{"guid": "ussr:9749cbb2-db3f-4c6c-a7e5-397e5efd9181", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.258.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 258/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/2015 z 2. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 258/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.258.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-06-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9749cbb2-db3f-4c6c-a7e5-397e5efd9181", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.258.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.258.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.258.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 258/2015­6\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Lučenci\nsp. zn. LC/2012/00093 z 30. marca 2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nsp. zn. 1 Scud 4/2012 z 19. októbra 2012 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Sžr 36/2013 z 23. septembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára\n20105 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej práva podľa čl. 47\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozhodnutím Obvodného\npozemkového úradu v Lučenci (ďalej len „obvodný pozemkový úrad“) sp. zn.\n\nLC/2012/00093 z 30. marca 2012, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 1 Scud 4/2012 z 19. októbra 2012 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Sžr 36/2013 z 23. septembra 2014\n(ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n\n2\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka doručila na obvodný pozemkový\núrad 30. decembra 2004 žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom. Obvodný\npozemkový úrad (sťažovateľka v petite sťažnosti ho nesprávne označila ako Okresný úrad\nLučenec, pozn.) rozhodol o žiadosti sťažovateľky rozhodnutím sp. zn. LC/2012/00093\nz 30. marca 2012, ktorým konštatoval, že sťažovateľka ako navrhovateľka nepreukázala\nštátne občianstvo Slovenskej republiky, preto v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení\nvlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“) nespĺňala\npodmienku vrátenia vlastníctva respektíve práva na náhradu za nehnuteľný majetok.\nProti uvedenému rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu podala sťažovateľka návrh na\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn. 1\nScud 4/2012 z 19. októbra 2012, ktorým rozhodnutie obvodného pozemkového úradu\npotvrdil. Sťažovateľka nespokojná s uvedeným rozsudkom krajského súdu podala proti\nnemu odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom, ktorým potvrdil\nodvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu.\nSťažovateľka v sťažnosti predostrela vlastnú interpretáciu právneho posúdenia veci\ns odvolaním sa na „Zmluvu o fungovaní Európskej únie (CELEX 11957)“ a „Lisabonskú\nzmluvu“. Je presvedčená, že označenými rozhodnutiami vo veci konajúcich súdov\nSlovenskej republiky, ako aj označeným rozhodnutím obvodného pozemkového úradu došlo\nk porušeniu jej práva podľa čl. 47 charty. Tvrdila, že sa domáha dedičstva po svojom\nnebohom otcovi, ktorý bol štátnym občanom Slovenskej republiky, čo podľa jej názoru\nnebolo vôbec zohľadnené. Vzhľadom na uvedené v petite svojej sťažnosti žiadala, aby\nústavný súd zrušil uvedené rozhodnutia obvodného pozemkového úradu a vo veci\nkonajúcich súdov.\n\nII.\n3\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy\nalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nK predloženej sťažnosti ústavný súd v prvom rade považuje za potrebné uviesť,\nže táto nespĺňa povinné obsahové náležitosti, sťažovateľka v prvom rade v petite svojej\nsťažnosti nenavrhla, aby ústavný súd rozhodol, že napadnutými rozhodnutiami došlo\nk porušeniu označeného základného práva podľa charty, čo je nevyhnutým predpokladom\nv zmysle § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na uplatnenie právomoci ústavného súdu\nzrušiť označené rozhodnutia obvodného pozemkového úradu a vo veci konajúcich súdov,\na v rozpore s § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k sťažnosti nepripojila plnú moc udelenú\nadvokátovi.\n\n4\n\nTakéto zistenia štandardne vedú ústavný súd k výzve sťažovateľky na doplnenie jej\nsťažnosti s poučením, v akom smere je potrebné podanie doplniť, v akej lehote a aké sú\nprípadné následky nevyhovenia výzve.\nV posudzovanom prípade však ústavný súd z dôvodov hospodárnosti a efektívnosti\nkonania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy [§ 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v spojení s § 31a zákona o ústavnom súde]\nod výzvy adresovanej sťažovateľke upustil. Dôvodom zvoleného postupu bolo samotné\nrozhodnutie o predloženej sťažnosti v rámci jej predbežného prerokovania. Ústavný súd\ntotiž na základe podkladov, ktorými disponoval, dospel k záveru, že ani prípadné doplnenie\nsťažnosti sťažovateľky o povinné náležitosti by nemohlo za žiadnych okolností viesť\nk prijatiu jej sťažnosti na ďalšie konanie. V nadväznosti na uvedené pre účely tohto\nrozhodnutia ústavný súd ustálil predmet sťažnosti sťažovateľky tak, ako to je uvedené\nv záhlaví tejto sťažnosti vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti.\n1. Pokiaľ ide o rozhodnutie obvodného pozemkového úradu sp. zn. LC/2012/00093\nz 30. marca 2012 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Scud 4/2012 z 19. októbra 2012,\nústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy), podľa ktorého ak\no ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa rozhoduje „iný súd“, ústavný súd nemôže\nposkytnúť takým právam ochranu.\nOznačené rozhodnutie obvodného pozemkového úradu a označený rozsudok\nkrajského súdu bol napadnuteľný riadnym opravným prostriedkom. Túto možnosť\nsťažovateľka aj využila. Z uvedeného dôvodu ochranu jej označenému právu poskytoval\nkrajský súd ako orgán preskúmavajúci zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu (vo vzťahu\nk rozhodnutiu obvodného pozemkového úradu, pozn.) a najvyšší súd ako súd odvolací\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, a tak ústavný súd nemôže za žiadnych\nokolností podrobiť svojmu prieskumu označené rozhodnutie obvodného pozemkového\núradu a ani napadnutý rozsudok krajského súdu, preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa §\n\n5\n\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie\na rozhodnutie.\nÚstavný súd poukazuje svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne\nneopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci\npredloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd\nzaručených ústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek\nmožnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda môže pri predbežnom prerokovaní\nodmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako\nneopodstatnený (I. ÚS 4/00).\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta,\n\nvysloví\n\nzjavnú\n\nneopodstatnenosť\n\nsťažnosti\n\na\n\ntúto\n\nodmietne\n\n(obdobne\n\nnapr. III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\n2. Sťažovateľka tiež namietala, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo\nporušené jej základné právo podľa čl. 47 charty, ktorá bola 14. decembra 2007 publikovaná\npod č. 2007/C 303/01.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy\npred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...\n6\n\nÚstavný súd sa zaoberal povahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej\naplikovateľnosťou v posudzovanom prípade. Je nepochybné, že na základe tzv. Lisabonskej\nzmluvy (ako jej súčasť, pozn.) sa charta stala právne záväznou súčasťou primárneho práva\nEurópskej únie (ďalej len „únia“) s rovnakou právnou silou, ako sú zakladajúce zmluvy,\ndňom 1. decembra 2009.\nPodľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady subsidiarity\nurčené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty výlučne vtedy,\nak vykonávajú právo únie.\nPodľa čl. 52 ods. 7 charty súdy únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\nZ citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať\nv súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré\nboli 14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. júna 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989,\ns. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I­2925; rozsudok z 18. 12. 1997\nvo veci C­309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I­7493). Súdny dvor Európskej únie potvrdil túto\njudikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce z\nochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné pre členské\nštáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000 vo veci C­\n292/97, Zb. 2000, s. I­2737, bod 37).\nPodľa názoru ústavného súdu prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky, je\nzáväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie.\n\n7\n\nZ uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľky, ktorá sa obrátila na všeobecný súd,\naby rozhodol o jej veci na základe vnútroštátneho práva, ktoré nepatrí do pôsobnosti práva\núnie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza k implementácii právneho aktu\núnie (rozsudok z 13. júla 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989, s. 2609) alebo k tomu, že by sa\nSlovenská republika chcela odchýliť od práva únie (rozsudok z 18. júna 1991 vo veci ERT,\nZb. 1991 s. I­2925) alebo že by tu existovalo materiálne pravidlo práva únie, ktoré by sa\nmalo v posudzovanom prípade aplikovať (rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C­71/02, Zb. s. I­\n3025).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nNad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že pokiaľ sťažovateľka tvrdila, že sa\ndomáhala dedičstva po svojom nebohom otcovi, tak z priložených rozhodnutí k sťažnosti\nvyplýva, že predmetnú žiadosť o navrátenie vlastníctva k pozemkom podávala sama a nárok\nsi uplatnila podľa zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, a nie podľa zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu\nmajetku v znení neskorších predpisov. Jednou z podmienkou úspešnosti žiadosti\no navrátenie vlastníctva je preukázanie slovenského štátneho občianstva oprávnenej osoby\nv zmysle uvedeného zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, čo v konaní sťažovateľka\nako navrhovateľka nepreukázala, preto jej žiadosti ani nemohlo byť vyhovené.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júna 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianstvo", "pozemok, pozemkové právo-vrátenie", "európske právo"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "cb7c926d-f93a-4a25-ade9-1e0f77dc5cb0:86483d85-13ec-4869-8cda-231cd4708b06", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2012:6012200602.1", "spisova_znacka": "1Scud/4/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1Scud/4/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6012200602.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6b5d9a86-87ac-4068-8b90-800993908c6d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.302.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 302/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 302/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.302.2025.1"}, {"guid": "ussr:3dc1c59f-e982-4561-853b-b6a5d390adda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.202.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 202/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.202.2025.1"}, {"guid": "ussr:05f7a5da-7427-40f1-a7c0-b0a363ebe70b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.95.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 95/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 95/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.95.2021.1"}]}