{"guid": "ussr:36829032-e12c-4679-aa42-14af931c6877", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.161.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 161/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 161/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 161/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.161.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/36829032-e12c-4679-aa42-14af931c6877", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.161.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.161.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.161.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 161/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senáte\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Rudolfom Bezákom, Advokátska kancelária, Krmanova 14, Košice,\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 Co 222/2014­228\nz 5. novembra 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n19. januára 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v\nKošiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. 1 Co 222/2014­228 z 5. novembra 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je ako žalovaný účastníkom\nsúdneho konania proti žalobcovi\nvedeného pôvodne na Okresnom súde Rožňava (ďalej len „okresný súd“). Sťažovateľ\nv sťažnosti opísal celú podstatu sporu a dôkaznú situáciu, pričom spochybňoval najmä\nvýpovede svedkov, listinné dôkazy a právne posúdenie veci. Sťažovateľ spochybňoval\nvýpoveď svedka Ivanka, ktorý je blízkym spolupracovníkom žalobcu a má podiel na sume\nvymoženej v súdnom konaní, čo však nebránilo okresnému súdu ani odvolaciemu súdu\nna výpoveď tohto svedka prihliadať. V časti listinných dôkazov spochybňoval sťažovateľ\nnajmä to, že boli vyhotovené dodatočne a výlučne žalobcom. Sťažovateľ zdôraznil,\nže kľúčovým dôkazom vo vzťahu k preukázaniu nepravdivosti tvrdení žalobcu je znalecký\nposudok\n\n, ktorý bol podľa jeho názoru zo strany okresného\n\nsúdu aj krajského súdu vyhodnotený úplne opačne. Poukázal najmä na skutočnosť,\nže na strane 8 znaleckého posudku (v rámci bodu 3.14) znalec odpovedal na otázku\npoloženú žalovaným, aby uviedol cenu opravy vozidla spočívajúcej v odstránení pôvodnej\nhlavy valcov za inú zánovnú hlavu, ktorú si žalovaný sám vo svojej réžii obstaral\nza cenu 470 eur. Sťažovateľ zdôrazňuje, že tu ide o opravu, ktorú nevykonával žalobca,\nale zabezpečil si ju žalovaný sám v inom autoservise a vykonával ju technik\n\n,\n\nktorý bol v konaní vypočutý aj ako svedok. Cenu tejto opravy určil znalec na sumu\n1 167,49 eur vrátane DPH. Napriek uvedenému, a teda že išlo o opravu, ktorú nevykonal\nžalobca, súd prvého stupňa bez akejkoľvek logickej súvislosti konštatoval, že pri výmene\nhlavy valcov je cena materiálu a práce 1 167,49 €. Tento nesprávny záver prevzal do svojho\nrozhodnutia aj krajský súd, ktorý tiež opomenul skutočnosť, že žalobca v poradí druhú\nopravu nevykonával, preto logicky nemôže mať nárok na jej zaplatenie. K právnemu\n2\n\nposúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že súd nesprávne na vzťah aplikoval § 634 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, pričom žiadny z účastníkov nikdy netvrdil, že cena nebola\ndojednaná, ale rozchádzali sa iba vo výške ceny. Pokiaľ súd dospel k presvedčeniu,\nže sťažovateľ má zaplatiť žalobcovi primeranú cenu, nie je jasné, prečo sa odchýlil od záveru\nznalca uvedeného v znaleckom posudku o ním odhadnutej cene opravy vykonanej žalobcom\nvo výške 651,23 € bez DPH.\nOkresný súd v predmetnom konaní vydal rozsudok č. k. 10 C 24/2011­194\nz 3. februára 2014, v ktorom vyhovel žalobe žalobcu v časti, v ktorej žalobca žiadal\no úhradu 647,60 € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 8. februára 2011 do zaplatenia,\na v časti úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 647,60 € od 22. júla 2010\ndo 7. februára 2011 žalobu zamietol. Na základe odvolania sťažovateľa proti prvému výroku\nrozsudku okresného súdu krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ\npovažuje obidve rozhodnutia za výrazným spôsobom zasahujúce do jeho základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNamietané porušenie uvedených práv spočíva podľa jeho názoru najmä\nv nedostatočnom odôvodnení rozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku\nokresného súdu, ktoré nedávajú logické a zrozumiteľné odpovede na to, prečo súdy\nneakceptovali žiadnu z dôvodných námietok žalovaného smerujúcich proti nároku\nuplatnenému žalobcom.\n«Nedostatočné odôvodnenie rozsudkov má tiež neoddeliteľný súvis s nesprávnym\nvyhodnotím vykonaných dôkazov a nesprávnym právnym posúdením zo strany oboch súdov,\nktorých intenzita presahuje „bežnú“ nezákonnosť a zásadným spôsobom zasahuje do práva\nsťažovateľa na spravodlivý proces. Porušenie vyššie menovaných ústavných práv\nsťažovateľa napokon spočíva aj v odňatí možnosti konať pred súdom sťažovateľovi,\nku ktorému došlo vydaním druhého výroku rozsudku odvolacieho súdu o povinnosti\nžalovaného nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania, na vydanie ktorého porušiteľ\npráva nebol oprávnený.»\n3\n\nNa základe uvedených skutočností bol sťažovateľ toho názoru, že napadnutým\nrozsudkom došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a princípu rovnosti\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\nV závere sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie vo veci rozhodol týmto nálezom:\n„­ základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov podľa článku\n47 odsek 3 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1 Co/222/2014­228\nzo dňa 05.11.2014, porušené bolo,\n­ rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.: 1 Co/222/2014­228 zo dňa 05.11.2014\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie,\n­ Krajský súd v Košiciach je povinný zaplatiť náhradu trov konania sťažovateľovi\nv sume 296,44 eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Rudolfa Bezáka, so sídlom\nKrmanova 14, 040 01 Košice do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a princíp rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy.\n4\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil nasledujúce okolnosti, z ktorých pri\nsvojom rozhodovaní vychádzal.\nSťažovateľ je žalovaným v konaní o zaplatenie 647,60 € z titulu neuhradenej odmeny\nza opravu motorového vozidla žalovaného. Okresný súd vydal vo veci platobný rozkaz\nsp. zn. 13 Ro 182/2010 z 25. augusta 2010, proti ktorému podal žalovaný odôvodnený\nodpor. Po vykonanom dokazovaní okresný súd žalobe vyhovel v časti, v ktorej žalobca\nžiadal doplatenie ceny opravy vo výške 647,60 €, a v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania\nvo výške 9 % ročne zo sumy 647,60 € od 22. júla 2010 do 7. februára 2011 žalobu zamietol.\nZ vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že celkové náklady vrátane DPH\npozostávajúce z materiálu a práce predstavujú 1 167,49 €, a keďže žalobca si v konaní\nuplatňoval zaplatenie sumy 647,60 € ako doplatok faktúry č. 2009019 zo 16. decembra 2009\nza vykonanú opravu vozidla sťažovateľa (žalovaného), dospel k záveru, že žaloba žalobcu je\ndôvodná.\nV odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že „z vykonaného dokazovania\nzo zhodných prejavov účastníkov vyplýva, že došlo medzi nimi k dohode o oprave\nmotorového vozidla žalobcu za odplatu. Žalovaný tvrdil, že cena opravy bola dohodnutá\nvo výške 500 € a mala pozostávať z výmeny zánovnej hlavy, ktorá mala stáť do 400 € a preto\n5\n\nžalobcovi vyplatil 500 € aj za prácu. Žalovaný svoje tvrdenie neoprel o žiaden listinný,\nresp. svedecký dôkaz. Na druhej strane žalobca tvrdil, že sa so žalovaným dohodol na\noprave vozidla, pričom na začiatku nebolo zrejmé, čo .sa bude opravovať, nakoľko motor\nklepal. Žalovaný bol prizvaný k vozidlu, keď bol motor rozobratý a keď sa zistila závada,\na to vadný strek motora a vadné zdvíhatko. Dohodli sa na orientačnej cene opravy okolo\n1000 € a žalobca prevzal zálohu vo výške 500 €. Toto potvrdil aj svedok\n\n,\n\nspoločník žalobcu, ktorý vykonal opravu. Uvedené tvrdenie o zálohe je v súlade so zápisom\npoznámok v zošite žalobcu, ako aj s vystaveným príjmovým pokladničným dokladom,\nz ktorého vyplýva účet platby, čiastočná úhrada faktúry. Uvedené listiny nie sú podpísanie\nžalovaným a žalovaný spochybnil ich hodnovernosť, nakoľko žalobca ich mohol Vyhotoviť\ndodatočne o čom svedčí aj príjmový pokladničný doklad datovaný až zo dňa 17.12.2009.\nZa danej dôkaznej situácie s prihliadnutím na závery znaleckého posudku v druhej\nčasti, kde bol vykonaný výpočet opravy vačkového hriadeľa a hydraulických zdvihátok\nvo výške 774,96 € súd dospel k záveru, že dohodnutá cena za opravu bola tak, ako to\nuvádzal žalobca, orientačne vo výške 1 000 € a že suma 500 € bola prijatá ako záloha.\nZo zhodného prejavu účastníkov vyplýva, že mala byť demontovaná hlava valcov, ktorá\nmusela ísť na zrovnanie pred opätovnou montážou. Vyplýva to aj z ďalšieho výpočtu, kde pri\nvýmene hlavy valcov je cena materiálu a práce 1 167,49 €. Vzhľadom na výšku nutných\nnákladov na opravu popísaných závad je zrejmé, že suma 500 € by nepostačovala ani\nna úhradu materiálu a preto súd konštatuje, že suma zaplatená žalovaným vo výške 500 €,\nbola len zálohou na vykonanie opravy.“.\nNa základe odvolania žalovaného vec prerokoval krajský súd a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Krajský súd v napadnutom uznesením uviedol:\n„Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil\nskutkový stav veci, ak dospel k záveru, že žalobca faktúrou zo dňa 16.12.2009 vyúčtoval\nprimeranú cenu, ktorú následne aj správne právne posúdil ak zaviazal žalovaného zaplatiť\nžalobcovi sumu 647,60 € s prísl. Ani v priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene\nskutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy,\n\n6\n\nktoré súd prvého stupňa použil poukazuje a v celom rozsahu sa a s nimi stotožňuje (§ 219\nods. 2 O. s. p.).\nK odvolaniu žalovaného je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné,\nak vychádza z názoru, že súd nesprávne ustálil na základe vykonaného dokazovania výšku\nprimeranej ceny za opravu motorového vozidla. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd\nna závery znaleckého posudku č. 1/2013 vypracovaného znalcom\n\n,\n\nz ktorého je zrejmé, že znalec vykonal výpočet ceny opravy motorového vozidla, pričom\ndospel k záveru, že celkové náklady, vrátane DPH, pozostávajúce z materiálu a práce,\npredstavujú sumu 1.167,49 eura, pričom cena znovu použitého materiálu z prvej opravy\nbola v sume 632,52 eura s DPH. Všetky práce z prvej opravy pri výmene vačkového\nhriadeľa boli duplicitné s prácami súvisiacimi s výmenou hlavy valcov. Dôvodne preto\nžalobca v konaní požadoval zaplatenie sumy 647,60 eura ako doplatok faktúry\nza vykonanú opravu, pozostávajúcu z dodaného materiálu a z vykonaných prác v celkovej\nvýške 1.147,60 eura, po odrátaní poskytnutej zálohy vo výške 500,­ eur žalovaným. Uvedené\nzávery v znaleckom posudku nebolo možné spochybniť ani odvolacími námietkami\nžalovaného.“\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n7\n\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,\na vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým\n\nv\n\nsituácii,\n\nkeď\n\nje\n\nsťažovateľ\n\nzastúpený\n\nzvoleným\n\nadvokátom\n\n(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenia o porušení iných práv, resp. iným subjektom\n(v danom prípade okresný súd) ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je\npodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne\nIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\nZ obsahu argumentácie sťažovateľa prednesenej ústavnému súdu v sťažnosti je\nzrejmé, že podstata sťažovateľom namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\ndohovoru a princípu rovnosti účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy spočíva\nv namietanom procese hodnotenia dôkazov krajským súdom, ktorý sa vo svojom rozhodnutí\nv plnej miere stotožnil s rozsudkom okresného súdu, pričom námietky sťažovateľa\nnepovažoval za dôvodné a nevzal ich do úvahy, čo malo podľa sťažovateľa za následok\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, zásah do práva na spravodlivý proces\na odňatie možnosti konať pred súdom.\nÚstavný súd vychádzal pri posúdení sťažnosti predovšetkým z toho, že v danej veci je\nnapadnutým rozsudkom rozhodnutie odvolacieho súdu, proti ktorému je za podmienok\nv zmysle § 236 a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „OSP“) prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok.\nSťažovateľ v sťažnosti namieta nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré\n8\n\nnedáva logické a zrozumiteľné odpovede na otázku, prečo súd neakceptoval žiadnu z jeho\ndôvodných námietok.\nŠtruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku\nnepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2, dochádza k tomu, že rozsudok je\nnepreskúmateľný\n\npre\n\nnedostatok\n\ndôvodov\n\nalebo\n\npre\n\nich\n\nnezrozumiteľnosť.\n\nNepreskúmateľnosť rozsudku v praxi znamená, že účastník konania sa z odôvodnenia nemá\nmožnosť dozvedieť, ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy\na akými úvahami sa spravoval pri rozhodovaní o veci samej. To má za následok, že účastník\nkonania nemá možnosť posúdiť správnosť rozhodnutia, a tak ani účinne využiť procesné\npráva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok poskytuje (napr. podanie opravného\nprostriedku). Nepreskúmateľnosť rozsudku potom pre účastníka v praxi znamená odňatie\nmožnosti konať pred súdom, čo zakladá v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) OSP dôvod\nna podanie dovolania.\nZ uvedeného vyplýva, že námietky, ktoré sťažovateľ formuloval v sťažnosti, mal\nmožnosť v plnom rozsahu uplatniť pred dovolacím súdom využitím procesného inštitútu\ndovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku.\nS ohľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd riadil § 53 ods. 1 v spojitosti s § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde, v zmysle ktorých bol povinný predmetnú sťažnosť\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť pre jej neprípustnosť.\nPozornosti ústavného súdu však neušlo, že sťažovateľ v podstate odňatím možnosti\nkonať pred súdom vyjadruje svoju nespokojnosť s napadnutým rozsudkom krajského súdu\n(a tiež okresného súdu) a vlastne namieta nesprávne zistený skutkový stav a nesprávne,\nresp. neúplné právne posúdenie veci všeobecným súdom.\n\n9\n\nZ obsahu napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd najskôr podrobne oboznámil\npriebeh konania pred okresným súdom poukazujúc na odôvodnenie prvostupňového\nrozsudku, v ktorom okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že\nžaloba proti sťažovateľovi o peňažnom nároku žalobcu z titulu zaplatenia faktúry\n\nza\n\nvykonanú opravu vozidla z dodaného materiálu a vykonaných prác v celkovej výške 1\n147,60 eur po odrátaní poskytnutej zálohy vo výške 500 eur žalovaným, je dôvodná, okrem\nžalobcom požadovaného úroku z omeškania.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na rozhodujúce faktické skutočnosti,\nktoré viedli k rozhodnutiu a z ktorých okresný súd vychádzal, a následne zhrnul odvolanie\nžalovaného, ktoré vyhodnotil ako nedôvodné, a keďže ani v priebehu odvolacieho konania\nnedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, poukázal na skutkové zistenia a na právne\nnormy, ktoré súd prvého stupňa použil, a v celom rozsahu sa s nimi v zmysle § 219 ods. 2\nOSP stotožnil.\nKrajský súd sa potom venoval odvolacím dôvodom sťažovateľa poukazujúc najmä na\nzávery znaleckého posudku, ktoré podľa názoru krajského súdu nebolo možné spochybniť\nani odvolacími námietkami.\nAko nespôsobilú dosiahnuť zmenu napadnutého rozsudku vyhodnotil krajský súd\nnámietku sťažovateľa týkajúcu sa nesprávnych skutkových záverov súdu prvého stupňa, keď\npodľa jeho názoru vyhodnotenie dôkazov vykonal súd prvého stupňa v súlade so zákonom.\nV závere krajský súd konštatoval, že nie sú dané žalovaným uvádzané odvolacie\ndôvody, a preto napadnutý rozsudok podľa § 219 OSP potvrdil.\nÚstavný súd považuje za potrebné na tomto mieste spomenúť, že podľa judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 dohovoru síce ukladá súdom povinnosť\nodôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú\npovinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr. rozsudok Európskeho súdu pre\n10\n\nľudské práva vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.4.1994, č. 16034/90, § 61). Rozsah,\nna ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa povahy\nrozhodnutia rôzny. Okrem iného je potrebné zohľadniť aj rôznorodosť návrhov, ktoré\núčastník konania môže podať na súdy, ako aj rozdiely existujúce v zmluvných štátoch\nv súvislosti\n\ns právnou\n\núpravou,\n\nzvyklosťami,\n\nprávnymi\n\nnázormi\n\na vynášaním\n\na vyhotovovaním rozhodnutí (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nRuiz Torija a Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, č. 18390/91). Skutočnosť,\nže súd neprerokuje každú podrobnosť tvrdenú účastníkom konania, nie je sama osebe\nv rozpore s požiadavkou spravodlivého prerokovania veci. Podstatné však je, aby sa\nneprehliadlo právo účastníka konania byť vypočutý a aby súd posúdil tvrdenia účastníka\nkonania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí (rozhodnutie č. 10153/82\nz 13. októbra 1986, D. R. 49, s. 67, 74). Odvolací súd sa tiež pri zamietnutí odvolania\nv zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok Európskeho\nsúdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19.decembra 1997, č. 20772/92).\nZ práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993).\nVzhľadom na uvedené je potrebné, aby všeobecný súd neopomenul všetky náležitosti\nzákonného rozhodnutia, tak ako to vyplýva z § 157 ods. 2 OSP, a tieto pri svojom postupe aj\nprakticky aplikoval. Výsledkom dodržania zákonných ustanovení by malo byť presvedčivé a\npreskúmateľné rozhodnutie.\nÚstavný súd zdôrazňuje, že jeho primárnou úlohou v konaní o sťažnostiach podľa\nčl. 127 ústavy nie je podávať výklad právnych predpisov, ktoré všeobecný súd v dotknutom\nkonaní pred ním aplikuje. Za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných\npráv a slobôd je na prvom mieste zodpovedný všeobecný súd. Výklad právnej normy a jej\nuplatnenie všeobecným súdom musí byť v súlade s ústavou (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4)\na ústavný súd iba posudzuje, či príslušný výklad právnej normy aplikovanej v konkrétnych\n11\n\nokolnostiach prípadu (v danej veci Občianskeho zákonníka a Občianskeho súdneho\nporiadku) je ústavne akceptovateľný alebo či nie je popretím jej účelu, podstaty a zmyslu.\nÚstavný súd taktiež pripomína, že v súlade so svojou judikatúrou posudzuje\nspravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu sťažnosti\ndochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné\nprocesné pochybenia zo strany orgánu verejnej moci umožňuje prijatie záveru, že proces\nako celok bol nespravodlivý, a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako\nnespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo\nstrany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu mohlo dôjsť, avšak jeho intenzita\na existujúca príčinná súvislosť medzi prípadne zisteným porušením práva a jeho dôsledkami\nna spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah.\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie\nrozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\nVzhľadom na uvedené posudzoval ústavný súd sťažnosťou napadnutý rozsudok\nkrajského súdu z hľadiska kritérií ústavných predpisov a nimi garantovaných základných\npráv a slobôd. Preto nebolo jeho úlohou do detailov znovu preskúmať prípad z pozície\nv okolnostiach daného prípadu aplikovaných právnych noriem ani podrobiť revízii\nnapadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam\nmožných pochybení krajského súdu po zistení, že tieto nemajú takú relevanciu, ktorá by\nmohla spochybniť konformitu záverov napadnutého rozsudku s ústavou.\nKrajský súd v namietanom rozsudku zaujal svoj názor k sťažovateľom nastoleným\nodvolacím dôvodom vyhodnotiac tieto ako nedôvodné, stotožniac sa v celom rozsahu\nso skutkovými aj právnymi dôvodmi prvostupňového rozsudku.\n\n12\n\nPo preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti, ústavný súd\nnezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. Občianskeho\nsúdneho poriadku v znení platnom v relevantnom čase, ktoré by mohli vyvolať účinky\nnezlučiteľné s uvedenými článkami ústavy a dohovoru.\nNapriek tomu, že je napadnuté rozhodnutie veľmi stručné, zákonným spôsobom\n(§ 219 ods. 2 OSP) preberá skutkové a právne závery rozhodnutia prvostupňového súdu\na vysporadúva sa dostatočne aj s odvolacími námietkami, pričom ústavný súd nekonštatuje,\nže by závery, ku ktorým krajský súd dospel, bolo možné označiť za svojvoľné alebo zjavne\nneodôvodnené, a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť,\nže sťažovateľ sa s názorom súdov oboch stupňov nestotožňuje, nepostačuje na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (napr. II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nJe potrebné opätovne zdôrazniť, že ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave\nvšeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo tejto\nsústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou minimalizácie zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých sú v konaní o sťažnosti\npreskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Z tohto postavenia mu preto\nneprislúcha posudzovať vecnú správnosť právneho záveru, ku ktorému krajský súd pri\ninterpretácii a aplikácii zákona dospel. Ústavný súd však musel zaujať stanovisko k tomu, či\nnapadnuté uznesenie krajského súdu spĺňalo požiadavku ústavnosti (odôvodnenie majúce\npožadovanú kvalitu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), rešpektujúc\npritom svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého postup všeobecného súdu v súlade\ns platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi predpismi konania\n13\n\nv predmetnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných ľudských práv\n(napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nV danej veci sťažovateľ dôsledne nerešpektuje postavenie ústavného súdu ako orgánu\nochrany ústavnosti, keď obsahom sťažnosti ho stavia do pozície bežnej prieskumnej\ninštancie všeobecného súdu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali\nzávery napadnutého odvolacieho rozhodnutia, ktoré sú primerane odôvodnené a majú\noporu vo vykonanom dokazovaní. Pretože namietaný postup krajského súdu nevykazuje\nznaky svojvôle a odôvodnenie jeho rozhodnutia vychádza z jeho vlastných myšlienkových\npostupov a hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia\nnahrádzať (podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť\ndo právneho názoru krajského súdu.\nVychádzajúc z uvedeného ústavný súd uzavrel, že niet žiadnej spojitosti medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľa a podľa čl. 46 ods. 1 ani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(m. m. IV. ÚS 112/05).\nPretože ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde zistil, že účinky výkonu právomoci krajského súdu sú v danom prípade\nzlučiteľné so sťažovateľom označenými právami, jeho sťažnosť v tejto časti odmietol podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPokiaľ sťažovateľ namietal porušenie základných práv podľa čl. 47 ods. 3 ústavy,\njeho sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje žiadne odôvodnenie porušenia práv\nsťažovateľa podľa uvedeného článku ústavy. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné v tejto časti\nsťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\n14\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, ďalšími návrhmi\nsťažovateľa sa už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "dokazovanie-v občianskom súdnom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "732ab651-f919-43db-b45f-00ecf94b9692:f340e3de-af0c-4f7b-9ea1-bfc7453daaaf", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7810205806.1", "spisova_znacka": "1Co/222/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 1Co/222/2014 z 4. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-11-04", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7810205806.1"}], "citovane_v": []}