ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku tohto nálezu).\nTotožnou argumentáciou sťažovateľka odôvodnila aj namietané porušenie svojich\npráv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu. Právnym podkladom\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nktorým\n\nexekúciu\n\nvedenú\n\npod sp.\n\nzn.\n\n2 Er 1612/2012 zastavil, bolo v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku napadnuté\nuznesenie krajského súdu, vo vzťahu ku ktorému ústavný súd vyslovil porušenie práv\nsťažovateľky podľa ústavy a dohovoru. Za týchto okolností ústavný súd v záujme\nposkytnutia účinnej ochrany právam sťažovateľky v rámci materiálnej ochrany ústavnosti\ndospel k záveru, že je potrebné vysloviť aj porušenie základných práv sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým uznesením okresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu). Pochybenie\nkrajského súdu vyústilo do napadnutého uznesenia, ktoré vytvorilo podklad pre vydanie\nnapadnutého uznesenia okresného súdu, čo sa musí nevyhnutne prejaviť aj v ústavnej\n(ne)udržateľnosti sťažnosťou napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa, s výnimkou\nprípadov, kedy dôjde k jeho následnej procesnoprávnej konvalidácii. K takejto konvalidácii\nvšak v prerokúvanej veci nedošlo, keďže okresný súd napadnutým uznesením exekúciu\nzastavil.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu\na napadnutým uznesením okresného súdu\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného\nčl. 20 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd uvádza, že\nv nadväznosti na vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zrušeniu napadnutého uznesenia\nkrajského súdu sp. zn. 22 CoE 123/2013 z 22. januára 2014 a napadnutého uznesenia\n\n20\n\nokresného súdu sp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014 (bod 2 výroku tohto nálezu) sa\nv súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 182/06, IV. ÚS 311/08) otvára\npriestor na to, aby sa krajský súd a následne prípadne aj okresný súd samy vyrovnali\ns ochranou práv hmotného charakteru. Ústavný súd preto tejto časti sťažnosti sťažovateľky\nnevyhovel, uprednostňujúc právomoc všeobecného súdu na ochranu subjektívnych\nhmotných práv účastníkov konania pred ochranou v konaní pred ústavným súdom (bod 5\nvýroku tohto nálezu).\nIII.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom\nsúde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd\ntaké rozhodnutie alebo opatrenie zruší.\nV zmysle čl. 127 ods. 2 tretej vety ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol, že krajský súd uznesením\nsp. zn. 22\n\nCoE\n\n123/2013\n\nz 22.\n\njanuára\n\n2014\n\na okresný\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 2 Er 1612/2012 z 23. júla 2014 porušili ústavou a dohovorom garantované práva\nsťažovateľky, zrušil napadnuté uznesenia krajského súdu a okresného súdu a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n21\n\nV súlade s § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde bude krajský súd v ďalšom konaní\nvo veci sťažovateľky viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v časti II tohto\nnálezu.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátom\nJUDr. Róbertom Madejom, PhD., Mýtna 42, Bratislava. Sťažovateľka si prostredníctvom\nprávneho zástupcu uplatnila nárok na úhradu trov konania, pričom ich výšku v každej\nzo sťažností vyčíslila na sumu 340,90 €.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej\nmesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá\nbola 804 € (za 4 úkony urobené v roku 2014). Úhradu priznal za štyri úkony právnej služby\nvykonané (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažností) v súlade s § 1 ods. 3, § 11\nods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nV sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ústavný súd\npriznal sťažovateľke úhradu za dva úkony vykonané v roku 2014 po 134 €, t. j. spolu 268 €,\nrežijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu\npo zvýšení o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH, pozn.) predstavuje\nsumu 340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu). V sťažnosti z 25. augusta 2014 smerujúcej proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu za dva\núkony vykonané v roku 2014 po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH\n22\n\n(právny zástupca sťažovateľky je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 4\nvýroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania sú krajský súd, ako aj okresný súd povinné zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149\nObčianskeho súdneho poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "podmienky konania", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prístup k súdu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "exekúcia-exekučné konanie", "exekútor", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "22CoE/123/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "2Er/1612/2012", "guid": "b9481998-13a2-4b72-94a6-ffac114c4c8d:fde7fc9c-ba61-495e-921e-98d1f98c436a", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 311/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 311/08 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 108, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0bc6bd53-600b-4ef0-8ece-1290bc14c1c3"}, {"guid": "ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 182/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 182/06 z 5. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-05", "citacie_n": 119, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21ca7018-7382-488b-b297-a45833efe7bb"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b91c74b1-2568-4d63-90fb-e5c6f9b4f47b"}, {"guid": "ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 83/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 83/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18b3555-ca73-44e0-85f3-590511559fe1"}, {"guid": "ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 95/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 95/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 1498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4a6a5b5-d712-49a3-8177-bb15ff56fd61"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/03 z 31. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-31", "citacie_n": 165, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a43968f9-56b7-4fda-b2e1-56c07fa6fe87"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "0892a07f-0825-4efd-80d5-7ac5472c70fa:e80b811b-0d27-46af-b746-8f3b436cdf5f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1112224223.1", "spisova_znacka": "22CoE/123/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/123/2013 z 21. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-01-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112224223.1"}, {"guid": "63102f69-d09d-4e01-bced-e32adaf232d0:4d4e3355-be65-42d5-a42a-b34f0e557a4e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1108206907.2", "spisova_znacka": "2Cob/343/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/343/2011 z 28. 5. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-05-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1108206907.2"}, {"guid": "b9481998-13a2-4b72-94a6-ffac114c4c8d:fde7fc9c-ba61-495e-921e-98d1f98c436a", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1612/2012", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava I sp. zn. 2Er/1612/2012 z 23. 7. 2014", "sud": "Mestský súd Bratislava I", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b9481998-13a2-4b72-94a6-ffac114c4c8d:fde7fc9c-ba61-495e-921e-98d1f98c436a"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c58e5e87-eac5-47df-a267-c72858121d8f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.660.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 660/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 660/2021 z 24. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.660.2021.1"}, {"guid": "ussr:ebc33bbb-abb5-4c40-b11b-6ef77a8780dd", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLs. ÚS 6/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 6/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ebc33bbb-abb5-4c40-b11b-6ef77a8780dd"}, {"guid": "d04998ad-9157-4b3c-8dc2-9dd0ae94efbf:fcb40a19-16a4-4d8b-9397-de89954a04a7", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3808215094.6", "spisova_znacka": "17CoEk/3/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoEk/3/2026 z 9. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-07-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3808215094.6"}, {"guid": "f5a6601d-610b-4a94-947c-2fbc243c7ea9:5dcb3d67-a1c1-4c71-9a90-bb96ebfb3d04", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1112224223.2", "spisova_znacka": "18CoE/169/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/169/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1112224223.2"}, {"guid": "f5a6601d-610b-4a94-947c-2fbc243c7ea9:cdb9c2ca-d159-4f52-be61-ee5e6c8e6c60", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1112224223.2", "spisova_znacka": "18CoE/169/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 18CoE/169/2016 z 29. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1112224223.2"}, {"guid": "a8b1478d-716d-4841-b3b2-eb213e9afb61:e592360e-1564-4eec-9960-f7882bc41e08", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1112224223.1", "spisova_znacka": "22CoE/222/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/222/2015 z 13. 10. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1112224223.1"}]}