{"guid": "ussr:171d8158-2c0d-4288-a393-bc6cf815aee4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.241.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2015 z 2. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 241/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.241.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Baricová", "sudca_id": 1070, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-baricova-1070", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/171d8158-2c0d-4288-a393-bc6cf815aee4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.241.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.241.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.241.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 241/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\nPribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát\ndoc. JUDr. Branislav\n\nFridrich,\n\nPhD.,\n\nvedené\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n13281/2014\n\na sp zn. Rvp 13282/2014 vo veci namietaného porušenia jej základných práv zaručených\nv čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva zaručeného\nv čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uzneseniami Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3 Co 567/2014 z 27. júna 2014\na sp. zn. 1 Co 15/2014 z 26. marca 2014 a takto\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti\n\nobchodnej\n\nspoločnosti\n\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nvedené\n\npod sp. zn. Rvp 13281/2014 a sp zn. Rvp 13282/2014 s p á j a na spoločné konanie,\nktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 241/2015.\n\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako\n\nzjavne neopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 6. októbra\n2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 13281/2014\na sp. zn. Rvp 13282/2014, ktorými namieta porušenie svojich základných práv\nzaručených v čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva zaručeného v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dodatkový protokol“) uzneseniami Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobcu\nv konaniach vedených Okresným súdom Rožňava a Okresným súdom Košice – okolie\n(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody\na nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným\npostupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú\nškodu a nemajetkovú ujmu spôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že\ndôjde k vylúčeniu okresných súdov ako celku a spory budú prikázané inému vecne\npríslušnému okresnému súdu v obvode krajského súdu.\n\n2\n\nNa základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné\nsúdy svojimi uzneseniami špecifikovanými v sťažnostiach (ďalej spoločne len\n„uznesenia okresných súdov“) zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku\nza vznesené námietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou,\npodstatou ktorých bolo jej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd\nnapadnutými uzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.\nSťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami\nkrajský súd porušil ňou označené práva, keď:\n„a) rozhodol nad rámec zverenej právomoci;\nb) rozhodol bez návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;\nc) svoje rozhodnutie oprel o neexistujúce právne skutočnosti;\nd) svoje rozhodnutie formuloval na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\na s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva;\ne) svojím rozhodnutím porušil bez uvedenia dôvodov ustálenú rozhodovaciu prax\nNajvyššieho súdu SR; a osobitne v spojení s porušením označených justičných práv\nporušil právo vlastniť majetok zaručené čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, právo na pokojné\nužívanie majetku zaručené čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, keď uložil sťažovateľovi\npovinnosť poskytnúť finančné plnenie štátu bez existencie práva štátu na takéto plnenie,\nčím nedôvodne znížil majetok sťažovateľa.“\nPodľa sťažovateľky krajský súd napadnuté uznesenia založil na nesprávnom\nprávnom posúdení návrhov podaných sťažovateľkou ako námietok zaujatosti, hoci tieto\npodania neboli dostatočne určité a nespĺňali náležitosti námietky zaujatosti upravené\nv § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). Napriek uvedenému okresné súdy aj krajský\nsúd prejavy vôle sťažovateľky obsiahnuté v podaných žalobách vyhodnotili ako\nnámietky zaujatosti.\n\n3\n\nOkrem toho sťažovateľka v sťažnostiach namieta, že aj keby v krajnom prípade bol\njej prejav vôle vyhodnotený ako námietka zaujatosti, nemala v daných prípadoch platiť\nza podanie súdny poplatok, keďže už samotné konanie v merite veci je oslobodené od\nsúdnych poplatkov (t. j. konanie o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným\npostupom, pozn.), a teda podľa jej názoru aj všetky konania s ním súvisiace, teda aj\nnámietkové konania by mali byť od súdnych poplatkov automaticky oslobodené.\nSťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala na rozhodnutia iných všeobecných\nsúdov, ktoré v skutkovo a právne zhodných veciach rozhodli odlišne a nevyhodnotili\npodania sťažovateľky ako námietky zaujatosti.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými\nuzneseniami krajského súdu, zruší napadnuté uznesenia krajského súdu a veci vráti\ntomuto súdu na ďalšie konanie a prizná jej finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov\nkonania. Súčasne žiada ústavný súd o vydanie dočasných opatrení, ktorými rozhodne\no odklade vykonateľnosti napadnutých uznesení krajského súdu.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1\na čl. 46 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu.\nII.1 K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha\nveci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku. V zmysle § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\nv záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho\nzačali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon\no ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným\n§ 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť\nna prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.\n\n5\n\nS prihliadnutím na obsah sťažností ktoré sú predmetom tohto prerokovania pred\nústavným súdom a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených\nsťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti\nktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy,\ntak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.\n\n6\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu\nO\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\n(návrhu)\n\nmožno\n\nhovoriť\n\nvtedy,\n\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva\n\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).\nÚstavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Túto\nochranu poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi\n(všeobecnými) alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch\nustanovených zákonom. Tieto práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania\npred uvedenými orgánmi (čl. 46 až čl. 50 ústavy) a patrí medzi ne aj právo každého\nna rozhodnutie jeho veci tým sudcom, ktorého určuje zákon.\nSťažovateľka zastáva názor, že krajský súd napadnutými uzneseniami, ktorými\npotvrdil uznesenia okresných súdov o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok\nza podané námietky zaujatosti, porušil ňou v sťažnosti označené základné práva podľa\nústavy a práva podľa dohovoru a dodatkového protokolu, pretože, ako vyplýva z jej\npísomných podaní v konaniach pred okresnými súdmi, ako aj z odvolaní proti\nprvostupňovým rozhodnutiam, sťažovateľka námietky zaujatosti podľa jej názoru\nnepodala.\n\n7\n\nOkresné súdy svojimi rozhodnutiami uložil sťažovateľke povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky č. 17 písm. a) „sadzobníka\nsúdnych poplatkov zákona, tvoriaceho prílohu zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmto\nuzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých tvrdila, že námietky zaujatosti\nnepodala, a okrem iného poukázala na skutočnosť: „... v úvode svojej žaloby uviedol\nskutočnosti preukazujúce fakt, že inak vecne a miestne príslušný okresný súd nemôže vo\nveci konať, pretože jeho sudcovia sú z prejednania veci vylúčení, keďže majú pomer k\nveci a k účastníkom konania a sú teda vo veci zaujatí (§ 14 OSP).“\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní\nzákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové\nzistenia a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného\nsúdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nSťažovateľka svoje sťažnosti založila v podstatnom najmä na skutočnosti, že\nokresné súdy nesprávne posúdili jej žalobné návrhy, ktorých súčasťou boli aj\nupovedomenia o skutočnostiach týkajúcich sa okresných súdov, ktoré mali v jej\nprávnych veciach rozhodovať a súčasne sú štátnym orgánom, ktorý svojím nesprávnym\n8\n\núradným postupom spôsobil sťažovateľke škodu, takže na základe týchto upovedomení\npodľa jej tvrdenia išlo o podania smerujúce k rozhodnutiu o prikázaní veci inému vecne\npríslušnému súdu podľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu,\nže sudcovia okresných súdov sú vylúčení z prerokúvania a rozhodovania vo veciach pre\nich pomer k veci a k účastníkom konania, pričom tieto podľa sťažovateľky nemožno\nposúdiť ako námietky zaujatosti pre nesplnenie náležitostí vyplývajúcich z § 15a\nObčianskeho súdneho poriadku.\nPodľa § 12 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak nemôže príslušný súd o veci\nkonať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§ 14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho\nistého stupňa.\nPodľa § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sudcovia sú vylúčení\nz prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom\nalebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nPodľa § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak sa sudca dozvie\no skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to neodkladne predsedovi súdu...\nPodľa § 12 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vec možno prikázať inému súdu\ntoho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.\nZ citovaných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vec musí\n(nutná delegácia) alebo môže (vhodná delegácia) byť odňatá príslušnému súdu\na prikázaná na ďalšie konanie a rozhodovanie inému súdu tohto istého stupňa, avšak\nv prípade nutnej delegácie, ktorej sa domáhala aj sťažovateľka (pozri jej odvolania,\npozn.), tu musí byť splnená explicitná zákonná podmienka, a to, že príslušný súd nemôže\nvo veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení podľa § 14 Občianskeho súdneho\n\n9\n\nporiadku, t. j. ak je tu pochybnosť o nezaujatosti sudcov príslušného súdu. Pochybnosť o\nnezaujatosti sudcu môže byť uplatnená buď účastníkmi konania (§ 15a Občianskeho\nsúdneho poriadku), alebo samotným zákonným sudcom (§ 15 Občianskeho súdneho\nporiadku).\nV danom prípade, keďže sa teda sťažovateľka domáhala delegácie jej vecí na iný\nako príslušný okresný súd, t. j. domáhala sa odňatia jej vecí z prerokovania okresným\nsúdom z dôvodu „nutnosti a nie vhodnosti“, t. j. z dôvodu, že sú tu pochybnosti\no nezaujatosti sudcov okresného súdu, a keďže sudcovia okresného súdu sami svoju\nnezaujatosť nespochybnili (§ 15 Občianskeho súdneho poriadku), okresný súd a následne\nsa s tým stotožniac aj krajský súd, vyhodnotili skutočnosti uvádzané sťažovateľkou už v\njej žalobách ako ňou uplatnenú námietku zaujatosti (§ 15a Občianskeho súdneho\nporiadku), ktorej podanie podlieha poplatkovej povinnosti podľa položky č. 17a\nSadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona Slovenskej národnej rady č.\n71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\nV uvedenom smere sa vzhľadom na uvedené okolnosti, odôvodnenia napádaných\nuznesení krajského súdu podľa názoru ústavného súdu javia ako zrozumiteľné\na akceptovateľné. Krajský súd, ktorý tvrdenia uvádzané sťažovateľkou vyhodnotil tak, že\nv okolnostiach posudzovaných vecí išlo o námietku zaujatosti, vec ústavne\nakceptovateľným spôsobom právne posúdil podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku a zákona o súdnych poplatkoch, pretože miera interpretácie\na aplikácie do úvahy prichádzajúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku\nnevybočuje z limitov základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že všeobecné\nsúdy neakceptovali sťažovateľkinu interpretáciu dotknutých ustanovení Občianskeho\nsúdneho poriadku, ešte sama osebe nezakladá porušenie sťažovateľkou označených práv.\n\n10\n\nZ pohľadu ústavného súdu je podstatné to, či krajský súd ústavne súladným spôsobom\ninterpretoval a aplikoval na vec vzťahujúce sa ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku a zákona o súdnych poplatkoch.\nObdobne nie je žiadny dôvod na prehodnocovanie námietok sťažovateľky,\nktoré súvisia s tým, že nemal byť vyrubený súdny poplatok za námietku zaujatosti v tom­\nktorom prípade, pretože, ako už ústavný súd aj v minulosti konštatoval (napr. sp. zn.\nII. ÚS 124/2011), vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku\npodľa § 4 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch nemá automaticky za následok aj\noslobodenie od súdneho poplatku za v tomto konaní vznesenú námietku zaujatosti, na čo\nv napádaných uzneseniach poukazoval aj samotný krajský súd.\nV súvislosti s námietkami sťažovateľky, podľa ktorých iné súdy rozhodovali v jej\nobdobných veciach odlišne od krajského súdu, ústavný súd poukazuje na svoj právny\nnázor, podľa ktorého právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach\nvo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich\nv obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne\nzávery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu\nprincípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne\nnapr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)\nzo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne\npodobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade\nkaždého súdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\n\n11\n\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné\nzopakovať svoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in\nabstracto judikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov [§ 8 ods. 3, § 20\nods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), resp. jeho plénu a kolégiám, keď mu\nokrem iných priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01,\nIV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať\nnejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak,\naby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\nÚstavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva,\nmôže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov\nvšeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou\nneodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo\nslobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutých uznesení prejav svojvôle,\nresp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu\nsťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné toto rozhodnutie\nhodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nO\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti\n\nsťažnosti\n\n(návrhu)\n\nmožno\n\nhovoriť\n\nvtedy,\n\nak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\n\n12\n\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 78/03).\nVzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že napadnuté uznesenia\nkrajského súdu ako odvolacieho súdu sú ústavne akceptovateľné a ich odôvodnenie je\ndostatočné, nevybočujúce z limitov čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. To, že\nsťažovateľka sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, neznamená, že došlo aj\nk porušeniu označených práv podľa ústavy a dohovoru. Z týchto dôvodov ústavný súd\nsťažnosti sťažovateľky v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnené (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutými uzneseniami krajského\nsúdu\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku\ns výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné\nzásady medzinárodného práva. Toto ustanovenie však nebráni právu štátu prijímať\nzákony, ktoré považuje za nevyhnutné, aby upravil užívanie majetku v súlade\nso všeobecným záujmom alebo zabezpečil platenie daní alebo iných poplatkov alebo\npokút.\n\n13\n\nÚstavný súd po preskúmaní napadnutých uznesení dospel k záveru, že z ich\nodôvodnení nemožno vyvodiť nič, čo by signalizovalo, že by mohlo dôjsť\nk neprípustnému zásahu do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na do práva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu, keďže krajský súd\nv posudzovaných prípadoch ústavne konformným spôsobom interpretoval a aplikoval\npríslušné právne normy.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými\nuzneseniami krajského súdu a základným právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a právom\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala\nmožnosť vysloviť porušenie týchto práv po prijatí sťažností na ďalšie konanie, v dôsledku\nčoho pri predbežnom prerokovaní sťažností sťažovateľky ich aj v tejto časti odmietol ako\nzjavne neopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nKeďže sťažnosti boli odmietnuté ako celok, bolo preto už bez právneho významu\nzaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnostiach (napr. návrhom\nna odklad vykonateľnosti napádaných rozhodnutí).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "sudca-námietka zaujatosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 1604, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0c8671e8-2ce2-475d-bba7-9088d97d74a2"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "d91c3bd8-7aa1-4dba-8a65-114e3709c40d:64e4d448-d406-442e-a572-f1ccca9d3ece", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4212220050.2", "spisova_znacka": "1Co/15/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1Co/15/2014 z 3. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-02-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4212220050.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a668498-eb65-4c2a-80b7-238e5e7227ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.793.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 793/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 793/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.793.2016.1"}, {"guid": "ussr:b824d4b0-ec2d-41d4-9d43-7d45f5205085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.791.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 791/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 791/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.791.2016.1"}]}