{"guid": "ussr:ddcafcef-2e2a-4176-a730-e3d6bf0acc92", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.183.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2015 z 12. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 12. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 183/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.183.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-05-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ddcafcef-2e2a-4176-a730-e3d6bf0acc92", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.183.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.183.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.183.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 183/2015­8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Darinou Solárovou, Škultétyho 3, Košice, vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského\nsúdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoPr 7/2013 a jeho uznesením\nz 10. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\n29. decembra 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského\nsúdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 CoPr 7/2013\na jeho uznesením z 10. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie\nOkresného súdu Košice­okolie (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 Cpr/3/2013­27\nz 30. septembra 2013 vo výroku o trovách konania tak, že účastníkom konania náhradu trov\nnepriznal a nepriznal im ani náhradu trov odvolacieho konania. Sťažovateľka namieta\nzávery krajského súdu ako nesprávne, pretože „pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvychádza súd vždy zo zásady zodpovednosti za výsledok alebo zo zásady zodpovednosti\nza zavinenie a náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok sa uplatňuje pri rozhodovaní\no náhrade trov sporového konania. Podľa miery úspechu môže súd rozhodnúť o trovách\nkonania v zmysle ust. § 142 ods. 1 až 3 OSP.“.\nSťažovateľka ďalej opisuje skutkové okolnosti prípadu, z ktorých má vyplývať, že\nzamestnávateľ ju nútil skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe a že žalobu o vydanie\npotvrdenia o zamestnaní proti bývalému zamestnávateľovi podala na okresnom súde až\npotom, ako jej nebolo vydané ani do 13. septembra 2013, hoci pracovný pomer skončil už\n30. augusta 2013. Poukazuje aj na časť odôvodnenia napadnutého uznesenia, z ktorého má\nvyplývať, že krajský súd mal ako deň podania žaloby ustáliť 1. september 2013, a nie až\n13. september 2013, na základe čoho považuje sťažovateľka napadnuté uznesenie\n„za arbitrárne a nesprávne“ a odvodzuje z neho porušenie označených práv postupom\nkrajského súdu. Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia „odôvodňuje tým, že súd\nv jej veci nekonal sústredene, ak vychádzal z nesprávneho údaja o tom, že sťažovateľa\npodala žalobu vo veci proti svojmu zamestnávateľovi už dňa 1.9.2013, čo nezodpovedá\nobsahu spisu súdu... a aj preto je rozhodnutie súdu arbitrárne a vecne nesprávne“.\n\n2\n\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci vyslovil\nporušenie jej základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd“, zrušil uznesenie krajského súdu č. k. 1 CoPr 7/2013­59\nz 10. septembra 2014, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal jej finančné zadosťučinenie\nv sume 300 €, ako aj náhradu trov konania v sume 284,08 € na účet jej právnej zástupkyne.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu\n(sťažnosti) podľa ustanovení § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,\nktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n3\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). V zmysle\nkonštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú\nneopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo\nslobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva\nalebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť\nmedzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne\n(obdobne napr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n4\n\nSkôr, ako sa ústavný súd vyjadrí k podstate namietaného porušenia označených práv,\npovažuje za potrebné poukázať na chybu petitu sťažnosti spočívajúcu v nesprávnom\noznačení spisovej značky konania krajského súdu, ktorým mal podľa sťažovateľky porušiť\njej základné právo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a právo zaručené\nčl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd totiž viedol odvolacie konanie v sťažovateľkinej veci\npod sp. zn. 1 CoPr 7/2013, zatiaľ čo okresný súd konanie viedol pod sp. zn. 16 Cpr 3/2013.\nVychádzajúc z uvedeného považoval ústavný súd nesprávne označenie konania krajského\nsúdu spisovou značkou konania okresného súdu len za zrejmú nesprávnosť petitu sťažnosti,\nktorá nemá vplyv na vecné preskúmanie námietok sťažovateľky vznesených proti uzneseniu\nkrajského súdu č. k. 1 CoPr 7/2013­59 z 10. septembra 2014 a konaniu, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo.\nPodľa čl. 46 ods.1 ústavy (obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny) sa každý môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v platnom\n\nprávnom poriadku Slovenskej\n\nrepubliky alebo v takých\n\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\n5\n\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\nArbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je najčastejšie\ndaná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných\nprípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03). Okrem toho\nmôže arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu vyplývať aj z ústavne nekonformného\nvýkladu ustanovení právnych predpisov aplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad.\nUvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita\nmusí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy. Právomoc\nústavného súdu konštatovať porušenie základného práva účastníka konania pred\nvšeobecným súdom na súdnu ochranu je založená v prípade, ak dospeje k záveru, že\nnapadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v rozpore s požiadavkou ústavne konformného\nvýkladu právnych predpisov.\nDo práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný\nsúd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda\nza porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu)\nv konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Právo\nna spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov\na ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci\nrozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že\nneboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva\nna spravodlivý proces.\nVo všeobecnosti platí, že rozhodnutie o náhrade trov konania spravidla samo osebe\nnedosahuje intenzitu predstavujúcu možnosť vyslovenia porušenia základných práv a slobôd\n6\n\nbez ohľadu na to, akokoľvek sa môže účastníka konania citeľne dotknúť. Podľa názoru\nústavného súdu nemožno z hľadiska kritérií spravodlivého procesu pripisovať rozhodovaniu\no trovách konania takú istú relevanciu ako námietkam proti procesnému postupu vedúcemu\nk rozhodnutiu vo veci samej, resp. samotnému rozhodnutiu vo veci samej. Ústavný súd\nzároveň nespochybňuje, že za určitých okolností možno k záveru o porušení základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru dôjsť aj v súvislosti s námietkami sťažovateľov smerujúcimi\nproti právoplatným rozhodnutiam všeobecných súdov o náhrade trov súdneho konania.\nÚstavný súd však pri posudzovaní problematiky trov konania, t. j. vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi problematiky akcesorickej, postupuje nanajvýš zdržanlivo\na k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď\nzistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym\nspôsobom alebo že ním bolo zasiahnuté aj iné základné právo (m. m. II. ÚS 78/03,\nII. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011, III. ÚS 47/2013).\nPodstata námietok sťažovateľky spočíva v jej nesúhlase so záverom krajského súdu,\nže žalobu podala „už dňa 1. septembra 2013, čo však nezodpovedá obsahu spisu súdu“,\nv dôsledku čoho označuje napadnuté uznesenie meniace uznesenie okresného súdu\nč. k. 16 Cpr 3/2013­27 z 30. septembra 2013 za arbitrárne a vecne nesprávne.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia potom, ako uviedol znenie\n§ 146 ods. 1 písm. c) a § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, uviedol, že\n„rozhodovanie o trovách konania, ktoré bolo zastavené je založené na princípe\nzodpovednosti za trovy konania toho účastníka, ktorý zavinil zastavenie. Uvedené zavinenie\nsa však posudzuje výlučne z hľadiska procesného. Táto zákonná úprava vychádza zo záveru,\nže zastavenie konania je zavinené žalobcom v prípade, ak tento zoberie žalobu späť,\ns výnimkou situácie, ak žalobca zobral späť žalobu ktorá bola podaná dôvodne a pokiaľ\nk späťvzatiu došlo pre správanie sa žalovaného, spočívajúce v dobrovoľnom splnení\nuplatneného nároku.\n\n7\n\nPre rozhodnutie o trovách konania v prejednávanej veci je preto potrebné\nvyporiadať sa s otázkou, či žaloba bola podaná dôvodne. Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba\nbola podaná na súde prvého stupňa osobne dňa 13.9.2013 a v rovnaký deň žalovaný podal\nna pošte zásielku, v ktorej žalobkyni zaslal ňou požadované potvrdenie o zamestnaní...\nBez ohľadu na uvedenú skutočnosť je pre rozhodnutie o trovách konania v súlade\ns ustálenou súdnou praxou potrebné vyporiadať sa aj s postupom jednotlivých účastníkov\nkonania pred podaním žaloby z hľadiska posúdenia účelnosti vynaloženia trov konania\nv prípade, ak zo správania sa žalovaného vyplýva, že tento nárok žalobcu nepopiera a jeho\nneplnenie bolo spôsobené okolnosťami, na ktorých môže mať určitý podiel aj žalobca.\nZ obsahu spisu vyplýva, že medzi dňom skončenia pracovného pomeru a podaním\nžaloby na súd uplynula doba trinástich dní a z tohto pohľadu je preto potrebné vyhodnotiť,\nči vzhľadom na konkrétne okolnosti mal žalovaný reálne dostatočný časový priestor\nna uspokojenie nároku žalobkyne, resp. na to, či určitý časový sklz plnenia nebol aj\nv príčinnej súvislosti s konaním samotnej žalobkyne.“.\nNásledne krajský súd uviedol znenie § 72 ods. 1 a 2 Zákonníka práce a poukázal na\nlehotu, v ktorej sa má doručiť druhému účastníkovi právneho vzťahu oznámenie o skončení\npracovného pomeru v skúšobnej dobe. Podľa záverov krajského súdu táto lehota „má\nza cieľ vytvoriť druhému účastníkovi pracovnoprávneho vzťahu (v tomto prípade\nzamestnávateľovi)\n\ndostatočný\n\nčasový\n\npriestor\n\nna\n\nvykonanie\n\nnevyhnutných\n\nadministratívnych úkonov súvisiacich so skončením pracovného pomeru... Žalobkyňa však\ntúto svoju povinnosť porušila, keď skončenie pracovného pomeru oznámila žalovanému až\ndňa 30.8.2013, teda v deň, kedy sa pracovný pomer zároveň aj skončil, pritom v uvedený\ndeň už ani nenastúpila do práce, čím zároveň porušila základnú povinnosť zamestnanca\nvyplývajúcu mu z ust. § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda povinnosť vykonávať prácu\nosobne podľa pracovnej zmluvy... Zo sledu udalostí popísaných žalobkyňou navyše vyplýva,\nže táto na jednej strane konštatovala svoju časovú tieseň vo vzťahu k povinnostiam\nvyplývajúcim pre ňu vo vzťahu k úradu práce, na druhej strane táto odo dňa 30.8., keď\noznámila žalovanému skončenie pracovného pomeru, s týmto až do 9.9. neudržiavala\nžiadny kontakt. Takéto konanie žalobkyne na jednej strane a jej požiadavka na žalovaného\n8\n\nna splnenie si jeho povinnosti pri jej osobnej návšteve je v rozpore so zásadou\npracovnoprávnych vzťahov, podľa ktorej len ten z účastníkov pracovného pomeru, ktorý je\nochotný a pripravený plniť svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru sa môže\nvo vzťahu k druhému domáhať tomu zodpovedajúceho plnenia zo strany druhého účastníka.\nVyhodnotiac uvedené skutkové zistenia dospel odvolací súd k záveru, že správanie sa\nžalobkyne malo nesporne čiastočný vplyv aj na vytvorenie časového priestoru, v ktorom\nžalovaný mal reálnu možnosť uspokojiť jej nárok, ktorý tento nikdy nepopieral...\nPrihliadajúc na právo žalovaného na minimálne trojdňovú lehotu na vykonanie úkonov\nsúvisiacich so skončením pracovného pomeru a na dobu, v ktorej tento mohol reálne\nžalobkyni doručiť potvrdenie prostredníctvom pošty... je zrejmé, že na dĺžku časového\nobdobia, v ktorom žalovaný mohol reálne svoju povinnosť splniť, malo nesporne vplyv aj\nsprávanie samotnej žalobkyne.\nNa základe toho dospel odvolací súd k záveru, že vyššie uvedené okolnosti\npredstavujú dôvod nepriznania náhrady trov konania žalobkyni.\nVýsledkom iného výkladu by mohla vzniknúť zjavne absurdná situácia, v ktorej by\nbola vyhodnotená ako dôvodne podaná žaloba už dňa 1.9.2013, napriek tomu, že žalovaný\nako zamestnávateľ nemal reálne vytvorený časový priestor na splnenie si svojej povinnosti.\nNa základe toho odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách\nkonania a žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal podľa § 146 ods. 1 písm. c/\nO. s. p.“.\nZ citovaných častí odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že krajský súd pri\nprávnom posúdení veci vychádzal zo skutočnosti, že sťažovateľka podala okresnému súdu\nžalobu o vydanie potvrdenia o zamestnaní 13. septembra 2013, a nie 1. septembra 2013, ako\nnesprávne v sťažnosti uvádza, pričom krajský súd podrobne vyhodnocoval správanie\núčastníkov právneho vzťahu z hľadiska, či toto ich správanie osvedčovalo dôvodnosť\npodania žaloby. Len na dokreslenie svojich právnych úvah sa krajský súd v závere svojho\nuznesenia hypoteticky zaoberal možnosťou, ak by sťažovateľka podala žalobu už\n1. septembra 2013, aj to iba pre účely posúdenia ne/aplikovateľnosti iného výkladu\nrelevantných právnych predpisov, než ku ktorému v danom prípade dospel. Je teda zrejmé,\n9\n\nže sťažovateľkou uvádzaný 1. september 2013 krajský súd v skutočnosti za deň podania\nžaloby nepovažoval. Ústavný súd preto uvedenú námietku sťažovateľky vyhodnotil ako\nnedôvodnú.\nVychádzajúc z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd\nzdôrazňuje, že jeho úlohou nie je posudzovanie právnej perfektnosti namietaného\nrozhodnutia\n\nvšeobecného\n\nsúdu z hľadiska formálnych\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich\n\nzo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto aspektov jeho\n„vylepšovanie“, ale posúdenie jeho ústavnej udržateľnosti (m. m. IV. ÚS 325/08).\nSťažovateľom namietané uznesenie krajského súdu hodnotí ústavný súd ako ústavne\nakceptovateľné a v okolnostiach prípadu za dostatočne odpovedajúce na rozhodujúce\nskutkové a právne otázky. Ústavný súd pritom nezistil existenciu skutočností\nnasvedčujúcich tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať\nza svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za popierajúce zmysel práva na súdnu\nochranu, pretože krajský súd sa všetkými relevantnými skutočnosťami a prednesenými\nnámietkami dostatočne vyrovnal. Ústavný súd zároveň pripomína, že pre realizáciu\nzákladného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie postačuje, ak\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu dostatočne objasní právny základ rozhodnutia\nveci, čo v danej veci krajský súd urobil.\nNamietané uznesenie krajského súdu nevykazuje ani znaky zrejmého omylu\nkonajúceho súdu, ktorý by popieral podstatu práva na spravodlivý proces, a ani situácie,\nv ktorej by krajský súd neaplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov platných\nv Slovenskej republike. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom krajského súdu\nnestotožňuje, sama osebe nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny názor\nkrajského súdu svojím vlastným. V konečnom dôsledku totiž ústavný súd nie je opravným\nsúdom právnych názorov krajského súdu. Ingerencia ústavného súdu do výkonu tejto\nprávomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil\n10\n\ns interpretáciou zákonov všeobecných súdov, ktoré sú „pánmi zákonov“, v zmysle citovanej\njudikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor krajského súdu iba v prípade, ak by\nten bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu napadnutý právny výklad krajského\nsúdu ani konanie, ktoré vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo, takéto nedostatky\nnevykazuje.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru o absencii relevantnej súvislosti medzi\nnamietaným porušením základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru na jednej strane a obsahom napadnutého uznesenia na strane druhej. Vzhľadom na\nto bolo potrebné sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti odmietnuť podľa § 25 ods.\n2 zákona o ústavnom súde už pri jej predbežnom prerokovaní.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. mája 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trovy konania", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "6a16d4be-a88f-4c3e-a195-db2cb5b9aa3b:f9064020-565e-4554-ad5f-4656936a42dd", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8112215659.2", "spisova_znacka": "1CoPr/7/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoPr/7/2013 z 27. 8. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-08-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8112215659.2"}, {"guid": "b8fc3620-4be8-4cc7-9973-5ed76b64d8ab:0bbb167a-c3f4-4bd9-bd89-a870396588f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cpr/3/2013", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 16Cpr/3/2013 z 27. 3. 2014", "sud": "Okresný súd Zvolen", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b8fc3620-4be8-4cc7-9973-5ed76b64d8ab:0bbb167a-c3f4-4bd9-bd89-a870396588f4"}], "citovane_v": []}