{"guid": "ussr:2fd3e21b-40ae-46f3-98b4-f21942aaa64a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.103.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2015 z 24. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 103/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.103.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2fd3e21b-40ae-46f3-98b4-f21942aaa64a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.103.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.103.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.103.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 103/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o., Kvetná 65, Spišský\nŠtiavnik, zastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Hrobákom, Hviezdoslavova 4052/59,\nPoprad, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na podnikanie podľa čl. 35\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení so základným právom na inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky oznámeniami Finančného riaditeľstva\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč.\n\n1100305/1/428880/2013\n\na č.\n\n1100305/1/428914/2013\n\nz 9. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o. o d m i e t a pre neprípustnosť.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. novembra\n2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti JM profit s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámeniami Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„finančné\n\nriaditeľstvo“)\n\nč. 1100305/1/428880/2013\n\na č. 1100305/1/428914/2013 z 9. septembra 2013 (ďalej aj „oznámenia finančného\nriaditeľstva“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka uzavrela obchodný vzťah\nso spoločnosťou\n\n(ďalej len „dodávateľka“), na základe\n\nktorého jej boli zhotovené výrobky, ktoré dodávateľka dala zinkovať do Poľska, a následne\npodľa pokynov sťažovateľky boli tieto výrobky prepravené na miesto určenia do Českej\nrepubliky, kde ich prevzal obchodný partner sťažovateľky.\nPo splnení objednávky vystavila dodávateľka faktúru č. 911 044 z 12. decembra 2009\nna sumu 31 000 €, k tomu DPH v sume 5 890 €, faktúru č. 911 045 z 21. decembra 2009\nna sumu 3 890 €, k tomu DPH 739,10 € a faktúru č. 911 046 z 21. decembra 2009 na sumu\n4 300 €, k tomu DPH 817 €. Záväzok na zaplatenie dohodnutej ceny diela spolu s DPH\nsťažovateľka dodávateľke riadne splnila.\nPo prijatí faktúr sťažovateľka riadne podala daňové priznanie za zdaňovacie obdobie\ndecember 2009, kde si z uvedených faktúr uplatnila odpočet DPH v celkovej sume\n7 446,10 €. Daňový úrad Poprad rozhodnutím č. 717/230/55296/10/Bol z 24. augusta 2010\n(ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu z 24. augusta 2010“) sťažovateľke nadmerný odpočet\nv sume 7 024,25 € nepriznal a dodatočne jej vyrubil rozdiel DPH v sume 421,85 €. Zároveň\nbola sťažovateľke za neoprávnený odpočet DPH rozhodnutím č. 717/230/60397/10/Bol\nz 22. septembra 2010 (ďalej aj „rozhodnutie daňového úradu z 22. septembra 2010“)\nuložená pokuta v sume 744,60 €.\n\n2\n\nDaňový úrad Poprad svoje rozhodnutie o nepriznaní nadmerného odpočtu\na dodatočnom platobnom výmere odôvodnil tým, že zhotovovaný tovar bol prevezený\nna opracovanie do Poľska, pričom po opracovaní nebol prevezený späť na Slovensko, ale\ndo Českej republiky. Podľa právneho názoru Daňového úradu Poprad bol miestom dodania\ntovaru dodávateľkou pre sťažovateľku iný členský štát. Dodávateľke pri dodaní tovaru s\nmiestom dodania v inom členskom štáte nevznikla daňová povinnosť, keďže dodanie tovaru\nv inom členskom štáte nie je podľa § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) predmetom dane v tuzemsku.\nPodľa Daňového úradu Poprad si sťažovateľka odpočítala DPH v rozpore s § 49 ods. 1\nzákona o DPH z faktúr vystavených dodávateľkou za tovar, pri ktorom daňová povinnosť\nnevznikla.\nNa základe uvedeného postupu Daňového úradu Poprad dodávateľke vznikla\npovinnosť vystaviť opravné faktúry, a to nové faktúry č. 1011067 na sumu 31 000 €,\nč. 1011068 na sumu 3 890 € a č. 1011069 na sumu 4 300 €. Zároveň táto spoločnosť podala\ndodatočné daňové priznanie za december 2009 a v zmysle odôvodnenia rozhodnutia\nDaňového úradu Poprad si uplatnila vrátenie zaplatenej DPH, ktorú aj Daňový úrad Spišská\nNová Ves uhradil.\nDaňový úrad Spišská Nová Ves vykonal u dodávateľky kontrolu DPH za december\n2009 a podľa protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 732/320/6814/2011/Zak\nz 15. mája 2011 na rozdiel od Daňového úradu Poprad zastával právny názor, že vzhľadom\nna to, že tovar po jeho opracovaní bol prepravený zákazníkovi sťažovateľky do Českej\nrepubliky, prestala sa plniť podmienka § 8 ods. 4 písm. f) zákona o DPH, a týmto okamihom\nsa premiestnenie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Poľska) považuje za dodanie\ntovaru za protihodnotu, ktoré je podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v tuzemsku\npodmetom dane. Podľa § 72 ods. 3 zákona o DPH bol platiteľ povinný pri dodaní tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu podľa § 8 ods. 4 zákona o DPH vyhotoviť bezodkladne\ndoklad o premiestnení tovaru s náležitosťami podľa odseku 2, ktorý sa na účely zákona o\n\n3\n\nDPH považuje za faktúru. Preto bol platiteľ povinný podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH platiť\ndaň.\nDňa 1. júna 2011 Daňový úrad Spišská Nová Ves dodatočným platobným výmerom\nč. 732/230/24561/11/Rkyt určil dodávateľke DPH za zdaňovacie obdobie december 2009\nv sume 9 800,63 € a uložil jej povinnosť zaplatiť rozdiel dane v sume 7 446,10 €.\nPo nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia sa dodávateľka obrátila na finančné\nriaditeľstvo s podnetom na preskúmanie rozhodnutia Daňového úradu Spišská Nová Ves\nmimo odvolacieho konania. Hlavným argumentom jej podnetu bola skutočnosť,\nže v súvislosti s týmto obchodným vzťahom vydal Daňový úrad Poprad proti sťažovateľke\nrozhodnutie, ktorým jej nepriznal nadmerný odpočet DPH z dôvodu, že v tomto prípade\nmalo ísť o dodanie tovaru s miestom dodania v inom členskom štáte, čím nevznikla daňová\npovinnosť. Keďže podľa názoru Daňového úradu Poprad pri tomto dodaní tovaru nevznikla\ndaňová povinnosť, Daňový úrad Spišská Nová Ves nebol oprávnený uložiť dodávateľke\npovinnosť z tohto obchodného vzťahu zaplatiť daň v sume 7 446,10 eur.\nNa základe uvedeného podnetu finančné riaditeľstvo vydalo 22. októbra 2012\noznámenie, ktorým po preskúmaní rozhodnutia Daňového úradu Spišská Nová Ves\nč. 732/230/24561/11/Rkyt z 1. júna 2011 potvrdilo, že toto rozhodnutie nie je v rozpore\nso všeobecne záväzným právnym predpisom.\nDodávateľka o tomto závere finančného riaditeľstva informovala sťažovateľku, ktorá\nsa obrátila na finančné riaditeľstvo s podnetom na preskúmanie rozhodnutí Daňového úradu\nPoprad mimo odvolacieho konania. Sťažovateľka vo svojom podnete uviedla, že v danom\nobchodnom vzťahu, kde ide o totožné skutkové okolnosti, dva daňové úrady vyvodili\nprotichodné právne závery. Keďže finančné riaditeľstvo vyvodilo právny záver,\nže rozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves nie je v rozpore so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom, sťažovateľka usudzovala, že príslušné rozhodnutie Daňového úradu\nPoprad založené na tých istých skutkových okolnostiach musí byť v rozpore so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom. V zmysle toho sťažovateľka podala 27. marca 2013\n4\n\nna Daňovom úrade Prešov, pobočke Poprad podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo\nodvolacieho konania.\nNapriek splneniu všetkých formálnych náležitostí potrebných pre konanie o podnete\nsťažovateľky, zaplateniu poplatkov a predloženiu potrebných dôkazov a dokladov finančné\nriaditeľstvo 9. septembra 2013 vydalo oznámenie, že po preskúmaní dodatočného\nplatobného výmeru Daňového úradu Poprad č. 717/230/55296/10/Bol zistilo, že uvedené\nrozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom. Na základe\npodnetu\n\nsťažovateľky\n\nfinančné\n\nriaditeľstvo\n\npreskúmalo\n\naj\n\nrozhodnutie\n\nč. 717/230/60397/10/Bol, ktorým bola sťažovateľke uložená pokuta v sume 744,60 €\nza neoprávnený odpočet DPH. Sťažovateľke bolo doručené oznámenie finančného\nriaditeľstva, že ani toto rozhodnutie nie je v rozpore so všeobecne záväzným právnym\npredpisom.\nSťažovateľka je toho názoru, že v zmysle § 77 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „daňový poriadok“) na základe jej podnetu vydalo finančné riaditeľstvo\noznámenia, ktoré nie sú rozhodnutiami, a teda sťažovateľka tieto oznámenia považuje\nza opatrenie, resp. iný zásah, ktorým došlo k porušeniu jej základného práva na podnikanie\npodľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva na inú súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\nSťažovateľka zastáva názor, že finančné riaditeľstvo ako orgán nadriadený uvedeným\ndaňovým úradom bol povinný zosúladiť dva protichodné právne závery so zisteným\nskutkovým stavom. Napriek tomu, že aj dodávateľka, aj sťažovateľka sa v uvedenej veci\nna porušovateľa obrátili, tento orgán nezosúladil rozhodnutia dvoch podriadených úradov,\nale v rozpore s princípmi právneho štátu potvrdil aj rozhodnutie Daňového úradu Poprad, aj\nrozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves. Týmto svojím konaním, ktoré nemôže mať\noporu v platných právnych predpisoch, porušil základné právo sťažovateľky na podnikanie.\n\n5\n\nSťažovateľka sa domnieva, že „právo platiteľa odpočítať si zaplatenú DPH je\nsúčasťou základného práva na podnikanie a v prípade, že príslušný orgán určí povinnosť\nzdaniteľnej osoby zaplatiť daň, a zároveň neumožní platiteľovi dane odpočítať si túto daň,\njedná sa o porušenie základného práva platiteľa podnikať podľa článku 35 ods. 1 Ústavy“.\nĎalej sa sťažovateľka domnieva, že finančné riaditeľstvo ako orgán nadriadený\nuvedeným daňovým úradom bolo povinné zosúladiť dva protichodné právne závery\nso zisteným skutkovým stavom. Napriek tomu, že aj dodávateľka, aj sťažovateľka sa\nv uvedenej veci na neho obrátili, tento orgán nezosúladil rozhodnutia dvoch podriadených\núradov, ale v rozpore s princípmi právneho štátu potvrdil aj rozhodnutie Daňového úradu\nPoprad, aj rozhodnutie Daňového úradu Spišská Nová Ves. Týmto svojím konaním, ktoré\nnemôže mať podľa názoru sťažovateľky „oporu v platných právnych predpisoch, porušil\nzákladné právo sťažovateľa na podnikanie“.\nSťažovateľka je to názoru, že finančné riaditeľstvo „jednoznačne pochybilo, porušilo\nústavné práva sťažovateľa a spôsobilo mu tým zjavné a preukázateľné škody.\nZákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu v sebe zahŕňa aj právo jednotlivca\nna legitímne očakávania.\nZ hľadiska princípu právnej istoty, podlieha ochrane aj legitímne očakávanie, ktoré\nje užšou kategóriou ako právna istota (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 16/06\nzo dňa 30.4.2008, Nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 12/05 zo dňa 28.11.2007). Účelom\nlegitímneho očakávania je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci\na ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej\nsituácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali (m. m. Nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 zo dňa 24.6.2009, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS\n10/04 zo dňa 6.2.2008). S legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých\nrozhodnutí, keď správne orgány sa nemôžu, bez náležitého odôvodnenia a poskytnutia\nmožnosti účastníkovi konania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, odchýliť od doterajšej\nrozhodovacej praxe.“.\n\n6\n\nSťažovateľka pri podaní podnetu po tom, ako bola od dodávateľky informovaná\no záveroch finančného riaditeľstva vo vzťahu k rozhodovaniu týkajúcom sa dodávateľky,\nmala legitímne očakávanie, že pri náležitom a kvalifikovanom prerokovaní jej podnetu musí\nfinančné riaditeľstvo dôjsť k záveru, že Daňový úrad Poprad vydal nesprávne rozhodnutie.\nSťažovateľka legitímne očakávala, že v právnom štáte nemôže dôjsť k situácii, keď by\nporušovateľ potvrdil správnosť dvoch protichodných rozhodnutí svojich podriadených\núradov týkajúcich sa jednej skutkovej udalosti.\nVzhľadom na závery uvedené v oznámeniach finančného riaditeľstva adresovaných\nsťažovateľke, ktorými bola potvrdená správnosť dvoch protichodných rozhodnutí týkajúcich\nsa jednej veci, je sťažovateľka toho názoru, že finančné riaditeľstvo „jednoznačne porušilo\nprávo sťažovateľa na vyššie uvedené legitímne očakávanie, čím došlo k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\nÚstavy“.\nNa základe uvedených skutočností, ako aj predložených dôkazov sťažovateľka žiada\nústavný súd, aby vydal nález, ktorým vysloví, že:\n„1. Základné právo spoločnosti\n\npodnikať podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky v spojení so základným právom na inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Oznámením Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky č. 1100305/1/428880/2013 zo dňa 09.09.2013 a Oznámením Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100305/1/428914/2013 zo dňa 09.09.2013, porušené\nboli.\n2.\n\nOznámenie\n\nFinančného\n\nriaditeľstva\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nč. 1100305/1/428880/2013 zo dňa 09.09.2013 a Oznámenie Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky č. 1100305/1/428914/2013 zo dňa 09.09.2013 sa zrušuje a vec sa mu\nvracia na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,­ €..,\n\nktoré mu je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky povinné zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n7\n\n4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky je povinné uhradiť spoločnosti\ntrovy konania na účet jeho právneho zástupcu... .“\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá\nprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti\nalebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene\nmôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný\nsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo\nslobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený.\nUž citované ustanovenie zákona o ústavnom súde je vyjadrením ústavnej zásady\nsubsidiarity konania o ústavných sťažnostiach zakotvenej v čl. 127 ods. 1 ústavy. Ochrana\n\n8\n\nústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť výlučnou úlohou ústavného súdu, ten\nv tejto súvislosti predstavuje inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade\nzlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 35 ods. 1\na podľa čl. 46 ods. 1 ústavy oznámeniami finančného riaditeľstva, ktorými jej bolo\noznámené, že na základe jej podnetu na preskúmanie označených rozhodnutí daňového\núradu (dodatočný platový výmer a rozhodnutie o uložení pokuty) mimo odvolacieho\nkonania boli tieto preskúmané a bolo zistené, že nie sú v rozpore so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom\nPodľa § 46 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní\na poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) platného do 31. decembra 2011 proti určeniu\ndane správcom dane a proti iným rozhodnutiam, pre ktoré je to zákonom ustanovené, sa\núčastník konania môže odvolať, ak sa odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice.\nOpravné prostriedky predstavujú uzákonenie možnosti ochrany práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov. Pri preskúmavaní rozhodnutí správcov daní ̶\nprvostupňových orgánov významné miesto zaujíma odvolacie konanie, pri ktorom sa\nuplatňuje zásada dvojstupňového konania. Odvolanie patrí medzi riadne opravné\nprostriedky a je najčastejším spôsobom ich uplatňovania. Základným znakom odvolania je,\nže ho možno podať proti neprávoplatnému rozhodnutiu správcu dane v lehote uvedenej\nv poučení o možnosti podať opravný prostriedok, t. j. v lehote do 15 dní. Táto lehota začína\nplynúť od jeho doručenia. Zákon však upravuje aj prípady, keď odvolanie nemožno podať,\na to proti rozhodnutiu o určení dane dohodou v daňovom konaní a proti výzve podľa § 41,\nktorá predchádza určeniu dane; v týchto prípadoch nemožno uplatniť ani mimoriadny\nopravný prostriedok (ASPI, komentár k zákonu o správe daní k § 46).\nÚstavný súd konštatuje, že namietať porušenie označených základných práv\noznámeniami finančného riaditeľstva sťažnosťou podľa § 127 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n9\n\nje neprípustné, keďže sťažovateľka pred podaním sťažnosti ústavnému súdu nevyčerpala\nopravné prostriedky a iné právne prostriedky, ktoré jej zákon na ochranu základných práv\núčinne poskytoval. Sťažovateľka mala totiž možnosť podať proti obom rozhodnutiam\ndaňového úradu (z 24. augusta 2010, ako aj 22. septembra 2010) odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok, avšak proti označeným rozhodnutiam daňového úradu odvolanie\nnepodala, preto tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.\nSťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy preto predstavuje prostriedok ultima ratio a je\nnástrojom ochrany základných práv a slobôd nastupujúcim až po vyčerpaní všetkých\ndostupných efektívnych prostriedkov na ochranu uplatniteľných v zhode so zákonom\nv systéme orgánov verejnej moci.\nOpravnými prostriedkami alebo inými právnymi prostriedkami, ktoré zákon\nna ochranu základných práv alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na použitie\nktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov a ktorými zákon o ústavnom súde\npodmieňuje prípustnosť sťažnosti (§ 53 ods. 1), sa rozumejú riadne opravné prostriedky,\nniektoré mimoriadne opravné prostriedky a iné procesné prostriedky na ochranu práva,\ns uplatnením ktorých je spojené začatie súdneho, správneho alebo iného právneho konania.\nV súlade so zásadou subsidiarity musí teda sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu vyčerpať všetky opravné alebo iné právne prostriedky, pričom musí predchádzajúce\nprocesné prostriedky, ktoré sú ovládané dispozitívnou zásadou, uplatniť efektívne.\nSťažovateľke nebolo dané na výber, aký opravný prostriedok na ochranu svojich práv\nvyužije (či podá odvolanie alebo podnet na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho\nkonania) bez zachovania inštančnosti postupu. Ak existuje prípustný riadny opravný\nprostriedok, ktorý je v dispozícii sťažovateľky, a sťažovateľka tento efektívne nevyčerpá,\npotom je potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej neprípustnosť.\nO opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiam daňového úradu by\nrozhodovalo vtedajšie Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 1. januára 2012\nfinančné riaditeľstvo) a proti jeho rozhodnutiu by bola prípustná žaloba (§ 247 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku) na všeobecnom súde, ktorou by sa sťažovateľka mohla\n10\n\ndomáhať preskúmania zákonnosti správneho orgánu. Podmienkou podania takejto žaloby je\nvšak vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa proti rozhodnutiu správneho\norgánu vydanému v správnom konaní pripúšťajú (§ 247 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku). Proti takémuto rozhodnutiu by bolo prípustné odvolanie, o ktorom by rozhodoval\nNajvyšší súd Slovenskej republiky.\nHoci sťažnosť formálne smeruje proti oznámeniam finančného riaditeľstva\nv súvislosti s vybavením sťažovateľkinho podnetu na preskúmanie rozhodnutí mimo\nsúdneho konania, sťažovateľka ňou v skutočnosti sleduje preskúmanie a zmenu rozhodnutí\ndaňového úradu z 24. augusta 2010 a 22. septembra 2010.\nVzhľadom na to, že sťažovateľka nevyužila na ochranu svojich práv účinné právne\nprostriedky, ktoré mala k dispozícii, vrátane správnej žaloby v správnom súdnictve,\nústavný súd odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú. Pretože došlo k odmietnutiu sťažnosti v celom rozsahu,\nústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, keďže tieto sú viazané na\nvyhovenie sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "daň-dodatočný platobný výmer", "daň-daňový orgán", "návrh-neprípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/06 z 30. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-30", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6289ba76-524a-4af4-b706-5cf41e79e65d"}, {"guid": "ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/05 z 28. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-28", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24ff99c8-435a-4907-9549-494d5fec0791"}, {"guid": "ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 10/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 10/04 z 30. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-30", "citacie_n": 308, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9b59f1d-f563-4f9c-afba-76dbf9d13bae"}], "citovane_v": []}