{"guid": "ussr:5762e5fc-0e98-45d3-92dd-541905899711", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.25.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2015 z 20. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. januára 2015, sp. zn. III. ÚS 25/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.25.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5762e5fc-0e98-45d3-92dd-541905899711", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.25.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.25.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.25.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 25/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. januára 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, Teodora Tekela 23, Trnava, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Trnave č. k. 6 Tos/175/2014­2655 z 25. septembra 2014 a takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. októbra 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním\n\ndoručeným 20. októbra 2014, ktorým namieta porušenie svojho základného práva na osobnú\nslobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len\n„krajský súd“) č. k. 6 Tos/175/2014­2655 z 25. septembra 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie“).\nZo sťažnosti vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené trestné stíhanie pre účastníctvo\nna zločine porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a) a ods. 3 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) a e) a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného\nzákona a na zločine lúpeže podľa § 188 ods. 1 a 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona. Do\nväzby bol sťažovateľ vzatý rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Tdo 23/2013 zo 16. októbra 2013 podľa § 380 ods. 2 Trestného\nzákona z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Sťažovateľ podaním\ndoručeným 30. júla 2014 požiadal Okresný súd Trnava (ďalej len „okresný súd“)\no prepustenie z väzby na slobodu, túto žiadosť sťažovateľa však okresný súd uznesením\nsp. zn. 2 T/102/2013 z 26. augusta 2014 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) zamietol.\nProti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým\nuznesením tak, že aj ju zamietol.\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnuté uznesenie nedostatočne odôvodnil,\nkeďže neodpovedal na jeho námietky a argumenty, respektíve sa s nimi dostatočne\nnevysporiadal, hoci mali pre rozhodnutie podstatný význam. Poukazuje pritom na súvisiacu\njudikatúru Ústavného súdu Českej republiky (napr. III. ÚS 103/99, I. ÚS 2208/13)\na na judikatúru ústavného súdu (II. ÚS 55/98), v ktorej sa „minimálne otázke plynutia času\nväzby venuje značná pozornosť“. Sťažovateľ ďalej vo svojej sťažnosti poukazuje na absenciu\njeho výsluchu „procesným spôsobom a zachovaním príslušných ustanovení zákona, na čo\nKrajský súd v Trnave nereagoval“.\n2\n\nNadväzne na uvedené sťažovateľ namieta aj rýchlosť rozhodovania o jeho žiadosti\nna prepustenie z väzby, pričom celkovú dobu konania považuje za neprimerane dlhú.\nOpisuje pritom časové súvislosti svojho prípadu, teda že jeho žiadosť o prepustenie z väzby\nbola okresnému súdu doručená 30. júla 2014, okresný súd o nej rozhodol 26. augusta 2014,\nspis bol spolu s jeho sťažnosťou proti rozhodnutiu okresného súdu predložený krajskému\nsúdu 2. septembra 2014 a krajský súd vo veci rozhodol napadnutým uznesením\nna neverejnom zasadnutí konanom 25. septembra 2014. Napadnuté rozhodnutie potom malo\nbyť sťažovateľovi doručené až 1. októbra 2014.\nNapokon sťažovateľ namieta aj skutočnosť, že všeobecné súdy sa vôbec nezaoberali\nmožnosťou nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, hoci sú\n„v zásade povinné odôvodniť, prečo nepovažujú tieto alternatívy k väzbe za použiteľné“.\nNedostatok takéhoto odôvodnenia môže podľa jeho názoru predstavovať porušenie čl. 5 ods.\n3, prípadne odseku 4 dohovoru, keďže z ustanovení § 80 ods. 1 a § 81 ods. 1 Trestného\nporiadku podľa neho vyplývajú štyri prostriedky nahradenia väzby, pričom jeden z týchto\nprostriedkov (dohľad probačného a mediačného úradníka) «nie je závislý od iniciatívy\nobvineného...\nPodľa názoru ústavného súdu (II. ÚS 67/2013) dohľad probačného a mediačného\núradníka nie je vôbec viazaný na výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už\nobvineného, alebo daného úradníka.\nTo zodpovedá aj právnej úprave ­ žiadne ustanovenie Trestného poriadku totiž\nneustanovuje, že by bolo povinnosťou obvineného alebo inej osoby výslovne navrhnúť tento\nprostriedok nahradenia väzby.\nPri dohľade probačného a mediačného úradníka sudca nerozhoduje o „prijatí“\nalebo „neprijatí“ dohľadu, pretože takýto dohľad neponúka tento úradník ako súkromná\nosoba, ale naopak, vykonáva ho ako štátny orgán na základe súdneho rozhodnutia, ktoré je\npredpokladom (nie následkom) jeho činnosti (pórov. § 25 ods. 1 Tr. por.).\nZ toho možno uzavrieť: Súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujúci o väzbe\nje oprávnený (a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1\n3\n\ndohovoru aj povinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním\nalebo prepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného\núradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený.\nOpačný výklad ustanovenia § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, z ktorého\nv podstate vychádzal špecializovaný trestný súd a ktorý v zásade potvrdil aj najvyšší súd,\npreto podľa ústavného súdu nemožno považovať za ústavne súladný.\nOdôvodnenie existencie dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku v uznesení o väzbe tak predstavuje len nutný, avšak nedostačujúci predpoklad\nsúladu tohto uznesenia s ustanovením čl. 5 dohovoru.\nVo vzťahu k možnosti nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného\núradníka je nevyhnutný druhý krok v odôvodnení, ktorým je už popísané váženie\npreventívnych a zabezpečovacích účinkov uplatnenej záruky a rizík spojených s prepustením\nväzobné stíhateľného obvineného na slobodu.».\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci\nvydal takéto rozhodnutie:\n„Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 6Tos/175/2014­2655 dňa 25.9.2014 porušil\nústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 5 ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 6Tos/175/2014­2655 dňa 25.9.2014 sa\nzrušuje.“\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo všetkých\nhľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno podľa ustálenej judikatúry ústavného\nsúdu hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu (v posudzovanom prípade\nide o krajský súd rozhodujúci o zákonnosti väzby) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00,\nIV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, III. ÚS 77/05, III. ÚS 198/07).\n\n5\n\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov a nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre\nneschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má\nprávo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže\npodmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\n\n6\n\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n\nÚstavný súd v zmysle svojej ustálenej judikatúry zdôrazňuje, že väzba je\nnajzávažnejším zásahom do osobnej slobody a do práv obvineného. Keďže ide\no najzávažnejší zásah, vyžaduje po celý čas súdnu kontrolu ústavnosti a zákonnosti (mutatis\nmutandis III. ÚS 26/01). Je výsostným právom, ale aj povinnosťou všeobecného súdu\nskúmať všetky okolnosti spôsobilé vyvrátiť alebo potvrdiť existenciu skutočného verejného\nzáujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu neviny výnimku z pravidla\nrešpektovania osobnej slobody a uviesť ich v rozhodnutiach o väzbe (Toth c. Rakúsko\nz 12. decembra 1991). Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že\njeho právomoc na rozhodovanie vo väzobných veciach predpokladá výlučne skúmanie toho,\nči sa v konaní pred väzobnými súdmi dodržali ústavno­procesné princípy takého\nobmedzenia osobnej slobody, akým je väzba obvineného (II. ÚS 76/02, IV. ÚS 83/03,\nIV. ÚS 171/03).\nVo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy ústavný súd uviedol, že vo vzťahu k väzbe\nobsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III. ÚS 7/00,\nI. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným\ndôvodom\n\nuvedeným\n\nv zákone\n\na rozhodnutím\n\nsudcu\n\nalebo\n\nsúdu,\n\na to\n\nnielen\n\npri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby\nje zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\n\n7\n\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností,\na nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\nVychádzajúc z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\nústavný súd pripomína, že súdy majú povinnosť preskúmať dôvody väzby obvineného\nv priebehu konania a prepustiť ho na slobodu, ak okolnosti ďalej neodôvodňujú\npokračovanie pozbavenia jeho osobnej slobody. Dôvodné podozrenie zo spáchania\ntrestného činu môže odôvodňovať väzbu v počiatočnom štádiu konania, avšak v určitom\nštádiu konania to už nepostačuje. Posúdenie dôvodnosti trvania väzby nemôže byť\nabstraktné, ale musí zohľadňovať konkrétne okolnosti každého prípadu (McKay v. Veľká\nBritánia, rozsudok z 3. októbra 2006, bod 45; Kudla v. Poľsko, rozsudok z 26. októbra\n2000, bod 110). Právo obvineného podať žiadosť o preskúmanie zákonnosti jeho väzby\nzaručuje čl. 5 ods. 4 dohovoru (Rakevich v. Rusko, rozsudok z 28. októbra 2003, bod 43).\nPrieskumné súdne konanie musí byť v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými\nvnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana\njedinca proti svojvôli (Koendjbiharie v. Holandsko, rozsudok z 25. októbra 1990, bod 27).\nArgumenty súdu pre a proti väzbe nemôžu byť všeobecné a abstraktné, ale musia sa opierať\no konkrétne skutočnosti týkajúce sa danej osoby a veci (napr. Boicenco v. Moldavsko,\nrozsudok z 11. júna 2006, bod 142).\nV rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti ústavný súd taktiež judikoval,\nže právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť porušené aj tým,\nže orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keď je obvinený\nvo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (II. ÚS 55/98). Právo na súdnu ochranu v\nsúvislosti s periodickým skúmaním dôvodnosti väzby, ako aj právo na urýchlené skúmanie\ndôvodnosti väzby sú teda obsiahnuté v čl. 17 ods. 2 ústavy. Nielen ústavný súd, ale aj\nštrasburské orgány ochrany práv súčasne zdôrazňujú, že rýchlosť preskúmavania\na rozhodovania o žiadostiach o prepustenie z väzby je nevyhnutné posudzovať\n8\n\na vykladať v závislosti od podmienok a okolností každej konkrétnej veci (Bezichieri\nz roku 1989, A­164, § 21, Neumeister z roku 1968, A­8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku\n1986, A­107, § 55). Vo svojej judikatúre už ústavný súd vyslovil, že požiadavke\nneodkladnosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby nezodpovedá lehota počítaná\nna mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota\nkonania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca\ntýždne (napríklad III. ÚS 255/03, III. ÚS 345/06, II. ÚS 353/06).\nPodstatnou požiadavkou vyplývajúcou z čl. 5 ods. 4 dohovoru je aj to, aby súd\nrozhodol\n\n„urýchlene“.\n\nPrieskumné\n\nsúdne\n\nkonanie\n\nmusí\n\nbyť\n\nvedené\n\nv\n\nsúlade\n\ns hmotnoprávnymi a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a zároveň aj v súlade\ns účelom čl. 5 dohovoru, to znamená s ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj\ns ohľadom na čas, ktorý uplynie do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok ESĽP vo veci\nKoendjbiharie v. Holandsko, 25. október 1990, § 27).\nZákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom. Rovnako aj z čl. 17 ods. 5\nústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom.\nPríslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou\nsúčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98). Obdobne aj čl. 5 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5\nods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne\nprávo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\n(Lukanov v. Bulharsko z 20. marca 1997, § 43). Obdobne aj podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru je\npredmetom súdneho prieskumu „zákonnosť“ pozbavenia osobnej slobody.\nPodľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku môže byť obvinený vzatý do väzby len\nvtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté\n9\n\ntrestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento\nskutok spáchal obvinený, a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva\ndôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa\npokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.\nPodľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku obvinený má právo kedykoľvek žiadať\no prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie,\npredloží ju bez meškania so svojím stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre\nprípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí\nbez meškania rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné\ndôvody, opakovať až po uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodnutie o jeho\npredchádzajúcej žiadosti nadobudlo právoplatnosť.\nPodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak je daný dôvod väzby podľa § 71\nods. 1 písm. a) alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie\nponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak s ohľadom na osobu\nobvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu\nnad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.\nKrajský súd v relevantnej časti napadnutého uznesenia č. k. 6 Tos 175/2014­2655\nz 25. septembra 2014, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti zamietajúcemu uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 2 T 102/2013 z 26. augusta 2014 o prepustenie z väzby na slobodu,\nuviedol:\n„Krajský súd plniac prieskumnú povinnosť dospel k záveru, že rozhodnutie\nokresného súdu je správne a zákonné.\nPosudzujúc bližšie postup okresného súdu, krajský súd konštatuje, že po obdržaní\nžiadosti okresný súd postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku,\nv procesnom postupe nepochybil, keď vypočul obžalovaného, vypočul si prednesy jeho\nobhajcu, ako aj krajského prokurátora a následne zákonným spôsobom rozhodol o tom, že\n\n10\n\ndôvod väzby obžalovaného\n\nv zmysle § 71 odsek 1 písmeno c/ Trestného\n\nporiadku pretrváva aj v súčasnom štádiu trestného konania.\nZákladnou skutočnosťou, ktorá zakladá tento dôvod väzby aj v terajšom pokročilom\nštádiu trestného konania je, že obžalovaný sa v minulosti dopúšťal trestnej činnosti, ovšem\npodstatnou skutočnosťou je tu aj povaha a závažnosť trestnej činnosti, za ktorú je trestne\nstíhaný.\nDo terajšej fázy konania nebolo rozptýlené podozrenie, že obžalovaný\nje podozrivý z účastníctva na zločine lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 2 ľ odsek\n1 písmeno b/, § 20, § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona\ns poukazom na § 138 písmeno a/, písmeno e/, § 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona\na tiež je dôvodne stále podozrivý z účastníctva na zločine porušovania domovej slobody\nspolupáchateľstvom podľa § 21 odsek 1 písmeno b/, § 20, § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno\na/, odsek 3 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/, písmeno e/,\n§ 139 odsek 1 písmeno e/ Trestného zákona, pre ktoré zločiny bola na neho a jeho\nspolupáchateľov podaná dňa 30.06.2010 obžaloba krajským prokurátorom.\nTreba podotknúť, že za túto trestnú činnosť mu hrozí trest odňatia slobody v trvaní 7\naž 12 rokov a pri povahe doterajších dôkazov preto nemožno pokladať jeho väzbu\nv terajšom štádiu trestného konania za neproporcionálnu.\nKeďže krajský súd nezistil žiadne pochybenia v postupe okresného súdu, a to ani čo\nsa týka procesného postupu pri rozhodovaní o žiadosti, ani čo sa týka rozhodnutia\no pretrvávaní dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, preto\nsťažnosť obžalovaného\n\nzamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1\n\npísm. c/ Trestného poriadku.“\nVzhľadom na zamietnutie sťažnosti obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c)\nTrestného poriadku krajským súdom z dôvodu posúdenia tejto sťažnosti ako nedôvodnej,\nako aj vzhľadom na záver krajského súdu, že rozhodnutie okresného súdu je správne\na zákonné, ústavný súd pre posúdenie ústavnej konformnosti uznesenia krajského súdu\nprihliadal aj na obsah uznesenia okresného súdu, ktorý podrobne popísal východiskový\nskutkový stav relevantný pre rozhodnutie o väzbe sťažovateľa vrátane vyjadrenia\n11\n\nsťažovateľa k tejto otázke, zhodnotil dovtedajší priebeh trestného konania, pričom žiadosť\no prepustenie obvineného z väzby posúdil takto:\n„Na neverejnom zasadnutí sa oboznámila žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu,\nako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16.10.2013, sp. zn. 3Tdo 23/2013, obsah spisu\n2T/102/2013. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný\n\nbol\n\ndoposiaľ päť krát súdne trestaný.\nNa neverejnom zasadnutí súd dospel k záveru, že od posledného rozhodovania\nohľadne väzby obžalovaného\n\nk žiadnym zmenám nedošlo, rovnako aj\n\njeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu podaná prostredníctvom obhajcu je totožná so\nžiadosťou o prepustenie z väzby z 05.05.2014, pričom aj krajský súd ako odvolací súd\nvo svojom uznesení zo dňa 05.06.2014 konštatoval, že nebol zistený žiadny dôvod na\nzmenu dôvodov väzby u obžalovaného. Materiálne a formálne predpoklady sú dané,\nrozhodovanie o vine a nevine obžalovaného bude vecou dokazovania na hlavnom\npojednávaní. Treba však zdôrazniť, že pôvodný rozsudok bol Najvyšším súdom SR v rámci\ndovolacieho konania zrušený pre procesné pochybenie a preto zobral obžalovaného do\nväzby. Aj v tomto štádiu konania je väzba u obvineného dôvodná, tak ako to uviedol v\nrozhodnutí o vzatí do väzby Najvyšší súd SR zo dňa 16.10.2013, je stále dôvodná obava, že\nv prípade prepustenia obžalovaného\n\nna slobodu, tento by mohol\n\npokračovať v páchaní trestnej činnosti s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti. Na\nOkresnom súde Trnava je vedené ďalšie trestné konanie týkajúce sa obžalovaného\na je vedené pod sp. zn. 3T/70/2013, obžalovaný je trestne stíhaný pre zločin\núverového podvodu podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., vo veci je\nnariadené hlavné pojednávanie na 30.10.2014o 14.00 hod.\nPodľa § 79 ods. 3 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie\nna slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie predloží ju bez\nmeškania so stanoviskom a s návrhom na rozhodnutie sudcovi pre prípravné konanie, o čom\nupovedomí obvineného a jeho obhajcu. O takej žiadosti sa musí bez meškania rozhodovať.\nAk sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až\npo uplynutí tridsiatich dní odo dňa, keď rozhodovanie o jeho predchádzajúcej žiadosti\nnadobudlo právoplatnosť.\n12\n\nVzhľadom k tomu, že u obžalovaného\n\naj v tomto štádiu\n\ntrestného konania dôvody väzby naďalej trvajú podľa ust. § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., súd\njeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu ako nedôvodnú zamietol, v štádiu\nvykonávania dokazovania v inom zložení senátu a hodnotiť doterajšie výsledky hlavného\npojednávania, keď súd musí vypočuť minimálne ďalších deviatich svedkov je podľa názoru\nsúdu predčasné a už vôbec nemôže poukazovať na alternatívu iného skutkového deja.\nObžalovaný je osobou, ktorá má sklony k páchaniu trestnej činnosti už aj s poukazom na\npredchádzajúce odsúdenia a tiež v súčasnej dobe na ďalšie dve neprávoplatné trestné\nkonania vedené na tunajšom súde.“\nÚstavný súd považuje pred vyhodnotením ústavnej konformnosti napadnutého\nrozhodnutia za potrebné uviesť, že mu neprislúcha, aby v rámci konania o ústavnej sťažnosti\nposudzoval, či dokonca skúmal existenciu dôvodov väzby sťažovateľa alebo akéhokoľvek\niného obvineného. To prislúcha zásadne všeobecným súdom. Rovnako tak pripomína, že\njeho úlohou ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nie je\nkonať ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je\njednotlivec pozbavený slobody, s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských\nprávach a základných slobodách (I. ÚS 165/02). Ústavný súd ďalej pripomína, že na\npreskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní obvineného a prípadne aj\nďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takého zabezpečovacieho prostriedku, akým je\nväzba v trestnom konaní, sú funkčne uspôsobené všeobecné súdy, a preto sťažovateľom\niniciovaný ústavný prieskum jeho väzobného rozhodnutia môže spočívať len posúdení, či\nk zamietnutiu žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby došlo z dôvodov a spôsobom, ktoré\nustanovuje Trestný poriadok.\nPo vykonaní sťažnosťou iniciovaného prieskumu napadnutého uznesenia krajského\nsúdu dospel ústavný súd k záveru, že toto uznesenie bolo dostatočne odôvodnené a je\nústavne udržateľné. Ústavný súd sa nemôže stotožniť s argumentáciou sťažovateľa\no arbitrárnej podstate napadnutého uznesenia, keďže označené uznesenie odpovedá ako\nna jeho námietky proti postupu, akým bolo o jeho žiadosti rozhodované (teda že okresný\n13\n\nsúd v procesnom postupe nepochybil, keď vypočul obžalovaného, prednesy obhajcu aj\nkrajského prokurátora a následne o žiadosti rozhodol), ako aj na námietky proti ďalšiemu\nponechaniu sťažovateľa vo väzbe poukazujúc pritom na konkrétne (skutkové) okolnosti,\nzohľadňované pri rozhodovaní o takejto žiadosti, ktoré z hľadiska dopadajúceho väzobného\ndôvodu (obava, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti) boli pre vec podstatné.\nV danom prípade to bolo nielen nerozptýlené dôvodné podozrenie, že sa sťažovateľ závažnej\ntrestnej činnosti, za ktorú je súdený, mal dopustiť, ale aj zohľadnenie predchádzajúcej\ntrestnej činnosti sťažovateľa, za ktorú už bol v minulosti právoplatne odsúdený, a napokon aj\nexistencia iného trestného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 T/70/2013 pre\nzločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 a 4 Trestného zákona, čo v podstate záver\nsúdov o sklonoch sťažovateľa k pokračovaniu trestnej činnosti zosilňuje. Pri realizovaní\nsvojho prieskumu teda ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd danosť dôvodov väzby\nodôvodnil primerane a len všeobecné tvrdenie sťažovateľa, že skutočnosti zakladajúce\ndôvodnosť väzby v začiatočnej fáze trestného konania nepostačujú už na dôvodnosť\nďalšieho trvania väzby v neskoršom obdobní, nemôžu odôvodniť záver o ústavnej\nnekonformnosti napadnutého uznesenia.\nAni ďalšiu námietku sťažovateľa o nedostatočnej rýchlosti všeobecných súdov pri\nrozhodovaní o jeho žiadosti o prepustenie z väzby ústavný súd nevyhodnotil ako relevantnú,\nkeďže rozhodovanie o žiadosti sťažovateľa trvalo na dvoch stupňov súdov v podstate 2\nmesiace (žiadosť sťažovateľa bola okresnému súdu doručená 30. júla 2014, okresný súd\nrozhodol 26. augusta 2014, o sťažnosti proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol krajský\nsúd 25. septembra 2014 a druhostupňové rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené\n1. októbra 2014). Uvedené časové súvislosti nesignalizujú prekročenie ústavných limitov\npre rozhodovania súdnych orgánov o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody podľa čl. 17\nods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru a k nim ustálenej judikatúry, tak ako ich ústavný\nsúd už dostatočne rozviedol.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí\nnezaoberal možnosťou nahradenia väzby zárukou, osobitne možnosťou nahradenia väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného\n14\n\nporiadku, po oboznámení sa s obsahom sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, z ktorej\nkrajský súd pri prieskume dôvodnosti trvania sťažovateľovej väzby vychádzal, ústavný súd\nuvádza, že zo strany sťažovateľa nebol predložený žiaden návrh na nahradenie väzby\nzárukou a z jeho obsahu v tomto smere nevyplýva ani žiadna relevantná právna\nargumentácia. Sťažovateľ síce v sťažnosti poukazuje na súvisiacu judikatúru ústavného súdu,\nnapríklad na nález sp. zn. IV. ÚS 346/08 zo 16. decembra 2008, ako aj na nález sp. zn. II.\nÚS 67/2013 z 5. júna 2013, z ktorého vyplýva, že „dohľad probačného a mediačného\núradníka nie je vôbec viazaný na výslovný návrh, resp. prejav vôle zo strany či už\nobvineného, alebo takéhoto úradníka“ a že súd rozhodujúci o väzbe je „oprávnený\n(a vzhľadom na preferenciu osobnej slobody vyplývajúcu z čl. 5 ods. 1 dohovoru aj\npovinný) skúmať, či účel väzby nemožno rovnako dobre dosiahnuť ponechaním alebo\nprepustením obvineného na slobodu za súčasného dozoru probačného a mediačného\núradníka, a to aj v prípade, že takýto návrh nebol výslovne uplatnený“, opomína však práve\nskutočnosť, že v prípadoch, na ktoré sťažovateľ poukazuje, prikročil ústavný súd\nk vysloveniu porušenia základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj\npráva na slobodu podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru z dôvodu absencie akejkoľvek odpovede\nna v konaní predloženú argumentáciu väzobne stíhaných osôb, ktorou sa domáhali\nnahradenia väzby niektorou zo záruk ustanovených v § 80 ods. 1 Trestného poriadku.\nSťažovateľov prípad však takýto nie je, keďže sťažovateľ nepodal žiaden návrh a ani podnet\nokresnému súdu, aby jeho väzba bola nahradená niektorou zo záruk ustanovených\noznačeným ustanovením Trestného poriadku. V tomto kontexte ústavný súd zastáva názor,\nže súdne rozhodnutie neodpovedajúce na argumentáciu, ktorá nebola procesnou stranou ani\nprednesená, je potrebné považovať spravidla za ústavne konformné. Z konštantnej\njudikatúry ústavného súdu vo vzťahu k hodnoteniu ústavnej akceptovateľnosti súdnych\nrozhodnutí dokonca vyplýva, že všeobecné súdy nemusia nevyhnutne odpovedať na každý\nargument predložený procesnou stranou, pretože pre ústavnú konformnosť napadnutého\nuznesenia postačuje odpoveď len na relevantnú argumentáciu.\nV tejto súvislosti ústavný súd poznamenáva, že pre vyslovenie namietaného\nporušenia označených práv nestačí subjektívny názor sťažovateľa o ich porušení, ale\n15\n\nk takémuto porušeniu práv aj reálne musí dôjsť. Pri svojej rozhodovacej činnosti ústavný\nsúd opakovane vyslovil, že skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného\nsúdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti\ntohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím\nvlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia\nsťažovateľových základných práv už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je opravnou\ninštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nÚstavný súd sa pridŕža názoru, že jeho prípadný zásah spočívajúci v nahradení\nprávneho názoru krajského súdu je možné realizovať len v prípade nezlučiteľnosti\nnapádaného rozhodnutia krajského súdu s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov,\nv zmysle ustálenej judikatúry by mohol napadnutý právny názor krajského súdu nahradiť iba\nv prípade, ak by bol tento svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný. O\nsvojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by však bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. To sa však v danej veci nestalo, keďže\nkrajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia Trestného\nporiadku podstatné pre posúdenie veci [§ 71 ods. 1 písm. c) a § 79 ods. 3 Trestného\nporiadku] interpretoval a aplikoval ústavne konformným spôsobom, a jeho úvahy\nvychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj právne akceptovateľné.\nPo prieskume napadnutého rozhodnutia krajského súdu z hľadísk, ktoré ústavný\nprieskum pripúšťa, teda ústavný súd konštatuje, že v sťažovateľovom prípade sa\nnepreukázala neoprávnenosť rozhodnutia obmedzujúceho osobnú slobodu sťažovateľa, resp.\npreukázala sa jeho udržateľnosť vo vzťahu k dosiahnutiu legitímneho cieľa. Z odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia v zásade nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne\nneopodstatnený výklad relevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi vrátane\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru, ktoré mali byť napadnutým uznesením\n16\n\nkrajského súdu porušené. Ústavný súd preto považoval sťažnosť za zjavne neopodstatnenú,\nna základe čoho ju podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. januára 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "rozhodnutie-odôvodnenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:e746ff06-0aba-4e85-b486-29532007bb5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 346/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 346/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e746ff06-0aba-4e85-b486-29532007bb5f"}, {"guid": "ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 345/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 345/06 z 3. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-03", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d98f70b-c252-45c4-bcda-940a8f772528"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 77/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 77/05 z 9. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-09", "citacie_n": 243, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e75e8932-ce0f-4dfd-a2ac-9a0130347844"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/03 z 2. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-02", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35622a7a-0690-4059-9bfc-b4a2b751ea91"}, {"guid": "ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/03 z 24. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-24", "citacie_n": 188, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b5c3024-e4c8-4e22-bcfe-79a19d0cbe7b"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/01 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e499c0e3-fb62-4e99-ac66-fb6ffb48ac92"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}