{"guid": "ussr:fa82d022-c237-4e6f-afca-bc393c19f898", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.130.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 130/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 130/2015 z 8. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 130/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.130.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-04-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fa82d022-c237-4e6f-afca-bc393c19f898", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.130.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.130.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.130.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 130/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. apríla 2015 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\nJUDr. Petrom Rybárom, Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29,\nKošice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co 67/2014­181\nz 28. mája 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. novembra 2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 1 Co 67/2014­181 z 28. mája 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou v spore\no zaplatenie sumy 6 384,51 € v postavení žalovanej. Okresný súd Košice I (ďalej len\n„okresný súd“) ako súd prvého stupňa žalobu zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému\nnávrhu žalovanej a zaviazal každú zo žalobkýň zaplatiť žalovanej sumu 1 158,24 € s 8,5 %\núrokom z omeškania od 24. augusta 2012 do zaplatenia. Žalobkyne súčasne zaviazal\nspoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 2 976,89 €. Okresný súd\nbol toho názoru, že žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania škody\nv podobe ušlého zisku, pretože žalobkyne počas celej rozhodnej doby nevyvíjali žiadnu\nčinnosť smerujúcu k prenájmu bytu, navyše do dnešného dňa byt užívajú bez toho, aby ho\nniekedy dali do prenájmu tretej osobe.\n3. Na základe odvolania žalobkýň o veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací,\nktorý dospel k názoru, že žalobkyne „mali zaistené všetky predpoklady, pre tzv. pravidelný\nbeh vecí smerujúci k uzatvoreniu nájomnej zmluvy, preto mohli dôvodne očakávať zväčšenie\nich majetku spočívajúceho v nájomnom“. Uvedený záver je podľa sťažovateľky v rozpore\ns výsledkami dokazovania, na dôkaz čoho citovala z výpovede žalobkyne v 2. rade\nna pojednávaní z 18. januára 2013, kde na otázku právneho zástupcu žalovanej, aby\nžalobkyňa v 2. rade uviedla, ako naložili s bytom po tom, ako v januári 2011 získali od neho\nkľúč, táto uvádza: „Najprv sa byt zrekonštruoval, zabezpečil sa tam nejaký nábytok.\nNeviem, ako dlho toto trvalo a po tejto rekonštrukcii sme spolu so sestrou ho používali na\nučenie. Striedali sme sa v ňom.“ Túto neexistenciu nájmu potvrdil podľa sťažovateľky aj\nsvedok\n\n. Z uvedeného podľa sťažovateľky nesporne vyplynulo, že byt nebol\n\nnikdy prenajímaný a nebolo ani v pláne žalobkýň ho prenajímať, a preto nebolo sťažovateľke\njasné, ako mohol krajský súd deklarovať existenciu ušlého zisku na strane žalobkýň.\nNapadnuté uznesenie predstavuje podľa názoru sťažovateľky príklad sudcovskej\narbitrárnosti.\n\n2\n\n4. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľka toho názoru, že napadnutým\nuznesením došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n\n5. V závere sťažnosti sťažovateľka ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa\n\n,\n\n, bydlisko\n\n, občan SR na súdnu ochranu podľa či. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa či. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu Košice zo dňa\n28.05.2014 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. lCo/67/2014­181 porušené bolo.\nUznesenie Krajského súdu Košice číslo konania 1Co/67/2014­181 zo dňa 28.5.2014\nsa ruší.\nKrajský súd Košice je povinný uhradiť trovy konania vo výške 284,08 EUR Eur\nna účet\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\nAdvokátska\n\nkancelária\n\nJUDr.\n\nPeter\n\nRybár,\n\ns.r.o.,\n\nKuzmányho 29, 04001 Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n3\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Sťažovateľka v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n11. Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce skutočnosti,\nz ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal.\n12. V rámci skúmania podmienok konania neušlo pozornosti ústavného súdu, že aj\nkeď zo sťažnosti je zrejmé, že ju mal spísať advokát JUDr. Peter Rybár, splnomocnenie\nna zastupovanie sťažovateľky k nej v rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebolo\npripojené. Pokiaľ ide o dôvody sťažnosti, tie sa sústreďujú v podstate iba na polemiku\ns právnym názorom krajského súdu týkajúcim sa nároku na ušlý zisk žalobkýň v spojení\ns vykonaným dokazovaním okresného súdu, ktoré sťažovateľka označila za „svojvoľný\nvýklad zákonov“, z čoho odvodila porušenie označeného základného práva podľa ústavy\n\n4\n\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inú ústavne relevantnú\nargumentáciu sťažovateľka nepredostrela. Už iba uvedené nedostatky sťažnosti mohli viesť\nk jej odmietnutiu pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n13. Napriek tomu ústavný súd preskúmal celý obsah sťažnosti a napadnuté uznesenie\nkrajského súdu a vzhľadom na závery, ku ktorým dospel, v záujme hospodárnosti konania\nani nevyzýval sťažovateľku na doplnenie sťažnosti.\n14. Sťažovateľka je žalovanou v konaní o zaplatenie sumy 6 384,51 € z titulu náhrady\nškody, ktorá mala vzniknúť v súvislosti s tým, že žalovaná neoprávnene zadržiavala kľúče\nod bytu, čím znemožnila žalobkyniam disponovať s bytom, na základe čoho mala na strane\nžalobkýň vzniknúť škoda jednak v podobe ušlého zisku v sume 3 683,52 € a jednak\nv podobe skutočnej škody v sume 2 700,99 €. Okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol,\npretože dospel k záveru, že aj keď žalovaná konala v rozpore s dobrými mravmi, nemožno\nhovoriť o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou, ktorej vznik\nv súvislosti s prípadným užívaním bytu treťou osobou mohol nastať. Podľa názoru okresného\nsúdu žalobkyne neuniesli dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania škody ani v podobe\nušlého zisku ani v podobe nedoplatkov, pretože počas celej rozhodnej doby nevyvíjali\nžiadnu činnosť smerujúcu k prenájmu bytu, a pokiaľ žalobkyne hradili platby spojené\ns užívaním bytu, urobili tak na základe svojej povinnosti ako vlastníčky bytu. Pokiaľ\nv konaní nebolo sporným, že žalovaná byt nikdy neužívala, na strane žalobkýň nemohla\nvzniknúť žiadna škoda, pretože platby nezávislé od reálneho užívania boli žalobkyne\npovinné platiť na základe vlastníckeho práva k bytu a za platby závislé od skutočnej\nspotreby žalovaná nezodpovedala, keďže byt neužívala. Nárok žalovanej na náhradu\nnákladov spojených s pohrebom poručiteľa považoval okresný súd za dôvodný.\n15. Na základe odvolania žalobkýň vec prerokoval krajský súd a dospel k záveru, že\nzáver okresného súdu nemožno považovať za správny. Krajský súd v napadnutom\nuznesením uviedol: „Pre právny záver o vzniku škody (spočívajúcej v ušlom zisku\nna nájomnom) nie je nevyhnutné, aby bol zistený konkrétny nájomca, ktorý by zmluvu\nuzatvoril, resp. aby zo strany poškodeného bolo preukazované, či vyvíjal činnosť smerujúcu\n\n5\n\nk prenájmu bytu, ale rozhodujúcim je, či pri tzv. pravidelnom behu veci poškodený mohol\ntakúto nájomnú zmluvu uzatvoriť. Súd prvého stupňa správne v napadnutom rozhodnutí\nuviedol, že je nepochybné, že v období od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva\nprávoplatným rozhodnutím súdu sú dedičia považovaní za vlastníkov celého majetku,\npatriaceho do dedičstva, z čoho im súčasne vyplýva aj právo hospodárenia s predmetom\ndedičstva ­ vlastníctva. Žalobkyne ako dedičky boli oprávnené hospodáriť s predmetom\ndedičstva ­ bytom ale v dôsledku protiprávneho konania žalovanej ktorá ich obmedzila\nvo výkone ich vlastníckeho práva (§ 123 Obč. zákonníka) tým, že im nevydala kľúče\nod sporného bytu ­ zisk z nájmu bytu nedosiahli.\nSamotná okolnosť, že žalobkyne neoznačili prípadného potencionálneho nájomcu\nbytu, nič nemení na tom, že na trhu s nehnuteľnosťami evidentne existovala možnosť\nprenájmu sporného bytu a to z hľadiska veľkosti, miesta, či charakteru nájmu. To je\npodstatné, pretože pri pravidelnom behu veci mohli žalobkyne z tohto hľadiska uspieť\na získať tak majetkový prospech z nájmu sporného bytu. Nemožno v neprospech žalobkýň\nhodnotiť situáciu, ak žalovaná im nevydala kľúče od sporného bytu (v čase od 6.12.2006\ndo 26.1.2011) a z tohto zistenia vyvodiť záver, že žalobkyne nevyvíjali žiadnu činnosť\nsmerujúcu k prenájmu bytu, lebo nájomný vzťah za takejto situácie ani nemohli realizovať.“\nKrajský súd bol po prerokovaní veci toho názoru, že okresný súd vec nesprávne právne\nposúdil, a preto zrušil napadnutý rozsudok v zamietavom výroku a vo vyhovujúcich\nvýrokoch týkajúcich sa vzájomných návrhov, vo výroku o trovách konania a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n16. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd z dôkazov vykonaných okresným súdom\nvyvodil opačné právne závery ako okresný súd, a preto je sťažovateľka toho názoru, že\nrozhodnutie, ktorým krajským súd zrušil rozsudok okresného súdu, je arbitrárne.\nSťažovateľka zároveň namieta, že okresný súd je viazaný právnym názorom krajského súdu,\na preto právny záver v napadnutom uznesení nie je možné zmeniť.\n17. Ústavný súd vychádzal pri posúdení námietok sťažovateľky predovšetkým z toho,\nže v napadnuté uznesenie má procesný charakter, a teda napadnutým uznesením nebolo\n\n6\n\nrozhodnuté o veci samej. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju početnú\njudikatúru, v zmysle ktorej v takýchto prípadoch zasahuje do rozhodnutí druhostupňových\nsúdov (teda do „živých vecí“) len celkom výnimočne, ak v postupe či rozhodnutí\ndruhostupňového súdu, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie a vec bola vrátená\nna nové konanie, došlo k extrémnemu vybočeniu z princípov spravodlivého procesu.\nV predmetnej veci bude mať sťažovateľka po vrátení veci na ďalšie konanie a rozhodnutie\nmožnosť predostrieť svoju argumentáciu okresnému súdu a v prípade, že by ju okresný súd\nneakceptoval, bude môcť využiť opravný prostriedok proti rozhodnutiu okresného súdu.\n18. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia krajského súdu dospel\nk záveru, že krajský súd v ňom formuloval právny názor, ktorý žiadnym spôsobom\nnevybočuje z medzí formálnej logiky a nenašiel v ňom prvky arbitrárnosti namietané\nsťažovateľkou. Samotná skutočnosť, že sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom\nkrajského súdu na vznik škody v konkrétnom prípade, nemôže podľa ústavného súdu\nzakladať porušenie ňou označených práv. Hodnotenie právneho a skutkového stavu\nkrajským súdom spĺňalo kritériá logickej právnej úvahy, čo bolo podporené aj riadnym\nodôvodnením rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP.\n19. Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým\nna zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí (m. m. IV. ÚS 187/09). Ústavný súd\nďalej poukazuje na to, že základné právo na súdnu ochranu „je výsledkové“, to znamená,\nmusí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok\nbude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08).\n20. Keďže ústavný súd nezistil existenciu skutočností svedčiacich o tom, že by\nnapadnuté uznesenie okresného súdu bolo možné považovať za popierajúce zmysel práva\nna súdnu ochranu, a s poukazom na to, že obsahom označeného základného práva nie je\nprávo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo\nna úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť sťažovateľky, ktorou\nnamietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\n\n7\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu považujúc ho za arbitrárne, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\n21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. apríla 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)", "rozhodnutie-zákonnosť", "plnomocenstvo, splnomocnenie", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "81d565ab-ac07-4e0f-8449-ad9c66bfc5aa:dde7c9c2-2a09-4317-b0dd-ac43c9583cef", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4312217232.1", "spisova_znacka": "1Co/67/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Co/67/2014 z 20. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-04-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4312217232.1"}], "citovane_v": []}