{"guid": "ussr:edcc856b-ccc8-4d63-af00-57bc3704bd4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.111.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 111/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/2015 z 24. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. marca 2015, sp. zn. III. ÚS 111/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.111.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-03-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie", "spája na spoločné konanie", "spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/edcc856b-ccc8-4d63-af00-57bc3704bd4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.111.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.111.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.111.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 111/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti GPW s. r. o., Vysoká 16, Bratislava,\nzastúpenej advokátskou kanceláriou VIVID LEGAL, s. r. o., Plynárenská 7/A,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Linda Balháreková, vedené\npod sp. zn. Rvp 9924/2014 a sp. zn. Rvp 9925/2014, ktorými namieta porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných\npráv\n\na\n\nslobôd\n\na práva\n\nna\n\nspravodlivé\n\nsúdne\n\nkonanie\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2 Cob/34/2013­299 z 19. novembra 2013 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 13/2014 z 31. marca 2014, a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti GPW s. r. o., vedené pod sp. zn. Rvp 9924/2014\na sp. zn. Rvp 9925/2014\n\nspája\n\nna spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\n\npod sp. zn. III. ÚS 111/2015.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti GPW s. r. o.,\nneopodstatnené.\n\nodmieta\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nboli\n\n11. augusta 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti GPW s. r. o., Vysoká 16,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nv spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 Cob/34/2013­299 z 19. novembra 2013\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 3 Obdo 13/2014 z 31. marca 2014 (ďalej spoločne aj „napadnuté rozhodnutia“).\nSťažovateľka v sťažnostiach uviedla:\n«Dňa 22.06.2014 sa konalo riadne valné zhromaždenie (ďalej len „RVZ“)\nspoločnosti Majetkový Holding, a.s., so sídlom Prievozská 2/A, 82109 Bratislava, Slovenská\nrepublika, identifikačné číslo:\n\n, registrovanej v Obchodnom registri Okresného\n\nsúdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 2846/B (ďalej len „Žalovaný“).\nNa RVZ boli prijaté nasledovné uznesenia: i) uznesenie č. 1, ktorým boli zvolené\norgány RVZ (ďalej len „Uznesenie č. 1“), ii) uznesenie č. 2, ktorým RVZ vzalo na vedomie\nvýročnú správu Žalovaného za rok 2009 a schválilo účtovnú závierku Žalovaného za rok\n2009 (ďalej len „Účtovná závierka“), návrh na rozdelenie zisku za rok 2009 a návrh\nna výplatu dividendy (ďalej len „Uznesenie č. 2“), iii) uznesenie č. 3, ktorým bol schválený\naudítor na overenie účtovnej závierky Žalovaného za rok 2010 (ďalej len „Uznesenie č. 3“)\na iv) uznesenie č. 4, ktorým bola schválená zmena stanov Žalovaného (ďalej len „Uznesenie\nč. 4“) (Uznesenie č. 1, Uznesenie č. 2, Uznesenie č. 3 a Uznesenie č. 4 spolu ďalej len\n„Uznesenia“),\n2\n\n­ Sťažovateľ ako žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa\n22.09.2010 (ďalej len „Žaloba“) domáhal určenia neplatnosti Uznesení,\n­ Okresný súd Bratislava II Rozsudkom zo dňa 25.10.2012, č. k. 23Cb/256/2010­263,\nŽalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal Sťažovateľa na náhradu trov prvostupňového\nkonania Žalovanému (ďalej len „Rozsudok OSBA II“),\n­ proti Rozsudku OSBA II podal Sťažovateľ odvolanie zo dňa 12.12.2012, doručené\nOkresnému súdu Bratislava II dňa 14.12.2012 (ďalej len „Odvolanie“),\n­ Krajský súd v Bratislave Odvolaniu nevyhovel a Rozsudkom zo dňa 19.11.2013,\nč. k. 2Cob/34/2013­299, potvrdil Rozsudok OSBA II a zaviazal Sťažovateľa na náhradu trov\nodvolacieho konania Žalovanému (ďalej len „Rozsudok KSBA“),\n­ proti Rozsudku KSBA podal Sťažovateľ dovolanie zo dňa 09.01.2014, ktoré bolo\ndoručené Okresnému súdu Bratislava II dňa 09.01.2014 (ďalej len „Dovolanie“).\nPrípustnosť Dovolania Sťažovateľ založil podľa ust. § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ­ t. j. dôvodom,\nže Sťažovateľovi bola postupom Krajského súdu v Bratislave, ako aj Okresného súdu\nBratislava II odňatá možnosť konať pred týmito súdmi. Konkrétne pochybenia Krajského\nsúdu v Bratislave a Okresného súdu Bratislava II, v dôsledku ktorých bola Sťažovateľovi\nodňatá možnosť konať pred týmito súdmi, Sťažovateľ identifikoval a objasnil v bode IV.\npodbody 4.1. až 4.3. Dovolania,\n­ Najvyšší súd Slovenskej republiky Dovolaniu nevyhovel a Uznesením zo dňa\n31.03.2014, sp. zn. 3 Obdo 13/2014, Dovolanie odmietol (ďalej len „Uznesenie NSSR“)...\nSťažovateľ sa domáhal určenia neplatnosti Uznesení (alebo niektorých z nich) z troch\nzákladných dôvodov:\ni) RVZ zvolali, organizačne zabezpečovali a viedli, a súčasne návrhy Uznesení\nna RVZ predkladali osoby, ktoré neboli členmi predstavenstva Žalovaného, ale boli tretími\nosobami voči Žalovanému, keďže do svojej funkcie boli zvolené ničotnými rozhodnutiami\ndozornej rady Žalovaného (ďalej len „Argument ­ zvolanie RVZ tretími osobami“);\nz uvedeného dôvodu sa Sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti všetkých Uznesení;\nii) Účtovnú závierku neoveril audítor riadne ustanovený do svojej funkcie,\nt.j. audítor, ktorý by bol ustanovený do svojej funkcie na základe odporúčania výboru pre\n3\n\naudit, keďže v čase ustanovenia daného audítora do funkcie, ani v čase konania RVZ nemal\nŽalovaný zriadený žiadny výbor pre audit a ani v tom čase ešte nedošlo k delegácii\nkompetencie výboru pre audit na dozornú radu; k delegácii kompetencie výboru pre audit\nna dozornú radu Žalovaného došlo až v dôsledku zmeny stanov Žalovaného prijatej na RVZ\n(ďalej len „Argument ­absencia výboru pre audit“); z uvedeného dôvodu sa Sťažovateľ\ndomáhal určenia neplatnosti Uznesenia č. 2 a\niii) návrh zmien stanov Žalovaného nebol pred RVZ, ani na RVZ predložený na\npreskúmanie dozornej rade Žalovaného (ďalej len „Argument ­ nepredloženie návrhu zmien\nstanov dozornej rade“); z uvedeného dôvodu sa Sťažovateľ domáhal určenia neplatnosti\nUznesenia č. 4.»\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach\nrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Cob/34/2013­299\nz 19. novembra 2013 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 13/2014\nz 31. marca 2014 boli porušené jej základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení\ns čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nnapadnutý rozsudok krajského súdu a uznesenie najvyššieho súdu zruší a veci vráti\nna ďalšie konania a prizná jej úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\n\n5\n\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 9924/2014 a sp. zn. Rvp 9925/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková súvislosť,\na prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky, rozhodol ústavný súd aplikujúc\n§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto uznesenia.\n2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nč. k. 2 Cob/34/2013­299 z 19. novembra 2013 a uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 Obdo 13/2014 z 31. marca 2014 (bod 2 výroku tohto uznesenia)\nSťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorým tento súd v odvolacom\nkonaní potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 23 Cb/256/2010­263 z 25. októbra 2012, a napadnutým uznesením najvyššieho súdu,\nktorým tento súd v dovolacom konaní dovolanie sťažovateľky odmietol.\nÚstavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že\nk úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií na uplatňovanie\na ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby.\nAk je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť\nkonanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy\ntakýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov\nzákladných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon\na ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich imanentnou súčasťou sú procesné\nzáruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto konaní sa však nevyčerpávajú\nústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto\n\n6\n\nkonaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa takéto konania\nuskutočňujú,\n\nkoná\n\nzásadne\n\nnestranne,\n\nnezávisle\n\na s využitím\n\nvšetkým\n\nzákonom\n\nustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov. Ústavný súd\nz tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej moci\n(II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese\nvylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny\npostup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov\nzisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje\naj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich\nvyužitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\n7\n\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\n\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n\n8\n\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303­A, s. 12,\n§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj krajský súd a najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného\nprerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne\nv takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe\nformulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd interpretoval\nprávnu normu takým spôsobom, ktorý je v rozpore s ustálenou judikatúrou, nerešpektoval\nrozhodnutie ústavného súdu týkajúce sa základných práv a slobôd, nereagoval na časť\n9\n\nargumentácie sťažovateľky a napadnutý rozsudok neodôvodnil dostatočným spôsobom.\nPokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, sťažovateľka namieta, že najvyšší súd\nodmietol dovolanie sťažovateľky bez toho, aby sa komplexne zaoberal námietkami\nsťažovateľky. V dôsledku toho malo dôjsť podľa sťažovateľky k porušeniu základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\nV relevantnej časti odôvodnenia rozsudku č. k. 2 Cob/34/2013­299 z 19. novembra\n2013 krajský súd uviedol:\n„... Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s vyhodnotením dôkazov, tak ako\nuviedol v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa, ako aj s jeho právnym posúdením veci.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O. s .p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne\nsprávne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia ďalšie dôvody.\nOdvolací súd zdôrazňuje, zhodne ako súd prvého stupňa, že navrhovateľ v konaní\nneuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ nepreukázal, že jeho právo akcionára mohlo byť\nobmedzené, alebo obmedzené bolo, nepreukázal žiadnu ujmu, ktorá mu v dôsledku\nzasadnutia valného zhromaždenia nastala, čo vyplýva priamo zo zákona, ako preukázanie\nporušenia zákona alebo spoločenskej zmluvy.\nSúd prvého stupňa sa odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými\nnámietkami uvádzanými navrhovateľom v jeho odvolaní, pričom k námietkam, sa podrobne\nvyjadril aj odporca, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, a na tieto poukazuje.\nPreto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil...“\n\n10\n\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom\nrozsudku zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto rozsudok súdu\nprvého stupňa potvrdil ako vecne správny.\nV relevantnej časti odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3 Obdo 13/2014 z 31. marca 2014\nnajvyšší súd uviedol:\n„... Podľa názoru dovolateľa rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne\nodôvodnené.\nVzhľadom na uvedenú námietku žalovaného bolo potrebné zaujať právny záver\no tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania\nv zmysle § 237 písm. i) O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania\nv zmysle § 241 ods. 2 písm. h) O. s. p.\nJe potrebné uviesť, že vada konania uvedená v § 237 písm. i) O. s. p. znamená vždy\nporušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd (napr. II. ÚS 261/06). To však neznačí, že by zároveň nevyhnutne\nplatil aj opak, teda to, že každé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje až\nintenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p.\nÚstava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné\nnesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje\npredpoklady ich možnej nápravy v opravnom konaní. Bližšiu úpravu ústavne\ngarantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo\nsvojich ustanoveniach predpokladá aj možnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu\nv občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky\ntýchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky,\nza ktorých možno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch\nnižších stupňov. Najzávažnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované\nv § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam ­ vady tejto povahy\npovažuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.) a zároveň tiež\nza prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným\n11\n\nvadám konania, nedosahujúcim stupeň závažnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p.\npripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., považuje\nsíce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod\nzakladajúci prípustnosť dovolania...\nDovolací súd, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že na vytýkanú vadu\nrozhodnutia odvolacieho súdu ­ nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy,\nak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu...\nPrávnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O. s.\np. (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch nižších stupňov by v danej veci mohol založiť\nprípustnosť dovolania žalobcu). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací\ndôvod, ktorým možno úspešne odôvodniť (iba) procesné prípustné dovolanie (viď § 241\nods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov ale\nprípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tiež niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn.\n3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011 a sp. zn. 6 Cdo 41/2011).\nVzhľadom na to, že v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád\nkonania tvrdených žalobcom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady\nkonania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva\nz ustanovenia § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie\nžalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako\nsmerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné...“\nNajvyšší súd sa v napadnutom uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným\nspôsobom aj vysporiadal s relevantnými argumentmi sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil,\na preto dovolanie sťažovateľky odmietol. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne,\nt. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone,\nresp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení\nprávnych predpisov.\n12\n\nPreskúmaním sťažnosti a jej príloh, ako aj oboch rozhodnutí krajského súdu\na najvyššieho súdu ústavný súd zistil, že námietky vznesené sťažovateľkou nie sú v príčinnej\nsúvislosti s právnym obsahom rozhodnutí a nezakladajú právny stav, ktorý by mal byť\npredmetom ústavného prieskumu vykonaného ústavným súdom.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. marca 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-odôvodnenie", "obchodná spoločnosť-štatutárny orgán spoločnosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 261/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/06 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d6c2227-5fbb-4a53-838c-258c8dfe162f"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "12593921-e471-4a23-b8a0-e5b21b148f6c:49a57884-431e-4ff1-9444-a039d97c8a05", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1210220934.1", "spisova_znacka": "2Cob/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/34/2013 z 18. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-11-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210220934.1"}, {"guid": "fe90e7ab-ac61-432b-a746-ed43e7b4d4bf:bb3f8b8d-2c59-4289-9c8c-66d99c28b5ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/256/2010", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 23Cb/256/2010 z 25. 10. 2012", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fe90e7ab-ac61-432b-a746-ed43e7b4d4bf:bb3f8b8d-2c59-4289-9c8c-66d99c28b5ce"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:53cf9eac-6a16-42f1-9083-d25c51937d86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.568.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 568/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 568/2023 z 7. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.568.2023.1"}]}