{"guid": "ussr:c399a6b9-37b8-45af-a208-6d7e7209e77c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.94.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 94/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/2015 z 12. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 94/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.94.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-02-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c399a6b9-37b8-45af-a208-6d7e7209e77c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.94.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.94.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.94.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 94/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou,\nŠtefánikova 7, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 15 S 25/2012 a jeho rozsudkom z 9. januára 2013\na postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\n2 Sžf 41/2013 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2014\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava,\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nKrajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 S 25/2012 a jeho rozsudkom z 9. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok krajského\nsúdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžf 41/2013 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2014 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok najvyššieho súdu“).\nNa základe výzvy ústavného súdu z 23. septembra 2014 právna zástupkyňa\nsťažovateľa doplnila sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 6. októbra 2014\no chýbajúce splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou podanou krajskému súdu\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\n(ďalej len „finančné riaditeľstvo“) č. 1020504/1/613332/2012 z 2. apríla 2012, ktorým\npotvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Šurany (ďalej len „daňový úrad“\nalebo „správca dane“) č. 633/230/15286/11/Dan z 25. októbra 2011, ktorým bol\nsťažovateľovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2. štvrťrok\n2009 v sume 3 496,64 €. Krajský súd žalobu sťažovateľa rozsudkom sp. zn. 15 S 25/2012\nz 9. januára 2013 zamietol. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ\nodvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd ako súd odvolací rozsudkom sp. zn.\n2 Sžf 41/2013 zo 16. apríla 2014 tak, že odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu\nsp. zn. 15 S 25/2012 z 9. januára 2013 potvrdil.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd, ako aj najvyšší súd, ktorý odobril závery\nkrajského súdu, dospeli k nesprávnym záverom, keď postup a rozhodnutie daňového úradu,\nako aj postup a rozhodnutie finančného riaditeľstva (ktorým bola sťažovateľovi dorubená\nDPH za 2. štvrťrok 2009) považovali za správne a zákonné. Sťažovateľ zároveň namietal aj\n2\n\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu a napadnutého rozsudku\nnajvyššieho súdu, pretože podľa jeho tvrdenia sa krajský súd ani najvyšší súd nevysporiadal\ns jeho podstatnými argumentmi uvedenými v žalobe, resp. v odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu.\nSťažovateľ v podstatnej časti svojej sťažnostnej argumentácie uviedol:\n«Sťažovateľ\n\nsa\n\nnávrhom\n\nna\n\nzačatie\n\nkonania\n\nzo\n\ndňa\n\n11.\n\n06.\n\n2012\n\ndomáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia odporcu č. 1020504/1/613332/2012 zo dňa\n02. 04. 2012, ktorým odporca potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Šurany\nč. 633/230/15286/11/Dan zo dňa 25. 10. 2011, nakoľko predmetné rozhodnutie považoval\nza nezákonné, nepreskúmateľné, ako aj za nezrozumiteľné a nedostatočne odôvodnené.\nPredmetným rozhodnutím správca dane vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 3.496,64 € za obdobie II. štvrťrok 2009, a to na základe\ntoho, že prekvalifikoval spôsob zdaňovania nákupu a predaja automobilov z osobitného\nrežimu ustanoveného v § 66 zákona o dani z pridanej hodnoty do režimu podľa § 11 zákona\no dani z pridanej hodnoty...\nSťažovateľ uplatňoval za II. štvrťrok 2009 rovnaký spôsob zdaňovania t. j. v zmysle\n§ 66 zákona o DPH ako v roku 2007, za ktorý mu v roku 2008­2009 bola vykonaná daňová\nkontrola, pričom predmetom daňovej kontroly bola aj daň z pridanej hodnoty...\nSťažovateľ v roku 2007 ako aj v roku 2009 postupoval pri zdaňovaní v zmysle § 66\nzákona o DPH, pričom ako je zrejmé z Protokolu o výsledku daňovej kontroly za rok 2007\nkontrolou neboli zistené žiadne porušenia zákona o DPH t. j. sťažovateľ podľa daňovej\nkontroly postupoval správne a v súlade so zákonom. A následne pri daňovej kontrole za rok\n2009 došlo ku konštatácie, že sťažovateľ nepostupoval správne, a to napriek tomu, že\npostupoval rovnako ako pri zdaňovaní v roku 2007.\nRovnako je potrebné uviesť, že Protokol o výsledku daňovej kontroly za rok 2007 bol\nvyhotovený dňa 20. 01. 2009 t. j. v čase, keď sťažovateľovi ani v roku 2010, keď podával\ndaňové priznanie za rok 2009 nemal pochybnosti, že by mal pri zdaňovaní postupovať inak,\nresp. že pri zdaňovaní postupoval nesprávne, a preto i naďalej zdaňoval motorové vozidlá\nv zmysle § 66 zákona o DPH.\n3\n\nNásledne, o cca 3 roky neskôr pri vykonaní daňovej kontroly za rok 2009 Daňový\núrad Šurany ako aj odporca konštatovali, že došlo k zdaňovaniu nesprávnemu a sťažovateľ\nmal postupovať v zmysle § 69 ods. 6 v spojení s § 11 a § 22 a § 23 zákon a o DPH, a to\nnapriek tomu, že pri výkone rovnakej daňovej kontroly za rok 2007 nekonštatovali žiadny\nnesúlad so zákonom o DPH a nedošlo k zmene ani právnej úpravy, ani k účtovaniu\nna základe iných faktúr...\nVystavené faktúry tým istým dodávateľom, pri kontrole za rok 2007, sám porušovateľ\npovažoval za dodávku tovaru, pri ktorej sa použije osobitná sadzba dane podľa § 66 zákona\no DPH. Keď k takémuto záveru pri kontrole za rok 2007 dospel sám porušovateľ, a to nie\nlen v prípade sťažovateľa, pričom porušovateľ je špecializovanou inštitúciou na kontrolu\na posudzovanie správnosti účtovania DPH, ako mal a mohol dospieť k inému záveru sám\ndaňovník?...\nVzhľadom na činnosť Daňového úradu ako aj Finančného riaditeľstva je sťažovateľ\npresvedčený o nezákonnosti postupu ako aj o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nnakoľko nie je možné, aby za tých istých skutkových okolností došlo k tak rozdielnej\naplikácii a výkladu zákona o DPH, keď v konaní sťažovateľa k zmene nedošlo a vykonával\nzdanenie rovnako od roku 2007 a dnes má niesť následky za to, že orgány verejnej moci\nzmenili právny názor...\nSúd prvého stupňa ­ porušovateľ v 1. rade, ktorý mal poskytnúť ochranu sťažovateľovi\nproti svojvoľnému a nezákonnému konaniu odporcu, sa bez ďalšieho priklonil na stranu\nodporcu a potvrdil jeho rozhodnutie, bez toho, aby sa vysporiadal s námietkami\nsťažovateľa, ohľadne odlišného výkladu a aplikácie právnej normy odporcu na totožný\nskutkový a právny stav... potvrdením postupu odporcu, bez dostatočnej a presvedčivej\nprávnej analýzy, odobril, že odporca ako orgán štátu môže kedykoľvek bez zmeny\nskutkového a právneho stavu zaujať akýkoľvek výklad právnych noriem, a to i úplne opačný\na doviesť tak daňové subjekty do stavu právnej neistoty pri odvode dane...\nPorušovatelia zasiahli do práva na spravodlivý proces, keď sa nezaoberali tým, že ak\nby aj došlo k pochybeniu odporcu pri výklade právnej normy pri výkone daňových kontrol,\nnie je možné, aby uvedené pochybenie išlo na ťarchu sťažovateľa, ktorý pri zdaňovaní\npostupoval v dobrej viere, že odvádza daň riadne, čo mu bolo potvrdené i samotnou\n4\n\ndaňovou kontrolou v roku 2007, a preto nemal dôvod, ani pochybnosti, aby pri odvode\nDPH postupoval iným spôsobom. Porušovatelia sa nevysporiadali ani s tým, že nejasné a\nneurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta právnej normy t. j.\ndaňového subjektu...\nPorušovateľ v 1. rade ani porušovateľ v 2. rade sa vo svojich rozhodnutiach\nnáležitým spôsobom nevysporiadali s námietkami sťažovateľa, pričom išlo o námietky\nzásadného významu... . Kvalita rozhodnutia porušovateľa v 2. rade, ktorý ako odôvodnenie\nrozhodnutia prevzal doslovné odôvodnenie rozhodnutia, a to sp. zn. 6 Sžf 40/2013 zo dňa\n19. 03. 2014, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa zakotveného v zmysle čl. 46 ods. 2\nÚstavy SR...»\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Konaním sp. zn. 15 S/25/2012 a rozhodnutím 15 S/25/2012­99, č. 4012200538\nzo dňa 09. 01. 2013 Krajského súdu Nitra... bolo porušené základné právo\n... právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na domáhať sa súdnej ochrany svojich\nprávach ukrátených rozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR,\nprávo na rovnosť účastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a právo vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n2. Konaním sp. zn. 2 Sžf/41/2013 a rozhodnutím 2 Sžf/41/2013 zo dňa 16. 04. 2014\nNajvyššieho súdu SR... bolo porušené základné právo\n\n... právo na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, právo na domáhať sa súdnej ochrany svojich právach ukrátených\nrozhodnutím orgánu verejnej správy v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, právo na rovnosť\núčastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a právo vyjadriť sa k vykonaným\ndôkazom v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n3. Ústavný súd SR rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15 S 25/2012­99,\n4012200538 zo dňa 09. 01. 2013 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/41/2013\nzo dňa 16. 04. 2014 zrušuje a vracia na nové konanie.\n5\n\n4. Sťažovateľ\n\n... súčasne žiada, aby Ústavný súd SR rozhodol\n\no dočasnom odložení vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu Nitra sp. zn. 15 S 25/2012­\n99, 4012200538 zo dňa 09. 01. 2013 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n2 Sžf/41/2013 zo dňa 16. 04. 2014.\n5.\n\n... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n20.000 €.\n6. Porušovatelia sú povinní uhradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 340,90 €...\nk rukám advokátky JUDr. Evy Borovskej, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n6\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nSťažovateľ v petite sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ako aj základného práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nústavy a základného práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu (ktorým bola zamietnutá jeho žaloba o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia finančného riaditeľstva) a napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu, ktorým bol v odvolacom konaní potvrdený odvolaním napadnutý rozsudok krajského\nsúdu.\n\n7\n\n1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 S 25/2012 a jeho rozsudkom z 9. januára 2013\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nZ dokumentácie priloženej k sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 15 S 25/2012 z 9. januára 2013, ktorým tento súd zamietol žalobu\nsťažovateľa, podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol napadnutým\nrozsudkom tak, že mu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nProti rozsudku krajského súdu sp. zn. 15 S 25/2012 z 9. januára 2013 mohol\nsťažovateľ podať odvolanie (čo aj využil), o ktorom bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť\nnajvyšší súd ako odvolací súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o odvolaní\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu\n\n8\n\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.\n2. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa postupom najvyššieho súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 Sžf 41/2013 a jeho rozsudkom zo 16. apríla 2014\nÚstavný súd v rámci svojej stabilizovanej judikatúry opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) je predovšetkým umožniť každému reálny prístup k súdu,\npričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr.\nII. ÚS 88/01), ako aj konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nVo svojej konštantnej judikatúre ústavný súd opakovane tiež zdôrazňuje, že zásadne\nnie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké\nskutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie\ns ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ ústavného postavenia a funkcií ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež\nby mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n\n9\n\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal napadnutý rozsudok najvyššieho súdu a na tomto\nzáklade konštatuje, že argumentácia sťažovateľa obsiahnutá v sťažnosti nie je spôsobilá\nspochybniť ústavnú akceptovateľnosť a udržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Ústavný súd\nnezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho závery mohli zakladať dôvod na\nzásah ústavného súdu do napadnutého rozsudku v súlade s jeho právomocami\nvyplývajúcimi čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore, či urobený\nv zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne odôvodnený.\nNa podporu uvedených záverov ústavný súd považuje za vhodné poukázať najmä\nna tieto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyššieho súdu:\n«Predmetom\n\nsúdneho\n\nč. 1020504/1/613332/2012\n\nzo\n\nprieskumu\ndňa\n\n2.\n\napríla\n\nbolo\n\nrozhodnutie\n\n2012,\n\nktorým\n\nžalovaného\n\nžalovaný\n\npotvrdil\n\nrozhodnutie Daňového úradu Šurany č. 633/230/15286/11/Dan zo dňa 25. októbra 2011,\nktorým bol za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2009 žalobcovi vyrubený rozdiel DPH\nv sume 3 496,64 eura.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že v danom prípade bola medzi účastníkmi\nspornou otázka, či v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených\nv inom členskom štáte došlo k riadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či\nžalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého\ntovaru v tuzemsku stanovené jednak v § 66 zákona o DPH, ako aj Smernici Rady\n2006/112/ES v článkoch 312 až 332.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade\ns príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon\no správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok preto zakotvuje oprávnenia daňových\norgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené\npríslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe\ndaní a poplatkov, resp. v súčasnosti daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania\n\n10\n\npreverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane\nalebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nV danej veci najvyšší súd zistil, že v obdobných veciach už rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky, napr. rozsudkami sp. zn. 6 Sžf/20/2011 z 28. marca 2012,\n6 Sžf/29/2011 z 25. apríla 2012, 2 Sžf/30/2012 z 24. apríla 2013 a 2 Sžf/40/2013 z 19.\nmarca 2014.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf/40/2013 z 19. marca 2014, ktorého text uvádza\nnasledovne:\n„Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nnajvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 DSP konštatuje, že nezistil dôvod\nna to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku krajského súd ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne\nposúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa\nvo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia.\nPredovšetkým podľa názoru najvyššieho súdu možno prisvedčiť postupu daňového\núradu, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal po vykonanej daňovej\nkontrole, podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný\nplatobný výmer, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty, lebo v uvedenom\nzdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. priznal v nesprávnej\nvýške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, keď\nv daňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou\ncenou podľa osobitnej úpravy pri použitom tovare podľa § 66 citovaného zákona, pričom\nna uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch,\nstarožitnostiach a použitom tovare neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona\n11\n\nč. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou\nv § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne\nupravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice Rady\n2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007.\nV danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré\nsú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v\nrôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza\nk intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte\ndodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza\nk intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte\nodberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí\nzákladný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento\nprincíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok\na znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo\npreprava tovaru.\nVo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazoval na jej oprávnenosť uplatnenia\nosobitnej úpravy zdanenia podľa § 66 zákona č. 222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu\nneuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim\nspôsobom, aj prostredníctvom dožiadania podľa článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady\n(ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane\nz pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav,\nktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia\na následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nNa základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené\nzákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom\ntovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo už zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody\n(keďže k zdaneniu tovaru došlo na území SR; žalobca podľa § 69 ods. 6 zákona č. 222/2004\nZ. z. zaplatil DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto skutočnosť nespochybňoval).\nOdvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto\n12\n\npodľa jeho názoru, sú náležite a podrobne odôvodnené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný\nsprávny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobkyne, vznesenými v jej odvolaní...“\nVzhľadom na to, že skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch\nstupňov v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia\nvo veci, ktorá je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania (dodávateľské faktúry\nz Rakúska, týkajúce sa dodávky tovaru ­ použité motorové vozidlá ­ tu v zdaňovacom období\nII. štvrťrok 2009), dospel v danej veci senát najvyššieho súdu k záveru, že napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 15S/25/2012­99 je potrebné podľa § 250ja ods. 3\ndruhá veta v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdiť z jeho vecne a právne\nsprávnych dôvodov...»\nÚstavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v zásade takmer identické závery\nnajvyššieho súdu ako sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku, už boli predmetom ústavného\nprieskumu v iných veciach, ktoré sú porovnateľné s vecou sťažovateľa. V týchto veciach\n(napr. I. ÚS 734/2013, I. ÚS 413/2014) ústavný súd dospel k záveru, že príslušnými\nrozhodnutiami najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označených práv.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd konštatuje, že vo veci sťažovateľa nezistil argumenty\nna to, aby mohol pristúpiť ku korekcii svojich právnych záverov vyslovených v doterajších\nrozhodnutiach.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v\nsúlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov\na námietok.\n\n13\n\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľom označených práv\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a ani postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nodmietol jeho sťažnosť v tejto časti ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo bez právneho významu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "daň-platobný výmer", "rozhodnutie-zákonnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a7d0650-14f2-463c-b5c4-c1d1ecf13e48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 413/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 413/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1a7d0650-14f2-463c-b5c4-c1d1ecf13e48"}, {"guid": "ussr:b190d443-059f-4018-898c-b1ab248c8f9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 734/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 734/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b190d443-059f-4018-898c-b1ab248c8f9f"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}