{"guid": "ussr:01decafb-f6db-4122-9bdb-850c11aecd2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 815/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 815/2014 z 1. 4. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 1. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 815/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-01", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/01decafb-f6db-4122-9bdb-850c11aecd2d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.815.2014.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 815/2014­36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o.,\nNámestie SNP 14, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Eduarda Jurovatého, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla\n2014, za účasti Krajského súdu v Nitre, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Ncb 6/2014\nz 15. júla 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet jeho právnej\nzástupkyne Advokátskej kancelárie Jurovatý & Partners, s. r. o., Námestie SNP 14,\nBratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o., Námestie\nSNP 14, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Eduarda\nJurovatého, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla 2014 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je v procesnom postavení\nvedľajšieho účastníka konania na strane navrhovateľa v konaní o zaplatenie sumy\n207 267,05 € s príslušenstvom vedeného Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“)\npod sp. zn. 27 Cb 106/2008.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza:\n2\n\n«Dňa 09. 06. 2014 som požiadal ako vedľajší účastník konania vo vyššie uvedenej\nprávnej veci o právne zastúpenie advokátsku kanceláriu\n.\nmoje právne zastúpenie na krátkom úvodnom stretnutí prevzal a podal\nžiadosť o odročenie pojednávania, ktoré bolo nariadené na deň 10. 06. 2014, a ktorého sa\nvzhľadom na nedostatok času na prípravu nemal možnosť zúčastniť.\n\nsa\n\no tom, že vo veci rozhoduje Sudkyňa, jeho bývalá manželka, dozvedel až nasledujúci deň\n10. 06. 2014. Ja som túto vedomosť nemal, keďže príbuzenský vzťah Sudkyne\na\n\nnič nenaznačovalo.\nDňa 10. 06. 2014 sa však napriek mojej žiadosti o odročenie pojednávania\n\npredmetné pojednávanie konalo. Sudkyňa súčasne počas pojednávania oznámila, že sa\nnecíti byť zaujatá a navrhla Žalovaným, aby si sami vybrali termín, v ktorom chcú mať\nďalšie pojednávanie, pričom pojednávania v iných veciach v nimi želanom termíne odročí.\nNásledne som prostredníctvom\n\npodal Námietku zaujatosti zo dňa\n\n23. 06. 2014 (ďalej len „Námietka“), ktorej odôvodnenie uvádzam v kapitole č. 2 tejto\nsťažnosti.\nNámietku zaujatosti rovnako podal Žalobca prostredníctvom svojej likvidátorky, a to\ndňa 17. 06. 2014, pričom sa následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu k svojmu\npodaniu vyjadril aj podaním „Vyjadrenie k vyjadreniu sudkyne a žalovaných vo veci\nnámietky zaujatosti“ zo dňa 15. 07. 2014...\nSudkyňa vo Vyjadrení k Námietke prezentovala nasledujúci názor, citujem: „Vo veci\nsa necítim zaujatá Nemám žiadny vzťah k prejednávanej veci, účastníkom konania, ani ich\nprávnym zástupcom.... Ako som sa už vyjadrila dňa 10. 06. 2014 pri odročovaní\npojednávania, vo veci sa necítim byť zaujatá. Nemám žiadny vzťah k prejednávanej veci,\núčastníkom konania ani ich právnym zástupcom.“\nV závere Vyjadrenia k Námietke však Sudkyňa paradoxne preukazovala a dopĺňala\ndôvody svojej zaujatosti, keď uviedla, citujem: Naše manželstvo bolo rozvedené rozsudkom\nOS Levice zo dňa 14. 01. 2010 č. k. 6 C/142/2009­119, právoplatným dňa 26. 03. 2010.\nNa spoločnej adrese\n\n, sa nezdržiavam asi 5 rokov. S\nneudržiavam žiadny /písomný, telefonický, osobný/ kontakt. Nemám\n\n3\n\nk nemu žiadny vzťah. O vyporiadanie BSM konanie vedené nebolo. V rozvodovom rozsudku\nbola\n\nuložená vyživovacia povinnosť na /v tom čase maloletú/\n\ndcéru\n\n. Nakoľko si zákonnú povinnosť dobrovoľne neplnil, oznámila som túto\n\nskutočnosť orgánom činným v trestnom konaní“.»\nKrajský\n\nsúd\n\no\n\nvznesených\n\nnámietkach\n\nzaujatosti\n\nrozhodol\n\nnapadnutým\n\nuznesením tak, že zákonnú sudkyňu okresného súdu (ďalej aj „konajúca sudkyňa“,\nv citáciách aj „sudkyňa“) nevylúčil z prerokúvania a rozhodovania veci vedenej\npod sp. zn. 27 Cb 106/2008.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že «dikcia § 14 ods. 1 OSP, a teda stav, kedy je\nmožné\n\nmať\n\npochybnosti\n\nk\n\no\n\nnezaujatosti\n\nSudkyne\n\nso\n\nzreteľom\n\nna\n\njej\n\npomer\n\n, bola naplnená nasledujúcimi dôvodmi, ktorých pravdivosť potvrdila\n\na o nové fakty doplnila vo Vyjadrení k Námietke priamo Sudkyňa, v dôsledku čoho\npovažujem tieto skutočnosti za nesporné:\nI. Sudkyňa a\n\nboli dlhoročnými manželmi,\n\nII. Sudkyňa a\n\nmajú spoločnú dcéru\n\n, sú teda rodinnými\n\npríbuznými aj po rozvode ich manželstva,\nIII. Sudkyňa a\n\nsa v dôsledku závažných nezhôd, ktoré sa objavili\n\npočas ich spolužitia, rozviedli dňa 26. 03. 2010, t. j. len pred štyrmi rokmi,\nIV. Sudkyňa a\n\nmajú po rozvode naďalej mimoriadne negatívne\n\nvzťahy, ktoré sa prejavujú predovšetkým v snahe Sudkyne spôsobovať\nv živote rôzne prekážky a komplikácie (napr. neodôvodnené podávanie trestných oznámení\nči šírenie informácií o nepreberaní poštových zásielok),\nV. Sudkyňa spolu s\n\nmajú trvalý pobyt na spoločnej adrese na\n\n, kde majú naďalej odložené spoločné veci,\nVI. Sudkyňa nemá s\n\nvyporiadané právo spoločného nájmu k bytu,\n\nVII. Sudkyňa podala na\n\nneodôvodnené trestné oznámenie\n\na „poštvala“ na môjho právneho zástupcu príslušníkov Policajného zboru SR.».\n\n4\n\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnutým uznesením porušil jeho „právo\nna zákonného sudcu, právo na spravodlivý súdny proces spočívajúce v práve\nna prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, právo na riadne odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, právo na zákonné rozhodnutie v súlade s právnym poriadkom SR“.\nK porušeniu základného práva na zákonného sudcu došlo podľa sťažovateľa tým, že\nkrajský súd založil svoj záver o nezaujatosti sudkyne len na jej subjektívnom vyjadrení,\npričom ale mal rozhodnúť „v súlade so zákonnou úpravou, či je možné mať pochybnosti\no nezaujatosti Sudkyne. V nadväznosti na dôvody uvedené v kapitole č. 2 tejto sťažnosti\nmám za to, že Sudkyňa nie je mojou zákonnou Sudkyňou, keďže sa prinajmenšom javí byť\nzaujatá.“.\nVo vzťahu k porušeniu svojho základného práva na spravodlivé súdne konanie\nsťažovateľ uvádza: „Mám za to, že Sudkyňa nie je vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah\ns\n\nv spojení s ďalšími dôvodmi uvedenými v Námietke a vo Vyjadrení\n\nk Námietke spôsobilá postupovať ako sudkyňa nestranného súdu nezaujato a neutrálne,\na teda že mi Uznesením, ktorým Sudkyňa nebola vylúčená z konania vo veci samej, bolo\nupreté ústavné právo na spravodlivý súdny proces spočívajúce v práve na prejednanie veci\nnezávislým a nestranným súdom garantované článkom 46 ods. 1 Ústavy SR a článkom 36\nods. 1 Listiny.“\nSťažovateľ považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za nedostatočné,\nneodôvodnené, nepreskúmateľné a neúplné, porušujúce jeho právo na riadne a presvedčivé\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, pričom ďalej argumentuje, že krajský súd „nezohľadnil\nrelevantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ale ani Najvyššieho súdu SR, pričom nevysvetlil,\nz akého sa dôvodu v tak závažnej otázke, akou je posúdenie zákonného sudcu, odklonil\nod doterajšej stabilnej judikatúry...“.\nV závere sťažnosti sťažovateľ vyjadril názor, že „... Krajský súd v Nitre nevykonal\nobjektívny test zaujatosti a vo veci rozhodol svojvoľne a arbitrárne výhradne na základe\n5\n\nsubjektívneho vyjadrenia Sudkyne. Takéto konanie Krajského súdu v Nitre je v rozpore\ns rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, v dôsledku čoho uvedený súd rozhodol\narbitrárne a právne neudržateľne, čím porušil moje ústavné právo na zákonné rozhodnutie,\nt. j. právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý súdny proces, garantované článkom 46\nods. 1 Ústavy SR, článkom 36 ods. 1 Listiny.“.\nNa základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Základné práva\n\nna súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\nna zákonného sudcu podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 38 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd, na spravodlivý proces a na prejednanie veci nezávislým\na nestranným súdom podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 07. 2014,\nsp. zn. 15 Ncb/6/2014­1355 porušené boli.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. 07. 2014, sp. zn. 15 Ncb/6/2014­\n1355 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nIII. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť\n\ntrovy konania v sume\n\n340,90 EUR na účet jeho právneho zástupcu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.“\nUznesením č. k. II. ÚS 815/2014­18 z 25. novembra 2014 ústavný súd prijal sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15 Ncb 6/2014 z 15. júla\n2014. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu krajského súdu\nna vyjadrenie k sťažnosti, zaslanie spisu sp. zn. 15 Ncb 6/2014 a zároveň ho vyzval, aby\noznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.\n\n6\n\nNa žiadosť ústavného súdu reagoval podpredseda krajského súdu v prípise\nsp. zn. Spr 1627/14 z 13. januára 2015, v ktorom okrem iného uviedol:\n„Pri interpretácii ustanovenia § 14 ods. 1 OSP sa príslušný senát riadil ústavným\nprávom účastníka na prejednanie veci pred nestranným súdom a zásadami prijatými\njudikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, prihliadol pritom však na ďalšiu ústavnú\nzásadu, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.\nSkutočnosť, že účastník zo svojho subjektívneho hľadiska cíti zaujatosť zákonného\nsudcu, nezakladá bez ďalšieho dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania\nveci, ak povaha okolností, z ktorých vyvodzuje možnosť vzniku pochybností o jeho\nnezaujatosti, nemôže z objektívneho hľadiska viesť k legitímnym pochybnostiam nestrannosti\nsúdneho rozhodovania... Súd pri rozhodovaní vychádzal aj zo skutočnosti, že sudca musí\nmať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Miera\nschopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov\nkonania a od všetkého čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom\nosobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. Takáto povinnosť sudcu\nnapokon vyplýva z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z.\nZ napadnutého rozhodnutia vyplýva, že Krajský súd v Nitre skúmal námietku\núčastníka tak z hľadiska naplnenia subjektívnych kritérií, ako aj existencie objektívnych\nskutočností, so zreteľom na ktoré môžu vznikať pochybnosti o nestrannosti sudcu, tak ako to\nuž viackrát judikoval Európsky súd pre ľudské práva. Táto judikatúra vyžaduje, aby sa\nobava z nedostatku nestrannosti zakladala na objektívnych konkrétnych a dostatočne\nzávažných skutočnostiach, to znamená, že nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek,\nčo môže vrhnúť čo aj len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje\nako sudcu nestranného.\nTo či súd dostatočne a do všetkých podrobností vyhodnotil aj túto objektívnu stránku\nnestrannosti, ponechávam na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky.“\nÚstavný súd zaslal označené vyjadrenie krajského súdu na vedomie a prípadné\nzaujatie stanoviska právnej zástupkyni sťažovateľa a zároveň ju vyzval, aby sa vyjadrila,\nči trvá na tom, aby sa vo veci sťažovateľa konalo ústne pojednávanie. V stanovisku právnej\n\n7\n\nzástupkyne sťažovateľa z 2. februára 2015 sa uvádza, že netrvá na ústnom pojednávaní\nústavného súdu a nepovažuje za potrebné vyjadriť sa k stanovisku podpredsedu krajského\nsúdu.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedu krajského\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\npretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nV zmysle čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\n\n8\n\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že\nprávne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nÚstavný súd sa vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti už viackrát zaoberal\nsťažnosťami, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie svojich ústavou garantovaných práv\nv súvislosti s rozhodovaním všeobecných súdov o námietkach zaujatosti vznesených\nsťažovateľmi ako účastníkmi súdneho konania proti zákonnému sudcovi, pričom jeho\njudikatúra v porovnateľných veciach sa ustálila najmä na týchto východiskách:\nÚčelom čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru je okrem iného zaručiť\nprístup k súdu a rovnaké právne postavenie v konaní pred súdom každému, kto žiada\no ochranu tých svojich záujmov chránených právnym poriadkom, ktoré štát zveril\ndo právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96). Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje\npredovšetkým prístup k súdu, pretože len v takom prípade sa vytvárajú podmienky\nna domáhanie sa práva na súdnu ochranu oprávnenou osobou. Súd musí mať ústavou\nvýslovne určenú kvalitu. To znamená, že musí byť nezávislý a nestranný.\nZ čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva právo účastníka súdneho\nkonania na nestranný súd, ktorému zodpovedá ústavná povinnosť súdov prerokovať\na rozhodnúť každú vec tak, aby voči účastníkom postupovali nezaujato a neutrálne,\nžiadnemu z nich nenadŕžali a objektívne posúdili všetky skutočnosti závažné\n9\n\npre rozhodnutie vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké\npríležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ má\nprávomoc o nich rozhodnúť (m. m. II. ÚS 71/97, III. ÚS 24/05, IV. ÚS 38/09). Obsahom\npráva na prerokovanie veci pred nestranným súdom však nie je povinnosť súdu vyhovieť\nnávrhu oprávnených osôb a vylúčiť nimi označeného sudcu z ďalšieho prerokovávania\na rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva na prerokovanie veci\nnestranným súdom je len povinnosť súdu ústavne akceptovateľným spôsobom prerokovať\nkaždý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prerokovávania a rozhodnutia\nveci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (m. m. I. ÚS 73/97).\nZákladné právo na prerokovanie a rozhodnutie veci nestranným súdom je\nv občianskom súdnom konaní garantované najmä prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu\nz ďalšieho prejednávania a rozhodovania predmetnej veci pre zaujatosť. Z uvedeného\ndôvodu možno sudcu vylúčiť buď na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe\nnávrhu samotného sudcu. Podrobnosti o rozhodovaní súdu o námietkach zaujatosti upravuje\nObčiansky súdny poriadok v § 14 až § 17.\nNestrannosť sa obyčajne definuje ako neprítomnosť predsudku (zaujatosti)\na straníckosti. V judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), na ktorú\nnadväzuje aj judikatúra ústavného súdu, sa rozlišuje posudzovanie nestrannosti podľa\nsubjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia a správania\nkonkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda zisťovaním,\nči sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\noprávnená pochybnosť (III. ÚS 16/00, IV. ÚS 38/09).\nNestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti,\nresp. necíti byť zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý\nmohol byť. Sudca môže byť subjektívne absolútne nestranný, ale i napriek tomu môže byť\njeho nestrannosť vystavená oprávneným pochybnostiam vzhľadom na jeho status, rôzne\nfunkcie, ktoré postupne vo veci vykonával, alebo vzhľadom na jeho pomer k veci, k stranám\n10\n\nkonania, k ich právnym zástupcom, k svedkom a pod. Z tohto hľadiska preto nezáleží ani\nna tom, že sudca sa k návrhu na jeho vylúčenie vyjadril v tom zmysle, že sa vnútorne necíti\nbyť zaujatý. Rozhodujúce nie je jeho stanovisko, ale existencia objektívnych skutočností,\nktoré vzbudzujú pochybnosť o jeho nestrannosti v očiach účastníkov konania a verejnosti\n(m. m. III. ÚS 24/05, III. ÚS 198/09).\nObjektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho hľadiska sudcu,\nale podľa vonkajších objektívnych skutočností. V danom prípade platí tzv. teória zdania,\npodľa ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký javiť aj\nobjektívne v očiach účastníkov konania. Spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale sa\nmusí aj javiť, že má byť vykonávaná (rozsudok ESĽP vo veci Delcourt v. Belgicko zo 17. 1.\n1970). V tomto smere i zdanie môže byť dôležité. Mal by byť vylúčený každý sudca,\nu ktorého existuje opodstatnená obava, že nie je celkom nestranný, pretože v stávke je\ndôveryhodnosť, ktorú musí súdna moc vzbudzovať v demokratickej spoločnosti a hlavne\nu účastníkov konania (rozsudok ESĽP vo veci Piersack v. Belgicko z 21. 9. 1982, alebo\nobdobne rozsudok ESĽP vo veci Padovani v. Taliansko z 26. 2. 1993, m. m. tiež napr. nález\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 38/09).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, bolo úlohou ústavného súdu posúdiť\nnámietky sťažovateľa uplatnené v sťažnosti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu,\nnajmä z hľadiska rešpektovania záruk vyplývajúcich mu z čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru v kontexte s doterajšou\njudikatúrou ústavného súdu, ako aj ESĽP aplikovateľnou na posudzovanú vec.\nPodstatou námietok uplatnených v sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že v konaní,\nv ktorom má postavenie vedľajšieho účastníka, rozhoduje sudkyňa, ktorá sa „objektívne\nnemôže... javiť ako nezaujatá“, a preto v tomto konaní nemožno hovoriť o prerokovaní veci\nnezávislým a nestranným súdom. Taktiež namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého\nuznesenia, ako aj jeho neúplnosť a nepreskúmateľnosť.\n\n11\n\nZo sťažnosti, z jej príloh a vyžiadaného spisu krajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014\nústavný súd zistil, že právny zástupca sťažovateľa elektronickým podaním z 25. júna 2014,\npísomne doplneným 27. júna 2014, vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni\ns odôvodnením, že právne zastúpenie prevzal 9. júna 2014, pričom o tejto skutočnosti\nbezodkladne informoval súd prvého stupňa a súčasne požiadal o odročenie pojednávania\nnariadeného na 10. jún 2014. Súd prvého stupňa žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa\no odročenie pojednávania neakceptoval, preto podal námietku zaujatosti voči konajúcej\nsudkyni, ktorá je jeho bývalá manželka, až následne písomne. V odôvodnení námietky\nuviedol, že so sudkyňou sa pred časom rozviedol, avšak do dnešného dňa bývajú v byte\nna spoločnej adrese –\n\n, pretože nemajú vysporiadané právo\n\nspoločného nájmu k bytu a v byte majú ešte spoločné veci. Sudkyňa podala na neho pred\npár týždňami trestné oznámenie. Právny zástupca sťažovateľa uviedol, že si nevie predstaviť,\nako by prebiehalo „objektívne“ pojednávanie a ako by sudkyňa „objektívne“ v tejto veci\nrozhodla, pretože ide o osobný vzťah takej intenzity, ktorý vyvoláva pochybnosti o jej\nnezaujatosti, čo môže negatívne ovplyvniť jej rozhodovanie vo vzťahu k vedľajšiemu\núčastníkovi konania, ako aj k navrhovateľovi. Preto žiada, aby konajúca sudkyňa bola\nvylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.\nKonajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení k vznesenej námietke zaujatosti potvrdila,\nže právny zástupca vedľajšieho účastníka konania (sťažovateľa) je jej bývalým manželom,\na ďalej okrem iného uviedla: „Ako som sa už vyjadrila dňa 10. 06. 2014 pri odročovaní\npojednávania, vo veci sa necítim byť zaujatá. Nemám žiadny vzťah k prejednávanej veci,\núčastníkom konania ani ich právnym zástupcom... Naše manželstvo bolo rozvedené\nrozsudkom OS Levice zo dňa 14. 01. 2010 č. k. 6 C/142/2009­119, právoplatným dňa\n26. 03. 2010. Na spoločnej adrese\nS\n\n, sa nezdržiavam asi 5 rokov.\n\nneudržiavam žiadny /písomný, telefonický, osobný/ kontakt.\n\nNemám k nemu žiadny vzťah. O vyporiadanie BSM konanie vedené nebolo. V rozvodovom\nrozsudku bola\nmaloletú/ dcéru\n\nuložená vyživovacia povinnosť na /v tom čase\n. Nakoľko si zákonnú povinnosť dobrovoľne neplnil, oznámila som\n\ntúto skutočnosť orgánom činným v trestnom konaní.“\n12\n\nZo spisu krajského súdu sp. zn. 15 Ncb 6/2014, ktorý si ústavný súd pre účely\nobjektívneho posúdenia veci vyžiadal, vyplýva, že krajský súd si k rozhodnutiu o námietke\nzaujatosti vznesenej sťažovateľom nevyžiadal od súdu prvého stupňa žiadne iné podklady\na ani sám nevykonal vo veci žiadne dokazovanie, t. j. pri rozhodovaní vychádzal len\nzo sťažovateľovho podania a vyjadrenia zákonnej sudkyne.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd po stručnom\nuvedení sťažovateľovho podania, ktorým vzniesol námietku zaujatosti, vyjadrenia zákonnej\nsudkyne k nemu a po všeobecnej interpretácii príslušných ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku okrem iného uviedol:\n„Vychádzajúc z argumentácie podaných námietok zaujatosti v súvislosti s\nexistenciou bývalého manželského vzťahu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania\na konajúcej sudkyne, nedoriešených majetko­právnych vzťahov ako aj vyživovacej\npovinnosti k maloletej dcére nemožno bez ďalšieho a to preukázania, aktívneho alebo\npasívneho, negatívneho postoja konajúcej sudkyne k právnemu zástupcovi vedľajšieho\núčastníka, ktorý by mohol mať vplyv na jej konanie v prejednávanej veci dospieť k záveru,\nže sú dôvody na vylúčenie konajúcej sudkyne z prejednávania a rozhodovania veci.\nKonajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení poukázala na skutkový stav, ktorý možno\npovažovať za bežný v porozvodovom období, pričom z jej vyjadrenia nevyplýva\nantagonistický vzťah voči právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka konania vzbudzujúci\npochybnosti o možnosti ďalšieho konania vo veci nezaujato a zákonne rozhodnúť.\nV ďalšom taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že v čase prevzatia právneho\nzastúpenia JUDr. Jurovatým vedľajšieho účastníka konania dňom 09.06.2014 tento musel\nmať vedomosť, kto je zákonným sudcom v prejednávanej veci a v prípade jeho pocitu\npochybnosti o nezaujatosti sudkyne voči jeho osobe mohol právne zastúpenie vedľajšieho\núčastníka neprijať.“\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v predmetnej veci\npri rozhodovaní uspokojil s vyjadrením zákonnej sudkyne, že sa necíti byť zaujatá, čo\n13\n\nvýslovne vyjadril aj v odôvodnení napadnutého uznesenia. Vyjadrenie zákonnej sudkyne je\nsíce dôležité z hľadiska posudzovania subjektívnej stránky jej nestrannosti, ale nie je (aj\nvzhľadom na jeho obsah) postačujúce na to, aby len na jeho základe mohol krajský súd\nformulovať ústavne akceptovateľným spôsobom meritórny záver k objektívnej stránke\nnestrannosti zákonnej sudkyne.\nSťažovateľ vo svojej námietke poukázal na skutočnosť, ktorá by mohla signalizovať\nspochybnenie jej nestrannosti z hľadiska vonkajších, teda objektívnych okolností. Tvrdenie\nprávneho zástupcu sťažovateľa, že zákonná sudkyňa môže byť vo veci zaujatá vzhľadom\nna ukončenie ich manželského spolužitia, totiž môže podľa názoru ústavného súdu\nza určitých okolností vyvolať objektívnu obavu o spochybnení jej nestrannosti nielen\nu sťažovateľa ako vedľajšieho účastníka konania, ale aj u navrhovateľa, na ktorého procesnej\nstrane sťažovateľ vystupuje v predmetnej veci. Krajský súd nepovažoval za potrebné overiť\nsi charakter a intenzitu vzájomných vzťahov medzi bývalými manželmi, a tým prispieť k\nodstráneniu pochybností o nezaujatosti sudkyne aj z objektívneho hľadiska.\nÚstavný súd aj vo veci sťažovateľa rešpektuje svoju stabilizovanú judikatúru,\nv zmysle ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v\nkonaní pred všeobecným súdom bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok\nporušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02 atď.).\n14\n\nZároveň ale ústavný súd vychádza vo svojej ustálenej judikatúre z právneho záveru,\npodľa ktorého súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\n(III. ÚS 209/04, m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Obdobne aj ESĽP v rámci svojej\njudikatúry zdôrazňuje, že právo na spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý\nargument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť\nrozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias\nv. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997). Právo na spravodlivé súdne konanie nevyžaduje,\naby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby\nreagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia\npovažovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12.1994,\nAnnuaire, č. 303­B).\nV posudzovanom prípade krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nedal\npodľa názoru ústavného súdu uspokojivú odpoveď na kľúčovú otázku nastolenú\nsťažovateľom v ním vznesenej námietke zaujatosti, či medzi právnym zástupcom\nsťažovateľa a zákonnou sudkyňou existuje taký vzťah, ktorý by objektívne mohol\nspochybňovať jej nezaujatosť (nestrannosť). Odpoveď na túto otázku môže ústavne\nakceptovateľným spôsobom krajský súd podľa názoru ústavného súdu sformulovať až\npo doplnení dokazovania.\n\n15\n\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením krajský súd\nporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ako aj\njeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1,\na zruší také rozhodnutie. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.\nKeďže ústavný súd rozhodol, že krajský súd napadnutým uznesením porušil základné\nprávo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a jeho právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, tak podľa čl. 127 ods. 2 ústavy rozhodol aj o zrušení uznesenia krajského\nsúdu sp. zn. 15 NcC 6/2014 z 15. júla 2014 a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa\ntiež o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku tohto nálezu).\nPo vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou krajského súdu v rámci opätovného\nprerokovania veci doplniť dokazovanie a na základe náležite zisteného skutkového stavu\nvo veci rozhodnúť tak, aby v uznesení o vylúčení, resp. nevylúčení zákonnej sudkyne boli\nuvedené relevantné dôvody na jej vylúčenie, resp. nevylúčenie.\nV ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyslovenými v časti II tohto nálezu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je\ntiež viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho\ndoručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 48 ods. 1 ústavy\na čl. 38 ods. 1 listiny ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nVychádzal pritom z princípu minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci\nvšeobecného súdu, rozhodnutie ktorého je v konaní o tejto sťažnosti preskúmavané\n16\n\n(IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Zrušením napadnutého uznesenia krajského súdu\na vrátením veci na ďalšie konanie sa totiž otvára možnosť, aby krajský súd po doplnení\ndokazovania a novým rozhodnutím vo veci odstránil pochybnosti o porušení označených\npráv sťažovateľa. Navyše, záver o porušení základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny sa javí v okolnostiach preskúmavanej veci ako\npredčasný. O jeho prípadnom porušení by bolo možné totiž uvažovať len v prípade, ak by vo\nveci právoplatne rozhodla sudkyňa, ktorá mala byť z ústavne akceptovateľných dôvodov z\nprerokúvania a rozhodovania v predmetnej veci vylúčená.\nIV.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nAdvokátskou kanceláriou Jurovatý & Partners, s. r. o. Ústavný súd vychádzal\npri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené\nv roku 2014).\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravu\nzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak ústavný súd\npriznal sťažovateľovi úhradu po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný paušál (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, čo spolu po zvýšení o 20 % DPH\n\n17\n\n(právna zástupkyňa sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 340,90 € (bod 3\nvýroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 1. apríla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "sudca-námietka zaujatosti", "sudca-nestrannosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15Ncb/6/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 38/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 38/09 z 16. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-16", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e8c57cd2-b5ae-4552-8607-606533b4d205"}, {"guid": "ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a61791e-d303-4fec-b17f-5bb87b0d8183"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 513, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e745124-8cc8-4fb9-be76-1d69150ed0fc"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/00 z 15. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-15", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b051f306-6b1c-4f4f-855d-c0cf4b46bb34"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:3efee3ec-fd93-46f3-954e-d13184abe5b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 73/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/97 z 11. 11. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-11-11", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.73.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:517f6b01-48ad-439a-8d7d-e6e02fa9f214", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.209.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 209/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 209/2019 z 26. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-26", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.209.2019.1"}, {"guid": "ussr:9a8c141e-aa32-4871-abf6-6f0a9b3aff94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 32/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/2017 z 24. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-24", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.32.2017.1"}, {"guid": "ussr:41a6ee1a-0d21-460d-a21b-1979a6d0e6f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:89394539-c8e6-4617-804f-bfe0a49a279f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2015 z 3. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-03", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.285.2015.2"}]}