{"guid": "ussr:6b48eed7-f445-4e86-8149-9410d5ea9199", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.145.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 145/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 145/2015 z 18. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2015, sp. zn. III. ÚS 145/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.145.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6b48eed7-f445-4e86-8149-9410d5ea9199", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.145.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.145.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.145.2015.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 145/2015­44\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nĽubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, obaja bytom\n\n, a\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou Mgr. Evou Braxatorisovou, advokátska kancelária,\nTrenčianska\n\n17,\n\nBratislava,\n\nvo veci\n\nnamietaného\n\nporušenia\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoD 25/2011 a sp. zn. 2 CoD 13/2012 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\n,\n\na\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoD 25/2011 a sp. zn. 2 CoD 13/2012\nporušené boli.\n\n2. RNDr.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\n\n(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3.\n\na\n\np r i z n á v a finančné\n\nzadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý\n\nvyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\n\nrozhodnutia.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 685,16 €\n\n(slovom šesťstoosemdesiatpäť eur a šestnásť centov) na účet Mgr. Evy Braxatorisovej,\nadvokátska kancelária, Trenčianska 17, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka v 1. rade“),\n\n,\n\nlen „sťažovateľ v 2. rade“), a\n\n,\n\n(ďalej\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka v 3. rade“, spolu ďalej aj ,,sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 729/2008, postupom Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoD 25/2011\na sp. zn. 2 CoD 13/2012 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 162/2011.\n2\n\n2. Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovatelia boli účastníkmi\ndedičského konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 13 D 729/2008 po poručiteľovi\n, zomrelom\n\n(ďalej len „poručiteľ“), ktorý bol\n\nmanželom sťažovateľky v 1. rade a otcom sťažovateľa v 2. rade a sťažovateľky v 3. rade.\nV priebehu\n\nkonania\n\npred\n\nsúdnou\n\nkomisárkou\n\nnedošlo\n\nmedzi\n\ndo\n\núvahy\n\nprichádzajúcimi dedičmi k dohode, preto okresný súd uznesením č. k. 13 D 729/2008­124\nz 15. marca\n\n2011\n\nrozhodol\n\no vyporiadaní\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nporučiteľa a sťažovateľky v 1. rade. O podanom odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č.\nk. 16 CoD 25/2011­199 z 30. júna 2011. Po nadobudnutí právoplatnosti odvolacieho\nuznesenia krajského súdu bolo proti nemu podané dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd uznesením z 20. septembra 2012 v konaní sp. zn. 1 Cdo 162/2011. Vec sa následne\nvrátila krajskému súdu na opätovné rozhodovanie (sp. zn. 2 CoD 13/2012).\nSťažovatelia tvrdia, že „v tomto konaní došlo opakovane k zbytočným prieťahom, keď\njednotlivé štátne orgány, ktoré vo veci práv sťažovateľov konali a rozhodovali,\nnepostupovali tak, aby bola vec právoplatne ukončená v primeranej lehote. Vzhľadom\nk takémuto postupu súdov sa ani po viac ako 5 rokoch neodstránil stav faktickej a právnej\nneistoty sťažovateľov, ktorá je spojená s tým, že dedičské konanie po poručiteľovi nie je\nprávoplatne skončené a doteraz nebolo rozhodnuté ešte ani o vyporiadaní BSM...“.\nNásledne sťažovatelia poukázali na konkrétne obdobia nečinnosti, ktoré boli\npodľa ich názoru z hľadiska základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vadné. Okrem iného\nuviedli, že „v súčasnosti je spis predložený Krajskému súdu v Bratislave, ktorý zaevidoval\npodanie dňa 23. 11. 2012 pod sp. zn. 2CoD 13/2012, po vrátení veci na opätovné\nrozhodovanie a doteraz o odvolaní sťažovateľov nerozhodol. Krajský súd v Bratislave\npritom o odvolaní rozhoduje od 19. 5. 2011, kedy vydal rozhodnutie o tejto veci síce 30. 6.\n2011 v konaní sp. zn. 16CoD/25/2011 avšak toto uznesenie z dôvodu nesprávnosti bolo\ndovolacím súdom zrušené. Obdobie od 19. 5. 2011 až dodnes je potrebné pričítať\n3\n\nnesprávnemu postupu Krajského súdu v Bratislave... Odvolanie vo veci rozhodnutia\no vyporiadaní BSM je teda z dôvodu nečinnosti a nesprávneho postupu Krajského súdu\notvorené už viac ako 2,5 roka a tento súd nesplnil ani to, čo uviedol sťažovateľom, že o veci\nrozhodne do konca roku 2013.“.\nSťažovatelia podali 27. júna 2013 sťažnosť na postup krajského súdu podľa § 62\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov, na ktorú podpredsedníčka krajského súdu odpovedala písomne\n12. júla 2013. Vo svojej odpovedi konštatovala dôvodnosť podanej sťažnosti na postup\nkrajského súdu. Sťažovatelia v sťažnosti doručenej ústavnému súdu konštatovali,\nže „od podania sťažnosti uplynula ďalšia doba 7 mesiacov bez jediného úkonu vo veci\nsamej“.\nK povahe žalovaného konania sťažovatelia uvádzajú, že „ide o dedičské konanie,\nktoré patrí medzi bežnú agendu všeobecného súdnictva, otázky, ktoré doteraz súdy\nposudzovali boli právne aj skutkovo jednoduché... V druhom rade je potrebné posúdiť\nsprávanie účastníkov konania, pričom v tomto smere nie je možné sťažovateľom vytknúť\nžiadnu okolnosť, ktorou by k prieťahom prispeli. Posledným kritériom je postup samotných\nsúdov, ktoré sme opisovali vyššie a ktoré o prieťahoch v konaní jednoznačne nasvedčujú.“.\n3. Ústavný súd si 26. marca 2015 vyžiadal od okresného súdu súdny spis vo veci\nsp. zn. 13 D 729/2008, ktorý mu bol doručený 7. apríla 2015.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 145/2015­13 zo 14. apríla 2015 prijal\npodľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľov na ďalšie\nkonanie, a to v časti, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu\n\n4\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 CoD 25/2011 a sp. zn. 2 CoD 13/2012. Vo zvyšnej časti\nsťažnosť sťažovateľov ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n\n5. Následne 19. mája 2015 vyzval ústavný súd krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej sťažnosti a na oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti.\n6. Krajský súd doručil ústavnému súdu svoje vyjadrenie 18. júna 2015. Vyslovil súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. Vo vzťahu ku konaniu vedenému\npod sp. zn. 16 CoD 25/2011 krajský súd uviedol, že trvalo „42 dní, a teda v konaní neboli\nzo strany odvolacieho súdu spôsobené žiadne prieťahy“. Pokiaľ ide o druhú fázu\nodvolacieho konania (po vrátení veci z najvyššieho súdu), krajský súd udáva,\nže „medzi predložením veci odvolaciemu súdu (dňa 23.11.2012) a rozhodnutím odvolacieho\nsúdu uznesením v poradí druhým (dňa 30.05.2014) neboli vykonané žiadne úkony“.\nKrajský súd vo svojom vyjadrení in abstracto uvádza, že „dedičská vec nie je\nskutkovo a právne náročná v prípade, ak sa dedičia o mase majetku poručiteľa, o jeho\nhodnote, o pasívach dedičstva, o spôsobe vyporiadania medzi sebou, vrátane vyporiadania\nBSM, dohodnú v súlade so zákonom“. In concreto však podľa názoru krajského súdu\n„predmetná vec bola skutkovo a právne náročná od samého začiatku súdneho konania...,\nkeďže manželka poručiteľa a dve deti z druhého manželstva poručiteľa na jednej strane\na dcéra poručiteľa z prvého manželstva poručiteľa na strane druhej sa nevedeli dohodnúť\no hodnote majetku poručiteľa, o spôsobe vyporiadania BSM, o pasívach dedičstva...\nDedičia sa nedohodli ani na vložených investíciách manželkou poručiteľa, deťmi poručiteľa\nz jeho druhého manželstva, do majetku patriaceho do BSM. Súd prvého stupňa\npred rozhodnutím napadnutým uznesením sa musel najprv vyporiadať s predloženou\nlistinou označenou ako závet, s okruhom dedičov..., na zistenie hodnoty nehnuteľného\nmajetku poručiteľa nariadil znalecké dokazovanie... Spornosť v podstatných otázkach\n\n5\n\nnebola odstránená ani na pojednávaní dňa 13.10.2010..., kedy pozostalá manželka tiež\nodmietala predložiť požadované doklady súdnemu komisárovi.“.\nV nadväznosti na citované krajský súd zdôrazňuje, že „bez akýchkoľvek nových\n(iných, ďalších) skutkových a právnych skutočností, za stavu, ktorý existoval už v čase\nrozhodovania súdu prvého stupňa napadnutým uznesením, (všetci) účastníci konania sa\ndohodli dňa 19.02.2015 v pre vec rozhodujúcich otázkach (o vyporiadaní BSM,\no vyporiadaní dedičstva, na vložených investíciách) spôsobom obsiahnutým v osvedčení\no dedičstve č. k. 13D 729/2008­255 zo dňa 19.02.2015, Dnot 107/2009,...; zo spisu\nnevyplýva, že by sporné skutočnosti boli vyvolané len dcérou poručiteľa z jeho prvého\nmanželstva, resp. zavinením súdu. Zo spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, aj v osobe\nsúdneho komisára, od začiatku konania dedičom poskytol reálnu možnosť dohodnúť sa.\n... za prieťahy v konaní na strane súdu nemožno považovať to, že účastník využije\nriadny a mimoriadny opravný prostriedok a ani spôsob rozhodnutia súdom vyššieho\nstupňa.“.\nK samotnej odvolacej fáze žalovaného dedičského konania krajský súd uvádza,\nže časový odstup medzi nápadom veci po rozhodnutí dovolacieho súdu (23. novembra\n2012) a opätovným rozhodnutím o odvolaní (30. mája 2014) vyplynul „výlučne len\nz dôvodov objektívnej povahy“. Krajský súd poukazuje na „výkazy o nápade vecí a ich\nvybavovaní senátmi občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Bratislave, osobitne\nsenátu 2 CoD a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že senát popri agende 2 CoD vybavoval\n(naďalej vybavuje) aj agendu 2 Co, 2 CoPr, 20 CoP, 2 NcC. Popri bežnom nápade vecí\nnaviac (len) od jedného navrhovateľa do senátu 2 Co od roku 2012 do 30.05.2014 napadlo\n291 vecí na rozhodnutie o odvolaniach..., za rovnaký čas bolo do oddelenia 2 NcC\nzapísaných 298 vecí na rozhodnutie o námietkach zaujatosti, na rozhodnutie o ktorých je\ndaná zákonná lehota 10 dní od predloženia veci... Nadväzne na osobitné zásady pre všetky\núseky Krajského súdu v Bratislave dedičská vec nie je vecou, v ktorej je potrebné dodržať\nosobitnú rýchlosť, resp. výnimočnú rýchlosť.\n\n6\n\nVšetky skutočnosti uvedené vyššie objektívne spôsobili, že odvolací súd rozhodol\nsvojím uznesením (v poradí druhým) až dňa 30.5.2014.“.\nKrajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že „sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť\ndňa 03.02.2015, všetci účastníci (medzi nimi teda aj sťažovatelia) v konaní začatom v roku\n2008 sa právoplatne dohodli (až) dňa 19.02.2015... teda prieťahy spôsobili samotní\núčastníci konania, keď sporné otázky existujúce od začatia konania odstránili až dňa\n19.02.2015, bez akýchkoľvek nových (iných, ďalších) skutkových a právnych skutočností,\nbez zavinenia zo strany súdu“. Krajský súd preto hodnotí sťažnosť sťažovateľov ako „zjavne\nneopodstatnenú“.\n7. Ústavný súd zaslal 30. júna 2015 vyjadrenie krajského súdu právnej zástupkyni\nsťažovateľov s možnosťou zaujať k nemu stanovisko a so žiadosťou o vyjadrenie sa k otázke\nmožného upustenia od ústneho pojednávania vo veci.\n8. Sťažovatelia doručili 22. júla 2015 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne\nústavnému súdu stanovisko k vyjadreniu krajského súdu, v ktorom súhlasili s upustením\nod ústneho pojednávania vo veci.\nK meritórnej stránke argumentov krajského súdu sťažovatelia uvádzajú, že sa s nimi\nnestotožňujú a „sú vo viacerých smeroch nesprávne“. Podľa sťažovateľov „krajský súd\nrozhodoval o odvolaní... uznesením zo dňa 30.6.2011 síce bez prieťahov, avšak tak, že odňal\núčastníkom konať pred súdom, čo spôsobilo, že vo vec odvolania rozhodol riadne\naž 30.5.2014. Z obsahu rozhodnutia súčasne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré vydal\nvoči sťažovateľovi v 2. rade korigoval, teda nielenže odňal účastníčkam v 1. a 3. rade právo\nkonať pred súdom, keď ich odvolanie odmietol, ale v prvom prípade rozhodol aj vecne\nnesprávne.“. Sumárne tak „odvolacie konanie... trvalo dlhšie ako 3 roky a 3 mesiace.\nVýsledkom odvolacieho konania pritom bolo výlučne to, že Krajský súd zrušil rozhodnutie\na vrátil vec prvostupňovému súdu, teda vec ani meritórne nerozhodol a neodstránil právnu\nneistotu účastníkov... Za týchto okolností tvrdenie súdu o tom, že išlo o skutkovo a právne\nzložitú vec neobstojí, keďže odvolací súd nerozhodoval o žiadnych skutkových otázkach\na pokiaľ ide o právne posúdenie, opieral sa výlučne o jednoduché právo.“.\n7\n\nSťažovatelia nesúhlasia s názorom krajského súdu, podľa ktorého je dedičská vec\nskutkovo a právne nenáročná, len ak sa dedičia dohodnú. Tvrdia, že „takýto právny záver\npopiera princíp súdnej moci, ktorá je založená na tom, že účastníci konania sa o predmete\nkonania dohodnúť nevedia a preto sa obracajú na súd...\nNavyše to, že dedičská agenda, ako aj princípy vyporiadania BSM, ktoré boli\npredmetom odvolania, patria medzi bežnú činnosť súdov a preto nemožno hovoriť o právnej\nnáročnosti sporu konštatoval Ústavný súd SR opakovane... O skutkovú náročnosť nemohlo\nísť s ohľadom na to, že skutkové otázky Krajský súd neposudzoval, vec len právne posúdil\ns ohľadom na procesné práva účastníka.“.\nPodľa sťažovateľov je «absurdné, aby sťažovateľom Krajský súd vytýkal, že sa\no svojich nárokoch dohodli až 19.2.2015 a preto by boli zodpovední za vznik prieťahov. Je\nnepravdivé tvrdenie, že „zo spisu nevyplýva, že by spornosť vyvolala len dcéra z prvého\nmanželstva, resp. že prieťahy by vznikli zavinením súdu“... Zo spisu naopak tieto\nskutočnosti jednoznačne vyplývajú.\nSťažovatelia sa o dohodu pokúsili a túto aj dosiahli bezprostredne po začatí konania,\npričom účastníčka, ktorá nie je sťažovateľkou – dcéra poručiteľa z prvého manželstva, ju\nbezdôvodne odvolala a následne popierala všetky nároky sťažovateľov. Z obsahu spisu\na najmä poslednej zápisnice z prejednania dedičstva tiež vyplýva, že práve na túto dohodu\nsa 19.2.2015, teda po 8 rokoch, dcéra z prvého manželstva odvolala a žiadala ju potvrdiť.\nRovnako z nej vyplýva, že pred jej uzavretím viaceré nároky sťažovateľov uznala. Nie je\npreto možné klásť sťažovateľom za vinu, že jeden z účastníkov konania, bez právneho\ndôvodu dohody maril a následne sa ich dovolával až po 8 rokoch trvania sporu. Je\njednoznačné, že sťažovatelia ničím neprispeli k vzniku prieťahov a urobili všetko pre to,\naby sa konanie skončilo čo najskôr.\nV tomto smere však považujeme za dôležité zvýrazniť, že sťažovatelia dohodu\nakceptovali a prijali podmienky, ktoré im boli navrhnuté nie preto, že by sa s takýmto\nriešením stotožňovali a považovali ho za spravodlivé, ale výlučne preto, že podľa doterajšej\nskúsenosti a toho, čo avizovala notárka by bez uzatvorenia dohody konanie pokračovalo\n\n8\n\nďalšie\n\nroky\n\na vyhliadka\n\nprávoplatného\n\nukončenia\n\nbola\n\nv nedohľadne.\n\nDohoda,\n\nktorú sťažovatelia uzavreli predstavuje podstatné zníženie ich nárokov (min. o 4000 Eur)\na súčasne vzdanie sa satisfakcie rešpektovania vôle poručiteľa. Práve z dôvodu prieťahov\nv konaní nedošlo k naplneniu zmyslu a účelu súdneho konania.».\nSťažovatelia neakceptujú ani obranu krajského súdu založenú na tvrdeniach\no využívaní opravných prostriedkov účastníkmi konania, ani na vysokej pracovnej\nzaťaženosti súdu. K podstate dedičského konania poukazujú na rozhodnutie ústavného súdu\nvo veci sp. zn. I. ÚS 403/2011. Ďalej argumentujú zlým zdravotným stavom sťažovateľky\nv 1. rade, problémami s užívaním nehnuteľnosti (vysoké náklady na prevádzku, vlámanie\ndo domu v novembri 2012 a pod.), s tým súvisiacou potrebou reorganizácie každodenného\nrodinného života (presťahovanie sťažovateľa v 2. rade s celou rodinou do domu\nk sťažovateľke v 1. rade), pričom tvrdia, že „takáto zmena by nebola nevyhnutné, ak by\ndedičstvo bolo vyporiadané a sťažovateľka mohla dom predať a obstarať si bývanie\nadekvátne jej zdravotnému stavu“. Odmietnutie prevzatia zodpovednosti krajským súdom\nza prieťahy ním spôsobené by sa podľa názoru sťažovateľov malo odzrkadliť v sume\npriznaného finančného zadosťučinenia.\nV závere stanoviska sťažovatelia zotrvávajú na svojom sťažnostnom petite,\navšak „vzhľadom na ukončenie konania, výrok pod bodom 4. (príkaz konať bez prieťahov)\nstratil svoj podklad a nežiadame o ňom rozhodnúť. Tiež s ohľadom na to, že Ústavný súd SR\npripustil na konanie len časť sťažnosti voči Krajskému súdu..., je potrebné uvedené\nzohľadniť aj pri jednotlivých výrokoch pri priznaní primeraného zadosťučinenia.\nS poukazom na uplatňovaný nárok na náhradu trov konania v časti 8. petitu navrhujeme,\naby súd rozhodol o tom, že:\n8. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\nsťažovateľov v 1. až 3. rade na účet advokátky Mgr. Evy Braxatorisovej č. ú.\n... vo výške 854,38 Eur... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“.\n9. Keďže účastníci konania vyjadrili súhlas s upustením od ústneho pojednávania,\nústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\n9\n\npojednávania,\n\npretože\n\npo\n\noboznámení\n\nsa\n\nso\n\nstanoviskami\n\núčastníkov\n\nkonania\n\nk opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n10. Ku dňu prerokovania tohto nálezu je predmetné dedičské konanie právoplatne\n(19. február 2015) ukončené.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci\nv primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II.\nÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚčelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie\n\n10\n\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval\n(III. ÚS 154/06, I. ÚS 76/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký\nprocesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty.\nJudikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého\nprípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie\núčastníka konania a postup žalovaného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou\nESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa\nrovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.\n\n11. Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná\nprávna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (II. ÚS 26/95).\nPredmetom konania v žalovanej veci vedenej krajským súdom bolo odvolanie\nsťažovateľov proti uzneseniu okresného súdu, ktorým bolo vyporiadané bezpodielové\nspoluvlastníctvo poručiteľa a sťažovateľky v 1. rade. Právna stránka konania o vyporiadanie\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov\n\nnezakladá\n\njeho\n\nnáročnosť\n\nvzhľadom\n\nna existenciu početnej a ustálenej judikatúry týkajúcej sa konaní tohto charakteru. Tento typ\nrozhodovacieho procesu sa však obvykle vyznačuje skutkovou náročnosťou danou potrebou\nzisťovania celého majetku bývalých manželov spravidla za dlhšie obdobie, pričom tento\nmajetok sa niekedy prelína aj s výlučným majetkom niektorého z manželov. Spravidla sa\nv takýchto sporoch vykonáva znalecké dokazovanie zamerané na zistenie cien a hodnoty\nvecí a iných majetkových hodnôt tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov\n(napr. IV. ÚS 249/08, III. ÚS 93/09, I. ÚS 527/2013).\n\n11\n\nŽalované konanie však prebiehalo na druhom stupni súdnej sústavy, nemožno ho\npreto z hľadiska eventuálnej skutkovej zložitosti porovnávať s konaním na prvom stupni.\nOkrem toho ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu okresného súdu zistil, že v oboch\nfázach konania o odvolaní sťažovateľov (teda pred dovolacím konaním, ako aj po vrátení\nveci z dovolacieho súdu) vydaniu rozhodnutia o odvolaní nepredchádzalo žiadne rozsiahle\ndokazovanie.\nKonanie o odvolaní sťažovateľov podľa názoru ústavného súdu nebolo skutkovo\nani právne zložité.\n12. Pri posudzovaní druhého kritéria hodnotenia prípadných zbytočných prieťahov\nv konaní dospel ústavný súd po preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu k záveru,\nže o prípadnom podiele sťažovateľov na kritizovanej dĺžke odvolacieho konania nemožno\nvôbec uvažovať. Z vyžiadaného súdneho spisu nevyplýva, že by počas konania o odvolaní\nkrajský súd od sťažovateľov vyžadoval procesne relevantnú súčinnosť, a tak neprichádza\ndo úvahy ani záver, že by sťažovatelia v určitom úseku žalovaného konania boli bezdôvodne\npasívni.\nReálny dopad na dĺžku odvolacieho konania malo podanie dovolania sťažovateľkou\nv 1. rade. V tejto súvislosti krajský súd vo vyjadrení k prijatej sťažnosti naznačil,\nže konajúcemu súdu nemožno pričítať predĺženie konania v prípade, ak účastník konania\nvyužije opravný prostriedok. S formulovaným názorom vo všeobecnosti ústavný súd súhlasí\n(napr. I. ÚS 31/01), jedným dychom však zdôrazňuje, že podanie opravného prostriedku\nnezbavuje konajúci súd ústavnej povinnosti rozhodnúť o ňom bez zbytočných prieťahov.\nOkrem toho opravný prostriedok môže predstavovať aj nástroj ochrany účastníka konania\npred postupom alebo rozhodnutím všeobecného súdu vadným i z hľadiska samotného\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp.\n\npráva\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Podľa názoru ústavného súdu o takýto prípad\nide aj v tu prerokovávanej veci sťažovateľov, čo však bude vysvetlené pri analýze tretieho\nkritéria posudzovania prípadných prieťahov v konaní. Pokiaľ teda opravný prostriedok\nv okolnostiach konkrétneho prípadu predstavuje dôvodný a účinný nástroj ochrany práv\n\n12\n\núčastníka konania, potom konajúci súd (či už ten, proti postupu a rozhodnutiu ktorého\nopravný prostriedok smeruje, alebo aj ten, ktorý o ňom koná a rozhoduje) nemôže svoju\nbezdôvodnú procesnú pasivitu ospravedlňovať využitím takého opravného prostriedku.\nV súvislosti s posudzovaním druhého kritéria relevantného pri posudzovaní\nprípadných prieťahov v konaní ústavný súd nemohol opomenúť ani podstatnú časť obrany\nkrajského súdu založenú na argumentoch o postoji sťažovateľov ako účastníkov dedičského\nkonania k samotnej veci. Krajský súd akcentuje, že sťažovatelia sa počas celého dedičského\nkonania nedokázali dohodnúť s jeho štvrtou účastníčkou (dcérou poručiteľa z prvého\nmanželstva), napokon však 19. februára 2015 pred súdnou komisárkou k dohode dospeli\na dedičské konanie bolo možné ihneď ukončiť.\nÚstavný súd sa tu stotožňuje s výstižnou a trefnou protiargumentáciou sťažovateľov,\npodľa ktorej „takýto právny záver popiera princíp súdnej moci, ktorá je založená na tom,\nže účastníci konania sa o predmete konania dohodnúť nevedia a preto sa obracajú\nna súd...“. Pri akceptácii obrany krajského súdu by tak vznik zbytočných prieťahov bolo\nmožné obhájiť samotnou existenciou súdneho konania a jeho priebehu, čo je\nneakceptovateľné. Súd je na to, aby rozhodoval spory. Aj keď v posudzovanom prípade išlo\nv komplexnej perspektívne o tzv. nesporovú agendu, v kritickej fáze konania o vyporiadaní\nbezpodielového spoluvlastníctva manželov došlo k zreteľnému konfliktu záujmov účastníkov\na ich predstáv o tom, ako sa spoločný majetok poručiteľa a sťažovateľky v 1. rade má\nvyporiadať. Sporový prvok teda zjavne v konaní prítomný bol.\nSkutočnosť, že účastníci konania neskôr dospeli k dohode, nemôže krajský súd\nautomaticky pričítať na vrub nepodloženému špekulatívnemu postoju sťažovateľov\nk predmetu konania. Vhodne to naznačili sťažovatelia v stanovisku k vyjadreniu krajského\nsúdu, kde naznačili, že zmena ich postoja k dohode o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva poručiteľa a sťažovateľky v 1. rade a následne aj k dohode o vyporiadaní\ndedičstva môže byť založená aj na obave z ďalšieho oddialenia nastolenia právnej istoty\nv ich majetkových vzťahoch po vrátení veci z krajského súdu okresnému súdu. Takáto\nmotivácia pri existujúcich zdravotných problémoch sťažovateľky v 1. rade znásobených\n13\n\nproblémami so starostlivosťou o majetok tvoriaci predmet vyporiadania vôbec nie je\nnepochopiteľná.\nAbsurdne v konečnom dôsledku vyznieva i poukaz krajského súdu na fakt, že sa\nsťažovatelia obrátili so sťažnosťou vo veci zbytočných prieťahov na ústavný súd, následne sa\ndohodli a dedičské konanie mohlo byť ukončené. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy bola\nústavnému súdu doručená 3. februára 2014 (nie 3. februára 2015, ako to nesprávne uvádza\nkrajský súd, pozn.), pričom 19. februára 2015, keď sťažovatelia uzavreli dohodu\no vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a následnom vyporiadaní\ndedičstva, ich sťažnosť nebola ešte ani prijatá na ďalšie konanie. Ich postoj k uzatvorenej\ndohode teda nemohol byť ovplyvnený vývojom konania, ktoré podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\niniciovali na ústavnom súde.\nZhrňujúco tak ústavný súd konštatuje, že námietky krajského súdu voči správaniu\nsťažovateľov v žalovanom konaní sú nedôvodné. Dĺžka konania o odvolaní sťažovateľov\nnebola spôsobená neplnením ich procesných povinností, neposkytovaním potrebnej\nsúčinnosti krajskému súdu ani žiadnym iným právne významným postojom rozporným\ns ústavno­právne determinovaným účelom základného práva na prerokovanie ich veci\nbez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote.\n13. Postup krajského súdu ako tretie kritérium pri posúdení porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,\nktorý vykazoval zbytočné prieťahy. Vychádzal pritom z vlastných zistení z vyžiadaného\nsúdneho spisu.\nV prvej fáze odvolacieho konania, teda po nápade odvolacej veci z okresného súdu\n(19. mája 2011), postupoval krajský súd plynulo a bez prieťahov, keď po mesiaci a pol\n(30. júna 2011) o odvolaní sťažovateľov rozhodol a spisový materiál vrátil 2. augusta 2011\nokresnému súdu.\n\n14\n\nV uznesení krajského súdu č. k. 16 CoD 25/2011­199 z 30. júna 2011 bol však\npoložený základ budúcich prieťahov v odvolacom konaní. Týmto uznesením totiž krajský\nsúd odvolanie sťažovateľky v 1. rade a sťažovateľky v 3. rade odmietol ako oneskorene\npodané a meritórne sa zaoberal len odvolaním sťažovateľa v 2. rade. Na dovolanie\nsťažovateľky v 1. rade najvyšší súd ako súd dovolací uznesením č. k. 1 Cdo 162/2011­218\nz 20. septembra 2012 predmetné uznesenie krajského súdu musel zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že „chýbal akýkoľvek dôvod pre pochybnosť\no včasnosti podaného odvolania; chybne preto takto podané odvolanie odvolací súd\nodmietol ako oneskorené...“.\nAj keď správanie štátneho orgánu spôsobujúce zbytočné prieťahy sa obvykle\nprejavuje nečinnosťou orgánu s právomocou konať o veci, pre splnenie účelu práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie\nštátneho orgánu. To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného základného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho\norgánu nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa osoba obrátila na štátny orgán, aby o jej veci rozhodol (I. ÚS 17/99, II. ÚS 33/99,\nIII. ÚS 24/09).\nKrajský súd sa teda pri rozhodovaní o podaných odvolaniach dopustil vážnej\nprocesnej chyby. Bolo pochopiteľné, že sťažovateľka v 1. rade sa domáhala ochrany svojich\npráv dovolaním, ktoré bolo z dôvodu nezákonnosti uznesenia krajského súdu úspešné.\nProcesné pochybenie krajského súdu preto vplývalo na základné právo sťažovateľov\nna prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov dvoma spôsobmi. Jednak samotné\nodmietnutie včas podaného odvolania ako podaného oneskorene predstavuje činnosť,\nktorú nemožno kvalifikovať ako smerujúcu k odstráneniu právnej neistoty účastníkov\nkonania, a v druhom rade dĺžku dovolacieho konania (približne jeden rok) je potrebné\npričítať na vrub aj krajskému súdu.\nPo vrátení veci z dovolacieho súdu na ďalšie konanie 23. novembra 2012 bol postup\nkrajského súdu poznačený neprerušovanou nečinnosťou až do 30. mája 2014,\n15\n\nkeď uznesením č. k. 2 CoD 13/2012­228 zrušil prvostupňové uznesenie okresného súdu\na vrátil mu vec na ďalšie konanie. Krajský súd teda bezdôvodne nekonal viac ako\n18 mesiacov.\n14. Ústavný súd neopomína charakter odvolacieho konania, v rámci ktorého\nje úlohou odvolacieho súdu preskúmanie postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu,\npričom z hľadiska početnosti úkonov viditeľných z pohľadu sťažovateľa, napr. pojednávaní,\nje potrebné mať na zreteli fakultatívnosť nariadenia pojednávania odvolacím súdom\nna prejednanie odvolania [§ 214 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „OSP“)]. Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo\nk úkonom viditeľným z pohľadu sťažovateľov, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd\nbol vo veci úplne nečinný (napr. III. ÚS 218/2012).\nNapriek abstraktnému hodnoteniu uvedenému v predchádzajúcom odseku ústavný\nsúd nemohol pri posudzovaní žalovaného postupu krajského súdu vychádzať iba z jeho\nnečinnosti v rozsahu 18 mesiacov, ale musel vziať na zreteľ aj skutočnosť, že svojím\nnesprávnym postupom vyznačujúcim sa nesústredenosťou spočívajúcou v nesprávnom\nposúdení včasnosti odvolania podaného proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu\nkrajský súd spôsobil, že právna istota v konaní o odvolaniach sťažovateľov bola definitívne\nnastolená až po viac ako troch rokoch od ich podania. V spojení s konštatovanou absenciou\nprávnej a skutkovej zložitosti veci, ako aj absenciou podielu sťažovateľov na predĺžení\nžalovaného konania zakladajú zistenia ústavného súdu jeho právomoc vysloviť porušenie\nzákladného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n15. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nSťažovatelia v petite svojej sťažnosti navrhli takéto rozhodnutie, avšak v stanovisku\ndoručenom ústavnému súdu 22. júla 2015 ho s ohľadom na právoplatné ukončenie celého\ndedičského konania korigovali. Aj z obsahu vyžiadaného spisu vyplýva, že vec sa\n16\n\npo prerokovaní na krajskom súde vrátila okresnému súdu už 24. júla 2014, pričom následne\nsúdna komisárka osvedčením o dedičstve č. k. 13 D 729/2008­255 z 19. februára 2015\nprávoplatným k tomu istému dňu žalované dedičské konanie ukončila. Nebolo preto dôvodu\nna využitie právomoci ústavného súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nPretože\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol\n\no porušení\n\nzákladného\n\npráva\n\nsťažovateľov\n\ngarantovaného im čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nzaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.\nV sťažnostnom petite sťažovatelia navrhujú priznať sťažovateľke v 1. rade finančné\nzadosťučinenie v sume 10 000 € a sťažovateľovi v 2. rade, ako aj sťažovateľke v 3. rade,\nkaždému po 5 000 €. Svoj návrh odôvodňujú pocitmi „krivdy a bezmocnosti pri\nuplatňovaní našich práv“, skutočnosťou, že ide o „vec týkajúcu sa úmrtia nášho\npríbuzného“, ako aj dopadom prieťahov v žalovanom konaní, ktorý je daný tým, že „si\nnemôžeme usporiadať naše rodinné vzťahy a s domom nakladať“. Rodinný dom tvoriaci\npodstatnú časť dedičstva je pre bývanie sťažovateľky v 1. rade „nevhodný a to z dôvodu, že\nje v zlom technickom stave, vyžaduje si opravy, ktoré nie je schopná sťažovateľka v 1. rade\nani fyzicky ani finančne zvládať...“. Fakt, že konanie nebolo ukončené spôsoboval podľa\n\n17\n\nsťažovateľov\n\nsťažovateľke\n\nv 1.\n\nrade\n\n„stres\n\nz nevhodného\n\nbývania“,\n\npričom\n\nje\n\n„konfrontovaná so stálymi prekážkami a nepohodou v jej obydlí, ktoré musí obývať len\nz dôvodu, že nemá inú možnosť riešenia bývania, kým nebude konanie ukončené a dom\nnebude môcť predať. Sťažovatelia v 2. a 3. rade sú neukončenosťou dedičského konania\nrovnako zaťažení, pretože v dome majú viazané finančné prostriedky z ich podielu, ktoré\nchceli použiť na riešenie vlastného bývania. Z dôvodu nemožnosti vyplatenia ich podielu\nmuseli čerpať hypotéky, teda platia vysoké úroky a poplatky... Rovnako sú zaťažení\nnevyhnutnosťou pomáhať matke pri údržbe a starostlivosti o dom, opravách a pri\nzabezpečovaní zdravotnej starostlivosti, tým, že sťažovateľka sa nemôže odsťahovať bližšie\nk zdravotným službám... a je odkázaná na ich pomoc v podstatne vyššom rozsahu ako by\nbola potrebná, ak by si mohla zabezpečiť vhodné bývanie. V tomto zmysle nečinnosť súdov\nmá výrazný dopad na súkromný a rodinný život sťažovateľov...“.\nÚstavný súd stabilne judikuje, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu\ndošlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 289/09).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení vzal do úvahy najmä\ncharakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľov, ich správanie počas\npredmetného konania, a aj tú skutočnosť, že vo veci zistil porušenie základného práva.\nSúčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie\nje prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 339/07, III. ÚS 46/08 a pod.).\n\nV okolnostiach posudzovaného prípadu, berúc do úvahy spomenuté determinanty,\npovažuje ústavný súd za primerané priznať sťažovateľke v 1. rade sumu 2 000 €,\nsťažovateľovi v 2. rade, ako aj sťažovateľke v 3. rade každému po 1 500 € (body 2 a 3\nvýroku nálezu). Pri určovaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo záujmu\nochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera ESĽP, keď priznáva\nspravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru aplikovaného na konkrétne okolnosti\n18\n\nprípadu.\n\nZohľadnil\n\nskutočnosť\n\nzdravotných\n\nťažkostí\n\nsťažovateľky\n\nv\n\n1.\n\nrade,\n\nktoré sťažovatelia preukázali vyjadrením ošetrujúceho praktického lekára pre dospelých\nz 11. decembra 2013 dokazujúcim nadmerný stres i potrebu riešenia vhodnejšieho bývania.\nUvedená preukázaná skutočnosť odôvodňuje podľa názoru ústavného súdu kvôli jej priamej\nsúvislosti so žalovaným dedičským konaním priznať sťažovateľke v 1. rade finančné\nzadosťučinenie v sume vyššej v porovnaní so sťažovateľom v 2. rade a sťažovateľkou\nv 3. rade.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nSťažovatelia v petite svojej sťažnosti požiadali ústavný súd o priznanie náhrady trov\nkonania v sume 418,08 €, a to za dva úkony právnej služby. V stanovisku k vyjadreniu\nkrajského súdu však svoj sťažnostný petit v časti trov konania zmenili tak, že požiadali\no prisúdenie ich náhrady v sume 854,38 €, a to za štyri úkony právnej služby (okrem\nprevzatia zastúpenia a podania sťažnosti aj konzultácia k vyjadreniu krajského súdu\na podanie stanoviska k nemu).\nÚstavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov za tri úkony právnej služby\nu každého z nich, a to za prevzatie a prípravu zastupovania, za písomné podanie (sťažnosť)\na za podanie stanoviska k vyjadreniu krajského súdu. K priznaniu náhrady trov za podanie\nstanoviska k vyjadreniu krajského súdu vedie ústavný súd zistenie, že kvalifikovane\na cielene reagovalo na právnu argumentáciu krajského súdu týkajúcu sa hodnotenia\nsprávania sťažovateľov v žalovanom konaní ako jedného z kritérií posudzovania prieťahov\nv súdnom konaní. Obrana krajského súdu prezentovaná v jeho vyjadrení si však\nnevyžadovala zo strany sťažovateľov uvádzanie žiadnych nových skutkových okolností,\npreto ústavný súd trovy porady k vyjadreniu krajského súdu nepovažoval za účelne\nvynaložené a ich náhradu sťažovateľom nepriznal.\n\n19\n\nSpolu teda ústavný súd priznal náhradu trov za deväť úkonov právnej služby. Prvých\nšesť úkonov právnej služby bolo vykonaných v roku 2014, tri úkony v roku 2015.\nPodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\nv čase vykonania úkonov právnej služby (ďalej len „vyhláška“) prislúcha ako základná\ntarifa podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky,\nt. j. zo sumy 804 € pre úkony v roku 2014), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2014\nodmenu v sume 134 €. Režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje 8,04 € za každý\núkon právnej pomoci. Vo vzťahu k úkonu právnej služby v roku 2015 predstavuje odmena\nza jeden úkon 139,83 € a režijný paušál 8,39 €.\nS poukazom na výsledok konania predstavuje náhrada základnej sadzby tarifnej\nodmeny 1 223,49 € (6 x 134 + 3 x 139,83). Uvedenú sumu však bolo potrebné v súlade\ns § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť u troch sťažovateľov o 50 %, pretože ide o spoločné úkony\npri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Takto potom náhrada základnej tarifnej\nodmeny bude predstavovať 611,75 €. K nej bolo potrebné pripočítať režijný paušál v sume\n73,41 € (6 x 8,04 + 3 x 8,39). Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje\nsumu 685,16 € (bod 4 výroku tohto nálezu). Krajský súd je povinný zaplatiť ju na účet\nprávnej zástupkyne sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 ods. 1\nOSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie-sporové", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16CoD/25/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2CoD/13/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:81d048f6-bcdb-4dde-b3ee-1d90c6a98799", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81d048f6-bcdb-4dde-b3ee-1d90c6a98799"}, {"guid": "ussr:a4865900-7902-4503-8b2a-db66200aea2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/2012 z 15. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4865900-7902-4503-8b2a-db66200aea2f"}, {"guid": "ussr:432f356c-f8c8-4310-bad7-473f6cd4ba67", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 403/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 403/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:432f356c-f8c8-4310-bad7-473f6cd4ba67"}, {"guid": "ussr:f29cee19-4ce9-4f5e-92e1-c5dba0f09ed0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 289/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 289/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f29cee19-4ce9-4f5e-92e1-c5dba0f09ed0"}, {"guid": "ussr:057f14ea-81c9-41ab-8440-aa11c352efa8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 93/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 93/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:057f14ea-81c9-41ab-8440-aa11c352efa8"}, {"guid": "ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/09 z 26. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c6d26085-ef04-47d8-ad4f-b75fbef9c134"}, {"guid": "ussr:218a81d5-bf54-46f2-8c58-b7451f87ad17", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 249/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 249/08 z 17. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:218a81d5-bf54-46f2-8c58-b7451f87ad17"}, {"guid": "ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ec5b8f5-151f-42e7-abca-f785c77c5e33"}, {"guid": "ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/07 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:15472110-3aef-4d58-9e19-c4285cd97b19"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 76/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 76/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b04c39ca-599d-4a69-86c4-f9ad5929c6e2"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "ussr:0ba05bb3-e9d6-4808-ab9b-5e66c49791df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 33/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 33/99 z 21. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-21", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.33.1999.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}], "citovane_v": []}