{"guid": "ussr:9619ea15-162b-4c3f-928c-1aadb928f165", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.210.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 210/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/2015 z 19. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 210/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.210.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9619ea15-162b-4c3f-928c-1aadb928f165", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.210.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.210.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.210.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 210/2015­13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ABC Data s. r. o., Palisády 33,\nBratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o.,\nMariánska 12, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Andrej Terem, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. IV/1 Gn 951/14/1000 a jej upovedomením zo 16. februára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosťou ABC Data s. r. o. o d m i e t a\nneopodstatnenú.\n\nako zjavne\n\nOdôvodnenie\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti ABC Data s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 951/14/1000\n(ďalej\n\naj\n\n„napadnuté\n\nkonanie“)\n\na jej\n\nupovedomením\n\no odložení\n\npodnetu\n\nzo 16. februára 2015 (ďalej len „upovedomenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola v obchodnoprávnom vzťahu s obchodnou\nspoločnosťou Clios s. r. o., z ktorého jej zostali nezaplatené pohľadávky v sume 65 970,94 €.\nPo ich čiastočnom uhradení poisťovňou na základe poistenia pohľadávok zostala\nsťažovateľke neuhradená suma 35 347,67 €. Sťažovateľka preto 10. októbra 2013 podala\ntrestné oznámenie na neznámeho páchateľa domnievajúc sa, že postupom nestotožnenej\nosoby konajúcej za obchodnú spoločnosť Clios s. r. o. mohol byť spáchaný trestný čin,\nnásledkom ktorého jej mohla vzniknúť táto škoda. Sťažovateľka namieta, že generálna\nprokuratúra a pred ňou ďalšie príslušné orgány činné v trestnom konaní nepostupovali „tak,\naby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti v rozsahu\nnevyhnutnom na ich rozhodnutie, pretože nevzali do úvahy všetky okolnosti prípadu, ktoré\nnastali po podaní trestného oznámenia ­ konkrétne: priznanie konateľa\n\no tom,\n\nže uprednostnili jedného veriteľa ­ banku, zrušenie konkurzu na spoločnosť Clios pre\nnedostatok majetku, zánik spoločnosti Clios a jej výmaz z obchodného registra; ...\n\n2\n\nnehodnotili sťažovateľom ­ poškodeným ­ označené dôkazy na základe starostlivého\nuváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, najmä rezignovali na\npreukazovanie subjektívnej stránky trestného činu zvýhodňovania veriteľa, resp.\npoškodzovania veriteľa ­ konkrétne nepriameho úmyslu páchateľa, ani sa dostatočne\nnezaoberali preukazovaním objektívnej stránky trestného činu ­ zvýhodňovania veriteľa\nresp. poškodzovania veriteľa, a to neexistenciou pomerného uspokojovania veriteľov\na zmenšenia majetku spoločnosti Clios, s. r. o.; v dôsledku toho sú ich závery uvedené\nv odôvodneniach rozhodnutí protirečivé a ich rozhodnutia neudržateľné;... konali nad\nrámec svojich právomocí a nerešpektovali viazanosť štátnych orgánov výlučne zákonom\n(čl. 2 ods. 2 Ústavy SR), keďže vec nesprávne právne posúdili a svojvoľne, paušálne, bez\nrelevantného odôvodnenia, ktoré by bolo aplikovateľné pre tento konkrétny prípad,\naplikovali princíp ultima ratio v prípade, kedy sťažovateľ ako poškodený nemal už žiadnu\nmožnosť uplatňovať svoje pohľadávky v občiansko­právnom konaní, nakoľko pasívne\nlegitimovaný subjekt konania už viac neexistoval;... v situácii, kedy už bol konkurz\nna spoločnosť Clios s. r. o. zastavený pre nedostatok majetku, teda sťažovateľ ­ poškodený\nnemal reálnu možnosť si svoje nároky uplatňovať prostredníctvom konkurzu, Okresná\nprokuratúra Bratislava I znova odkázala sťažovateľa ­poškodeného na konkurzné konanie,\npričom Krajská prokuratúra Bratislava aj Generálna prokuratúra SR tento záver\npotvrdili“, čím mal byť porušený čl. 2 ods. 2 ústavy, ako aj základné právo sťažovateľky na\nsúdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nNadväzne na uvedené sťažovateľka poukazuje na viaceré zásady trestného konania\nnormatívne zakotvené v ustanoveniach Trestného poriadku, ako aj ďalšie ustanovenia\nobsahujúce úpravu práv poškodeného v trestnom konaní. S poukazom na judikatúru\nústavného súdu vyjadruje názor, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné dodržiavať\nzákony a ich porušenie spôsobuje porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu. Sťažovateľka ako poškodená „má voči štátnym orgánom právo minimálne na takú\nochranu, aby orgány činné v trestnom konaní pri vybavovaní jeho podnetu postupovali\nv súlade s ústavou a so zákonmi Slovenskej republiky, a to v materiálnom, nielen\nformalistickom zmysle. Sťažovateľ je presvedčený, že práve táto povinnosť štátnych orgánov\n3\n\nmateriálnej viazanosti Ústavou a zákonmi SR je priamym odrazom jeho práva na inú\nprávnu ochranu tak, ako mu to garantuje Ústava Slovenskej republiky v čl. 46 ods. 1.\nSťažovateľ sa domnieva, že jeho právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy bolo porušené\npráve spôsobom, akým orgány činné v trestnom konaní (ne) postupovali počas\nvybavovania, rozhodovania a odôvodňovania rozhodnutia o jeho podnete, nakoľko tieto sa\nvecou dôsledne nezaoberali a vydali rozhodnutie, ktoré je pri zhodnotení všetkých okolností\nprípadu arbitrárne, zjavne neodôvodnené, dokonca protirečivé, a z hľadiska ústavného\npreto neudržateľné.\nJe pritom potrebné si uvedomiť, že práve prípadné trestné konanie bolo pre\npoškodeného jedinou a poslednou možnosťou pre prístup k spravodlivosti ­ k súdu ­ a teda\nk možnosti uplatniť svoje právo na náhradu škody voči prípadným páchateľom trestného\nčinu.\nV takomto prípade odmietnutie trestného oznámenia zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní (ktoré v podstate znamená definitívne zmenšenie majetku poškodeného\na definitívnu nemožnosť domôcť sa náhrad škody, ktorú poškodený utrpel), ktorému\nnepredchádza riadne a materiálne zaoberanie sa vecou zo strany orgánov činných\nv trestnom konaní, a ktoré... sa nezakladá na riadnom, relevantnom a presvedčivom\nodôvodnení, nemôže byť realizáciou práva poškodeného na súdnu a inú ochranu, ktoré mu\ngarantuje Ústava SR.“.\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd svojím rozhodnutím\nvyslovil, že generálna prokuratúra „v konaní vedenom pod č. 951/14/1000 a listom\nzo 16. februára 2015 o odložení podnetu v spojitosti s konaniami vedenými pod č.:\n(i) ČVS: ORP­1427/3­VYS­B1­2013 pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nBratislava I, výsledkom ktorého je uznesenie zo dňa 31. januára 2014;\n(ii) 1 Pn 1436/13/1101, pred Okresnou prokuratúrou Bratislava I, výsledkom ktorého\nje uznesenie zo dňa 3. júna 2014;\n(iii) 1 Kn 630/14/1100, pred Krajskou prokuratúrou Bratislava, výsledkom ktorého je\nupovedomenie zo dňa 19. septembra 2014;\n\n4\n\nporušila základné práva spoločnosti ABC Data s. r. o. na súdnu a inú právnu ochranu\nzaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd tým, že porušila svoje povinnosti\nustanovené v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 10 a § 2 ods. 12 Trestného\nporiadku.“. Ďalej navrhuje rozhodnutie „Generálnej prokuratúry SR o odložení podnetu\nzo dňa 16. februára 2015 č. k. IV/1 Gn 951/14/1000­9“ zrušiť, vec jej vrátiť na ďalšie\nkonanie pre účely opätovného vybavenia podnetu a sťažovateľke priznať náhradu trov\nkonania vrátane trov právneho zastúpenia.\nII.\nÚstavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 127 ods. 1\nústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,\nak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv\na slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\n5\n\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\n\nCieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie\na posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych\nprostriedkoch nápravy a ochrane práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)\nfyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti\ns rozhodovaním vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. Skutkové a právne závery\norgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody sťažovateľa zaručeného v ústave\nalebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách\n(m. m. III. ÚS 38/05, III. ÚS 278/06).\nAk preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu verejnej moci\nv rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného\npráva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd považuje takúto sťažnosť za zjavne neopodstatnenú\n(obdobne I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZákladné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, každému možnosť domáhať sa\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým\norgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať\no ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo\nopakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu\nzodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa\ntakýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť.\nSúčasťou tohto práva dotknutej osoby ale nie je právo, aby príslušné orgány prokuratúry\njeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).\nPodstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s výsledkom preskúmania\nzákonnosti postupu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I (ďalej len\n„okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP ­1427/3­VYS­B1­2013 a jeho\nuznesenia\n\nz\n\n31.\n\nBratislava I (ďalej\n\njanuára\nlen\n\n2014,\n\npostupu\n\n„prokurátorka\n\nprokurátorky\n\nokresnej\n\nOkresnej\n\nprokuratúry“)\n\nv konaní\n\nprokuratúry\nvedenom\n\npod sp. zn. 1 Pn 1436/13/1101 a jej rozhodnutím z 3. júna 2014, ako aj so spôsobom\nvybavenia\n\npodnetu\n\nprokurátorkou\n\nKrajskej\n\nprokuratúry\n\nv Bratislave\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„prokurátorka krajskej prokuratúry“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Kn 630/14/1100\n7\n\nupovedomením\n\nz 19.\n\nseptembra\n\n2014,\n\nktoré\n\nrealizoval\n\ngenerálny\n\nprokurátor\n\nprostredníctvom prokurátora generálnej prokuratúry v rámci konania o opakovanom\npodnete podľa štvrtej časti prvého dielu zákona o prokuratúre.\nPodľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu\na rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov\na súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený\nvykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa\nosobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.\nPodľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať\no preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví\nnadriadený prokurátor.\nGenerálny prokurátor (v zastúpení prokurátora generálnej prokuratúry) preskúmal\npodanie sťažovateľky z 29. októbra 2010 postupom ustanoveným § 34 ods. 1 zákona\no prokuratúre pre opakovaný podnet a o výsledku realizovaného prieskumu sťažovateľku\nupovedomil oznámením č. k. IV/4 Gn 951/14/1000­9 zo 16. februára 2014, v ktorého\nrelevantnej časti uviedol:\n«Po komplexnom preskúmaní vyššie uvedeného predloženého spisového materiálu\nkonštatujem, že Váš opakovaný podnet neobsahuje žiadne nové, právne relevantné\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu začatia trestného stíhania, respektíve doplnenia\npredprípravného konania.\nZároveň konštatujem, že tak prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I, ako aj\nprokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava sa pri vybavovaní Vašej sťažnosti, respektíve\nVášho podnetu v odôvodneniach uznesenia, respektíve v písomnom upovedomení Vašej\nosoby danou vecou v dostatočnom rozsahu zaoberali a jednotlivo, ako aj v súhrne sa\ndôsledne vysporiadali so všetkými významnými skutočnosťami, na ktoré opakovane\npoukazujete. S ich závermi sa v celom rozsahu stotožňujem a vzhľadom k tomu, že všetky\nvo veci vydané uznesenia, ako aj písomné upovedomenia Vám boli riadne doručené a máte\n8\n\nich k dispozícií, vo všetkých podrobnostiach na ne odkazujem. Zároveň súhlasím s ich\nzávermi, že predmetným vyššie podrobne rozpísaným konaním podozrivých osôb nedošlo\nk naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty prečinu zvýhodňovania veriteľa podľa\n§ 240 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ako ani prečinu poškodzovania veriteľa podľa\n§ 239 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, respektíve iného trestného činu, ktorého zákonné\nznaky sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona.\nK uvedenému dopĺňam, že povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní je vždy\nvyhodnotiť, či skutok, ktorý je popísaný v podanom trestnom oznámení napĺňa alebo\nnenapĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov z osobitnej časti Trestného zákona,\nčo aj bolo v danom prípade dôsledne vykonané. Ak by pri realizácií procesných úkonov\nnevyhnutných na objasnenie Vami oznamovaného skutku vyšli najavo skutočnosti,\nodôvodňujúce vznik podozrenia zo spáchania aj iného protiprávneho konania podozrivého,\nmajúceho znaky iného trestného činu, ako Vami uvádzaného v trestnom oznámení, bolo by\nzákonnou povinnosťou týchto orgánov objasniť aj tento iný skutok a zákonným spôsobom\no ňom rozhodnúť. V predmetnej trestnej veci však takéto poznatky z výsledkov\npredprípravného konania nevyplynuli...\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní zákonným spôsobom\nzareagovali na Vaše trestné oznámenie, respektíve na všetky Vaše s vecou súvisiace\npodania a procesným spôsobom preverili a zadokumentovali všetky Vami uvádzané\nrelevantné skutočnosti vzťahujúce sa k predmetnému skutku.\nVaše názory na predmetnú problematiku v žiadnom prípade nemôžu byť zákonným\npredpokladom a určovacím faktorom pre začatie trestného stíhania, respektíve vznesenia\nobvinenia voči konkrétnej, Vami určenej osobe, respektíve osobám. Štát prostredníctvom\nsvojich kompetentných a príslušných trestnoprávnych orgánov nemôže v žiadnom prípade\nochraňovať respektíve naprávať porušené subjektívne práva jednotlivca prostredníctvom\nnoriem trestného práva. Uvedené trestné právo teda nemôže slúžiť ako prostriedok\nnahrádzajúci ochranu subjektívnych práv jednotlivých subjektov v oblasti súkromného\npráva. Kompetentní na riešenie sporov súkromnoprávneho charakteru sú primárne jeho\núčastníci a prípadne na základe ich vôle taktiež súdy v občiansko­súdnom konaní, prípadne\niné orgány. Túto úlohu v právnom štáte nesmú bez naplnenia ústavou a zákonom\n9\n\nstanovených podmienok nástupu trestnej represie preberať orgány činné v trestnom konaní\na vytvárať tak nerovné postavenie medzi jednotlivými účastníkmi a suplovať ich úlohy,\nprípadne úlohy iných orgánov.\nVyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti vychádza z princípu subsidiarity trestnej\nrepresie a chápania noriem trestného práva ako prostriedku ochrany „ultima ratio“, čiže\nnástup aplikácie noriem trestného práva prichádza do úvahy až v poslednom rade ako\ndôsledok nemožnosti riešenia zásahu právnymi normami prednostne určenými na ochranu\npredmetných spoločenských vzťahov, respektíve ak ide o zásah natoľko závažný, že je\nz celospoločenského pohľadu vyžadovaný nástup pôsobenia trestnoprávnych noriem ako\nkrajného prostriedku.\nS poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti Vás upovedomujem, že Váš\nopakovaný podnet z 29. 10. 2014 ako nedôvodný odkladám, nakoľko neboli v postupe\nprokurátorky Krajskej prokuratúry Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Kn 630/14/1100 zistené prieťahy alebo také porušenia zákona, na ktoré by bolo potrebné,\nalebo možné reagovať prijatím prokurátorského opatrenia. Prieťahy ani porušenia zákona\nsom nezistil ani v postupe a rozhodnutí prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava\nI a vyšetrovateľa PZ z OR PZ v Bratislave I.»\nÚstavný súd poznamenáva, že postupom generálneho prokurátora pri vybavení\nopakovaného podnetu sťažovateľky mohol byť porušený čl. 46 ods. 1 ústavy iba v tej časti, v\nktorej je garantované právo na inú právnu ochranu, nie právo na súdnu ochranu. K tomu by\nvšak mohlo dôjsť iba v prípade, ak by sa prokuratúra uvedeným návrhom (posúdeným ako\nopakovaný podnet) náležite nezaoberala.\n\nÚstavný súd vedomý si svojho postavenia nezávislého orgánu ochrany ústavnosti,\npripomína, že nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom konaní a nepatrí mu\npreskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá\nsúčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody. Inými slovami, dôvody\nprípadného zásahu ústavného súdu do výsledkov konaní uskutočnených kompetentnými\norgánmi musia svojou intenzitou osvedčovať porušenie konkrétneho základného práva alebo\n10\n\nslobody. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu má sťažovateľ právo len na to, aby jeho\noznámenia, opravné prostriedky, resp. podnety boli vybavené, a k tomu podľa obsahu\nsťažnosti a jej príloh zo strany generálnej prokuratúry preskúmaním opakovaného podnetu\ndošlo. V opačnom prípade by mohol ústavný súd neprípustnou ingerenciou, v rozpore\ns ústavou, zasiahnuť do už ustáleného a právne vymedzeného princípu deľby moci (I. ÚS\n68/2012)\n\nV danom prípade sťažovateľka nesúhlasí s postupom generálneho prokurátora, ktorý\nsa mal podľa jej názoru len formalisticky uspokojiť so zistením, že kompetentné orgány\nčinné v trestnom konaní pri vybavovaní jej trestného oznámenia postupovali v súlade\ns ústavou a zákonom (predovšetkým s Trestným poriadkom). a to bez toho, aby sa dôsledne\nvysporiadali s podstatnými okolnosťami prípadu, ktoré podľa jej názoru odôvodňovali\nzačatie trestného stíhania pre prečin zvýhodňovania veriteľa podľa § 240 ods. 1 a 3\nTrestného zákona, resp. prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 a 4 Trestného\nzákona.\n\nZ obsahu napadnutého upovedomenia ústavnému súdu vyplynulo, že prokurátor\ngenerálnej prokuratúry preskúmal dôvody, pre ktoré sťažovateľka napádala oznámenie\nprokurátorky krajskej prokuratúry, ako aj uznesenie okresného riaditeľstva PZ a uznesenie\nprokurátorky okresnej prokuratúry o sťažnosti proti uzneseniu okresného riaditeľstva PZ\na nezistil potrebu začatia trestného stíhania alebo doplnenia predprípravného konania.\nStotožniac sa s obsahom napadnutého uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry\no sťažovateľkinej sťažnosti podanej podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku\na oznámenia prokurátorky krajskej prokuratúry o sťažovateľkinom podnete, vychádzal pri\nsvojom prieskume zo zásady, že orgány činné v trestnom konaní musia rozhodovať\nna základe všetkých zistených dôkazov, nielen tých, ktoré dosvedčujú skutočnosti uvedené\nv trestnom oznámení. Závery vyvodené z vykonaných dôkazov, ako boli sformulované\na opísané\n\nvyšetrovateľom\n\nv odôvodnení\n\nuznesenia\n\nokresného\n\nriaditeľstva\n\nPZ\n\na prokurátorkou okresnej prokuratúry v uznesení o sťažnosti proti uzneseniu vyšetrovateľa\n\n11\n\nokresného riaditeľstva, na ktoré prokurátor generálnej prokuratúry v celosti odkazuje, sú\npodľa názoru ústavného súdu dostatočné a nesignalizujú zjavný omyl orgánov činných\nv trestnom konaní v právnom posúdení prípadu.\n\nVychádzajúc z obsahu napadnutého upovedomenia generálnej prokuratúry ústavný\nsúd konštatuje, že generálna prokuratúra sa riadne zaoberala opakovaným podnetom\nsťažovateľky, preskúmala príslušnú spisovú dokumentáciu, ako aj postup okresného\nriaditeľstva PZ, prokurátorky okresnej prokuratúry a prokurátorky krajskej prokuratúry\na v sťažovateľkinej veci prijala závery, ktoré možno z ústavného hľadiska považovať\nza ústavne udržateľné, keďže boli ustálené po vykonaní dokazovania realizovaného\nvyšetrovateľom okresného riaditeľstva PZ. Z napadnutého upovedomenia vyplýva, že\ngenerálny prokurátor sa stotožnil s právnymi závermi nižších prokuratúr, že konaním\nobchodnej spoločnosti Clios s. r. o. nebola naplnená subjektívna stránka označených\ntrestných činov (t. j. úmysel), v dôsledku čoho zistené skutkové okolnosti prípadu\nneumožňovali pokračovanie v trestnom stíhaní, resp. vznesenie obvinenia proti konkrétnej\nosobe.\nÚstavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol,\nže právo na vznesenie obvinenia a na trestné stíhanie inej osoby na základe podaného\ntrestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je\nsúčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02,\nIII. ÚS 198/03). Oznamovateľ nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho\ntrestného oznámenia bolo určité konanie kvalifikované ako trestný čin a aby bolo voči\nkonkrétnej osobe vznesené obvinenie. Posúdenie, aké rozhodnutie je v trestnom konaní\npotrebné prijať, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.\nPrávne závery ustálené generálnou prokuratúrou sú podľa názoru ústavného súdu\nodôvodnené\n\npostačujúco\n\na účinky\n\nvýkonu\n\njeho\n\nprávomoci\n\nv konaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. IV/1 Gn 951/14/1000 sú zlučiteľné s limitmi sťažovateľkou označeného čl. 46\n\n12\n\nods. 1 ústavy. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú judikatúru, že pre\nústavnú konformnosť odôvodnenia rozhodnutí súdov postačuje jasná a zrozumiteľná\nodpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany, pričom ani všeobecné súdy nemusia dať vo svojom rozhodnutí odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (III. ÚS 435/2013\na iné). Pri hodnotení dôvodov uvádzaných v upovedomení generálnej prokuratúry ústavný\nsúd zohľadňuje aj skutočnosť, že odôvodnenie odpovede na podnet (opakovaný podnet)\npodľa zákona o prokuratúre nemusí spĺňať rovnaké náležitosti ako odôvodnenie rozhodnutia\nvydaného všeobecným súdom (m. m. I. ÚS 42/2012). Preto tvrdenia sťažovateľky, že orgány\nprokuratúry neodpovedali na všetky námietky uplatnené v jej podaní z 29. októbra 2014,\nnepostačujú podľa názoru ústavného súdu na záver o porušení základného práva zaručeného\nčl. 46 ods. 1 ústavy.\nS ohľadom na uvedené i na obsah upovedomenia generálnej prokuratúry\nzo 16. februára 2015 a postup predchádzajúci jeho vydaniu ústavný súd konštatuje, že\ngenerálny prokurátor konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia\npodstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval v súlade s ich účelom a zmyslom.\nJeho úvahy sú logické, legitímne a právne akceptovateľné, pričom realizovaný postup bol\nzákonný a ústavne konformný. Ústavný súd preto nezistil príčinnú súvislosť medzi\nnapadnutým\n\npostupom\n\n(upovedomením)\n\ngenerálnej\n\nprokuratúry\n\na sťažovateľkou\n\nnamietaným porušením základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nObdobne nebolo možné dospieť ani k záveru o porušení práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže konaním generálnej prokuratúry nebola všeobecnými\nsúdmi realizovaná žiadna súdna právomoc (m. m. III. ÚS 206/06, IV. ÚS 494/2014,\nIII. ÚS 502/2014).\n\n13\n\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný súd v zhode so svojou\nustálenou judikatúrou uvádza, že uvedený článok ústavy negarantuje konkrétne základné\nprávo alebo slobodu, ale patrí medzi všeobecné ustanovenia definujúce charakter\nSlovenskej republiky. V prípade sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy však ústavný súd\nrozhoduje vždy len o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného\nv druhej hlave ústavy, prípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane\nľudských práv a základných slobôd. Z uvedeného teda vyplýva, že porušenie iných článkov\nústavy možno podaním individuálnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy namietať len\nv spojení s namietaným porušením už konkrétne označeného základného práva alebo\nslobody (obdobne napr. II. ÚS 167/04, III. ÚS 300/06, III. ÚS 224/08). Keďže namietané\nporušenie označeného práva sťažovateľky (čl. 46 ods. 1 ústavy alebo čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nzistené nebolo, nie je možné ani vysloviť záver o porušení už označeného základného\nustanovenia ústavy.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol už pri jej\npredbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú. Keďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky v danej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už\nnezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. mája 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu", "príčinná súvislosť", "trestné stíhanie", "orgán činný v trestnom konaní-právomoc orgánu činného v trestnom konaní", "generálny prokurátor"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:85882ba4-f1be-4294-b43d-33b4496fc20a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2014 z 6. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85882ba4-f1be-4294-b43d-33b4496fc20a"}, {"guid": "ussr:d56c25d2-0f67-463f-90dd-c99f17048758", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d56c25d2-0f67-463f-90dd-c99f17048758"}, {"guid": "ussr:9ed31e13-1490-4a42-ae95-a98e8b221d69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ed31e13-1490-4a42-ae95-a98e8b221d69"}, {"guid": "ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 68/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 68/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d1d8e0-e34c-44e5-ba5d-912f494da379"}, {"guid": "ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 224/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/08 z 16. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-16", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f30ac45b-6b03-4acc-83ed-d0a3bfeb4da1"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 278/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bf2c3d23-3b30-4608-bbcf-4a3244ced807"}, {"guid": "ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc987fd6-6e58-46a8-9792-f3c972e43df1"}, {"guid": "ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/06 z 10. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-10", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05ae8b8a-4960-4a73-a3b2-a4e4dca19151"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 167/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 167/04 z 7. 7. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-07-07", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a8e61ec-ada4-4fe8-865b-bd6273e3f98d"}, {"guid": "ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 104/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/04 z 15. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-15", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13b3386c-818e-4275-9113-4094df8686e1"}, {"guid": "ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 168/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f77fafb7-777c-4c7b-b962-319b8b5e851e"}, {"guid": "ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a9ee60e-5913-4b61-bb74-f458a971de84"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 238/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:760983be-75e8-4d55-9202-baebc7b4c04a"}, {"guid": "ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/01 z 29. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-29", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8247d828-1461-4c05-8c85-56494bea8a43"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}