{"guid": "ussr:df9c9777-9d3c-4c48-bd99-9a71de36636b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.229.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2015 z 19. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 19. mája 2015, sp. zn. III. ÚS 229/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.229.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-05-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/df9c9777-9d3c-4c48-bd99-9a71de36636b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.229.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.229.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.229.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 229/2015­8\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 19. mája 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nspoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Szárszoi, s. r. o., Štefánikova 8,\nMichalovce, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Szárszoi, vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 5 C 143/2013\nz 3. decembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 Co 266/2014\nz 9. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu\nochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\nrozsudkom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 C 143/2013\nz 3. decembra 2013 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 6 Co 266/2014 z 9. decembra 2014.\n\n2\n\nZ obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 5 C 143/2013 z 3. decembra 2013 zaviazaná zaplatiť žalobkyni sumu\n10 556,09 € spolu s príslušenstvom, a to z titulu bezúročnej pôžičky poskytnutej\nžalobkyňou. Odvolaniu podanému sťažovateľkou krajský súd nevyhovel a predmetný\nrozsudok ako vecne správny potvrdil svojím rozsudkom sp. zn. 6 Co 266/2014\nz 9. decembra 2014.\nSťažovateľka v sťažnosti adresovanej ústavnému súdu namieta, že okresný súd si\nosvojil tvrdenia žalobkyne, že v danom prípade išlo o pôžičku, pričom neakceptoval obranu\nsťažovateľky, že právnym dôvodom poskytnutia predmetnej finančnej čiastky nebola\npôžička, ale dar.\nPodľa vyjadrenia sťažovateľky okresný súd „počas celého konania hodnotil dôkazy\ndvojakým metrom. Nevykonal všetky navrhované dôkazy a vykonané dôkazy nesprávne\nvyhodnotil. Súd nebral do úvahy výpovede svedkov, ktoré sťažovateľka navrhla. Vo svojom\nrozhodnutí sa opiera iba o výpovede žalobkyne a jej syna. Krajský súd Košice potvrdil\nrozsudok\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nMichalovce\n\na s argumentáciou\n\nv odvolaní\n\nsa\n\nvôbec\n\nnevysporiadal.“.\nSťažovateľka je toho názoru, že rozsudky konajúcich súdov sú nepreskúmateľné\nz dôvodu absencie náležitého odôvodnenia, pričom ústavný súd žiada, aby „preskúmal či\nskutkové a právne závery všeobecných súdov nie sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné“.\nSťažovateľka v označenom postupe konajúcich súdov vidí porušenie svojho\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na uvedené v závere sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol vo veci nálezom, ktorým by vyslovil\nporušenie jej základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu\nsp.\n\nzn.\n\n5\n\nC\n\n143/2013\n\nz 3.\n\ndecembra\n3\n\n2013\n\na rozsudkom\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 Co/266/2014 z 9. decembra 2014, predmetné rozhodnutia zrušil, vrátil vec\npríslušným súdom na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nÚstavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\n\n4\n\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Ústavný súd tak môže pri\npredbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej\npochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).\n1. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 C 143/2013 z 2. decembra 2013\nUstanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu\nk ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný\nsúd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia\nich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Sťažovateľka sa ochrany svojich práv vo vzťahu k označenému\nrozhodnutiu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nmohla\n\npodľa\n\nzákona\n\núčinne\n\ndomáhať\n\n(a aj sa domáhala) využitím opravného prostriedku odvolania. V tomto kontexte bol krajský\nsúd ako druhostupňový súd povinný poskytnúť ochranu právam sťažovateľky, porušenie\nktorých namieta. Právomoc ústavného súdu je preto (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1\nústavy) bezprostredne vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu a k procesnému postupu\nokresného súdu predchádzajúcemu tomuto rozhodnutiu vylúčená. Z uvedeného dôvodu\nústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 C 143/2013 z 2. decembra 2013\nodmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde).\n2. K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 266/2014 z 9. decembra 2014\nSťažovateľka vidí porušenie svojho základného práva garantovaného čl. 46 ods. 1\nústavy v arbitrárnosti namietaného rozsudku krajského súdu, ktorý sa podľa jej názoru\ndostatočne nevysporiadal s argumentáciou ňou prednesenou v podanom odvolaní a svoje\nrozhodnutie založil podľa nej na zjavne neodôvodnených skutkových a právnych záveroch.\n5\n\nÚstavný súd z obsahu namietaného rozhodnutia zistil tieto relevantné skutočnosti,\nz ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal:\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd konštatoval, že súd prvého stupňa\nvykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, čomu zodpovedal aj náležite zistený skutkový\nstav. Podľa názoru krajského súdu vyhodnotenie vykonaných dôkazov bolo vykonané\nv súlade § 132 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov, na základe čoho ustálil okresný súd správne skutkové zistenia a im\nzodpovedajúci správny právny záver.\nKrajský súd k otázke ustálených skutkových zistení v odôvodnení rozsudku\nrekapituloval a zdôraznil, že aj v odvolacom konaní považuje za nespornú tú skutočnosť, že\nsťažovateľka dostala sumu 10 556,09 €, ktorú použila na predčasné splatenie svojich úverov,\nčo nepoprela ani sama sťažovateľka. Ďalej krajský súd považoval za preukázanú tú okolnosť,\nže išlo o finančné prostriedky, ktoré zo svojich účtov vybrala žalobkyňa, pričom tvrdenie\nsťažovateľky, že išlo o finančné prostriedky syna žalobkyne, preukázané nebolo. Podľa\nvyjadrenia krajského súdu zostala v konaní pred okresným súdom spornou iba tá\nskutočnosť, aký bol právny dôvod poskytnutia označenej sumy sťažovateľke, kde tento\ndôvod bol namietaný aj v odvolacom konaní. V nadväznosti na to krajský súd konštatoval,\nže vykonaným dokazovaním bolo preukázané tvrdenie žalobkyne, a to že sťažovateľke\npredmetné finančné prostriedky iba požičala, a obrana sťažovateľky, že išlo o dar zo strany\nsyna žalobkyne, preukázaná nebola. Na tomto mieste odvolací súd argumentoval, že syn\nžalobkyne skutočnosť darovania uvedenej sumy poprel, dokazovanie pritom vylúčilo, že by\nfinančnými prostriedkami v takej výške disponoval, a zároveň tento svedok uvádzal, že šlo\no peniaze jeho matky (žalobkyne), čo bolo v konaní aj preukázané, a je teda vylúčené, aby\nmohol tento svedok darovať jemu nepatriace finančné prostriedky. Odvolací súd dodal, že\nzároveň žiadna z účastníčok netvrdila, že išlo o dar žalobkyne, a takýto záver nevyplynul\nani z vykonaného dokazovania. Krajský súd tak zhrňujúco konštatoval, že výpoveďami\n\n6\n\nžalobkyne a jej syna bolo preukázané uzavretie zmluvy o pôžičke medzi účastníčkami\nkonania, z ktorej suma bola sťažovateľke reálne odovzdaná, pričom je bez právneho\nvýznamu, kto fyzicky peňažné prostriedky odniesol do pokladne a vložil na účty\nsťažovateľky.\nPri posúdení námietky sťažovateľky o arbitrárnosti rozsudku krajského súdu\nvychádzal ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej systém ústavnej ochrany\nzákladných práv a slobôd vychádzajúci z princípu subsidiarity daného čl. 127 ods. 1 ústavy\nlimituje právomoc ústavného súdu pri poskytovaní spomínanej ochrany tak, že ku kontrole\nskutkových a právnych záverov rozhodnutí všeobecných súdov ako primárnych garantov\ndodržiavania základných práv a slobôd pristupuje len v prípadoch s ústavou nezlučiteľných\nexcesov, keď namietané skutkové a právne závery vykazujú znaky zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti (obdobne pozri I. ÚS 13/00, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\nV odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom krajský súd podporil správnosť\nskutkových a právnych záverov prvostupňového rozsudku, podľa názoru ústavného súdu\nodvolací súd náležite reagoval na odvolacie námietky sťažovateľky, ktorá sa pokúšala\ntvrdenia žalobkyne vyvrátiť svojou obranou, a to že skutočným právnym dôvodom\nposkytnutia príslušnej sumy nebola pôžička, ale dar syna žalobkyne. Krajský súd jasne\na logicky sťažovateľke vysvetlil, že bolo v konaní nespochybniteľne vykonanými dôkazmi\npreukázané, že sťažovateľke poskytnuté finančné prostriedky patrili žalobkyni, ďalej že syn\nžalobkyne peňažnými prostriedkami v označenej výške ani nedisponoval, a teda nemohol\ndarovať to, čo mu nepatrilo. V nadväznosti na to bolo zároveň poukázané, že sťažovateľka\nnepredniesla tvrdenie, že by malo ísť o dar zo strany žalobkyne, a takýto záver nevyplynul\nani z vykonaného dokazovania. Tvrdenia sťažovateľky o právnom dôvode poskytnutia\npeňazí tak boli vyvrátené a súd prijal verziu žalobkyne ustálenú na základe príslušných\nvýpovedí.\nKrajským súdom prijatý právny záver, že právnym dôvodom poskytnutia finančných\nprostriedkov bola ústne uzavretá zmluva o pôžičke, má dostatočnú oporu v ustálených\n\n7\n\nskutkových\n\nzisteniach\n\npodporených\n\nakceptovateľnou\n\nlogickou\n\núvahou\n\nsúdu\n\nkorešpondujúcou s výsledkami vykonaného dokazovania.\nÚstavný súd tak dospel k záveru, že relevantné skutkové a právne závery\nodvolacieho súdu prezentované v namietanom rozsudku sa opierajú o akceptovateľné\nvyhodnotenie relevantných skutočností, a teda ich nehodnotí ako vykazujúce známky\narbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti. V tejto spojitosti možno zdôrazniť, že nejde\no porušenie základného práva na súdnu ochranu, ak súd nerozhodne podľa predstáv\núčastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade\ns objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,\naby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením\ndôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces (III. ÚS 185/09).\nVzhľadom na uvedené posúdil ústavný súd námietky sťažovateľky týkajúce sa\nrozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 266/2014 z 9. decembra 2014 ako zjavne\nneopodstatnené a ako také ich podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.\nZ týchto dôvodov ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol tak,\nako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, a ďalšími návrhmi sťažovateľky sa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. mája 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "zmluva-zmluva o pôžičke", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b9f5fb0c-0f8a-4861-8a1a-325a0969e648", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 185/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 185/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9f5fb0c-0f8a-4861-8a1a-325a0969e648"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "b1cc70f3-abe7-472d-804c-da2b17c9a932:f57e7542-e1ee-4699-bd11-1cf1dd1a326b", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5711214979.1", "spisova_znacka": "6Co/266/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/266/2014 z 29. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5711214979.1"}], "citovane_v": []}