{"guid": "ussr:074e5396-0dac-47de-81e3-986dee17ec78", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.236.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 236/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 236/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. septembra 2015, sp. zn. III. ÚS 236/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.236.2015.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/074e5396-0dac-47de-81e3-986dee17ec78", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.236.2015.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.236.2015.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.236.2015.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 236/2015­34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jany Baricovej\na Ľubomíra Dobríka prerokoval prijatú sťažnosť obchodnej spoločnosti KOVO spol. s r. o.,\nČergovská\n\n539,\n\nRaslavice,\n\nzastúpenej\n\nadvokátkou\n\nJUDr.\n\nElenou\n\nĽalíkovou,\n\nPodbrezovská 34, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rovnosť v konaní pred\nsúdom podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Cob/74/2013 z 30. apríla 2014\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti KOVO spol. s r. o. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Cob/74/2013 z 30. apríla 2014 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Cob/74/2013 z 30. apríla 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý\n\nuhradiť obchodnej spoločnosti KOVO\n\nspol. s r. o. trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatšesť\ncentov) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Eleny Ľalíkovej, Podbrezovská 34, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti obchodnej spoločnosti KOVO spol. s r. o.\nnevyhovuje.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) predbežne prerokoval\nsťažnosť obchodnej spoločnosti KOVO spol. s r. o. (ďalej len „sťažovateľka“) a uznesením č.\nk. III. ÚS 236/2015­10 z 2. júna 2015 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej\nrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní\npred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie pre namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\npráva na rovnosť v konaní pred súdom podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 5 Cob/74/2013 z 30. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola odporkyňou v konaní\nvedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“), v ktorom sa žalobkyňa,\nspoločnosť\n\n, voči nej domáhala zaplatenia sumy 551,43 €\n\n2\n\ns príslušenstvom za ňou prevzatý, ale nezaplatený tovar. Okresný súd svojím rozsudkom\nč. k. 1 Cb/228/2008­206 zo 6. júna 2013 žalobe vyhovel. Okresný súd dospel k záveru,\nže žalobca relevantným spôsobom preukázal dodanie objednaného tovaru sťažovateľke.\nK tomuto záveru okresný súd dospel aj napriek neexistencii podpísaného doručovacieho\nhárku preukazujúceho doručenie tovaru sťažovateľke. Podľa sťažovateľky okresný súd pri\nsvojom rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že žalobca vedie konanie na Okresnom súde\nBratislava II pod sp. zn. 24 Cb/189/2009 aj proti dopravcovi o náhradu škody za nedodaný\ntovar sťažovateľke, ako aj skutočnosť, že v čase doručovania tovaru bola u sťažovateľky\ncelozávodná dovolenka, takže tovar ani fyzicky nemal kto prevziať. Proti rozsudku\nokresného súdu sťažovateľka rovnako namietala, že neuviedol právnu kvalifikáciu zisteného\nskutkového stavu. Z týchto dôvodov proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka\nodvolanie.\nKrajský súd svojím rozsudkom sp. zn. 5 Cob/74/2013 z 30. apríla 2014 rozsudok\nokresného súdu vo veci samej potvrdil. Krajský súd prerokoval odvolanie sťažovateľky\npodľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj\n„OSP“) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Podľa krajského súdu\nokresný súd správne zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Krajský súd\nv súvislosti s priznanou istinou plne odkazuje na zdôvodnenie okresného súdu (§ 219 ods. 2\nOSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu a k odvolacím\ndôvodom sťažovateľky krajský súd doplnil, že podľa § 412 ods. 1 prvej vety Obchodného\nzákonníka ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať tovar v určitom mieste,\nuskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu\npre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvádza: „Predmetom konania je\nnárok žalobcu na zaplatenie sumy 551,43 eur (16,612,50 Sk) z titulu neuhradenia faktúry\nč. 5060486, splatnej 10.8.2006, ktorou žalobca žalovanému vyúčtoval kúpnu cenu\nza dodaný tovar. Obrana žalovaného počas celého konania spočívala iba v tom, že tovar\nfakturovaný touto faktúrou mu nikdy doručený nebol, čo tvrdil aj jeho zamestnanec\n3\n\n. Naopak, zamestnanec prepravnej spoločnosti\n\ntvrdil,\n\nže tovar od žalobcu prevzal dňa 27.7.2006, ktorého súčasťou bola aj predmetná faktúra.\nNa odvolacom pojednávaní dňa 18.3.2014 zástupcovia účastníkov zhodne potvrdili, že tak\nako v minulosti, tak aj v prípade predmetnej dodávky bol dohodnutý spôsob dodania tovaru\nodoslaním cestou prepravnej spoločností\n\n. Sporné je však to, že žalobca nemôže\n\npredložiť dôkaz o tom, že táto prepravná spoločnosť v skutočnosti tovar žalovanému\nodovzdala.\nPodľa § 412 ods. 1, veta prvá, Obch. zákonníka, ak predávajúci nie je povinný podľa\nzmluvy dodať tovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním\nprvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru\npredávajúcim.\nAko už bolo vyššie uvedené, v prípade konkrétnej dodávky tovaru žalobcom\nžalovanému na základe označenej faktúry bol spôsob dodania tovaru dohodnutý\nodovzdaním prepravnej spoločnosti\n\n. Pritom bolo preukázané a zároveň je nesporné,\n\nže prepravná spoločnosť od žalobcu prevzala tovar dňa 27.7.2006, čo vyplýva z dokladu\ntejto spoločnosti zo dňa 27.7.2006 (č. l. 43) ako aj z čestného prehlásenia zamestnanca\nžalobcu\n\nzo dňa 19.2.2008 (č. l. 41). Menovaný prehlásil, že dňa\n\n27.7.2006 osobne odovzdal zásielku č. 703­030­61042230, určenú pre spoločnosť\nžalovaného, kuriérovi spoločnosti\n\n, ktorý doklad o prevzatí tovaru vlastnoručne\n\npodpísal. Teda týmto okamihom došlo zo strany žalobcu k dodaniu tovaru žalovanému, aj\nkeď len jeho odovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho (žalovaného),\npričom tento spôsob dodania tovaru bol dohodnutý nie len v tomto konkrétnom prípade, ale\ni v minulosti. Na dodaní tovaru týmto spôsobom žalovanému nič nemení ani tvrdenie\nprepravnej spoločnosti\n\n, že z interných dokladov nemôže zistiť okamih odovzdania\n\ntovaru zamestnancom prepravnej spoločnosti\nžalovaného\n\nzamestnancovi\n\n. Z tohto dôvodu v ničom nepochybil súd prvého stupňa, ak\n\nnároku žalobcu čo do istiny fakturovanej faktúrou č. 5060486 vyhovel.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku\no povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 551,43 eur ako vecne správny\n(§ 219 ods. 1 O. s. p.)...“\n4\n\nPodľa sťažovateľky si okresný súd a následne krajský súd nesplnili povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutia, a to tým, že sa náležite nevysporiadali so všetkými\nrelevantnými námietkami uplatnenými sťažovateľkou. Okresný súd a krajský súd sa podľa\nsťažovateľky ňou tvrdenými námietkami vôbec nezaoberali, v dôsledku čoho sú ich\nrozhodnutia nepreskúmateľné, čím malo dôjsť k zásahu do sťažovateľkou označených\nzákladných práv.\nPodľa sťažovateľky sa mal krajský súd svojím postupom a rozhodnutím dopustiť\nnesprávnej aplikácie právnej normy, keď právnu normu aplikoval zjavne svojvoľne,\nargumentačne vybudovanú, bez presvedčivého a racionálneho logického odôvodnenia,\npretože:\n«a) krajský súd na jednej strane sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym\nposúdením veci okresným súdom, ktorý však žalobe vyhovel s odôvodnením, že:\n/i/ režim dodania tovaru prostredníctvom dopravcu považoval za perfektný iba vtedy,\nak príjemca tovaru potvrdí svojim podpisom na doručovací hárok dopravcu prevzatie\nzásielky (tovaru), potom mu túto zásielku odovzdá a následne tento hárok s oskenovanými\núdajmi z balíka zašle do centrály v Bratislave, kde iný pracovník na základe doručovacieho\nhárku vpíše údaje o doručení zásielky a osobe, ktorá zásielku prevzala,\nktorý záver pri nespornosti neexistencie podpísaného hárku o prevzatí zásielky\nzamestnancom sťažovateľa\n\n­ výsluchom potvrdil, že žiadnu zásielku\n\n28.7.2006 od dopravcu ani nemohol prevziať, lebo v rámci celozávodnej dovolenky bol tiež\nna dovolenke, o čom sme predložili jeho dovolenkový lístok ­ je skutočne svojvoľný;\n/ii/ neuhradenie ceny dodaného tovaru sťažovateľom a nevrátenie tovaru dopravcom,\nviedlo žalobcu o začatie konania o náhradu škody voči nemu na 0S Bratislava 2 v konaní\npod sp. zn. 24Cb/89/2009, ktoré bolo prerušené do skončenia predmetného konania,\nčo logicky evokuje záver, že žalobca sám predpokladal neúspech v tomto konaní\na po jeho skončení by pokračoval v konaní o náhradu škody za nedodaný tovar, a nie opak\na na záver\n\n5\n\n/iii/ okresný súd uzavrel, že žalobca si splnil povinnosť tvrdenia i povinnosť dôkaznú,\nkeď relevantným spôsobom preukázal dodanie objednaného tovaru na základe ústne\nuzatvorenej kúpnej zmluvy sťažovateľovi, ktorý tento záver nevyvrátil ani neexistenciou\npredloženia doručovacieho hárku na preukázanie doručenia tovaru,\nktorý záver je diametrálne odlišný od záveru pod bodom /i/, ale to už krajskému súdu\nvôbec nevadilo a\nb/ označené rozporuplné dôvody okresného súdu doplnil o „novo“ zistené\nskutočnosti, podľa ktorých\n/i/ mal byť dohodnutý spôsob dodania tovaru cestou prepravnej spoločnosti\n\n, čo\n\nje záver svojvoľný, lebo žiadna dohoda v tomto smere neexistovala, žalovaný sťažovateľ len\nakceptoval dodanie tovaru týmto spôsobom za podmienky, že mu tovar bol skutočne dodaný\na nakoniec spôsob dodania tovaru pri ústnej kúpnej zmluve bol pre sťažovateľa\nbezpredmetný a išiel iba na ťarchu žalobcu, ktorý\n/ii/ po neuhradení kúpnej ceny od sťažovateľa a nevrátení predmetu dodania od\ndopravcu, zahájil voči nemu súdne konanie o zaplatenie rovnakej samy 551,43 EUR titulom\nnáhrady škody, hoci\n/iii/ pri existencii prepravnej zmluvy ­ súdy túto skutočnosť absolútne neskúmali ­ či\npri dohodnutom spôsobe dodania tovaru cestou dopravcu, by v zmysle ust. § 412 ods. 1\nOBZ toto právo prislúchalo sťažovateľovi a nie predávajúcemu žalobcovi, ktorý si ho aj\nreálne uplatnil pred OS BA 2,\nčiže ide o svojvoľnú aplikáciu tohto zákonného ustanovenia, ktoré neposúdil\nkomplexne, ale izolovane iba vetu prvú, ktorá mu vyhovovala pre arbitrárny výklad,\nnamiesto aplikácie ust. § 335 a nasl. OBZ, na základe ktorého miestom dodania tovaru bolo\nvýlučne miesto sídla a prevádzky sťažovateľa, t. j. KOVO Raslavice, takže úmyselne\nprehliadol širšie súvislosti vzniku a existencie obchodnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi\nkonania, z ktorých vyplynulo aj spontánne konanie kupujúceho sťažovateľa nezaplatiť za\nnedodaný tovar a predávajúceho žalobcu zažalovať dopravcu za nedodaný tovar, čo krajský\nsúd ex catedra obrátil naruby.\nc/ Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa javí aj porušenie princípu rovnosti\núčastníkov, lebo tvrdenie jednej strany je do nich nekriticky prevzaté, zatiaľ čo relevantný\n6\n\nprotiargument\n\nnebol vôbec reflektovaný,\n\nv dôsledku\n\nčoho ide o rozhodnutie\n\nnepreskúmateľné a v konečnom dôsledku aj v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nd/ Interpretácia a aplikácia práva krajským súdom teda predstavuje taký výklad\nrelevantných zákonných ustanovení, ktorými boli popreté princípy elementárnej\nspravodlivosti, ako imanentnej zložky právneho štátu. Z obsahu rozhodnutí sa totiž podáva,\nže sťažovateľ aj napriek nespornej skutočnosti, že tovar neprevzal, musí zaň zaplatiť\npredávajúcemu, ktorý si však túto nespornú situáciu vyriešil podaním žaloby voči\ndopravcovi, ktorej by bolo vyhovené, ak v tomto konaní bude žaloba voči sťažovateľovi\nzamietnutá. Pre druhý krok sťažovateľ nemá nárok pre neexistenciu poverenia na uplatnenie\nnároku za nedodaný tovar dopravcom voči tomuto subjektu.»\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka v sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd\nnálezom rozhodol tak, že:\n„1. Základné právo KOVO, spol. s r. o. Raslavice na súdnu ochranu, spravodlivé\nkonanie a rovnosť v konaní podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\npostupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 30.4.2014, sp. zn. 5 Cob/ 74/2013,\nporušené boli.\n2. Rozsudok krajského súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. KOVO spol. s r. o. Raslavice priznáva náhradu trov konania v sume 340,88 EUR ­\nodmena za dva úkony právnej pomoci po 134 EUR + 2 x 8,04 EUR = 284,08 EUR + 20 %\nDPH, t. j. 56,80 EUR ­ ktorú sumu zaplatí Krajský súd v Prešove do 2 mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\nII.\nPo prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ústavný súd podľa § 29 ods. 3\nzákona o ústavnom súde vyzval účastníkov konania, aby sa k veci vyjadrili, a zároveň ich\npodľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyzval, aby sa vyjadrili, či súhlasia s upustením\nod ústneho pojednávania.\n7\n\nÚstavný súd vyzval krajský súd, aby sa k sťažnosti vyjadril svojou výzvou\nzo 16. júna 2015. Predsedníčka krajského súdu v prípise sp. zn. 1 SprO/1059/2015 z 3. júla\n2015 doručenom ústavnému súdu 9. júla 2015 okrem iného uviedla:\n„Vo veci vedenej na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 5Cob/74/2013 podľa nás\nodvolací súd konal v medziach svojej právomoci. Jeho úvahy napísané v dôvodoch\nrozhodnutia z 30.4.2014 vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, majúce oporu\nv obsahu spisového materiálu. V dôvodoch rozhodnutia sú obsiahnuté také skutočnosti\nskutkového i právneho posúdenia veci, aké sú žiadané aplikáciou ust. § 157 ods. 2 O. s. p.\nOpätovne sa žiada poukázať na obsah rozsudku Krajského súdu v Prešove 5 Cob/74/2013\nz 30.4.2014 i písomné vyjadrenie predsedu senátu.\nSťažovateľkin prejav nespokojnosti s napadnutým rozsudkom je potrebné hodnotiť aj\ntak, že obsahom základného práva na súdu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nPotrebou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne\nakceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné\na nearbitrárne.\nPodľa nášho názoru v predmetnej veci postup odvolacieho súdu i obsah jeho\nrozhodnutia je zákonný, preskúmateľný a nearbitrárny. Niet preto dôvodu na vyslovenie\nporušenia základných práv upravených v čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy.\nNavrhujeme preto sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú zamietnuť.\nSúhlasíme s tým, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil podľa § 30 ods. 2\nzákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov od ústneho verejného pojednávania.“\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom prípise sp. zn. 1 SprO/1059/2015 z 3. júla\n2015 odkazuje na písomné vyjadrenie predsedu senátu 5 Cob, ktoré pripojila v prílohe\na na jeho obsah odkázala. Predseda senátu krajského súdu 5 Cob podal na základe výzvy\nústavného súdu vyjadrenie z 2. júla 2015, v ktorom okrem iného uvádza:\n„Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30.4.2014 (č. 1. 288)\npotvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi\n8\n\nistinu 551,43 eur. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o úroku z omeškania tak,\nže žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 14 % úrok z omeškania ročne z priznanej istiny\nod 27.8.2006 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým, že v prevyšujúcej\nčasti návrh žalobcu na úrok z omeškania zamieta. Zároveň potvrdil rozsudok súdu prvého\nstupňa vo výroku o trovách konania. Na skutkovom zistení odvolacím súdom, ako aj\nna výroku odvolacieho súdu, odvolací súd v plnom rozsahu trvá. Uvedený spis sp. zn.\n5 Cob/74/2013 sa v súčasnej dobe nachádza na Okresnom súde Prešov ako na súde prvého\nstupňa.\nKeďže súd prvého stupňa v uvedenej právnej veci nerozhodol o trovách konania,\nrozhodol o nich uznesením zo dňa 11.8.2014 pod č. k. 1 Cb/228/2008­299. Proti tomuto\nuzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd ­ Krajský súd\nv Prešove dňa 30.4.2015 pod č. k. 5 Cob/96/2014­313. Aj na dôvodoch tohto rozhodnutia\nodvolací súd trvá i naďalej.\nPre upresnenie veci odvolací súd ­ Krajský súd v Prešove uvádza, že vec pôvodne\nnapadla na Okresnom súde Bardejov dňa 10.7.2008, pričom bola vedená pod sp. zn.\n1 Cob/228/2008. Vo veci samej Okresný súd Bardejov ako súd prvého stupňa rozhodol\nrozsudkom zo dňa 6.6.2013 pod č. k. 1 Cb/228/2008­206 . Na odvolanie žalovaného Krajský\nsúd v Prešove ako súd odvolací rozsudkom zo dňa 30.4.2014 pod č. k.\n5 Cob/74/2013­288 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti\nžalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 551,43 eur. Zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo\nvýroku o úroku z omeškania tak, že žalovaný je povinný ho zaplatiť žalobcovi vo výške 14 %\nz priznanej istiny od 27.8.2006 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, s tým,\nže v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na úrok z omeškania zamietol. Zároveň potvrdil\nrozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania.\nOkresný súd Bardejov uznesením zo dňa 11.8.2014 pod č. k. 1 Cb/228/2008­299\nrozhodol o trovách konania tak, že žalovaného zaviazal ich nahradiť žalobcovi vo výške\n3.641,08 eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobcu vo výške 3.574,69 eur\na iných trov konania vo výške 66,39 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet\nprávneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.\n\n9\n\nProti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, o ktorom rozhodol odvolací súd ­\nKrajský súd v Prešove 30.4.2015 pod č. k. 5Cob/96/2014­313 tak, že potvrdil uznesenie\nsúdu prvého stupňa, s tým, že úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nNa záveroch tohto uznesenia odvolací súd trvá.\nĎalej na objasnenie Krajský súd v Prešove dopĺňa, že vec na krajský súd napadla\npod sp. zn. 5 Cob/74/2013, o ktorej odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 30.4.2014 pod\nč. k. 5 Cob/74/2013­288.\nOkresný súd Bardejov o trovách konania rozhodol rozsudkom zo dňa 11.8.2014 pod\nč. k. 1 Cb/228/2008­299, proti ktorému žalovaný podal odvolanie. O odvolaní rozhodol\nodvolací súd uznesením zo dňa 30.4.2015 pod č. k. 5 Cob/96/2014­313.\nV zmysle uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 2.6.2015 pripájam k vyjadreniu\npredsedu senátu zberný spis sp. zn. 5 Cob/74/2013, ako aj spis sp. zn. 5 Cob/96/2014.\nZároveň súhlasím, aby podľa § 30 ods. 2 zákona Ústavný súd upustil od ústneho\npojednávania veci.“\nVo svojom vyjadrení z 3. augusta 2015 k výzve ústavného súdu z 13. júla 2015\nsťažovateľka uvádza, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci a navrhuje\nústavnej sťažnosti vyhovieť z týchto dôvodov:\n„1. Ústavný súd dlhodobo judikuje, že jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces, je aj povinnosť všeobecných súdov\nsvoje rozhodnutie riadne odôvodniť, v ktorom sa musia vysporiadať so všetkými\nrelevantnými námietkami uplatnenými účastníkom konania ­ sťažovateľom, a to spôsobom\nzodpovedajúcim miere ich vážnosti. Pokiaľ si túto zákonnú povinnosť /§ 1, § 117 ods. 1\nOSP, č1. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru/ nesplnia, založia tým nepreskúmateľnosť\nnimi vydaného rozhodnutia a taký postup nesmie akceptovať ani ÚS SR.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku vôbec nepremietol nespornú skutočnosť, že\ndopravca tovaru nemohol sťažovateľovi dodať tovar, za ktorý musel zaplatiť, lebo v čase\njeho doručovania bola u neho celozávodná dovolenka, a že rovnakú sumu žalobca žiadal v\nsúdnom konaní nielen od sťažovateľa, ale aj od dopravcu, čím sám potvrdil, že ako\npredávajúci neumožnil sťažovateľovi uplatniť práva za nedodaný tovar voči dopravcovi;\n10\n\ntieto práva nemal sťažovateľ ako kupujúci ani na základe prepravnej zmluvy, ktorá bola\nzrejme uzavretá iba medzi žalobcom a prepravcom a nie aj sťažovateľom.\n2. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je aj rovnosť účastníkov\nkonania /čl. 47 ods. 3 ústavy/, ktorej cieľom je dosiahnutie spravodlivej rovnováhy medzi\nstranami sporu.\nAj napriek skutočnostiam uvedeným pod bodom 1/, krajský súd po preukázaní, že ani\nprepravca nevedel potvrdiť, či a kedy odovzdal tovar kupujúcemu sťažovateľovi /viď str. 4,\nprvý odsek rozsudku krajského súdu/, nebránilo to tomuto súdu, aby potvrdil rozsudok\nokresného súdu o zaviazaní sťažovateľa uhradiť predávajúcemu žalobcovi cenu nedodaného\ntovaru.\nPreto sa domnievame, že pokiaľ by ústavný súd akceptoval tento výklad krajského\nsúdu, rezignoval by na prieskum ústavnosti rozhodnutí všeobecného súdu podľa čl. 124\na nasl. ústavy a aj jeho rozhodnutie by vykazovalo známky extrémnej nespravodlivosti voči\nsťažovateľovi.“\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd sťažnosti\nvyhovel a priznal jej úhradu trov konania pred ústavným súdom spočívajúcich v trovách\nprávneho zastúpenia v celkovej sume 518,76 €, ktoré vyčíslila takto: „... odmena za 3 úkony\nprávnej pomoci /prevzatie veci, napísanie sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku krajského\nsúdu/ plus režijný paušál – 134 + 8,04 + 134 + 8,04 a plus 139,83 + 8,39 = 432,30 EUR +\n20% DPH, t. j. 86,76 EUR.“\nKeďže sťažovateľka aj predsedníčka krajského súdu ústavnému súdu oznámili,\nže súhlasia v tejto veci s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde v danej veci od jeho konania upustil, pretože dospel k názoru,\nže od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\n\n11\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 [v konaní\npred súdom] rovní.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch... Článok\n6 ods. 1 dohovoru upravuje právo na spravodlivý súdny proces (spravodlivé konanie pred\nsúdom).\n1. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nČlánok 46 ods. 1 ústavy zakotvuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Účelom\nčl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu\nprávnej ochrany. Právo na súdnu ochranu ako zásada výkonu súdnictva znamená, že každý,\nkoho právo je ohrozené, dotknuté či porušené, môže sa obrátiť so žiadosťou o nápravu\nna nestranný a nezávislý súd. Uplatnenie toho práva je podmienené splnením príslušných\nzákonných podmienok v zmysle čl. 46 ods. 1 a čl. 51 ústavy. V čl. 46 ods. 4 ústavy sa\nexpressis verbis zakotvuje právo na súdnu ochranu s tým, že „podmienky a podrobnosti\no súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. Zákonmi upravujúcimi podrobnosti\no súdnej ochrane sú jednak zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\n\n12\n\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a jednak\nprocesné predpisy, ako napr. Občiansky súdny poriadok (PL. ÚS 38/99). Právo zaručené\nčl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených\nzákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom,\nsúd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými\nprocesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia plynú\n(PL. ÚS 21/00).\nPodstatou základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy je podľa ústavného súdu\n(PL. ÚS 22/06) poskytnutie ochrany hmotnému právu účastníka súdneho konania.\nRešpektujúc túto podstatu z uvedeného ústavného článku ústavný súd vyvodzuje prísny\nzákaz odmietnutia spravodlivosti (denegationis iustitiae). Zákaz odmietnutia spravodlivosti\nv podobe príkazu rozhodnúť o uplatnenom hmotnom práve účastníka súdneho konania má\nsvoj základ v požiadavke na poskytnutie účinnej ochrany uplatnenému právu. Povinnosť\n„rozhodnúť“ znamená vo väčšine prípadov formulovať autoritatívnym spôsobom záväzný\nnázor konajúceho súdu o predmete konkrétneho konania, čo sa prejavuje vo výroku súdneho\nrozhodnutia ako individuálneho právneho aktu.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nČlánok 6 ods. 1 dohovoru upravuje právo na spravodlivý súdny proces (spravodlivé konanie\npred súdom).\nÚstavný súd už konštatoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy\nústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov\nvo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, t. j. právo na spravodlivý proces sa nezaručuje iba čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale je\nimplikované aj v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a to v čl. 46 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 71/97, III. ÚS 53/09­36). Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu medzi obsahom\n13\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 dohovoru nie je\nzásadná odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich porušenie skúma spoločne. Z tohto\nvyplýva, že uvádzané právne východiská sa vzťahujú na obe označené práva, ktorých\nporušenie sťažovateľka okrem iného svojou sťažnosťou namieta.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru dochádza vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde, ak by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom\nnávrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (m. m. I. ÚS 35/98, II. ÚS 81/01,\nIII. ÚS 53/09­36). Účelom práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé konanie je zaručiť\nkaždému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a\nrozhodnúť (II. ÚS 88/01). Právo na súdnu ochranu v zmysle dohovoru a judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva chápané ako právo na spravodlivý proces je vykladané\nod prípadu Golder v. Spojené kráľovstvo (rozhodnutie z 21. 2. 1975) ako právo na prístup\nk súdu, právo na súd určitej kvality so zárukami jeho nezávislosti a nestrannosti a právo\nna spravodlivé súdne konanie.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu, ústavný súd nie je ďalšou inštanciou\nv sústave všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) pôsobiacim mimo tejto sústavy, pričom vo svojej judikatúre sa riadi zásadou\nminimalizácie zásahov do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, rozhodnutia ktorých\nsú v konaní o sťažnosti preskúmavané (napr. IV. ÚS 303/04, IV. ÚS 64/2010). Ústavný súd\nvo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého\nsúdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým\npredovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 1/03, I. ÚS 226/03).\n\n14\n\nÚstavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98,\nI. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01).\nPodľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd teda nie je oprávnený preskúmavať\nskutkové zistenia všeobecných súdov a spochybňovať výsledky záverov vyplývajúcich\nz nimi vykonaných dôkazov, a to aj za predpokladu vzniku možnosti určitých faktických\npochybení v procese vykonávania a posudzovania dôkazov, pokiaľ tieto výsledky\nhodnotenia dôkazov a posudzovania výsledkov procesu dokazovania zodpovedajú\npravidlám právnej a formálnej logiky, nie sú navzájom rozporuplné a vytvárajú celistvý\nrámec ako podklad na rozhodnutie (m. m. I. ÚS 230/2013). Ústavný súd v tejto súvislosti\ntiež pripomína, že jeho úlohou nie je pôsobiť ako tzv. štvrtá inštancia súdnictva a poskytovať\nochranu pred skutkovými a/alebo právnymi omylmi všeobecných súdov. Výklad a aplikácia\nzákonov (v danom prípade Obchodného zákonníka) patrí do právomoci všeobecných súdov,\na pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu\ndo neho zasahovať. Napokon ústavný súd zdôrazňuje, že jeho úlohou nie je posudzovanie\nprávnej perfektnosti namietaného rozhodnutia všeobecného súdu z hľadiska formálnych\npožiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a\nz týchto aspektov jeho „vylepšovanie“, ale posúdenie jeho ústavnej udržateľnosti (m. m. IV.\nÚS 325/08, III. ÚS 462/2012).\n\n15\n\nPodľa judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby sa súd jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými\na právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne\nvýznamné (m. m. I. ÚS 236/06).\nJedným z princípov predstavujúcim súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu\nsvoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ustanovení\n§ 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami\na úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak\nsú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo\nz nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba\ntakéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNaopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce minimálnu mieru racionality\na konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci ústavného súdu\n„hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu, ako správne\nzisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takým hodnotením ústavný súd\ncelkom nestotožnil (m. m. I. ÚS 242/07).\nOdôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd\npovinný dať podrobnú odpoveď, ale povinnosť súdu vysporiadať sa dostatočne s právne\na skutkovo relevantnými otázkami. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je\npreto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napr. Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997, m. m. pozri tiež rozsudok vo veci Ruiz Torija c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, Annuaire, č. 303­B, Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­\nB, § 27 a § 28.).; Helle c. Fínsko, Schenk c. Švajčiarsko).\n\n16\n\nÚstavný súd už viackrát judikoval, že súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne\ndáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 115/03). Do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí právo účastníka\ndožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (napr. m. m.\nI. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (napr. II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03\nči IV. ÚS 340/04). Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup\na rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali\ndostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky, a súčasne aby také rozhodnutia\nneboli arbitrárne.\nSťažovateľka v sťažnosti namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu z dôvodu jeho nenáležitého odôvodnenia spočívajúceho\nv nesprávnom vyvodení záverov z preukázaného skutkového stavu a nesprávnej\ninterpretácii a aplikácii relevantnej právnej úpravy.\nŤažiskovým argumentom, na ktorom je založené sťažovateľkou namietané porušenie\nv sťažnosti označených práv, je skutočnosť, že krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal náležite so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sťažovateľkou,\na tým založil jeho nepreskúmateľnosť, keď v napadnutom rozsudku nepremietol nespornú\nskutočnosť, že dopravca tovaru nemohol sťažovateľovi dodať tovar, za ktorý mu mal zaplatiť,\nlebo v čase jeho doručovania bola u neho celozávodná dovolenka.\n17\n\nKrajský súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého rozsudku\nprvostupňového súdu, čo sa týka priznanej istiny a odvolacích dôvodov sťažovateľky,\nvo svojom rozsudku uviedol, že „... obrana žalovaného počas celého konania spočívala iba\nv tom, že tovar fakturovaný touto faktúrou mu nikdy doručený nebol, čo tvrdil aj jeho\nzamestnanec\n\n. Naopak, zamestnanec prepravnej spoločnosti\n\ntvrdil, že tovar od žalobcu prevzal dňa 27.7.2006, ktorého súčasťou bola aj\npredmetná faktúra. Na odvolacom pojednávaní dňa 18.3.2014 zástupcovia účastníkov\nzhodne potvrdili, že tak ako v minulosti, tak aj v prípade predmetnej dodávky bol dohodnutý\nspôsob dodania tovaru odoslaním cestou prepravnej spoločností\n\n. Sporné je však to,\n\nže žalobca nemôže predložiť dôkaz o tom, že táto prepravná spoločnosť v skutočnosti tovar\nžalovanému odovzdala.“.\nPodľa krajského súdu v prípade konkrétnej dodávky tovaru žalobcom žalovanému\nna základe označenej faktúry bol spôsob dodania tovaru dohodnutý odovzdaním prepravnej\nspoločnosti\n\n. Za preukázané a nesporné krajský súd pritom považoval, že prepravná\n\nspoločnosť od žalobcu tovar prevzala 27. júla\n\n2006. Vychádzajúc z § 412 ods. 1\n\nObchodného zákonníka, podľa ktorého ak predávajúci nie je povinný podľa zmluvy dodať\ntovar v určitom mieste, uskutočňuje sa dodanie tovaru jeho odovzdaním prvému dopravcovi\nna prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, krajský súd\ndospel k záveru, že okamihom odovzdania tovaru zo strany žalobcu na prepravu prepravnej\nspoločnosti došlo zo strany žalobcu k dodaniu tovaru žalovanému, aj keď len jeho\nodovzdaním prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho (žalovaného). Podľa krajského\nsúdu preto prvostupňový súd nepochybil, ak nároku žalobcu, pokiaľ ide o istinu, vyhovel.\nPodľa § 412 ods. 1 Obchodného zákonníka ak predávajúci podľa zmluvy nie je\npovinný dodať tovar v určitom mieste, dodanie tovaru sa uskutočňuje jeho odovzdaním\nprvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva určuje odoslanie tovaru\npredávajúcim. Podľa § 412 ods. 1 druhej vety Obchodného zákonníka predávajúci umožní\nkupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi, pokiaľ tieto práva nemá\n18\n\nkupujúci na základe prepravnej zmluvy. Ide o prípad tzv. dištančnej dodávky ̶ kúpy, ktorá\nsa v praxi vyskytuje najčastejšie. Odovzdanie tovaru sa realizuje medzi neprítomnými\núčastníkmi kúpnej zmluvy (inter absentes) prostredníctvom tretej osoby ̶ dopravcu. Pri\ndištančnej kúpe odovzdanie (traditio) spočíva v odoslaní tovaru – v odovzdaní tovaru\ndopravcovi na prepravu. Povinnosťou predávajúceho v súvislosti s odovzdaním tovaru je\nteda zaslať tovar kupujúcemu – odovzdať ho prvému dopravcovi na prepravu. Pri tomto\nspôsobe dodania tovaru musia byť v zmysle § 412 ods. 1 a § 413 Obchodného zákonníka\nsplnené tieto predpoklady: a) predávajúci podľa zmluvy nie je povinný dodať tovar\nv určitom mieste, b) zmluva určuje odoslanie tovaru predávajúcim, c) tovar odovzdávaný\ndopravcovi musí byť dostatočne zreteľne označený ako zásielka pre kupujúceho; ak by to\ntak nebolo, predávajúci musí bez zbytočného odkladu oznámiť kupujúcemu odoslanie\ntovaru a odoslaný tovar v oznámení bližšie špecifikovať, d) predávajúci musí umožniť\nkupujúcemu uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči dopravcovi. Ak predávajúci nesplní\npodmienku uvedenú v písmene c), dodanie tovaru sa uskutoční až odovzdaním tovaru\ndopravcom kupujúcemu.\nKrajský súd v sťažnosťou napadnutom rozhodnutí dospel k záveru, že dodanie tovaru\nžalobcu žalovanému (sťažovateľke) sa malo spravovať podľa § 412 ods. 1 Obchodného\nzákonníka bez toho, aby konkretizoval splnenie predpokladov pre dištančnú dodávku –\nkúpu. Naopak, zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj z predloženého spisového materiálu\na vyjadrenia sťažovateľky z 3. augusta 2015 vyplýva, že žalobca začal v danej veci aj\nkonanie o náhradu škody proti dopravcovi na Okresnom súde Bratislava II, čím ako\npredávajúci neumožnil kupujúcemu (sťažovateľke) uplatniť práva z prepravnej zmluvy voči\ndopravcovi za nedodaný tovar, pričom podľa tvrdenia sťažovateľky tieto práva sťažovateľka\nako kupujúca nemala ani na základe prepravnej zmluvy, ktorá bola zrejme uzavretá iba\nmedzi žalobcom a prepravcom, a nie aj sťažovateľkou. Zo sťažnosti a z jej príloh, ako aj\nz predloženého spisového materiálu ďalej vyplýva, že nemožno považovať za preukázané,\nže došlo k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovanou (sťažovateľkou) o spôsobe\ndodania tovaru odoslaním cestou prepravnej spoločnosti\n\nalebo že by podľa zmluvy\n\npredávajúci nebol povinný dodať tovar v určitom mieste. Napokon, zo sťažnosti a z jej\n19\n\npríloh, ako aj z predloženého spisového materiálu vyplýva, že žalobca nevedel doručenie\ntovaru sťažovateľke preukázať písomným potvrdením o doručení tovaru podpísaným\nsťažovateľkou (podpísaným doručovacím hárkom preukazujúcim doručenie tovaru\nsťažovateľke) a že v čase údajného dodania tovaru spoločnosťou\n\nmali zamestnanci\n\nsťažovateľky vrátane zamestnanca, ktorý mal uvedený tovar prevziať, celopodnikovú\ndovolenku.\nVzhľadom na uvedené podľa ústavného súdu sa krajský súd nevysporiadal jasným,\nprávne korektným a zrozumiteľným spôsobom so všetkými skutkovými a právnymi\nskutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.\nSťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu je podľa zistení ústavného súdu arbitrárne\na nepreskúmateľné z dôvodu jeho nenáležitého odôvodnenia spočívajúceho v nesprávnom\nvyvodení záverov z preukázaného skutkového stavu a nesprávnej interpretácii a aplikácii\nrelevantnej právnej úpravy.\nÚstavný súd realizujúc ústavný prieskum napadnutého rozhodnutia krajského súdu\nzistil, že krajský súd nedal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktoré sťažovateľka v odvolaní\nnastolila. Krajský súd ponechal bez povšimnutia argumenty sťažovateľky, ktoré majú pre\nvec podstatný význam, a napadnuté rozhodnutie krajského súdu preto nespĺňa požiadavky\nvyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu k odôvodneniu súdneho\nrozhodnutia a jeho prípadnej arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti. Právne posúdenie\nsťažovateľkinej veci zo strany krajského súdu je preto ústavne neakceptovateľné a má znaky\nsvojvôle a arbitrárnosti.\n2. K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 3 ústavy\n\n20\n\nK námietke porušenia základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy napadnutým rozhodnutím krajského súdu ústavný súd s poukazom na svoju\nustálenú judikatúru uvádza, že spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nzahŕňa okrem iného (a predovšetkým) princíp „rovnosti zbraní“, t. j. princíp, že každá strana\nv procese musí mať rovnakú možnosť hájiť svoje záujmy a že žiadna z nich nesmie mať\npodstatnú výhodu voči protistrane (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci\nDelcourt proti Belgicku zo 17. 1. 1970, vo veci Dombo Beheer B. V. proti Holandsku\nz 27. 10. 1993 a pod.). Princíp rovnosti zbraní hrá dôležitú úlohu v každom štádiu súdneho\nkonania a vo vzťahu k rôznym subjektom. Tento princíp je expressis verbis vymedzený\nv čl. 47 ods. 3 ústavy a implicitne tvorí aj súčasť obsahu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 157/2011, IV. ÚS 608/2013).\nZásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých\nprocesných podmienok a procesného postavenia subjektov, o ktorých právach\na povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95). Ústava v citovanom čl. 47\nods. 3 garantuje rovnosť účastníkov v konaní pred súdom. Rovnosť účastníkov v súdnom\nkonaní ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov bližšie charakterizuje § 18 prvá\nveta Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej účastníci majú v občianskom súdnom\nkonaní rovnaké postavenie. Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také\nprocesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu\nobsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať\nsvoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane (IV. ÚS\n211/07, III. ÚS 139/08). Článok 47 ods. 3 ústavy upravuje rovnosť účastníkov v súdnom\nkonaní z hľadiska možnosti uplatňovania ich procesných práv. Zabezpečuje rovnosť\núčastníkov konania v konaní pred všeobecným súdom. K jeho porušeniu môže dôjsť napr. v\nprípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti zbraní, v rozpore s\nustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku zvýhodní svojím postupom predchádzajúcim\nvydaniu rozhodnutia niektorého z účastníkov konania na úkor iného účastníka konania.\n\n21\n\nSťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 47 ods. 3\nústavy, avšak v sťažnosti neuviedla žiadne osobitné dôvody alebo okolnosti, ktorými by\nnamietané porušenie tohto základného práva doložila, iba poukázala na to, že „...\nz odôvodnenia napadnutých rozhodnutí sa javí aj porušenie princípu rovnosti účastníkov,\nlebo tvrdenie jednej strany je do nich nekriticky prevzaté, zatiaľ čo relevantný\nprotiargument\n\nnebol vôbec reflektovaný,\n\nv dôsledku\n\nčoho ide o rozhodnutie\n\nnepreskúmateľné a v konečnom dôsledku aj v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru“.\nPokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47\nods. 3 ústavy, sťažovateľka jeho porušenie vnímala ako sekundárny dôsledok porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásada rovnosti strán v konaní podľa čl. 47 ods. 3\nústavy sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného\npostavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd\n(PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02, II. ÚS 121/02). To znamená, že všetci účastníci súdneho\nkonania majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých\npodmienok bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán\n(III. ÚS 108/2013). Sťažovateľka však okrem všeobecného tvrdenia o porušení princípu\nrovnosti zbraní neuviedla žiadnu špecifickú námietku týkajúcu sa porušenia tohto\nzákladného práva. Ústavný súd preto sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie\njej základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy nevyhovel.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu zrušil podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení\ns § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde. V ďalšom konaní je podľa § 56 ods. 6\n\n22\n\nzákona o ústavnom súde krajský súd viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyslovenými v tomto náleze.\nPodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho\nzákladné právo alebo sloboda sa porušili, aj finančné zadosťučinenie. Sťažovateľ\nnepožadoval, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie, a preto o tomto nároku\nnerozhodoval.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal pri prvom a druhom\núkone právnej služby z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 €, a pri treťom úkone právnej služby\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839 €.\nÚstavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov sťažovateľky, ktoré jej vznikli\nv dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom, v ktorom bola\núspešná a bola zastúpená advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou. Podľa § 36 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania\nuznesením uložiť niektorému účastníkovi, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi\nkonania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke úhradu jej trov konania za tri úkony právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu krajského\nsúdu) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚhrada za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (2 x 134 €) a za jeden úkon\nprávnej služby vykonaný v roku 2015 (1 x 139,83 €) predstavuje spolu s režijným paušálom\n(2 x 8,4 € a 1 x 8,39 €) sumu 432,30 €, spolu s 20% DPH, t. j. 86,46 €, sumu 518,76 €.\n\n23\n\nPriznanú úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto\nrozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. septembra 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "konanie-splnenie podmienok konania", "príslušenstvo-pohľadávky", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "arbitrárnosť", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "príslušenstvo-pohľadávky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cob/74/2013", "guid": "8d73a856-3b25-4a53-ad3f-cd1c3b6e7e8b:23bee627-dbaa-4e46-857a-687f032502b4", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1499f82b-6cdd-4f64-9393-be79435f4c5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 608/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 608/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1499f82b-6cdd-4f64-9393-be79435f4c5b"}, {"guid": "ussr:4df6e958-b826-4620-9ce2-c945f8dcfc1c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4df6e958-b826-4620-9ce2-c945f8dcfc1c"}, {"guid": "ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/2013 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b"}, {"guid": "ussr:e7946b7f-ce1b-40c6-b13a-22a91421c266", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 462/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 462/2012 z 2. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-02", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7946b7f-ce1b-40c6-b13a-22a91421c266"}, {"guid": "ussr:b4211cc5-8c45-45c1-8e21-d8d228df1830", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 157/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 157/2011 z 15. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b4211cc5-8c45-45c1-8e21-d8d228df1830"}, {"guid": "ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2010 z 10. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-10", "citacie_n": 198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9cd05ee-6a94-4554-a8a9-640344969add"}, {"guid": "ussr:ce08bca1-c272-4755-8c78-a496ddc9b477", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 53/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 53/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ce08bca1-c272-4755-8c78-a496ddc9b477"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 242/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/07 z 3. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-03", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39df1c88-28c7-4354-9b85-68d72847489a"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/07 z 12. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-12", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c0b35bb-af9b-4793-ae82-d5f4d4ecfcb4"}, {"guid": "ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 z 28. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-28", "citacie_n": 717, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab6fe68-449f-4e00-8610-3a0e9d90b098"}, {"guid": "ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 22/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 5. 12. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-12-05", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4488ed32-2fa3-4631-8dea-a7c1be946ee0"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 226/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/03 z 12. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-12", "citacie_n": 1430, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1216a42-0929-45b4-a527-85e03d833414"}, {"guid": "ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 5563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:279dadb3-583d-4004-9589-ccf9e7ecd7d1"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b817a2-d054-4e56-ac86-76063738b47e"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:d96bba5f-ab02-4b5c-ae41-a8da76be4a13", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/01 z 28. 11. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-11-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d96bba5f-ab02-4b5c-ae41-a8da76be4a13"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2e069517-c169-4899-a93a-4d7f1256943d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 38/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 z 23. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-23", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.38.1999.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c3a1bb5c-9c5f-46d5-a040-f77e54165fc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 727/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 727/2017 z 31. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-31", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.727.2017.1"}, {"guid": "ussr:5b3d738b-3773-41e8-92ab-6073dd117165", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.503.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 503/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 503/2017 z 21. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.503.2017.1"}, {"guid": "ussr:739d17d9-a632-4281-9dac-1aee858842b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.267.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.267.2017.2"}]}