{"guid": "ussr:78210309-d011-43c0-ae97-8a88bd8ac2de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.176.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 176/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 176/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. III. ÚS 176/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.176.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/78210309-d011-43c0-ae97-8a88bd8ac2de", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.176.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.176.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.176.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 176/2015­24\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n, zastúpeného\n\nAdvokátskou kanceláriou\n\n, v mene\n\nktorej koná konateľ a advokát\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2 Cdo 283/2013 z 28. augusta 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n3. februára 2015 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n,\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\nlen „dohovor“) a práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 dohovoru uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 283/2013 z 28. augusta 2014 (ďalej\nlen „napadnuté uznesenie“).\nZ predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že matka ako právna predchodkyňa\nsťažovateľa bola účastníkom konania na strane žalovaného, predmetom ktorého bol návrh\nžalobcu na vypratanie obecného bytu. Okresný súd Košice I rozsudkom z 24. marca 2009\nv konaní vednom pod sp. zn. 12 C 210/2008 rozhodol, že odporkyňa (matka sťažovateľa,\npozn.) je povinná so všetkými, ktorí s ňou v predmetnom byte bývajú, vypratať byt č.\nnachádzajúci sa v\n\npozostávajúci z 2 izieb, kuchyne\n\na príslušenstva do 30 dní po zabezpečení náhradného ubytovania. Proti uvedenému\nrozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka sťažovateľa, ktorá počas odvolacieho\nkonania zomrela. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) pokračoval\nv odvolacom konaní s jej dedičom – synom (pred ústavným súdom v postavení sťažovateľa,\npozn.) s poukazom na § 107 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a rozhodol o podanom odvolaní\nrozsudkom sp. zn. 4 Co 262/2010 z 28. júna 2012 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého\nstupňa a náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozsudku sa\nstotožnil s odvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 2 OSP.\nSťažovateľ nespokojný s výsledkom odvolacieho konania podal dovolanie. Najvyšší\nsúd napadnutým uznesením dovolanie odmietol. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho označených práv,\nargumentujúc tým, že krajský súd nesprávne aplikoval § 107 ods. 3 OSP, pretože podľa\nnázoru sťažovateľa uvedené ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku je aplikovateľné\nlen na majetkové veci, pričom konanie o vypratanie obecného bytu nepovažoval\nza majetkovú vec. Vychádzajúc z uvedeného bol toho názoru, že tým došlo k vade podľa\n§ 237 písm. b) OSP, pretože sťažovateľovi chýbala procesná spôsobilosť v zmysle § 19 OSP,\nteda sťažovateľ nemal spôsobilosť byť účastníkom konania v napadnutej veci. Keďže\nkonanie odvolacieho súdu malo trpieť uvedenou vadou, najvyšší súd pochybil, ak\n2\n\nkonštatoval, že z hľadiska prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. b) OSP nie je\nrozhodujúci vzťah vyplývajúci z hmotného práva, ale otázka spôsobilosti byť účastníkom\nkonania, preto takúto vadu konania tvrdenú sťažovateľom zakladajúcu prípustnosť dovolania\nnezistil. V tejto súvislosti sťažovateľ tiež namietal, že nebola zachovaná zásada\ndvojinštančnosti konania, čo zakladalo prípustnosť jeho dovolania z dôvodu podľa § 237\npísm. f) OSP, t. j. že postupom súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred\nsúdom. Najvyšší súd k uvedenej námietke konania uviedol, že uvedený dôvod prípustnosti\ndovolania nie je daný. Ďalšou námietkou sťažovateľa bolo tvrdenie, že napadnuté uznesenie\nnie je riadne odôvodnené, je nepreskúmateľné a arbitrárne. K výroku samotného rozsudku\nsúdu prvého stupňa sťažovateľ uviedol, že je neurčitý, nezrozumiteľný a nevykonateľný.\nNa základe uvedenej argumentácie bol sťažovateľ toho názoru, že napadnutým\nuznesením došlo k porušeniu jeho označených práv, preto v petite svojej sťažnosti navrhol,\naby ústavný súd vyslovil porušenie označených práv napadnutým uznesením, napadnuté\nuznesenie zrušil, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu\ntrov konania.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\n\n3\n\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V\nsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\n4\n\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\n1. Sťažovateľ vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namietal\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstata jeho\nargumentácie spočíva v námietke nedostatočného a arbitrárneho odôvodnenia napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\nNámietku sťažovateľa týkajúcu sa arbitrárnosti napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu uvedená v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia je dostatočná. V žiadnom prípade argumentáciu nemožno považovať\n5\n\nza arbitrárnu či zjavne neodôvodnenú. Niet teda ani dôvodu na to, aby ústavný súd do veci\nzasiahol. Na tomto závere nemôže nič zmeniť okolnosť, že sťažovateľ má na celú vec odlišný\nnázor a s napadnutým uznesením najvyššieho súdu nesúhlasí. Táto okolnosť totiž sama\nosebe nemôže spôsobiť porušenie označených práv sťažovateľa.\nÚstavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\ndospel k záveru, že rozhodnutie je dostatočným spôsobom odôvodnené, najvyšší súd\nzrozumiteľne odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o dovolaní sťažovateľa,\na právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno hodnotiť ako arbitrárne.\nNajvyšší súd podľa názoru ústavného súdu ústavne akceptovateľným spôsobom zdôvodnil,\nprečo v danom prípade nie je založený sťažovateľom tvrdený dôvod prípustnosti jeho\ndovolania podľa § 237 písm. b) OSP, teda že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,\nnemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentoval tým,\nže nebolo možné po smrti matky pokračovať s ním ako účastníkom konania na základe\naplikácie § 107 ods. 3 OSP, pretože predmet konania (vypratanie bytu) nie je podľa názoru\nsťažovateľa majetková vec. Odhliadnuc od toho, že ústavný súd nepovažuje tento právny\nnázor sťažovateľa za správny, pretože podľa názoru ústavného súdu ide o majetkovú vec,\npretože sa priamo týka existencie práv spojených s bytom, teda práv majetkovej povahy,\nrozhodujúcim pri posúdení toho, či tento dôvod dovolania je založený, je otázka, či ten,\nkto vystupoval ako účastník konania, mal spôsobilosť byť účastníkom konania. V tomto\nsmere ústavný súd poukazuje na judikát č. R 34/1993 (uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Cdo 22/1992 z 30. apríla 1992) a napr. aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n6 Cdo 178/2011 z 20. júna 2012 a konštatuje, že sťažovateľ nepochybne má spôsobilosť byť\núčastníkom konania, teda má procesnú spôsobilosť, preto záver najvyššieho súdu\no neexistencii tejto vady je správny a v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho\n\n6\n\nsúdu, ako aj právnou teóriou, preto konštatuje, že táto námietka sťažovateľa je\nneopodstatnená.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že bola porušená dvojinštančnosť konania, aj táto\nnámietka sťažovateľa je neopodstatnená, pretože sťažovateľ sa stal účastníkom konania\nna základe univerzálnej sukcesie (dedenia), a tým vstúpil do už začatého konania namiesto\npôvodného účastníka (podľa § 107 ods. 3 OSP... súd v konaní pokračuje s dedičmi\núčastníka...), preto zásada dvojinštančnosti konania v okolnostiach posudzovanej veci\nporušená nebola. Argument sťažovateľa, že on bol účastníkom súdneho konania len\nna druhom stupni, a tým bola porušená zásada dvojinštančnosti konania, je nesprávna,\nplynúca\n\nz nepochopenia\n\nprocesného\n\nnástupníctva\n\na jeho\n\núčinkov.\n\nV nadväznosti\n\nna nesprávnosť záveru o údajnom porušení dvojinštančnosti konania, ktorým sťažovateľ\nargumentoval v prospech existencie dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f)\nOSP, t. j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,\nústavný súd konštatuje, že ani tento dôvod prípustnosti dovolania nebol z dôvodov\ntvrdených sťažovateľom založený, preto najvyšší súd nepochybil, ak konštatoval,\nže uvedený dôvod prípustnosti dovolania nie je daný.\nVychádzajúc z uvedeného a prezentovaných námietok sťažovateľa nemožno súhlasiť\ns jeho tvrdením, že odôvodnenie napadnutého uznesenia ako celok je nepreskúmateľné,\narbitrárne, respektíve že nie je riadne odôvodnené. Najvyšší súd sa ústavne súladným\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa. Odôvodnenie napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu presvedčivé a zrozumiteľné\na ústavne konformné, preto ústavný súd dospel k záveru, že aj túto námietku sťažovateľa je\npotrebné považovať za neopodstatnenú.\nNesúhlas sťažovateľa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu nie je\ndôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny\nnázor všeobecného súdu svojím vlastným.\n\n7\n\nÚstavný súd v nadväznosti na uvedené a s poukazom na to, že obsahom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a identického základného práva podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka\nsúdneho konania, resp. právo na úspech v konaní (II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), sťažnosť\nsťažovateľa v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu považujúc ho za arbitrárne odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\n2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tiež namietal, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13\ndohovoru.\nRovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru.\nUplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru\nmusí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného\npráva chráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia\npráv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 24/2010,\nsp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013). Účinnosť právneho prostriedku nápravy\nnie je závislá ani na istote na priaznivom výsledku konania a samotná skutočnosť, že\nv konkrétnom prípade sťažovateľovi nebola na základe inak účinného prostriedku nápravy\nposkytnutá náprava vôbec, resp. v dostatočnej miere, ešte nie je dostatočná pre záver, že\nsťažovateľovi nebol daný k dispozícii účinný prostriedok nápravy porušenia daného práva\n[rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Vilvarajah a ďalší\n8\n\nproti Spojenému kráľovstvu z 30. 10. 1991, č. 13163/87, bod 122, alebo rozsudok ESĽP\nGordon­Krajcer proti Poľsku zo 7. 7. 2009, č. 5943/07, body 32 – 34].\nCitovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil, že\nk porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani k záveru,\nže by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13 dohovoru. Podľa názoru\nústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorý ústavne konformným\nspôsobom odmietol dovolanie sťažovateľa, nemôže predstavovať porušenie zákazu\nodmietnutia spravodlivosti v takom zmysle, ako to sťažovateľ namietal. Ústavný súd\nuvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo\nna účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa\ndovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore. Tento účinný prostriedok\nnápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa (podobne III. ÚS 86/05,\nI. ÚS 538/2013).\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti\nsťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-zákonnosť", "vypratanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "rozhodnutie-odôvodnenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 86/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 86/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ac97ec6-02e0-402f-83e3-6b410df4bd77"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "3cada318-5c27-4d7d-886d-78f4bae76d7e:75530223-30d7-41df-a26a-475c18247be6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7108226047.1", "spisova_znacka": "4Co/262/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/262/2010 z 27. 6. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7108226047.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:cc309b54-4326-4bc6-9a4c-ed2f907fcc9e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.485.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 485/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 485/2026 z 2. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.485.2026.1"}, {"guid": "ussr:4b8f7582-e33d-4b31-8b0f-7a2ed69c9d1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.144.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 144/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 144/2025 z 11. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.144.2025.1"}, {"guid": "ussr:5ee62822-7d9a-4cb3-8ef6-53bd17580af2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.3.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2023 z 10. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.3.2023.1"}, {"guid": "ussr:cbacf432-240b-49af-b8c2-ee50fbabc650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.392.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 392/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 392/2022 z 30. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.392.2022.1"}, {"guid": "ussr:48717996-56e4-4645-b760-7978c5dbd391", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.353.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 353/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/2022 z 14. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.353.2022.1"}]}