{"guid": "ussr:0ad77650-22ec-4abc-8f8d-b5382a29f90d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.141.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2015 z 14. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 141/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.141.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-04-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "nazov": "čl. 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0ad77650-22ec-4abc-8f8d-b5382a29f90d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.141.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.141.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.141.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 141/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Borovskou, Štefánikova 7, Bratislava,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 36 písm. a) a b), čl. 46 ods. 1\na čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava III\nsp. zn. 7 C 81/2008 z 5. decembra 2011 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 9 Co 37/2012 z 23. mája 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. septembra\n2013 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 36\npísm. a) a b), čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C\n81/2008 z 5. decembra 2011 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 37/2012 z 23. mája 2013 (ďalej aj\n„rozsudok krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že vzájomným návrhom v konaní okresného súdu\nvedenom pod sp. zn. 7 C 56/2004 ̶ účastníkov\n\n(ďalej len\n\n„zamestnávateľ“) proti sťažovateľke o určenie neplatnosti dohody o skončení pracovného\npomeru a iné, sa sťažovateľka domáhala úhrady pohľadávky v sume „54.150,­ Sk\n(1.797,45 eura) s 13%­ným úrokom z omeškania zo sumy 15.000,­ Sk od 10.03.2004,\nzo sumy 15.000,­ Sk od 10.04.2004 a zo sumy 24,150,­ Sk od 10.05.2004 do zaplatenia“,\npretože zamestnávateľ „jej nevyplatil mzdu za celý mesiac február, marec a apríl 2004, sám\nvytvoril prekážky... a znemožnil navrhovateľke riadne vykonávanie práce... neuhradil jej...\nnáhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku..., pričom ku dňu skončenia pracovného pomeru\nnemala vyčerpanú dovolenku za rok 2003 ­ 5 dní a pomernú časť dovolenky za rok 2004\n­8,3 dňa“. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 56/2004 z 27. marca 2006 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 Co 447/06 z 21. novembra 2007 určil, že skončenie\npracovného pomeru sťažovateľky 29. februára 2004 na základe jej žiadosti z 27.januára\n2004 dohodou je neplatné, ďalej určil, že jej pracovný pomer skončil dohodou 30. apríla\n2004, súčasne zastavil konanie o jej protinávrhu z 29. apríla 2004 o náhradu mzdy\na o náhradu nevyčerpanej dovolenky a ďalej „vylúčil na samostatné konanie protinávrh\no zaplatenie sumy 54.150,­ Sk s príslušenstvom titulom náhrady mzdy a nevyčerpanej\ndovolenky“.\n\n2\n\nVo vylúčenom konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 81/2008 okresný súd napadnutým\nrozsudkom takto rozhodol :\n„Súd návrh v časti nároku na vyplatenie mzdy za mesiac február 2004 zamieta. Súd\nnávrh v časti nároku na náhradu mzdy za obdobie od 25.2.2004 do 30. 04.2004 zamieta.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 291,87 eur s 13 %­ným úrokom\nz omeškania od 10.05.2004 do zaplatenia, všetko titulom náhrady mzdy za nevyčerpanú\ndovolenku...\nVo zvyšku nároku na preplatenie nevyčerpanej dovolenky súd návrh zamieta...“\nZ dôvodu odvolania sťažovateľky napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmal\nkrajský súd, ktorý ho rozsudkom sp. zn. 9 Co 37/2012 z 23. mája 2013 v celom rozsahu\npotvrdil.\nPodstatou sťažnosti je vyjadrenie nesúhlasu sťažovateľky s označenými rozsudkami\nokresného súdu, ako aj krajského súdu, keďže všeobecné súdy sa podľa jej názoru\nnedostatočne vysporiadali s jej zásadnými námietkami, vo vzťahu k nároku na dávky\nnemocenského poistenia bol tento nárok podľa sťažovateľky zamietnutý „len z toho titulu,\nže bol nesprávne slovne označený ako nárok na náhradu mzdy“, a preto „ide o odňatie\nmožnosti konať pred súdom, nakoľko sťažovateľke nepochybné predmetný nárok\nna nemocenské dávky, bez ohľadu na slovné označenie patrí a odporca ako zamestnávateľ\njej ho bol povinný vyplatiť“, taktiež nepriznanie nároku na náhradu mzdy za marec a apríl\n2004 považuje sťažovateľka za „odňatie možnosti konať pred súdom“. Rovnako „Odkaz\nporušovateľa v 1. rade, na antidiskriminačný zákon a neskúmanie toho, či došlo alebo\nnedošlo k diskriminácii sťažovateľky“, považuje sťažovateľka „za odňatie možnosti konať\npred súdom“. A napokon okresný súd a krajský súd „odňali sťažovateľke možnosť konať\npred súdom“, keď otázku oprávnenosti, resp. neoprávnenosti udelenia neospravedlnenej\nneúčasti v práci neskúmali ako otázku predbežnú „t. j. neskúmali či záver odporcu\nako zamestnávateľa o absencii sťažovateľky bol správny alebo nie, ale bez ďalšieho\nkonštatovali len, že odporca nemal zástupcov zamestnancov t. j. nemohol takýto orgán\npožiadať o uzatvorenie dohody resp. udelenie súhlasu s absenciou a bez ďalšieho skúmania\n3\n\nt. j. či bola alebo nebola absencia opodstatnená konštatovali, že bolo teda\nna navrhovateľke, aby v prípade nesúhlasu s vykázanou absenciou zo strany zamestnávateľa\nsa svojho nároku domáhala súdnou cestou“.\nV závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že\nnapadnutým rozsudkom okresného súdu a napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo\nporučené jej základné právo „... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo\npodľa č. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n­ právo na spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky podľa čl. 36 Ústavy SR\nprávo na odmenu za vykonanú prácu podľa Čl. 36 Ústavy SR\n­ ochranu proti diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 Ústavy SR, právo na rovnosť\núčastníkov konania v zmysle čl. 47 ods. 3 Ústavy SR... “.\nĎalej sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol tak, že „... Rozsudok\nOkresného súdu Bratislava III. sp. zn. 7 C 81/2008­176 zo dňa 05.12.2011 a rozsudok\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 9 Co 37/2012­202 zo dňa 23.05.2013 zrušuje a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\n...\n\n... priznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 10.000 €.\n... Porušovateľ v 1. a 2. rade sú povinní uhradiť... trovy konania... 331,15 €.“.\nII.\nV zmysle čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n4\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPrávomoc ústavného súdu vyplývajúca z čl. 127 ods. 1 ústavy je vo vzťahu\nk všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických\nosôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd.\nPredmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva\nna spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky podľa čl. 36 ústavy, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na rovnosť účastníkov\nkonania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, ako aj práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktoré má spočívať v nedostatočnom odôvodnení napadnutých rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ako aj tým, že ich postupom (výsledkom ktorého boli obe napadnuté\nrozhodnutia) jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.\nPodľa čl. 36 ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné\npodmienky. Zákon im zabezpečuje najmä\na) právo na odmenu za vykonanú prácu, dostatočnú na to, aby im umožnila dôstojnú\nživotnú úroveň,\nb) ochranu proti... diskriminácii v zamestnaní...\n5\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už uviedol, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n\n1. K napadnutému rozsudku okresného súdu\nZo sťažnosti a z priložených príloh vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie\nsvojich základných práv a práv označených v záhlaví sťažnosti napadnutým rozsudkom\nokresného súdu, ktorým okresný súd rozhodol o jej mzdových nárokoch, po tom, ako\nvšeobecné súdy právoplatne rozhodli, že ku skončeniu pracovného pomeru došlo dohodou\nku 30. aprílu 2004.\nProti napadnutému rozsudku okresného súdu mala sťažovateľka možnosť podať\nodvolanie a túto svoju možnosť aj využila. Z toho vyplýva, že sťažovateľka mala k dispozícii\núčinný právny prostriedok na ochranu svojich práv, o ktorom bol oprávnený rozhodnúť\nkrajský súd, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné\n\n6\n\nsťažnosť v tejto časti odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na\nprerokovanie a rozhodnutie veci (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, IV. ÚS 155/2010,\nIII. ÚS 532/2014).\n\n2. K napadnutému rozsudku krajského súdu\nPodstata námietok sťažovateľky vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\nspočíva v tvrdení, že postupom krajského súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého\nrozsudku, jej bola odňatá možnosť konať, tak ako to je opísané v prvej časti odôvodnenia\ntohto rozhodnutia. Z námietok sťažovateľky je zrejmé, že vychádzajú z premisy, že krajský\nsúd podľa jej názoru postupoval protizákonne a že práve v dôsledku tohto postupu jej bola\nodňatá možnosť konať pred súdom, v čom sťažovateľka videla porušenie svojich označených\npráv. Sťažovateľka vlastne tvrdí, že postupom krajského súdu, ktorého zavŕšením bolo\nvydanie napadnutého rozsudku, bola pozbavená súdnej ochrany v súdnom konaní, teda\nmožnosti konať pred súdom v napadnutom konaní. Týmto postupom krajského súdu malo\nbyť porušené aj jej právo na spravodlivé súdne konanie.\nPodľa § 237 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať\npred súdom.\nSúčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nposkytnutie ochrany konkrétnemu právu alebo slobode v konaní pred ústavným súdom\nprichádza v zásade do úvahy iba za predpokladu, pokiaľ ten, kto má v úmysle sa jej dovolať,\nnajprv vyčerpal všetky účinné opravné prostriedky, ktoré sú mu dostupné v konaní pred\nvšeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 201/04). Namietané porušenie niektorého zo základných\n\n7\n\npráv alebo slobôd, tak ako sú uvedené v druhej hlave ústavy, totiž nezakladá automaticky aj\nprávomoc ústavného súdu na konanie o nich (napr. I. ÚS 42/00).\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nV situácii, keď dôvody sťažnosti sú koncentrované do námietky odňatia možnosti\nkonať pred krajským súdom, sťažovateľke nič nebránilo podať proti napadnutému rozsudku\nkrajského súdu dovolanie, pričom prípustnosť svojho dovolania mohla oprieť o citované\nustanovenie Občianskeho súdneho poriadku a v rámci dovolacieho konania sa domáhať\nochrany v sťažnosti označených práv. Na základe podaného dovolania by bol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v súlade so znením § 242 ods. 1 OSP po pripustení dovolania\npríslušným na preskúmanie napadnutého rozhodnutia nielen z dôvodov podľa § 237 písm. f)\nOSP, ale tiež z hľadiska ďalších dovolacích dôvodov uvedených v § 241 ods. 2 písm. b) a c)\nOSP, ktoré možno identifikovať v námietkach sťažovateľky, najmä pokiaľ ide o namietanú\npovrchnosť celého konania v tejto veci, zmätočnosť v hodnotení dôkazov a nedostatočné\nvysporiadanie sa s argumentmi a názormi sťažovateľky.\nPodľa zistenia ústavného súdu však sťažovateľka dovolanie nepodala, preto je\npotrebné urobiť záver, že nevyčerpala dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý\njej zákon na ochranu jej práv účinne poskytuje a na ktorého využitie bola oprávnená.\nÚstavný súd preto sťažnosť sťažovateľky mohol odmietnuť ako neprípustnú.\n\n8\n\nPozornosti ústavného súdu však neušlo, že sťažovateľka v podstate námietkou odňatia\nmožnosti konať pred súdom vyjadruje svoju nespokojnosť s napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu (ale aj okresného súdu) a vlastne namieta nedostatočne zistený skutkový\nstav a nesprávne, resp. neúplné právne posúdenie veci všeobecným súdom.\nZ obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd najskôr podrobne\noboznámil priebeh konania pred okresným súdom poukazujúc na odôvodnenie\nprvostupňového rozsudku, ktorým okresný súd potom, ako dospel na základe vykonaného\ndokazovania k záveru, že návrh sťažovateľky, ktorým sa domáhala proti jej\nzamestnávateľovi nároku na náhradu mzdy za február, ako aj za obdobie od 25. februára\n2004 do 30. apríla 2004, zamietol, ako aj zamietol jej nárok (v časti) na preplatenie\nnevyčerpanej dovolenky.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku spomenul aj ďalšie dôvody (rozhodujúce\nfaktické skutočnosti), ktoré viedli k rozhodnutiu a z ktorých okresný súd vychádzal, ako aj\ninterpretáciu na vec (skutkový stav) aplikovaných právnych predpisov.\nKrajský súd sa potom venoval odvolacím dôvodom sťažovateľky konštatujúc, že\nsťažovateľka v odvolaní proti rozsudku okresného súdu ako odvolací dôvod uplatnila najmä\nnesprávne právne posúdenie požadovaného nároku a nedostatočne zistený skutkový stav.\nSvoj právny názor a sťažnosťou napadnutý rozsudok krajský súd odôvodnil takto:\n„Už vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení č. k. 9 Co 341/09­129 zo dňa\n4. novembra 2010 krajský súd ako súd odvolací upozornil prvostupňový súd, že predmetom\ntohto konania vzhľadom na zistený skutkový stav sú tri samostatné nároky navrhovateľky\na to vyplatenie mzdy, náhrada mzdy za obdobie od 25.2.2004 do 30.4.2004 a náhrada mzdy\nza nevyčerpanú dovolenku s tým, že inštruoval prvostupňový súd ako má v ďalšom konaní\npokračovať.\nSúd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 226\nO. s. p. sa dôsledne riadil pokynmi odvolacieho súdu a v intenciách zrušujúceho uznesenia\n9\n\nvykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, z ktorého vyvodil správny\nprávny zaver vo všetkých samostatne plynúcich nárokoch s odôvodnením, s ktorým sa\nodvolací súd plne stotožňuje, pretože vykazujú známky vecnej správnosti; na zdôraznenie\nsprávnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemá čo uviesť, pretože by iba zopakoval\nsprávnosť skutkových a právnych záverov prvostupňového súdu (§ 219 ods. 2 O. s .p.).“\nĎalej krajský súd uviedol, že sťažovateľke „patrí mzda v zmysle § 118 ods. 1\nZákonníka práce za obdobie od 1.2.2004 do 17.2.2004, kedy prácu pre odporcu skutočne\nvykonávala. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že navrhovateľka\nriadne zálohu 7.000,­ Sk netto prevzala za mesiac február 2004, odpracovala však v tomto\nmesiaci len čas do 18. 02. 2004. Odo dňa 18.2.2004 do 24.2.2004 čerpala navrhovateľka\nOČR, za obdobie ktoré patrí navrhovateľke finančné zabezpečenie podľa osobitných\npredpisov, skutočnosť, ktorá vylučuje oprávnenie navrhovateľky požadovať od odporcu\nza toto obdobie mzdu, preto nárok navrhovateľky za toto obdobie nemá relevanciu a súd\nprvého stupňa správne za toto obdobie mzdu navrhovateľke nepriznal.“.\nK obdobiu od ukončenia „OČR až do skončenia pracovného pomeru dňom\n30.04.2004“ krajský súd uviedol, že sťažovateľka „prácu pre odporcu objektívne\nnevykonávala, preto, by patrila navrhovateľke iba náhrada mzdy za prekážky v práci\nna strane zamestnávateľa, za predpokladu splnenia zákonných podmienok. Navrhovateľka\nlistom zo dňa 27.1.2004 požiadala o ukončenie pracovného pomeru ku dňu 29.2.2004.\nOdporca preukázateľne s ukončením pracovného pomeru nesúhlasil. Listom zo dňa\n2.2.2004 a ďalším listom zo dňa 4.2.2004 opätovne vyslovil nesúhlas s upozornením\nna možnosť výpovede. Navrhovateľka listom, zo dňa 13.2.2004 oznámila odporcovi čerpanie\ndovolenky v čase od 18.2.2004 do 27.2.2004, na čo odporca reagoval nesúhlasne faxom zo\ndňa 18.2.2004 a žiadal, aby nastúpila do práce. Odporca vyzval navrhovateľku listom zo\ndňa 1.3.2004 na pokračovanie v práci. Z uvedeného je badať jasný úmysel navrhovateľky,\nktorý aj naplnila, kedy po ukončení OČR do práce fyzicky nenastúpila, preto odvolací súd\nsa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že prekážky na strane zamestnávateľa v\ndanom prípade nenastali a preto neprináleží navrhovateľke za toto obdobie mzda.“.\n10\n\nAko nespôsobilý dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku vyhodnotil krajský súd\ndôvod odvolania spočívajúci v prehodnocovaní zisteného skutkového stavu, s ktorým sa súd\nprvého stupňa podľa jeho názoru „riadne vysporiadal, zo zisteného skutkového stavu\nvyvodil aj správny právny záver, a preto snaha navrhovateľky pripísať prehodnoteniu\nzáverov vykonaného dokazovania iný význam ako v skutočnosti má, bola vyhodnotená ako\núčelového charakteru, s úmyslom dosiahnuť pre seba priaznivejšie rozhodnutie vo veci“.\nPreto vzhľadom na uvedené za stavu, keď podľa názoru krajského súdu súd prvého\nstupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový\nstav, správne vec právne posúdil, a keď sťažovateľka podľa jeho názoru v odvolaní\nneuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa\nv odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol okresný súd podľa\nnázoru krajského súdu „vecne správne“, a preto z týchto dôvodov potom krajský súd\n„v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2\nO. s. p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej\nčasti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.“.\nJednou z neoddeliteľných súčastí princípu právnej istoty v demokratickom a právnom\nštáte je aj garancia, že ak sa fyzická osoba alebo právnická osoba, využijúc svoje základné\nprávo na súdnu ochranu, obráti so svojím návrhom na nezávislý a nestranný súd, má právo\nna to, aby súd o jej návrhu rozhodol a svoj právny názor vyjadril vo forme zákonného\nrozhodnutia. Na túto skutočnosť pamätá aj Občiansky súdny poriadok v § 157 ods. 2, podľa\nktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,\nstručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z\nktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo\nnevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby\nodôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Toto zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska\n11\n\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna spravodlivé súdne konanie, vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), pozri napr. rozsudok Garcia Ruiz v.\nŠpanielsko z 21. 1. 1999, § 26] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a\ndostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť\npodľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra\nESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).\nVzhľadom na uvedené je potrebné, aby všeobecný súd neopomenul všetky náležitosti\nzákonného rozhodnutia tak, ako vyplýva z § 157 ods. 2 OSP, a tieto pri svojom postupe aj\nprakticky aplikoval. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a\npreskúmateľné rozhodnutie.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že jeho primárnou úlohou v konaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd v dotknutom\nkonaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných\npráv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Výklad právnej normy a jej\nuplatnenie všeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4)\na ústavný súd iba posudzuje, či príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych\nokolnostiach prípadu (v danej veci Zákonníka práce a Občianskeho súdneho poriadku) je\nústavne akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\nÚstavný súd taktiež pripomína, že v súlade so svojou judikatúrou posudzuje\nspravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu sťažnosti\n12\n\ndochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné\npochybenia zo strany orgánu verejnej moci umožňuje prijatie záveru, že proces ako celok\nbol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý.\nÚstavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov\nverejnej moci síce k určitému pochybeniu mohlo dôjsť, avšak jeho intenzita a existujúca\npríčinná súvislosť medzi prípadne zisteným porušením práva a jeho dôsledkami\nna spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie\nrozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nVzhľadom na uvedené posudzoval ústavný súd sťažnosťou napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z hľadiska kritérií ústavných predpisov a nimi garantovaných základných\npráv a slobôd. Preto nebolo jeho úlohou do detailov znovu preskúmať prípad z pozície\nv okolnostiach daného prípadu aplikovaných právnych noriem ani podrobiť revízii\nnapadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam\nmožných pochybení krajského súdu po zistení, že tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by\nmohla spochybniť konformitu záverov napadnutého rozsudku s ústavou.\nKrajský súd v namietanom rozsudku zaujal svoj názor k sťažovateľkou nastoleným\nodvolacím dôvodom, poukázal na to, akými zákonnými ustanoveniami sa riadil, aké\nskutkové zistenia a úvahy ho viedli k vyslovenému právnemu názoru. V odôvodnení\nrozhodnutia vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom objasnil svoje úvahy o tom, prečo\nnesúhlasí s niektorými názormi sťažovateľky, reagujúc na všetky podstatné odvolacie\nnámietky.\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej sťažnosti, ústavný súd\n\n13\n\nnezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Zákonníka práce, resp. Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení platnom v relevantnom čase, ktoré by mohli vyvolať účinky\nnezlučiteľné s uvedenými článkami ústavy a dohovoru.\nCitované rozhodnutie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd neskonštatoval, že by závery, ku ktorým krajský\nsúd dospel, bolo možné označiť za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, a nevyplýva\nz nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nkrajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (napr. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo\nna súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú náležite odôvodnené a majú oporu\nvo vykonanom dokazovaní. Pretože namietaný postup krajského súdu nevykazuje znaky\nsvojvôle a odôvodnenie jeho rozhodnutia vychádza z jeho vlastných myšlienkových\npostupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia\nnahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť\ndo právneho názoru krajského súdu.\nVo vzťahu k nároku sťažovateľky na vyplatenie dávok z nemocenského poistenia\nústavný súd navyše dodáva, že tento nárok bolo potrebné uplatniť v Sociálnej poisťovni,\nktorá v zmysle § 287 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov (ďalej len ,,zákon o sociálnom poistení“) poskytuje od 1. januára 2004 zo systému\nsociálneho poistenia okrem iného aj dávky nemocenského poistenia (nemocenské,\nošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské).\n14\n\nPodľa § 287 zákona o sociálnom poistení bola Sociálna poisťovňa povinná prevziať\nrozhodovanie a vyplácanie dávok nemocenského poistenia od zamestnávateľa najneskôr\ndo 31. decembra 2004 (odsek 1). Do prevzatia rozhodovania a vyplácania dávok\nnemocenského poistenia od zamestnávateľa Sociálnou poisťovňou o nemocenských dávkach\npodľa tohto zákona rozhodujú a vyplácajú ich zamestnávatelia, ktorí boli príslušní na ich\nvýplatu do 31. decembra 2003 (odsek 2). Zamestnávateľ, ktorý do 31. decembra 2003\nrozhodoval o dávkach nemocenského poistenia a vyplácal tieto dávky, je povinný vykazovať\nmiestne príslušnej pobočke poistné na nemocenské poistenie za príslušný kalendárny mesiac\nspolu s vyplatenými nemocenskými dávkami vrátane počtu zamestnancov a počtu dní, za\nktoré vyplatil nemocenské dávky, do dňa prevzatia výkonu nemocenského poistenia od\nzamestnávateľov (odsek 3).\nNapokon je potrebné dodať, že zmyslom čl. 46 ods. 1 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o\nčl. 6 ods. 1 dohovoru) nemôže byť to, aby sa ústavný súd stal bežnou prieskumnou\ninštanciou proti rozhodnutiam všeobecných súdov. V danej veci sťažovateľka dôsledne\nnerešpektuje postavenie ústavného súdu ako orgánu ochrany ústavnosti, keď obsahom\nsťažnosti ho stavia do pozície bežnej prieskumnej inštancie všeobecného súdu.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky a podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. IV. ÚS 112/05).\nPretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde zistil, že účinky výkonu právomoci krajského súdu sú v danom prípade\nzlučiteľné so sťažovateľkou označenými právami, jej sťažnosť v tejto časti odmietol podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n15\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 36 písm. a) a b) ústavy ústavný\nsúd považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú\njudikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne\nnemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ak\ntoto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné\nprincípy postupu vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. Keďže ústavný súd nezistil porušenie\nčl. 46 ods. 1 ústavy, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkou označeného základného\npráva podľa čl. 36 písm. a) a b) ústavy (obdobne napr. II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08,\nIV. ÚS 82/09, III. ÚS 103/2010). Ústavný súd preto odmietol sťažnosť aj v tejto časti\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, ďalšími návrhmi\nsťažovateľky sa už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. apríla 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "mzda, plat", "práca, pracovný pomer-nároky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "návrh-neprípustnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5be37bb1-b73e-4e9c-a268-c56a97e39b11", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 532/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 532/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5be37bb1-b73e-4e9c-a268-c56a97e39b11"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 261, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27d2452e-285b-431d-b08c-5fd7ca04f4f3"}, {"guid": "ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/09 z 19. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-19", "citacie_n": 496, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2caa4d45-ab21-452c-b645-001d874fd607"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:1ce44272-612a-461a-93a9-8a2b044a7322", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 201/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ce44272-612a-461a-93a9-8a2b044a7322"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}