{"guid": "ussr:36ecc941-f6e8-4287-b461-80f2f28e24ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.868.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 868/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 868/2014 z 11. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 868/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.868.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36ecc941-f6e8-4287-b461-80f2f28e24ea", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.868.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.868.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.868.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 868/2014­31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti Walmark,\nspol. s r. o., Na stanicu 22, Žilina, právne zastúpenej pôvodne advokátom Mgr. Miroslavom\nHanecom, Advokátska kancelária, Hruštiny 602, Žilina, a neskôr advokátom JUDr. Petrom\nZelenayom, Advokátska kancelária, Ulica 29. augusta 19, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 307/04 a takto\nrozhodol:\n1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 307/04\n\nporušil\n\nzákladné právo obchodnej spoločnosti Walmark, spol. s r. o., na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 2 C 307/04 p r i k a z u j e\nkonať bez zbytočných prieťahov.\n\n2\n\n3. Obchodnej spoločnosti Walmark, spol. s r. o.,\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 3 500 € (slovom tritisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina\np o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Obchodnej spoločnosti Walmark, spol. s r. o., priznáva úhradu trov právneho\nzastúpenia v celkovej sume 518,75 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatpäť centov),\nktorú j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť na účet jej advokáta Mgr. Miroslava\nHaneca, Advokátska kancelária, Hruštiny 602, Žilina, v sume 340,89 € (slovom\ntristoštyridsať eur a osemdesiatdeväť centov) a advokáta JUDr. Petra Zelenaya, Advokátska\nkancelária,\n\nUlica\n\n29.\n\naugusta\n\n19,\n\nBratislava,\n\nv sume\n\n177,86\n\n€\n\n(slovom\n\nstosedemdesiatsedem eur a osemdesiatšesť centov), do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 868/2014­9 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti Walmark, spol. s r. o.,\nNa stanicu 22, Žilina (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 C 307/04 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n3\n\n2. Ku skutkovému stavu sťažovateľka opísala chronológiu „zásadných úkonov“\nvykonaných v napadnutom konaní a uviedla najmä tieto relevantné skutočnosti:\n„(...) Návrhom zo dňa 29.09.2004 sa navrhovateľ proti nám domáha zaplatenia\ndlžnej sumy z titulu ušlej mzdy a odstupného. (...)\nSúd vo veci koná od roku 2004 a od začiatku priebežne spôsobuje prieťahy.\nRozhodnutie prvostupňového súdu bolo už 4x zrušené odvolacím súdom a posledné\nrozhodnutie okresného súdu z 03.09.2012 bolo vyše roka na odvolacom súde a okresný súd\nbude dňa 07.04.2014 vyhlasovať dopĺňací rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že Okresný súd\nŽilina nie je spôsobilý takmer 10 rokov rozhodnúť vo veci, ktorá nie je skutkovo ani právne\nzložitá. Súd v primeranom čase riadne nerozhodol a jeho neefektívna činnosť nevedie\nk odstráneniu právnej neistoty medzi účastníkmi, neúčelne sú tým zvyšované trovy konania.\nSme podnikateľský subjekt a vlečúci sa spor s bývalým zamestnancom negatívne vplýva aj\nnaše dobré meno.\n(...) Z dôvodu neistoty účastníka konania a pre postoj súdu k zabezpečeniu\nzákonnosti i pre nemožnosť dosiahnuť meritórne rozhodnutie vo veci v primeranej lehote,\nz dôvodu nehospodárnosti celého konania, poškodzovania dobrého mena žalovaného\nvlečúcim sa súdnym sporom, považujeme za primerané finančné zadosťučinenie sumu\n10.000,00 €.“\nVzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby\nústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy(...) a právo na prejednanie jeho záležitosti súdom v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) postupom Okresného súdu Žilina v konaní pod sp. zn.\n2C/307/2004 bolo porušené.\nOkresnému súdu Žilina prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn. 2C/307/2004 konať\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000,00 €(...), ktoré mu je\nOkresný súd Žilina povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n\n4\n\nOkresný súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\nv sume 405,72 € na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Miroslava Haneca(...), do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:\nokresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou, listom sp. zn. 1 SprS/2/2015 z 26. januára\n2015 (ku ktorému bolo pripojené vyjadrenie zákonného sudcu v napadnutom konaní)\na novozvolený právny zástupca sťažovateľky JUDr. Peter Zelenay stanoviskom k vyjadreniu\nokresného súdu z 13. mája 2015.\n3.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení iba uviedla:\n„(...) Vám oznamujeme, že súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho\npojednávania o prijatej sťažnosti.“\n3.2 Zákonný sudca JUDr. Ján Rybárik k prijatej sťažnosti uviedol tieto relevantné\nskutočnosti:\n„(...) V tejto veci vystupuje obchodná spoločnosť WALMARK, spol., s.r.o., ako\nodporca. Navrhovateľom je\n\n. Bol to navrhovateľ, ktorý sa domáhal, aby súd\n\nrozhodol o zaplatení ušlej mzdy a odstupného. (...) udávam, že vzhľadom na to, že nemám\nk dispozícii spisový materiál, že v tejto veci som ako sudca rozhodol dva alebo tri krát, kedy\nsom zakaždým vyhovel navrhovateľovi, avšak pre procesné nedostatky, resp. podané\nodvolania bola vec krajským súdom viac krát zrušená a vrátená na prejednanie okresnému\nsúdu.\n(...) V ostatnom sa ja domnievam, že sťažovateľ, ako to vyplýva z jeho sťažnosti, žiada\nod ÚS SR, aby tento vyslovil, že sa sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume\n10.000 Eur, ktoré mu je povinný vyplatiť OS Žilina. Pravdepodobne si je vedomý toho, že\nv konečnom dôsledku bude musieť zaplatiť ušlú mzdu navrhovateľovi. Krajský súd to\nnaznačil vo svojich zrušujúcich rozhodnutiach. Momentálne sa jedná len o samotnú výšku\nodstupného a ušlej mzdy. Pokým si pamätám ušlá mzda, odstupné s úrokom z omeškania,\nspolu s trovami to bolo asi 5.000 eur.\n5\n\nJa osobne si myslím, že týmto spôsobom si sťažovateľ ­ odporca prakticky zabezpečí\nto, že pokým bude zaviazaný k plateniu tak, prípadné priznanie finančného zadosťučinenia,\nmu bude postačovať jednak na úhradu ušlej mzdy, trov konania, ako aj trov právneho\nzastúpenia. Prvý krát za svoju dlhú prax som sa stretol s tým, že odporca podáva ústavnú\nsťažnosť na prieťahy v konaní. Z tohto pohľadu považujem sťažnosť za neopodstatnenú.“\n3.3 Právny zástupca sťažovateľky v reakcii na uvedené vyjadrenie zákonného sudcu\nv posudzovanom konaní zaujal toto stanovisko:\n«(...) JUDr. Ján Rybárik, konajúci sudca na OS Žilina sa vyjadril, že konanie\nsťažovateľa považuje za špekulatívne a neopodstatnené. Zdôvodnil to najmä svojim\nsubjektívnym názorom, podľa ktorého si je sťažovateľ vedomý toho, že v konečnom dôsledku\nna súdoch neuspeje a žiadanú sumu bude musieť v konečnom dôsledku uhradiť. JUDr. Ján\nRybárik ďalej spomenul aj skutočnosť, na základe ktorej sa vo svojej praxi prvý krát stretol\ns tým, aby odporca podal ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní.\nZásada konania bez prieťahov, ktorá má svoje vyjadrenie v čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky ustanovuje, že každý má právo aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov. Na ňu nadväzuje zásada rýchlosti konania vyjadrená v ust. § 6 a\nust. § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorých má súd postupovať tak,\naby bola súdna ochrana rýchla, účinná a vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a\nrozhodnutá.\nÚčelom zásady rýchlosti a prejednania veci bez zbytočných prieťahov je jednak\nodstránenie stavu právnej neistoty sporiacich sa strán, a jednak súvisí so zásadou\nhospodárnosti súdneho konania, v zmysle ktorých má byť konanie súdu efektívne, aby sa\nzbytočne nenavyšovali trovy konania. Rýchlosť a efektivita súdu sa však musí posudzovať\nstriktne individuálne, najmä s ohľadom na právnu a skutkovú zložitosť veci. V danom spore\nvšak nejde o komplikovanú záležitosť, napriek tomu sa ťahá už 10 rokov.\nZ vyjadrenia JUDr. Jána Rybárika vyplynulo, že na základe jeho praxe má podľa\nneho záujem na rýchlom a účinnom prejednaní veci najmä navrhovateľ. Ďalej, podľa\nJUDr. Jána Rybárika je intenciou sťažovateľa cez požadovanú sumu pokryť čiastku, ktorú\n\n6\n\nbude sťažovateľ, podľa JUDr. Jána Rybárika, musieť eventuálne zaplatiť, ako aj trovy\nkonania a právneho zastúpenia.\nTakýto názor podľa nás nemôže obstáť a vyjadrenie konajúceho sudcu považujeme\nneopodstatnené a v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami. Neefektívna práca súdu,\nktorá v tomto konkrétnom prípade vyústila do neprimeranej dĺžky súdneho konania,\nfinančne a časovo vyťažuje obidve strany rovnako, a odporca má taký istý záujem na\nrýchlom rozhodnutí vo veci ako aj navrhovateľ. Okrem toho je sťažovateľ podnikateľským\nsubjektom, a vedenie sporu s bývalým zamestnancom negatívne dopadá na jeho obchodné\nmeno.\nS poukázaním na hore uvedené, sťažovateľ podal legitímnu ústavnú sťažnosť pre\nporušenie jeho ústavného práva a nie je na mieste, aby sa táto ústavná sťažnosť považovala\nza špekulatívnu a neopodstatnenú len z toho titulu, že ju podal odporca.\nTýmto si dovoľujeme Ústavnému súdu oznámiť, že netrváme na ústnom pojednávaní.\nTýmto si dovoľujeme Ústavnému súdu oznámiť, že uplatňujeme si trovy právneho\nzastúpenia, tak, ako boli vyčíslené v sťažnosti + 1 dodatočný úkon (vypracovanie tohto\nstanoviska) podľa ust. § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004(...)»\n4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich\nstanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na\nprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nZ obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania\na z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nkonania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 307/04:\n\n7\n\nDňa 29. septembra 2004\n\n,\n\n(ďalej len „navrhovateľ“), podal na\n\nokresnom súde proti sťažovateľke návrh na zaplatenie dlžnej sumy z titulu ušlej mzdy\na odstupného (v sume 130 256 Sk s 12,5 % úrokom z omeškania). Vec bola na okresnom\nsúde zaevidovaná pod sp. zn. 2 C 307/04.\nDňa 16. marca 2005 súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za\npodaný návrh. Navrhovateľ 29. marca 2005 uhradil súdny poplatok.\nDňa 20. mája 2005 okresný súd vyzval sťažovateľku, aby sa písomne vyjadrila\nk podanému návrhu. Sťažovateľka tejto výzve vyhovela 22. júna 2005.\nDňa 29. júna 2005 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 26. september 2005.\nDňa 26. septembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n23. november 2005 na účely predloženia dôkazov.\nDňa 11. novembra 2005 sťažovateľka predložila súdu požadované doklady.\nDňa 23. novembra 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom súd vyhlásil\nrozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „74 010,­ Sk spolu s 0,5%\núrokom z omeškania“.\nDňa 5. apríla 2006 a 1. júna 2006 navrhovateľ urgoval písomné vyhotovenie\nrozsudku.\nDňa 5. júna 2006 bolo účastníkom konania vypravené písomné vyhotovenie\nuvedeného rozsudku.\nDňa 22. júna 2006 sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu.\nDňa 4. júla 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“), aby rozhodol o odvolaní sťažovateľky.\nDňa 27. septembra 2006 krajský súd vrátil okresnému súdu predmetný spis bez\nmeritórneho rozhodnutia, „pretože na krajský súd bol predložený predčasne“.\nDňa 26. októbra 2006 bol spis opätovne predložený krajskému súdu, aby rozhodol\no odvolaní sťažovateľky.\nDňa 26. júna 2007 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 504/06­107 napadnutý rozsudok\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 12. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 23. októbra 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 21. január 2008.\n8\n\nDňa 21. januára 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom prvostupňový\nsúd vyhlásil rozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „111 648,­ Sk\nspolu s úrokom z omeškania 12,5%“.\nDňa\n\n29.\n\njanuára 2008\n\nzákonný\n\nsudca požiadal o predĺženie\n\nlehoty na\n\nvyhotovenie/expedovanie vyhláseného rozhodnutia.\nDňa 11. apríla 2008 bolo písomne vyhotovené ostatné rozhodnutie okresného súdu.\nDňa 30. apríla 2008 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu\nokresného súdu.\nDňa 6. mája 2008 súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za podané\nodvolanie. Sťažovateľka vyhovela tejto výzve 21. mája 2008.\nDňa 9. mája 2008 súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k odvolaniu sťažovateľky.\nNavrhovateľ tak učinil 27. mája 2008.\nDňa 5. júna 2008 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom\nodvolaní sťažovateľky.\nDňa 14. októbra 2008 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 177/08­168 napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 9. decembra 2008 bol spis vrátený okresnému súdu. Okresný súd v rovnaký deň\ndoručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania.\nDňa 4. februára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. apríl 2009.\nDňa 2. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n21. máj 2009, pretože sa na pojednávanie nedostavil ani navrhovateľ, ani jeho právny\nzástupca.\nDňa 21. mája 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom prvostupňový súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „74 010,­ Sk, t.j.\n2456,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 12,5%“.\nDňa 28. júla 2009 bolo písomné vyhotovenie uvedeného rozhodnutia vypravené\núčastníkom konania.\nDňa 4. augusta 2009 sťažovateľka podala odvolanie proti uvedenému rozsudku.\n\n9\n\nDňa 17. septembra 2009 okresný súd uznesením č. k. 2 C 307/04­216 opravil svoj\nnapadnutý rozsudok. V rovnaký deň bolo odvolanie sťažovateľky zaslané na vyjadrenie\nnavrhovateľovi.\nDňa 20. októbra 2009 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o opravnom\nprostriedku sťažovateľky.\nDňa 26. februára 2010 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 353/09­234 napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 9. apríla 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.\nDňa 11. mája 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 1. júl 2010.\nDňa 1. júla 2010 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom prvostupňový súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „2 456,68 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 12,5%“.\nDňa 6. septembra 2010 bolo písomné vyhotovenie uvedeného rozhodnutia\nexpedované účastníkom konania.\nDňa 22. septembra 2010 podala sťažovateľka odvolanie proti uvedenému\nrozhodnutiu.\nDňa 1. októbra 2010 okresný súd uznesením č. k. 2 C 307/04­265 zaviazal\nsťažovateľku na úhradu trov za podané odvolanie a vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril\nk podanému odvolaniu.\nDňa 8. októbra 2010 sa navrhovateľ písomne vyjadril k podanému odvolaniu.\nDňa 10. októbra 2010 sťažovateľka uhradila súdny poplatok za podané odvolanie.\nDňa 26. októbra 2010 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľky.\nDňa 27. januára 2011 krajský súd uznesením č. k. 8 Co 366/2010­283 napadnutý\nrozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nDňa 18. marca 2011 bol spis vrátený okresnému súdu a v rovnaký deň bolo uvedené\nuznesenie krajského súdu expedované účastníkom konania.\nDňa 11. mája 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 2. júl 2012.\nDňa 2. júla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 26. júl\n2012 na účely ďalšieho dokazovania.\n10\n\nDňa 26. júla 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na\n3. september 2012.\nDňa 3. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „1 683,79 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 12,5%“.\nDňa 6. septembra 2012 zákonný sudca požiadal o predĺženie lehoty na\nvyhotovenie/expedovanie vyhláseného rozhodnutia.\nDňa 14. decembra 2012 bolo písomné vyhotovenie uvedeného rozhodnutia\nexpedované účastníkom konania.\nDňa 31. decembra 2012 podala sťažovateľka odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.\nDňa 16. januára 2013 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril k podanému\nodvolaniu.\nDňa 25. januára 2013 sa navrhovateľ písomne vyjadril k podanému odvolaniu.\nDňa 29. januára 2013 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o odvolaní\nsťažovateľky.\nDňa 27. januára 2014 krajský súd vrátil spis okresnému súdu „bez rozhodnutia\no odvolaní“ sťažovateľky, pretože „prvostupňový súd nerozhodol o celom predmete\nkonania“.\nDňa 11. marca 2014 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 7. apríl 2014.\nDňa 7. apríla 2014 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom okresný súd\nvyhlásil rozsudok, ktorým navrhovateľovi z titulu ušlej mzdy priznal „1 683,79 eur\ns úrokom z omeškania vo výške 12,5%“ a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.\nDňa 17. júna 2014 bolo písomné vyhotovenie uvedeného rozhodnutia expedované\núčastníkom konania.\nDňa 3. júla 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti uvedenému rozhodnutiu.\nDňa 25. septembra 2014 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby sa vyjadril\nk podanému odvolaniu.\nDňa 23. októbra 2014 bol spis predložený krajskému súdu, aby rozhodol o ostatnom\nodvolaní sťažovateľky. Vec je na krajskom súde vedená pod sp. zn. 6 Co 765/2014, pričom\ndosiaľ o uvedenom opravnom prostriedku rozhodnuté nebolo.\n11\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak\nporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či vo veci o zaplatenie\ndlžnej sumy z titulu ušlej mzdy a odstupného postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 2 C 307/04 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky (ako\nodporkyne) na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...)\n\n12\n\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované\nv čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého\njednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.\nI. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj\nv danom prípade.\n1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka\nposudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon\nani podpredsedníčka okresného súdu alebo zákonný sudca vo svojom vyjadrení nepoukázali\nna skutkovú alebo právnu zložitosť predmetnej veci.\nPri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v preskúmavanej\nveci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným\nprieťahom. Dĺžka napadnutého konania teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.\nNapokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci\na predovšetkým poukazuje na to, že nemožno pochybovať o tom, že povaha danej veci, t. j.\nzaplatenie dlžnej sumy z titulu ušlej mzdy a odstupného si vyžaduje osobitnú starostlivosť\nvšeobecného súdu o naplnenie účelu konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd\nmá povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania,\na to nielen navrhovateľa, ale aj odporcu. Ústavný súd konštatuje, že trvanie napadnutého\n\n13\n\nkonania už takmer 11 rokov bez právoplatného rozhodnutia na okresnom súde je už samo\nosebe neprimerané.\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou tiež pripomína, že nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna (nesústredená) činnosť všeobecného súdu môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\nÚstavný súd konštatuje, že okresný súd bol v posudzovanej veci opakovane\nneefektívne činný, keď vyhlásené rozsudky písomne nevyhotovoval v zákonom ustanovenej\nlehote (pozri bod II nálezu), jeho rozhodnutie muselo byť odvolacím súdom vrátené ako\npredčasne predložené bez meritórneho rozhodnutia a neskôr jeho rozhodnutia boli\nodvolacím súdom zrušené aj z dôvodu, že „rozsudok okresného súdu je po vecnej stránke\nnepreskúmateľný“ (uznesenie krajského súdu č. k. 8 Co 504/06­102), neskôr odvolací súd\nopakovane uviedol, že „musí konštatovať aj to, že prvostupňový súd sa v podstate\nopätovne nedôsledne zaoberal prejednávanou vecou“ (uznesenie krajského súdu č. k.\n8 Co 177/08­163), a rovnako ešte aj zo štvrtého zrušujúceho uznesenia krajského súdu (č. k.\n8 Co 366/2010­279) vyplýva, že „odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia nespĺňalo\nzákonné požiadavky“. Za týchto okolností minimálne dva roky bolo treba pričítať na vrub\nokresnému súdu, pretože toto obdobie uplynulo neefektívne, k čomu prispel okresný súd\nsvojou nesprávnou a nesústredenou činnosťou. Okrem toho okresný súd bol v danej veci\nopakovane bez akýchkoľvek dôvodov nečinný, a to konkrétne pri písomnom vyhotovení\nrozsudku od 23. novembra 2005 do 5. júna 2006 (minimálne päť mesiacov) a od 18. marca\n2011 do 11. mája 2012 (minimálne trinásť mesiacov). Uvedená nečinnosť a neefektívna\nčinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas minimálne 3,5 rokov\nsúd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,\nv ktorej sa sťažovateľka ako odporkyňa v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,\nčo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr.\nI. ÚS 41/02). K uvedenej nečinnosti, a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo\nv dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Ústava\n14\n\npritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali\npríslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci ­ a teda vykonanie spravodlivosti ­ bez\nzbytočných prieťahov.\nVzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.\n4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany\nsťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez\nzbytočných prieťahov.\n5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €\nnajmä preto, že „Neefektívna práca súdu, ktorá v tomto konkrétnom prípade vyústila do\nneprimeranej dĺžky súdneho konania, finančne a časovo vyťažuje obidve strany rovnako, a\nodporca má taký istý záujem na rýchlom rozhodnutí vo veci ako aj navrhovateľ. Okrem toho\nje sťažovateľ podnikateľským subjektom, a vedenie sporu s bývalým zamestnancom\nnegatívne dopadá na jeho obchodné meno.“.\nVzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie\nporušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre\nsťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie\npodľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a\ns prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, najmä na\nneobyčajne dlhé trvanie napadnutého konania, považuje za primerané vo výške 3 500 €.\n\n15\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto\nrozhodnutia v bode 3.\n6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom\nMgr. Miroslavom Hanecom za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia\na spísanie ústavnej sťažnosti z 28. marca 2014). Za dva úkony vykonané v roku 2014 patrí\nodmena v sume dvakrát po 134 € a režijný paušál dvakrát po 8,04 € v zmysle § 1 ods. 3\na § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov, preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 284,08 €,\nku ktorej bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 56,81 €, t. j. trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky pre Mgr. Miroslava Haneca predstavujú sumu 340,89 €.\nZa jeden úkon vykonaný JUDr. Petrom Zelenayom v roku 2015 (písomné stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu z 13. mája 2015) patrí odmena v sume 139,83 € a režijný\npaušál v sume 8,39 €, preto trovy právneho zastúpenia pre sťažovateľku v prípade neskôr\nzvoleného advokáta predstavujú sumu 148,22 € v zmysle vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. K uvedenej sume bolo\ntreba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 29,64 €, a preto trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľky predstavujú vo vzťahu k JUDr. Petrovi Zelenayovi sumu 177,86 €.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľky\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.\n\n16\n\n7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "odstupné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "mzda, plat", "odstupné", "mzda, plat", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "d44ca153-81e2-495d-8529-ebaf14b54ccc:df9ed0e8-47b9-4a86-9bd7-5e6a42526fe4", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3713216496.1", "spisova_znacka": "6Co/765/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/765/2014 z 27. 10. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-10-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3713216496.1"}], "citovane_v": []}