{"guid": "ussr:0ca1bd48-3cd3-4ad3-aa2c-6bd462c12b16", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.16.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 16/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/2015 z 14. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. januára 2015, sp. zn. III. ÚS 16/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.16.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-01-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "nazov": "čl. 41 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0ca1bd48-3cd3-4ad3-aa2c-6bd462c12b16", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.16.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.16.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.16.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 16/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015\npredbežne\n\nprerokoval\n\na mal.\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8, Michalovce, v mene ktorej koná advokát\na konateľ JUDr. Peter Szárszoi, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa\nčl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na ochranu manželstva, rodičovstva\na rodiny podľa čl. 41 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8 CoP/131/2014 z 29. septembra 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\no d m i e t a ako zjavne\n\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\n24. novembra 2014 doručená sťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\n,\n\nlen „sťažovateľka v 1. rade“), a maloletej\n\nsúd“)\n\nbola\n(ďalej\n\n,\n\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na ochranu pred\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na ochranu manželstva, rodičovstva\na rodiny podľa čl. 41 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 8 CoP/131/2014 z 29. septembra 2014.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že maloletá dcéra sťažovateľky v 1. rade bola\npo rozvode manželstva zverená do osobnej starostlivosti matky (sťažovateľky v 1. rade).\nV rozhodnutí Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 P 163/2013\nz 9. decembra 2013, ktorým súd manželstvo rodičov maloletej rozviedol, zveril maloletú\npre čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a určil výživné na maloletú, bol\nupravený aj styk otca s maloletou, a to tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletou\nprvé tri mesiace od právoplatnosti rozsudku o rozvode každú párnu stredu od 15.00 h\ndo 16.00 h a každú nepárnu nedeľu od 15.00 h do 16.00 h za prítomnosti matky. Ďalšie tri\nmesiace po právoplatnosti rozsudku upravil súd styk otca s maloletou každú stredu\nod 15.00 h do 16.00 h a každú nepárnu nedeľu od 15.00 h do 17.00 h za prítomnosti matky,\nktorá bola povinná dieťa na styk s otcom riadne a včas pripraviť. Proti uvedenému rozsudku\nvo výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom podal v zákonnej lehote otec dieťaťa\nodvolanie, ktorý považoval úpravu styku za nedostatočnú. Namietal pritom, že matka mu\nznemožňuje\n\nstyk\n\ns\n\ndieťaťom.\n\nKrajský\n\nsúd\n\nako\n\nsúd\n\nodvolací\n\nrozsudkom\n\nč. k. 8 CoP/131/2014­88 z 29. septembra 2014 zmenil rozsudok v napadnutom výroku\no úprave styku otca s maloletým dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou\nkaždú stredu od 15.00 h do 17.00 h a každú sobotu od 14.00 h do 17.00 h za prítomnosti\nmatky dieťaťa, ktorá je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť.\nSťažovateľka v 1. rade považuje rozsah styku otca s maloletou „za neprimeraný\na na rozdiel od KS Košice je toho názoru, že nezodpovedá jej potrebám matky ako aj\n2\n\npotrebám maloletej\n\n. Úprava styku každú stredu a sobotu je pre matku\n\nobmedzujúcim.“.\nPodľa sťažovateľky v 1. rade sa krajský súd v napadnutom rozsudku vôbec\nnevysporiadal so skutočnosťami, ktoré ona vo svojom vyjadrení uvádzala; konkrétne ide\no tieto skutočnosti:\n«Vyjadrenie otca, v odvolacom návrhu „nech sa rozlúči s dcérou, že dcéra nemá\nžiadneho otca...“ Toto tvrdenie sa nezakladá na pravde a je len jedným z množstva útokov\nna osobu sťažovateľky. Toto tvrdenie je vykonštruované, vzhľadom na skutočnosť, že on ako\notec svoju dcéru zaprel a do pojednávania o veci rozvodu sa o ňu ani nezaujímal.\nA táto skutočnosť bola aj dokázaná na rozvodovom pojednávaní zo dňa 09.12.2013\nna OS v Michalovciach.\nVedené trestné a priestupkové konania na otca, vzhľadom na jeho útoky na osobu\nsťažovateľky v prvom rade a ich dcéry. On ako otec maloletej sťažovateľke vypisuje\nnevhodné a urážlivé sms, rozposiela jej fotky s urážlivým textom a vyhlasuje ju pri tom aj po\nrozvode za jeho manželku a má prehľad, kde a v akom čase sa s kým nachádza. Neustále\nsťažovateľku v prvom rade a jej rodinu osočuje, vulgárne uráža.\nOtec si chce svoje otcovské návštevy realizovať v obchodnom centre Zemplín\nMichalovce, alebo v ním navrhovanom bare Barrique taktiež v Michalovciach, čo\nsťažovateľka v prvom rade odmieta nakoľko takéto miesta pre styk otca s maloletou sú\nnevhodné pre niekoľko mesačné dieťa. Keď mu ako matka navrhla pobyt v prírode, razantne\nto odmietol, s odôvodnením, že on si tam nemá kde sadnúť a nemá si tam ani možnosť nič\nobjednať k občerstveniu. Pri nepriazni počasia mu navrhla Michalovské detské zábavné\ncentrum Káčerovo, ktoré taktiež odmietol, lebo ON by sa tam nudil. A tak nakoniec musela\nabsolvovať s dcérkou jeho otcovskú návštevu v OC Zemplín. Počas svojich návštev sa\ndcérke minimálne venuje a len bezcieľne tlačí kočík s maloletou. Svoju pozornosť venuje\nosočovaniu osoby sťažovateľky a jej rodiny. Pri svojich atakoch absolútne neberie do úvahy\nprítomnosť maloletej a nezaujíma ho, ako negatívne pôsobí jeho správanie na ňu. Dcérka\nskoro celú návštevu preplače.\n\n3\n\nNávrh rozsahu styku zo strany otca. Jeho obmedzujúci charakter k ďalším potrebám\nmaloletej a vzhľadom na obmedzujúci charakter takého styku voči sťažovateľke v prvom\nrade ako matke, kedy by s dcérou nemali voľný ani jeden víkend. Styk 2x do týždňa je\nneprimeraný z viacerých hľadísk. Jednak je tu vek dieťaťa, jeho potreby, jednak negatívny\ncharakter osoby samotného navrhovateľa a jeho neprijateľné správanie. Tak isto takáto\núprava znemožňuje maloletej poznať svoju rodinu, ktorá je na západnom Slovensku, lebo\ntakéto časté otcovské návštevy maloletej znemožnia cestovať a obmedzia ju len na pobyt\nna východe republiky. To by malo negatívny dopad na rozvoj jej osobnosti, rovnako ako by\nto negatívne ovplyvnilo jej možnosti nadviazať širšie rodinné väzby s ostatnou rodinou,\na tiež by to bránilo aj v jej ďalšom nadviazaní sociálnych a emocionálnych zručností.»\nSťažovateľky sa domnievajú, že krajský súd porušil ich základné práva a slobody,\na preto navrhujú, aby ústavný súd vo veci ich sťažnosti rozhodol takto:\n„1. Základné právo\n\na\n\nna ochranu pred\n\nneoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy\nbolo porušené.\n2. Základné právo\n\na\n\nna zákonnú ochranu\n\nmanželstvo, rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 Ústavy bolo porušené.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 29.09.2014, sp. zn. 8Cop/131/2014\nsa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Košiciach vracia na ďalšie konanie.\n4. Krajsky súd v Košiciach je povinný uhradiť sťažovateľkám trovy konania, a to\nna účet advokáta ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o., Štefánikova\n8, 071 01 Michalovce,\n\na to do 15 dni od právoplatnosti\n\ntohto rozhodnutia.“\nSťažovateľky zároveň žiadajú, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil\nvykonateľnosť rozsudku krajského súdu sp. zn. 8 Cop/131/2014 z 29. septembra 2014\ndo rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, lebo „to nie je v rozpore s dôležitým\nprávnym záujmom a výkon tohto rozhodnutia neznamená pre sťažovateľku väčšiu ujmu, než\naká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti...“.\n4\n\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\n\n5\n\nPodstatou podanej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky v 1. rade, že krajský súd sa\nvo svojom rozhodnutí vôbec nevyporiadal so skutočnosťami, ktoré ona uvádzala vo svojom\nvyjadrení k odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa (najmä nezáujem otca maloletej\no dieťa, nevhodný výber miesta na stretávanie sa s dieťaťom zo strany otca dieťaťa a ďalšie\naktivity dieťaťa, najmä styk so širšou rodinou obmedzujúci rozsah styku otca s dieťaťom).\nKrajský súd tiež nezohľadnil trestné a priestupkové konania, ktoré sú proti otcovi vedené.\nV dôsledku postupu a rozhodnutia odvolacie súdu je úprava rozsahu styku otca s dieťaťom\npodľa sťažovateľky v 1. rade neprimeraná, obmedzujúca a nezodpovedá jej potrebám ako\nmatky a ani potrebám maloletého dieťaťa. Podľa názoru sťažovateliek krajský súd svojím\nrozhodnutím porušil ich základné práva podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 41 ods. 1 ústavy sú manželstvo, rodičovstvo a rodina pod ochranou zákona.\nZaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.\nPo posúdení obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základných práv\nsťažovateliek podľa čl. 19 ods. 2 a práva vyplývajúceho z čl. 41 ods. 1 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu mohlo dôjsť len v príčinnej súvislosti s namietaným porušením\nich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym\nporušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patria aj základné\npráva vyplývajúce z čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy, ak toto porušenie nevyplýva z toho,\nže všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48\nústavy.\nÚstavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\n6\n\npetitom návrhu na začatie konania, podľa obsahu ktorého sa vymedzuje predmet konania\npred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom\nna uvedené môže ústavný súd skúmať a rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľky\ndomáhajú v petite svojej sťažnosti, t. j. vyslovenia porušenia základných práv podľa čl. 19\nods. 2 a čl. 41 ústavy (v texte odôvodnenia je rozsah čl. 41 ústavy upresnený na čl. 41 ods. 1\nústavy). Keďže ani v petite sťažnosti, ani v jej odôvodnení sťažovateľky vôbec nenamietali\nporušenie ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46 až čl. 48 ústavy, ústavný súd\nsa mohol zaoberať sťažnosťou len v tom rozsahu, ako to sťažovateľky vymedzili v petite\nsťažnosti.\nV opačnom prípade by sa ústavný súd stal opravnou inštanciou voči všeobecným\nsúdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy v spojení s čl. 127\nods. 1 ústavy. Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery\nv rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je\nzákladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho\nsubsumpcia pod právne normy. Ústavný súd preto konštatuje, že keďže sťažovateľky\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vôbec nenamietali,\nv nadväznosti na to nemohlo dôjsť ani k porušeniu označených základných práv a z tohto\ndôvodu nie je žiadna vecná súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a označenými\nprávami podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 41 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd však s prihliadnutím na požiadavku materiálneho chápania ochrany\nzákladných práv sťažovateliek preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu z pohľadu\nmožnej existencie dôvodov, ktoré by mohli mať za následok odmietnutie sťažnosti v súlade s\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí odôvodnil zmenu rozsudku v napadnutom\nvýroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom takto:\n„Pokiaľ ide o úpravu styku otca s mal.\n\n, odvolací súd dospel záveru, že súd\n\nprvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných\n7\n\nustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne určil jeho rozsah, pretože nezodpovedá\nzáujmom maloletej ani potrebám obidvoch rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu je\nvhodnejšie, aby sa maloletá stýkala s otcom viackrát do týždňa na kratší časový úsek za\nprítomnosti matky, pretože takýto styk zaisťuje, že maloletá so zreteľom na útly vek bude\nvnímať otca ako súčasť svojej rodiny. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že uplynulo\n9 mesiacov, počas ktorých, ak matka rešpektovala doterajšie rozhodnutie súdu ako to\nvo vyjadrení a v doplnení vyjadrenia uvádza, maloletá si na otca zvykla a je bez ďalšieho\nv jej záujme, aby sa takýto vzťah upevňoval a do budúcna rozvíjal. Pretože maloletá sa\nnachádza v osobnej starostlivosti matky, ktorá môže v plnom rozsahu a takmer bez\nobmedzenia realizovať svoje právo vychovávať maloletú, odvolací súd upravil styk otca\ns maloletou dvakrát do týždňa spolu v rozsahu 5 hodín, pretože otec maloletej nebol\nobmedzený vo svojich rodičovských právach a vychádzajúc zo zásady, že obidvaja rodičia\nmajú právo na styk s dieťaťom v rovnakom rozsahu, považuje upravený styk otca\ns maloletou za minimálny a návrh matky upraviť styk otca s maloletou na jednu hodinu\nv mesiaci za absolútne neopodstatnený a neprijateľný. Vo vzťahu k odvolacím námietkam\nmatky odvolací súd zdôrazňuje, že právo stretávať sa s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe\nprávo vidieť dieťa, právo na prístup k dieťaťu, právo určiť miesto a spôsob trávenia času\npočas stretávania sa, právo výlučne výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo\nna náhradu za čas strávenia, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali v osobe\noprávneného. Zásahy do riadnej realizácie týchto čiastkových oprávnení sú obmedzením\nstyku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v § 25 ods. 3 Zákona\no rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča\ns dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasné stretávanie s jedným\nrodičom obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah\ndo výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami\nna strane dieťaťa. Tieto musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvolala\npotrebu obmedziť prirodzený kontakt. Tak, ako má rodič právo starostlivosti o dieťa, má aj\ndieťa právo na starostlivosť svojich rodičov a pravidelný kontakt s rodičmi, ako aj blízkymi\nosobami. Z hľadiska dieťaťa je potrebné zvýrazniť, že ide o právo a nie povinnosť sa\ns rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti stýkať. Vo všetkých veciach\n8\n\ntýkajúcich sa maloletých detí a teda pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu\no maloleté deti je prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd pri svojom rozhodovaní vždy\nprihliadnuť. Záujmom dieťaťa je predovšetkým jeho zdravý, psychický a fyzický vývoj a teda\nzabezpečenie jeho riadnej výchovy. Záujem dieťaťa však nie je možné stotožňovať\nso subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii svojho výchovného pôsobenia.\nOdvolací súd na adresu obidvoch rodičov konštatuje, že v dôsledku vzájomne\nnegatívneho vzťahu spôsobeného rozpadom ich partnerského vzťahu zjavne nezvládajú\nriešenie vzájomných sporov, do ktorých vtiahli aj maloleté dieťa, rozhodne za aktuálny\nvzájomný vzťah zodpovedajú obidvaja a ich rizikové správanie začína byť hrozbou aj pre\npsychický vývoj maloletej\nkomunikačné\n\nschopnosti\n\n. Za takejto situácie vyvstáva nevyhnutnosť zlepšiť\na\n\nza harmonický vývoj maloletej\n\nuvedomenie\n\nsi\n\nspoločnej\n\nrodičovskej\n\nzodpovednosti\n\n, pretože ona pre svoj zdravý psychický a fyzický\n\nvývoj potrebuje prítomnosť obidvoch rodičov, nakoľko jednostranná výchova dieťaťa má\nspravidla nepriaznivé následky na psychiku dieťaťa a navyše diéta má právo na starostlivosť\nzo strany obidvoch rodičov. Na základe zisteného skutkového stavu a vyššie uvedených úvah\nodvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o styku otca s maloletou tak, ako to vyplýva z\nvýrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože dospel k tomu záveru, že práve takáto forma\núpravy styku otca s maloletou zohľadňuje jej vek. jej vývinové potreby a spôsob\nusporiadania súčasných vzťahov v rodine.“\nÚstavný súd vo vzťahu k odôvodneniu odvolacieho súdu uvádza, že rodičovské práva\na povinnosti patria obidvom rodičom. Či už rodičia žijú v manželstve, alebo nie,\npredpokladá sa, že dieťa vychovávajú v zásade na základe vzájomnej dohody a v záujme\nmaloletého dieťaťa. Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) preferuje predovšetkým\ndohodu rodičov pri výkone rodičovských práv a povinností (§ 35, § 36, § 25 ods. 1 a § 24\nods. 2 zákona o rodine). Až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv,\nrozhodne o ich výkone súd, vždy však s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. Právna\núprava styku rodičov s ich maloletými deťmi nevedie podľa už vysloveného právneho\n\n9\n\nnázoru ústavného súdu (PL. ÚS 26/05) k obmedzeniu práv rodičov, ale práve naopak, práve\nprostredníctvom tejto úpravy sa prispieva k ich garancii.\nÚstavný súd konštatuje, že zmena rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom\nnepredstavuje skutočnosť, ktorá by signalizovala vyslovenie porušenia základných práv\nsťažovateliek na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy.\nPodľa judikatúry ústavného súdu pod neoprávneným zasahovaním treba rozumieť\ntaké zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá\nna podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je\nnevyhnutným a neprimeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok\nposúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi\ncieľmi bude závisieť od zistenia, či zásah spočíval v relevantných a dostatočných dôvodoch\n(I. ÚS 13/2000).\nV súlade s uvedeným ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v 1. rade nepredostrela\nžiadny relevantný argument, ktorý by spochybnil oprávnenosť napadnutého rozhodnutia\na signalizoval neoprávnený zásah do označeného práva. Napadnutý rozsudok krajského\nsúdu rešpektuje zákonnú úpravu, vychádza z relevantných skutkových zistení, a preto ho\nnemožno považovať ani za neoprávnený, ani za taký, ktorý by nesledoval ustanovený cieľ.\nSťažovateľka v 1. rade ďalej namieta aj porušenie svojho základného práva\nna starostlivosť o deti a ich výchovu podľa čl. 41 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu.\nÚstavný súd už vyslovil právny názor, v zmysle ktorého čl. 41 ústavy priznáva\nochranu\n\nmanželstvu,\n\nrodičovstvu a\n\nrodine ako osobitným\n\nprávnym\n\ninštitútom\n\n(II. ÚS 47/97). Táto ochrana sa poskytuje prostredníctvom celého radu právnych noriem\npatriacich najmä do odvetvia rodinného, ale aj správneho, finančného, príp. aj trestného\n10\n\npráva, ktorých základom nie sú subjektívne práva, ale ktoré vychádzajú z materiálnej\npodstaty zmyslu a účelu manželstva a rodiny. Ochrana manželstva, rodičovstva a rodiny\nzaručená prostredníctvom čl. 41 ods. 1 ústavy nie je preto podľa názoru ústavného súdu\nv priamej príčinnej súvislosti s namietaným porušením subjektívnych práv sťažovateliek\nv konaní pred ústavným súdom (pozri m. m. II. ÚS 47/97).\nPosúdenie opodstatnenosti rozsahu styku rodiča a maloletého dieťaťa prislúcha iba\nvšeobecnému súdu, ktorý je pri rozhodovaní viazaný zákonom o rodine, a skutočnosť, že sa\nsťažovateľka v 1. rade s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje alebo nesúhlasí\ns jeho posúdením skutkového stavu, sama osebe nemôže viesť k záveru o porušení jej\noznačených práv a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojim\nvlastným. Všeobecný súd dostatočne posúdil skutkový stav veci a vyhodnotil ho spôsobom,\nktorý zodpovedá zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozsudku.\nÚstavný súd k veci ešte dodáva, že mu neprislúcha hodnotiť spôsob vykonávania\ndôkazov všeobecnými súdmi ani hodnotiť skutkové a právne závery, ku ktorým dospeli,\na tak zasahovať do ich rozhodovacej činnosti, pretože nie je prieskumným súdom ani\nnadriadeným súdom. Jeho úlohou je kontrola zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov\nvšeobecnými súdmi s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách. V danej veci podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť\nk záveru,\n\nže\n\nby\n\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nbolo\n\nmožné\n\noznačiť\n\nza neakceptovateľný alebo zjavne neodôvodnený iba z toho dôvodu, že podľa sťažovateľky\nv 1. rade mal odvolací súd posúdiť skutkový stav a právnu stránku veci iným spôsobom.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateliek uvedenými v sťažnosti.\n\n11\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. januára 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "ochrana súkromného a rodinného života"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 26/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 26/05 z 6. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-06", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:818f21ba-d46f-4408-a2f7-0ab6f6ec92be"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:3b214506-d4d9-4838-8ce5-253e3cddb14f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/97 z 28. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-28", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.47.1997.1"}, {"guid": "1bd71b27-7a0d-407e-8f6c-01f7b532a203:4c359bb1-96e2-43d1-aafb-63f8851e4671", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7713209606.1", "spisova_znacka": "8CoP/131/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 8CoP/131/2014 z 28. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7713209606.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ac5bfec1-80ca-4d58-9bfd-af18c70df30f:f88e7957-eb0b-42e8-bf25-4772bf83cfe5", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2025:2125207329.1", "spisova_znacka": "33Em/5/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 33Em/5/2025 z 29. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2025-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2025:2125207329.1"}]}