{"guid": "ussr:e378591c-7beb-4d1f-b99e-19de89daa6fd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.182.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 182/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 182/2015 z 12. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 182/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.182.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e378591c-7beb-4d1f-b99e-19de89daa6fd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.182.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.182.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.182.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 182/2015­8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti ŠTART s. r. o., Mukačevská 59, Prešov,\nzastúpenej advokátom JUDr. Tiborom Šafárikom, Štúrova 20, Košice, pre namietané\nporušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 8 Co 148/2013 z 30. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti ŠTART s. r. o. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júna 2014\ndoručená sťažnosť spoločnosti ŠTART s. r. o., Mukačevská 59, Prešov (ďalej len\n„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 8 Co 148/2013 z 30. apríla 2014.\nZ podania a jeho príloh vyplynulo, že prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu\nPrešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 15 C 183/2008 z 3. júna 2013 zaviazalo\nsťažovateľku na náhradu trov konania protistrany s poukazom na § 142 ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní. Proti tomuto\nvýroku sa sťažovateľka odvolala, pričom v odvolaní sa dožadovala aplikácie § 150 ods. 1\nOSP z dôvodu jej finančnej situácie.\nSťažovateľka ďalej uvádza:\n«Krajský súd sa odmietol zaoberať vecou s poukazom, že majetkové pomery bol\nsťažovateľ povinný predložiť už v prvostupňovom konaní, najneskôr v odvolaní. Nemožno\nsúhlasiť . Ústavný súd v konaniach (napríklad) I.ÚS 109/09 a I.ÚS 248/10 nevytkol priamo\nani nepriamo takéto opomenutie účastníka, hoci zásada vigilantibus iuris by pri neprípustné\nextenzívnom výklade a analógii k § 151 ods. 1 OSP „posúvala“ účastníka k uvedenej\npovinnosti. Z citovaných nálezov vyplýva k tomuto problému postoj blízko zásade ofíciality;\ni keď vzdialene, predsa bližšie, ako názor opačný. Z dôvodov prvého nálezu „... zákonom\na súdnou praxou predpokladaná výnimočnosť použitia § 150 OSP môže spočívať\nv okolnostiach prípadu...“. Objektívny pohľad na spôsob, akým sa protistrana zmocnila\npredmetu sporu, výrazne jeho použitie evokuje. Príslušný návrh môže byť prednesený\ni v konaní odvolacom, pretože tomu § 120 ods. 4 OSP nebráni. Druhý nález zdôrazňuje\nrovnako ako prvý povinnosť aplikáciu ustanovenia riadne odôvodniť. Uvádza na podporu\nnázoru rozhodnutie NS SR M Cdo 14/99. Dôležité je, že v nich dôvodne niet zmienka\no sankcii v podobe, že sa súdy žiadosťou (v podstate súd odvolací) zaoberať nechceli.\nNamietané porušenie uvedených základných práv v Ústave a Dohovore predstavuje\nnapriek skončeniu veci „retroaktívny“ zásah do práva na prístup k súdu.»\n\n2\n\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti\nvyniesol nález, ktorým:\n„1./ Vysloví porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v konaní\no návrhu sťažovateľa pred Krajským súdom v Prešove, vedenom pod č. 8Co 148/2013;\n2./ Zruší napadnuté uznesenie z 30.4.2014 a vráti vec Krajskému súdu v Prešove\nna ďalšie konanie;\n3./ Prizná sťažovateľovi právo na náhradu trov konania.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré\nby mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\n3\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať aj takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 175/03).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nRozhodovanie o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto\nvšeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom,\nktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\nObsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj\nprávo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom\n(Robins c. Spojené kráľovstvo, sťažnosť č. 22410/93, Reports 1997­V). Právo na súdnu\n\n4\n\nochranu a v jeho rámci náhrady trov súdneho konania sa možno domáhať len spôsobom\na v medziach zákona, ktorý upravuje podmienky na jej priznanie (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nÚstavný súd však posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania\npristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09). Ústavný\nsúd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách konania iba\nza predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by\nzakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\nÚstavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje zároveň za potrebné\npripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a\naplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných\nslobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie\nvšeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak\nby vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00).\nPodstatou sťažnosti je tvrdenie, že krajský súd v odvolacom konaní pri rozhodovaní\no otázke náhrady trov odvolacieho konania neprípustne extenzívnym výkladom a analógiou\nk §151 ods. 1 OSP „posunul“ sťažovateľku k povinnosti predložiť svoje majetkové pomery\nuž v prvostupňovom konaní, najneskôr v odvolaní. Skutočnosť, že krajský súd sa odmietol\nvecou zaoberať, vníma sťažovateľka ako sankciu.\n5\n\nKrajský súd svoj postup odôvodil takto:\n«V danej právnej veci rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09. 05. 2012\ntak, že určil, že žalobca je spoluvlastníkom nehnuteľnosti ­ stavby ­ stolnotenisovej haly\npostavené na parcele\n\nzapísaná na LV\n\nv podiele\n\n1/50 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že o nich\nrozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 06. 05. 2013 po potvrdení odvolacím súdom.\nUznesením zo dňa 03. 06. 2013 Okresný súd Prešov ako súd prvého stupňa rozhodol\no trovách konania v uvedenej veci tak, že zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému trovy\nprvostupňového konania vo výške 8 499,98 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 1\n062,82 Eur. Vychádzal zo zásady úspechu a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3\nOSP.\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní navrhol, aby odvolací\nsúd rozhodnutie zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP. Uviedol, že v ďalšom konaní by\nmal súd prvého stupňa skúmať možnosť použitia ust. § 150 ods. 1 OSP, keďže žalobca je\nv situácií, kedy nedisponuje prakticky žiadnou finančnou hotovosťou. Nemá tiež žiadny\ncenný hnuteľný majetok a deklarované vlastníctvo 1/50­iny haly znamená skôr výdavky ako\npríjmy.\nPodľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj\n„OSP“): Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP: Súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu\na nedostatočne zistil skutkový stav.\nOdvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku správne.\nV danej veci je nepochybné, že rozsudkom zo dňa 09. 05. 2012 bolo o žalobe žalobcu\nrozhodnuté tak, že bolo určené, že žalobca je spoluvlastníkom stavby ­ stolnotenisovej haly\nv podiele 1/50 a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Žalobca sa\nžalobou domáhal určenia vlastníckeho práva v celosti. Pokiaľ súd prvého stupňa pri\n6\n\nrozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 142 ods. 3 OSP je jeho rozhodnutie vecne\nsprávne. Žalobca v podanom odvolaní nespochybňuje ani priznané úkony právnej pomoci\na ani výšku priznanej odmeny. Jeho odvolacia námietka spočíva v tom, že po zrušení veci by\nmal súd skúmať možnosť aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP, keďže žalobca je v situácií, že\nnedisponuje žiadnou finančnou hotovosťou, nemá žiaden cenný hnuteľný majetok\na deklarované vlastníctvo 1/50 haly znamená skôr výdavky ako príjmy. Žalovaný k svojmu\nodvolaniu nepredložil žiadne dôkazy o tom, že spĺňa podmienky pre použitie ust. § 150\nods. 1 OSP, teda nepredložil žiadne dôkazy o tom, že nedisponuje žiadnou finančnou\nhotovosťou a nemá žiaden cenný hnuteľný majetok. Žalobca vedel o tom, že súd prvého\nstupňa po právoplatnosti rozsudku vo veci samej bude rozhodovať o trovách konania\na nevyvinul žiadnu procesnú aktivitu vo vzťahu k prvostupňovému súdu smerujúcu\nk tvrdeniu a preukázaniu nutnosti aplikácie ust. § 150 ods. 1 OSP. Ani vo vzťahu\nk odvolaciemu súdu žalobca nepreukázal, že sú tu dôvody na aplikáciu ust. § 150 ods. 1\nOSP, a preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.»\nV posudzovanej veci sa ústavný súd zameral na posúdenie skutočnosti, či všeobecné\nsúdy pri aplikácii ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania\nnepostupovali arbitrárne s následkom porušenia základného práva alebo slobody.\nPodľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná\nnáhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi,\nktorý vo veci úspech nemal.\nPodľa § 142 ods. 2 OSP ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu\ntrov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov\nprávo.\nPodľa § 142 ods. 3 OSP aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu\nsúd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak\nrozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.\n7\n\nPodľa § 150 ods. 1) OSP ak sú dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd\nvýnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä\nna okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti\na dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto\nskutočnosti a dôkazy uplatniť.\nZ ustanovenia § 142 ods. 3 OSP vyplývajú tri špeciálne skutkové podstaty, v prípade\nktorých musí byť posúdenie náhrady trov konania u účastníka, ktorý mal vo veci iba\nčiastočný úspech, odlišné od všeobecného pravidla vyplývajúceho z § 142 ods. 2 OSP. Ide\no prípady, ak (a) mal účastník neúspech v pomerne nepatrnej časti, (b) rozhodnutie o výške\nplnenia záviselo od znaleckého posudku, (c) rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy\nsúdu. V prípade sťažovateľky všeobecné súdy zohľadnili nespochybniteľnú skutočnosť, že\nsťažovateľka mala vo veci len čiastočný úspech (priznali jej spoluvlastnícke právo v podiele\n1/50 k spornej nehnuteľnosti).\nÚstavný súd sa ďalej zaoberal otázkou možnej aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1\nOSP na prípad sťažovateľky. Sťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu o trovách konania\nv zmysle § 142 ods. 3 OSP uviedla, že odvolací súd by mal v ďalšom konaní skúmať\nmožnosť aplikácie ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, keďže sťažovateľka je v ťaživej finančnej\nsituácii.\nZmyslom ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, ktoré v zásade možno aplikovať iba\nvýnimočne, je umožniť súdu, aby odstránil v konkrétnom prípade nenáležitú tvrdosť dopadu\nustanovení o náhrade trov konania v situácii, keď sú inak splnené všetky podmienky\nna priznanie nároku na náhradu trov konania úspešnému účastníkovi v spore. Úvaha súdu\no tom, či ide v konkrétnej veci o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné zvláštneho\nzreteľa, musí vychádzať z posúdenia okolností konkrétnej veci. Aj pri výklade a aplikácii\n§ 150 ods. 1 OSP je povinný súd mať vždy na zreteli účel súdneho konania, teda\nposkytovanie súdnej ochrany právam účastníkom. Pri posudzovaní okolností hodných\n8\n\nosobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých\núčastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde,\na ich\n\npostoj\n\nv\n\nkonaní\n\n(rozhodnutie\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky č. 1/2000).\nÚvaha súdu o tom, či majetkové pomery možno podradiť pod legálny pojem „dôvody\nhodné osobitného zreteľa“, musí teda vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej\nveci. Ústavný súd konštatuje, že krajský súd nemal k dispozícii skutkový podklad pre úvahy\no možnosti odchýliť sa od zásadného pravidla regulujúceho priznávanie náhrady trov\nkonania v občianskom súdnom konaní (§ 142 OSP) v prospech výnimočného postupu\numožneného § 150 ods. 1 OSP, keďže sťažovateľka nepredložila okresnému súdu pred\nvynesením rozhodnutia o trovách konania a ani krajskému súdu v odvolaní doklady\npotrebné pre posúdenie existencie či neexistencie prípadov hodných osobitného zreteľa.\nSťažovateľka tak svojou nečinnosťou prispela k stavu, keď odvolací súd nemal podklady,\nna základe ktorých by mohol zvážiť aplikáciu § 150 OSP.\nÚstavný súd po preskúmaní sťažnosti dospel k záveru, že rozhodnutie o trovách\nkonania nevykazuje znaky svojvoľnosti ani arbitrárnosti.\nÚstavný súd tak nezistil pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti žiadne\nskutočnosti nasvedčujúce priamej súvislosti medzi rozhodnutím krajského súdu\na sťažovateľkou označenými základnými právami, a preto jej sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2015\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trovy konania", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea41e200-e752-497c-9d28-3753bc47b93a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 109/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/09 z 24. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea41e200-e752-497c-9d28-3753bc47b93a"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 175/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 175/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dbac342e-ca2d-42cd-a966-548ff34f135b"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "c794eba1-beae-4c2c-87dc-bd22b14234b2:210702ad-8849-418e-a0f3-a1b5f7508a26", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5112204700.1", "spisova_znacka": "8Co/148/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/148/2013 z 27. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112204700.1"}], "citovane_v": []}