{"guid": "ussr:0b9efc4b-eadf-4d74-898d-3cc0a92377ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.104.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 104/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 104/2015 z 24. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 104/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.104.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b9efc4b-eadf-4d74-898d-3cc0a92377ee", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.104.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.104.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.104.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 104/2015­40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca\n2015 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ROKOSAN, s. r. o.,\nKollárova 446, Sečovce, zastúpenej advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom,\nAdvokátska kancelária, Žižkova 6, Košice, vo veci namietaného porušenia základného\npráva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, základného\npráva podnikať zaručeného v čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na\nsúdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 4 Cob 147/2013­734\nz 24. januára 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti ROKOSAN, s. r. o., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla\n2014 telefaxom (17. apríla 2014 poštou) doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti\nROKOSAN, s. r. o., Kollárova 446, Sečovce (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\nnamietala porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podnikať zaručeného\nv čl. 35 ústavy, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Cob 147/2013­734 z 24. januára 2014\n(ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom\nTrebišov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 2 Cb 1/2011 sa obchodná spoločnosť\n(ďalej len\n„navrhovateľka“), domáhala proti sťažovateľke ako odporkyni zaplatenia pohľadávky\n70 000 € s príslušenstvom.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 2 Cb 1/2011­637 z 30. mája 2013 uložil\nsťažovateľke povinnosť zaplatiť navrhovateľke 70 000 € s úrokom z omeškania 9 %\nročne od 16. júna 2010 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku,\nzároveň zamietol návrh sťažovateľky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia.\nNa základe sťažovateľkou podaného odvolania krajský súd uznesením\nč. k. 4 Cob 147/2013­734 z 24. januára 2014 zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku\no povinnosti\n\nsťažovateľky\n\nzaplatiť\n\nnavrhovateľke\n\n70 000\n\n€\n\ns príslušenstvom\n\na v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo výroku\no zamietnutí návrhu sťažovateľky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia\nrozsudok okresného súdu potvrdil.\n2\n\nPodľa názoru sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím porušil jej\nzákladné právo vlastniť majetok, základné právo podnikať, základné právo na súdnu\nochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, pretože „Rozhodnutie odvolacieho\nsúdu... je nielenže nedostatočne odôvodnené, ale aj nekonzistentné, nakoľko samotné\nodôvodnenie, ako aj odôvodnenie vo vzťahu k výrokom si vzájomne odporuje, čím je\nnepresvedčivé až svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\nčo má za následok porušenie viacerých základných práv a slobôd.“.\nKrajský súd, ako tvrdí sťažovateľka, „síce prvým výrokom odvolaniu“\nsťažovateľky „vyhovel, avšak uviedol právne závery, ktoré (i) vykazujú extrémny nesúlad\nprávnych záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami, (ii) interpretáciu, ktorá\nje v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry bez toho,\naby boli dostatočne uvedené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú\nvýkladovú prax), (iii) nerešpektovanie kogentnej normy (interpretáciu), ktorá je\nv extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, (iv) hodnotenie dôkazov vykonaných bez\nakéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej\ninterpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery a zároveň (v) na niektoré odvolacie\ndôvody a argumenty vôbec nereagoval, čím znemožnil žalovanému efektívne sa brániť\na zaťažil tak konanie tak zásadnou vadou, ktorá je súčasne porušením práva na spravodlivý\nproces“.\nSťažovateľka považovala za potrebné zvýrazniť, že „i keď nejde doposiaľ\no právoplatne rozhodnutú vec, je nutné aby právne závery odvolacieho súdu boli nálezom\nÚstavného súdu zrušené, nakoľko v opačnom prípade je prvostupňový súd povinný sa\ntakýmito závermi odvolacieho súdu riadiť, čo bude nevyhnutne viesť k ďalšiemu porušeniu\npráva na spravodlivý proces“.\n\n3\n\nPodľa názoru sťažovateľky sa krajský súd v odvolacom konaní nevenoval jej\nargumentácii, podľa ktorej zmluva o obchodnom zastúpení uzavretá medzi\nsťažovateľkou a navrhovateľkou, od ktorej navrhovateľka odvodzuje svoj nárok\ntvoriaci predmet konania pred všeobecnými súdmi, „nenadobudla platnosť“.\nSťažovateľka tvrdí, že z napadnutého „uznesenia vôbec nie je zrejmé, ako dospel\nodvolací súd k záverom, že zmluva je platná... takéto závery odvolacieho súdu možno len\nvyvodiť až z toho, že uložil prvostupňovému súdu zaoberať sa len výškou provízie (z čoho\nmožno vyvodiť, že zrejme považoval zmluvu o obchodnom zastúpení za platnú). Odvolací\nsúd tak vôbec nereagoval na kogentné ustanovenie § 270 OBZ v spojení s existenciou\nzmluvnej voľnosti, pričom žalovaný sa so žalobcom nepochybne dohodli, že výška provízie\nbude posudzovaná individuálne a bude tvoriť prílohu zmluvy, pričom sa navyše dohodli, že\nakékoľvek zmeny, resp. doplnenia zmluvy možno len písomne v súlade s § 272 Obchodného\nzákonníka.“.\nV ďalšom sťažovateľka uvádza, že krajský súd „nepovažoval za dôvodné tvrdenie,\nže žalobca má nárok na províziu až po tom, ak preukáže, že odporca na svoj účet obdŕžal\nplatby úhrad za sprostredkované obchody podľa čl. V/I tretí odsek zmluvy... Odvolací súd...\nopomenul, že zmyslom zamýšľanej zmluvy o obchodnom zastúpení bolo vytvorenie\nspoločného podniku s vybudovaním linky na výrobu fotovoltaických panelov (teda vôbec sa\nnevenoval prejednávanej veci a dokazovaním zisteným skutkovým zisteniam ako aj\nargumentáciou sťažovateľa v celom kontexte)... Odvolací súd tak absolútne opomenul\nv rozpore s rozsiahlym vykonaným dokazovaním úmysel strán pri uzatváraní zmluvy, ktorý\nje v obchodných záväzkových vzťahoch podstatný, aj pre prípadné výkladové problémy...“\nOdvolací súd podľa slov sťažovateľky taktiež „svojvoľne vylúčil aplikáciu jasného\nznenia ustanovenia zmluvy, ktorá sa na základe vôle oboch zmluvných strán mohla meniť\nv súlade s § 272 ods. 2 výlučne písomne, a zároveň závery a argumentácia KS KE\nnezohľadňujúca obligatórnu formu konania zaväzujúcu sťažovateľa oboma konateľmi\npovažuje sťažovateľ za záver odvolacieho súdu, za závery, ktoré vykazujú extrémny nesúlad\n\n4\n\nprávnych záverov s právnymi zisteniami v predmetnej veci, v dôsledku čoho je nutné\npovažovať napádané uznesenie KS KE za arbitrárne“.\nSťažovateľka je navyše presvedčená aj o tom, že nárok na províziu\nnavrhovateľke nevznikol aj vzhľadom na absolútnu neplatnosť dojednania výšky\nprovízie v rozpätí 3 – 5 %, a to pre jej neurčitosť. K tomu argumentovala rozsiahlou\njudikatúrou. Krajský súd však „i napriek... námietkam sťažovateľa uviedol, že\nv obchodných vzťahoch je obvyklé... dojednanie výšky provízie v percentách 3 – 5 % ako to\ndojednali v prejednávanej veci účastníci konania, čo považoval za dostatočne určité\ndojednanie výšky provízie... avšak vôbec neuviedol a nezdôvodnil, prečo neaplikoval\nstabilizovanú súdnu prax a množstvo rozhodnutí, na ktoré sťažovateľ poukázal... a rovnako\nRozhodnutie Komisie... Už len s poukazom na uvedené je nutné považovať napádané\nuznesenie KS KE za arbitrárne...“.\nVo vzťahu k výroku, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok okresného súdu\no zamietnutí návrhu sťažovateľky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia,\nsťažovateľka uvádza, že v tejto časti napadnutého rozhodnutia „absolútne absentuje\nprávne posúdenie veci“. Odvolací súd „vôbec neodôvodnil osvedčenosť hmotného práva,\nresp. ak je za odôvodnenie“ potrebné „považovať jeho prechádzajúce úvahy, tak uvedené\nzávery sú arbitrárne...“. Sťažovateľka je presvedčená, že „v danom prípade nie je splnený\nani jeden zo základných predpokladov pre nariadenie a potvrdenie nariadeného\npredbežného opatrenia v dôsledku čoho došlo odvolacím súdom k porušeniu práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces...“ a základného práva na podnikanie. „V extrémnom\nnesúlade s ustálenou súdnou praxou vyznieva tvrdenie odvolacieho súdu, že ak je sťažovateľ\nvlastníkom viacerých lukratívnych nehnuteľností, toto samo o sebe nie je dôvodom preto,\naby súd zrušil nariadené predbežné opatrenie, navyše ak sám odvolací súd pri uvedenom\nzávere vôbec neuviedol, ktorú právnu normu na aký skutkový stav aplikoval.“\nV súvislosti s nariadením predbežného opatrenia sťažovateľka namietala, že\ntakémuto rozhodnutiu bránila prekážka rozhodnutej veci, pretože v „danej veci s ohľadom\n5\n\nna všetky skutkové okolnosti tvrdené v návrhu na začatie konania (návrh bol prvostupňovým\nsúdom uznesením zo dňa 2. 2. 2011, č. k. 2 Cb/1/2011­76... ako nedôvodný zamietnutý, voči\nktorému žalobca odvolanie nepodal) v porovnaní s opätovným návrhom na nariadenie\npredbežného opatrenia je nepochybné, že uznesenie prvostupňového súdu z 2. 2. 2011\npredstavuje vo vzťahu k uzneseniu Krajského súdu z 24. 01. 2014 (resp. napádanému\nuzneseniu) prekážku právoplatne rozhodnutej veci“.\nNapokon sťažovateľka videla porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie aj v tom, že v konaní pred súdom prvého stupňa\nnavrhla vykonať dokazovanie výsluchom svedka, ktoré však okresný súd bez\nodôvodnenia odmietol a námietke, ktorú v tejto súvislosti sťažovateľka v odvolaní\npredostrela, krajský súd nevenoval pozornosť a nereagoval na ňu.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti ROKOSAN s. r. o. na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo vlastniť majetok podľa\nčl. 20 a právo podnikať podľa čl. 35 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené uznesením\nKrajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 01. 2014, č. k. 4 Cob/147/2013­734.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 01. 2014, č. k. 4 Cob/147/2013­\n734, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť spoločností ROKOSAN s. r. o. trovy\nprávneho zastúpenia v sume 340,90 €... na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Vladimíra\nKotusa do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“\nZároveň sťažovateľka požiadala ústavný súd, aby vec považoval za naliehavú\na zaoberal sa touto sťažnosťou prednostne bez ohľadu na poradie, v akom mu sťažnosť\nbola doručená.\n6\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným\nzákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,\nuznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného\npráva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 dohovoru a s tým spojené aj porušenie základného\npráva na majetok zaručeného v čl. 20 ústavy a základného práva podnikať zaručeného\n7\n\nv čl. 35 ústavy, ku ktorému malo dôjsť uznesením krajského súdu č. k. 4 Cob 147/2013­\n734 z 24. januára 2014.\nSťažovateľka síce v petite (návrhu na rozhodnutie) sťažnosti nešpecifikovala\n(označením jednotlivých odsekov), ktoré konkrétne základné práva zakotvené v čl. 20\na čl. 35 ústavy a práva upravené v čl. 6 dohovoru mali byť napadnutým rozhodnutím\nkrajského súdu porušené, z obsahu sťažnosti však vyplýva, že práva, ktorých\nporušenie sťažovateľka namieta, sú základné práva zaručené čl.. 20 ods. 1 a čl. 35 ods.\n1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v\nrozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a\nprípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným\nsúdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko bolo uvedené, krajský súd napadnutým uznesením č. k. 4 Cob 147/2013­734\nz 24. januára 2014 zrušil rozsudok okresného súdu č. k. 2 Cb 1/2011­637 z 30. mája\n8\n\n2013 vo výroku o povinnosti sťažovateľky zaplatiť navrhovateľke žalovanú sumu\ns príslušenstvom a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. V tejto časti\nteda sťažovateľka namieta porušenie svojich práv vo veci, ktorá nie je právoplatne\nskončená.\nPokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov\n(čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a\naplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (IV. ÚS 23/05).\nJudikatúra ústavného súdu stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a\nani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou\nvšetkých orgánov verejnej moci, a to predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný\nsúd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v\nprípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci\n(napr. I. ÚS 214/09). Podľa princípu subsidiarity ústavného súdu vyplývajúceho z\nposlednej vety čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd. V nadväznosti na to ústavný súd pripomína, že v rámci konania o sťažnosti\nzásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o\nrozhodnutia, ktorými sa konanie právoplatne skončilo (IV. ÚS 254/2011).\nSťažovateľke sú tézy vyplývajúce z uvedenej judikatúry evidentne známe.\nSvedčí o tom samotný text sťažnosti, keď sťažovateľka navrhuje zrušiť „právne závery\nodvolacieho súdu“ napriek tomu, že nejde o „právoplatne meritórne rozhodnutú vec“.\n\n9\n\nÚstavný súd k tomu ďalej dodáva, a to znovu pridržiavajúc sa svojej stabilnej\njudikatúry, že základné právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy je\n„výsledkové“, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,\nči napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania\na rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06,\nII. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry ústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03)\nobdobne ako z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Komanický\nc. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002) vyplýva, že ústavný súd a Európsky\nsúd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované ako celok bolo spravodlivé v\nzmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že predpokladom\nna záver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je\ntaké porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného\nsúdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktoré nemožno\nnapraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom\nporiadku (I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). Obdobné platí aj v prípade\nporušenia práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V nadväznosti na to ústavný súd\npripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné\nrozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie\nprávoplatne skončilo (IV. ÚS 254/2011). Nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o\nspravodlivé súdne konanie príslušným všeobecným súdom nahradzoval ústavný súd\nsvojím vstupovaním a ingerenciou do dosiaľ meritórne neskončeného konania.\nÚstavný súd môže urobiť zásah na ochranu ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných práv sťažovateľa až vtedy, keď už ostatné\norgány verejnej moci nemajú možnosť namietaný protiústavný stav napraviť\n(m. m. IV. ÚS 322/09, IV. ÚS 270/2013).\n\n10\n\nAj keď je napadnuté uznesenie krajského súdu z formálneho hľadiska\nprávoplatným rozhodnutím, nejde však o rozhodnutie, ktorým by konanie skončilo,\nale rozhodnutie, ktorým bol rozsudok okresného súdu v časti zrušený, takže vec (v\ntejto časti) bola v konečnom dôsledku vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie. Sťažovateľka tak bude mať naďalej možnosť uplatniť si ochranu svojich práv\nv ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi, a napokon nič jej nebráni, aby v\nbudúcnosti napadla sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy aj konečné rozhodnutie,\nktoré bude v jej právnej veci vydané, t. j. rozhodnutie o poslednom procesnom\nprostriedku, ktorý jej zákon na ochranu jej práv účinne poskytuje, a to v prípade, ak\ndospeje k záveru, že v dôsledku tohto rozhodnutia boli porušené jej ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantované práva alebo slobody. Najskôr\nteda musí prebehnúť celé súdne konanie až do štádia meritórneho právoplatného\nrozhodnutia všeobecných súdov a až potom sa sťažovateľke naskytne možnosť na\neventuálne podanie sťažnosti ústavnému súdu.\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil\nvýnimky\n\nzo zásady možnosti preskúmavania\n\nlen meritórnych právoplatných\n\nrozhodnutí, podmienkou na pripustenie takejto výnimky je to, že v konkrétnom\nprípade\n\nmusí\n\nísť\n\n(nereparovateľným)\n\no\n\nrozhodnutie\n\nspôsobom\n\nspôsobilé\n\nzasiahnuť\n\ndo\n\nvýrazne\n\na\n\nústavou\n\nalebo\n\nuž\n\nnezvratným\n\nkvalifikovanou\n\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa,\nale zároveň aj to, že námietka ich porušenia by už nemohla byť uplatnená neskôr (IV.\nÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na\nvýsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo\nv opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nV danom prípade sťažovateľka nepredložila relevantné argumenty a ani ústavný\nsúd nezistil, že by boli podmienky uvedených výnimiek splnené.\n11\n\nNemožno pritom opomenúť, že sťažovateľka v časti sťažnosťou napadnutého\nuznesenia krajského súdu, ktorým bol rozsudok okresného súdu o povinnosti\nsťažovateľky zaplatiť 70 000 eur s príslušenstvom zrušený, bola v odvolacom konaní\núspešná, a preto nie je aktívne legitimovaná na podanie sťažnosti, ktorú neopiera\no výrok rozhodnutia, ale o jeho odôvodnenie.\nÚstavný súd preto nemohol preskúmať ústavnú konformitu záveru krajského\nsúdu\n\nvysloveného\n\nv\n\ntejto\n\nčasti\n\nnapadnutého\n\nuznesenia\n\n(v\n\nčasti\n\nzrušenia\n\nprvostupňového rozhodnutia) s ústavou a dohovorom spôsobom navrhovaným\nsťažovateľkou. V dôsledku napadnutého uznesenia krajského súdu sa práve umožní\nprvostupňovému súdu, aby sa okresný súd znova zaoberal námietkami sťažovateľky,\na teda nie je dôvod, aby ústavný súd zasahoval do jeho právomoci rozhodnúť v jej veci.\nPokiaľ sťažovateľka namieta, že prvostupňový súd je viazaný právnym názorom\nodvolacieho súdu, ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že to ale neznamená,\nže sťažovateľka nemôže v ďalšom štádiu namietať proti ňou oponovanej interpretácii\nprávneho názoru krajského súdu, a to aj na základe argumentácie, akú predložila\nv prerokovanej sťažnosti ústavnému súdu, s tým, že okresný súd bude musieť zvážiť\nrelevanciu jej argumentácie a podľa svojho úsudku ju zohľadniť v rámci svojho\nrozhodovania (m. m. IV. ÚS 186/2012).\nÚstavný súd, rešpektujúc požiadavku subsidiarity vyplývajúcu z čl. 127 ods. 1\nústavy aj svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\nsmerujúcej proti prvému (zrušujúcemu) výroku napadnutého uznesenia krajského\nsúdu a k nemu prináležiacemu odôvodneniu vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru pri predbežnom\n12\n\nprerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nÚstavný súd pripomína, že dosial uvedené sa vzťahuje aj na námietku\nsťažovateľky o nevykonaní navrhovaného dôkazu prvostupňovým súdom.\nV ďalšom sťažovateľka namieta porušenie ňou označených základných práv\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu aj v časti, ktorou bol rozsudok okresného\nsúdu vo výroku o zamietnutí návrhu sťažovateľky na zrušenie nariadeného\npredbežného opatrenia potvrdený.\nÚstavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie podmienok na\nnariadenie predbežného opatrenia je predovšetkým vecou všeobecných súdov (čl. 142\nústavy). Preto sa ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) spravidla nepovažuje za oprávneného zasahovať do rozhodnutí o predbežných\nopatreniach, a to nielen preto, že nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov, ale aj\npreto, že ide o rozhodnutia, ktoré do práv a povinností účastníkov konania nezasahujú\nkonečným\n\nspôsobom\n\n(IV. ÚS 82/09).\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nposudzuje\n\nproblematiku\n\npredbežných opatrení zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého\nrozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho\nvydanie pristupuje len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť\ndo rozhodnutí všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že\nby rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal\nzjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (IV. ÚS 178/2010, obdobne II. ÚS\n412/2014).\nSťažovateľka v tejto súvislosti namieta neodôvodnenosť a arbitrárnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu, ale aj skutočnosť, že odvolací súd o tejto\n13\n\notázke rozhodol napriek existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Uviedla, že\no návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia okresný súd už\nprávoplatne rozhodol uznesením č. k. 2 Cb 1/2011­76 z 2. februára 2011 (proti\nktorému nebol podaný opravný prostriedok) tak, že ho ako nedôvodný zamietol.\nKrajský súd preto podľa jej názoru pochybil, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa v\nčasti zamietnutia návrhu sťažovateľky na zrušenie už nariadeného predbežného\nopatrenia potvrdil.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že navrhovateľka neskôr v konaní podala aj\nďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý okresný súd takisto zamietol,\na to uznesením č. k. 2 Cb 1/2011­279 z 24. februára 2012, avšak na základe podaného\nodvolania krajský súd uznesením č. k. 4 Cob 38/2012­296 z 3. apríla 2012 rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa zmenil a návrhu sčasti (do výšky 70 000 €) vyhovel. Proti tomuto\nrozhodnutiu odvolacieho súdu podala sťažovateľka jednak dovolanie a jednak\nsťažnosť ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní\nsťažovateľky rozhodol uznesením sp. zn. 4 Obdo 31/2012 z 31. júla 2012 tak, že ho\nodmietol, a k otázke namietanej prekážky právoplatne rozhodnutej veci uviedol, že o\ntakúto nešlo, pretože krajský súd nariadenie predbežného opatrenia oproti prvému\nnávrhu odôvodnil novými skutočnosťami.\n\nÚstavný súd sa vo svojom uznesení č. k. IV. ÚS 551/2012­44 zo 7. novembra\n2012, ktorým rozhodol o sťažnosti sťažovateľky, s odôvodnením dovolacieho súdu\ntýkajúcim sa tejto problematiky stotožnil, preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n14\n\nZ uvedeného vyplýva, že odpoveď na otázku prekážky res iudicata v tejto\nkonkrétnej veci už bola daná, a to tak rozhodnutím najvyššieho súdu z 31. júla 2012,\nako aj rozhodnutím ústavného súdu zo 7. novembra 2012, ktorých závery nemožno\nzvrátiť podaním návrhu na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia a následným\nopätovným domáhaním sa preskúmavania tejto prekážky všeobecnými súdmi, ako aj\nústavným súdom.\nVzhľadom na tieto zistenia sa odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského\nsúdu č. k. 4 Cob 147/2013­734 z 24. januára 2014 javí ako dostatočne odôvodnené.\nOdvolací súd v ňom uviedol, že „Nariadené predbežné opatrenie bolo z toho dôvodu, aby\nbol zabezpečený budúci výkon súdneho rozhodnutia a tieto dôvody doposiaľ nepominuli,\nodporca v odvolaní nepreukázal, že tieto dôvody pominuli. Ak odporca v odvolaní tvrdí, že\nje vlastníkom viacerých lukratívnych nehnuteľností, toto samo o sebe nie je dôvodom preto,\naby súd zrušil nariadené predbežné opatrenie a budúci výkon súdneho rozhodnutia\nzabezpečil inou formou.“. S prihliadnutím na závery vyplývajúce zo všetkých\nrozhodnutí vydaných všeobecnými súdmi, ale aj ústavného súdu v tejto záležitosti, s\nktorými bola sťažovateľka ako účastníčka konania oboznámená, nemožno považovať\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu za arbitrárne, prípadne ústavne nekonformné.\nNa tomto mieste ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že len výnimočne\nzasahuje do predbežných opatrení, a to pre ich osobitný charakter – ich dočasnú\npovahu.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pre namietané\nporušenie základného páva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a práva na\nspravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) uznesením krajského súdu č. k. 4\nCob 147/2013­734 z 24. januára 2014 v časti, ktorou potvrdil zamietnutie návrhu\n\n15\n\nsťažovateľky na zrušenie nariadeného predbežného opatrenia, odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažovateľka porušenie základných práv vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1\nústavy) a podnikať (čl. 35 ods. 1 ústavy) v podstate odvodzuje od porušenia práv\nzaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré ústavným súdom nebolo\nzistené, nemohol ústavný súd inak, iba sťažnosť z tých istých dôvodov odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj v tejto časti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky po predbežnom prerokovaní odmietol\nv celom rozsahu, bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi v nej\nobsiahnutými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "predbežné opatrenie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b6aa461-f312-44bc-b1b4-89421b1fa772", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 412/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 412/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b6aa461-f312-44bc-b1b4-89421b1fa772"}, {"guid": "ussr:36f706ec-9868-41c7-bdd0-2d92923add62", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2013 z 23. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-23", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36f706ec-9868-41c7-bdd0-2d92923add62"}, {"guid": "ussr:dd214cd5-2847-4a56-900e-34ec26a51eff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 551/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 551/2012 z 7. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd214cd5-2847-4a56-900e-34ec26a51eff"}, {"guid": "ussr:567f0c94-8ec4-4ef8-927c-a0ce2b80f676", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 186/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 186/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:567f0c94-8ec4-4ef8-927c-a0ce2b80f676"}, {"guid": "ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 254/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 254/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3e3f82a-4591-4ead-9f6c-a406ea60fa85"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:5f6f5104-844d-446d-851d-913a81d3b05b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5f6f5104-844d-446d-851d-913a81d3b05b"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/09 z 17. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-17", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:01a8426d-4935-43c0-aa70-dee29c5f7c82"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 23/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 23/05 z 13. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-13", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd0e466-c182-4bcf-ac09-f2abe3a7f889"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "eb965af9-02d6-42e1-b3ee-32781f4baca4:81173158-1eb1-466f-86b0-7df845c66890", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/1/2011", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 2Cb/1/2011 z 2. 2. 2011", "sud": "Okresný súd Ružomberok", "datum_vydania": "2011-02-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/eb965af9-02d6-42e1-b3ee-32781f4baca4:81173158-1eb1-466f-86b0-7df845c66890"}], "citovane_v": []}