{"guid": "ussr:7df012fb-f0d2-4582-832c-0a01c47b8113", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.267.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2015 z 9. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 267/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.267.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľubomír Dobrík", "sudca_id": 1093, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubomir-dobrik-1093", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7df012fb-f0d2-4582-832c-0a01c47b8113", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.267.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.267.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.267.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 267/2015­12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júna 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 2353/1, Bratislava,\nzastúpenej spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala – Ďurček, s. r. o., Drotárska cesta\n6170/102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia\norgánu verejnej správy zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl.\n12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sž/17/2014 z 24. februára 2015\na takto\n\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015\ndoručená sťažnosť spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 2353/1, Bratislava (ďalej len\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenie základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného\npráva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy zaručeného čl. 46\nods. 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\nzaručeného v čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sž/17/2014 z 24. februára 2015.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len\n„rada“) v rozhodnutí č. RP/048/2014 z 26. augusta 2014 vyslovila porušenie povinnosti\nsťažovateľky ustanovenej v § 34 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii\na o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“) tým, že na programovej službe JOJ\nodvysielala 11. februára 2014 v čase pred a po programe Šport približne o 19:59 h a 20:08 h\nkomunikát s označením sponzora relácie, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1\nzákona o vysielaní a retransmisii, a to bez jeho rozpoznateľného a zreteľného oddelenia\nod iných častí programovej služby, tak aby nebol zameniteľný s inými zložkami\nprogramovej služby. Za porušenie uvedenej povinnosti uložila rada sťažovateľke pokutu\npodľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona o vysielaní a retransmisii vo výške 3 319 €. Rada\nvo svojom rozhodnutí po popise skutkového stavu uviedla, že sponzorovanie a reklama sú\nv zmysle § 31a ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii dve samostatné formy mediálnej\nkomerčnej komunikácie, ktoré majú samostatné zákonné definície a vyplývajú z nich rôzne\n\n2\n\npráva a povinnosti. Predmetný komunikát, ktorý sťažovateľka odvysielala ako sponzorský\nodkaz, naplnil podľa rady definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona o vysielaní\na retransmisiu, a preto mal byť v zmysle § 34 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii\nzreteľne oddelený od sponzorských odkazov a iných zložiek programovej služby.\nProti rozhodnutiu rady podala sťažovateľka včas odvolanie, v ktorom navrhla, aby\nnajvyšší súd napadnuté rozhodnutie rady zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší\nsúd rozhodnutím sp. zn. 3 Sž/17/2014 z 24. februára 2015 potvrdil rozhodnutie rady, keďže\npodľa neho rozhodla v súlade so zákonom. Sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny\npoplatok a nepriznal jej právo na náhradu trov konania.\nPodľa sťažovateľky k zásahu a porušeniu jej práv došlo postupom najvyššieho súdu\ntým, že „najvyšší súd považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice\no vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci\na absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu,\nktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady“.\nSťažovateľka tvrdí, že „nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so správnym\nporiadkom je vážnym zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu\nochranu“. Dôkaz podľa sťažovateľky nebol vykonaný v súlade s ustanoveniami § 34 ods. 2\na 4 a § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). Namieta nevyhotovenie zápisnice\no vykonanom dôkaze, resp. jeho nevykonanie, keď „má v prejednávanej veci za to, že\nčlenovia Rady sa s predmetnými dôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto\nnevykonali“. Ak by totiž rada (jej členovia) vykonala dôkaz a vzhliadla obrazovo­zvukový\nzáznam, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa ustanovenia\n§ 22 ods. 2 a3 Správneho poriadku.\nSťažovateľka k veci ďalej dodáva:\n\n3\n\n«V prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia\nRady vo forme vzhliadnutia obrazovo­zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto\ndôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nAbsenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu\nani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a\nobsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.\nV prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu\n(vzhliadnutí obrazovo­zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada\nopakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia Rady.\nV konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení\npovinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo­zvukový záznam posudzovanej časti\nvysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada\nnevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí\nbyť vykonaní riadnym procesným spôsobom...\nProblematika dôkazných prostriedkov v správnom konaní má inherentne aj ústavnú\ndimenziu. Dokazovanie v správnom konaní, najmä v citlivej oblasti správneho trestania,\nkam sankčné konania pred Radou nepochybne patria, musí spĺňať ústavné parametre\ndokazovania a rešpektovania ústavnej a medzinárodnej prizmy spravodlivého procesu.»\nSťažovateľka ďalej namieta nesprávne právne posúdenie veci, t. j. či odvysielaný\nsporný komunikát je reklamou alebo sponzorským odkazom. V sťažnosti uvádza pravidlá,\npodľa ktorých mal byť vyslovený záver o sledovanom účele odvysielaného komunikátu,\nkeďže tento je jediným rozlišovacím kritériom pre určenie, či ide o reklamu alebo\nsponzorský odkaz. Zároveň poskytuje v sťažnosti aplikáciu uvedeného testu na predmetný\nkomunikát, z ktorého jej vyplynulo, „že ani jeden z čiastkových hodnotiacich faktorov\nnenasvedčuje tomu, že by predmetný komunikát napĺňal hoci len čiastkový znak reklamy,\nnaopak z uvedeného testu vyplýva, že vo všetkých čiastkových faktoroch, ako aj z ich\n\n4\n\nkomplexného posúdenia vyplýva, že komunikát napĺňal definičné znaky sponzorského\nodkazu, čím sú závery Rady právne nesprávne“.\n\nNa základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a vydal takýto nález:\n„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s.r.o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01\nBratislava,\n\n, podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 3Sž/17/2014 zo dňa 24.02.2015, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n3Sž/17/2014 zo dňa 24.02.2015 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s.r.o.,\nso sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava,\n\n, trovy právneho zastúpenia vo\n\nvýške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala ­ Ďurček, s.r.o., do pätnásť dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\n\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nDôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú neopodstatnenosť je absencia\npriamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane\na namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane\ndruhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným\npostupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ\nnamieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr.\nIII. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06, III. ÚS 300/06).\nSťažovateľka tvrdí, že napadnutým rozhodnutím rady a rozsudkom najvyššieho súdu\nboli porušené jeho základné práva označené v petite jej sťažnosti zaručené ústavou\na dohovorom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú si slobodní a rovní v dôstojnosti a právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch.\nSťažovateľka namieta porušenie svojich práv postupom rady pri vykonávaní dôkazov\na jej nesprávnym právnym posúdením veci a prístupom najvyššieho súdu k jej námietkam.\nNajvyšší súd v rozhodnutí o odvolaní uviedol:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 2501 ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.\na na pojednávaní súdu dňa 24.02.2015 po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom\nprostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako\naj s obsahom pripojeného administratívneho spisu č. 377/SKO/2014, s obsahom\nrozhodnutia Rady č. RP/048/2014 zo dňa 26.08.2014, ako aj s obsahom obrazovo­\nzvukového záznamu, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci\nbolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 377/SKO/2014\nzo dňa 29.04.2014, ktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 10.05.2014. V spise\nje pripojený obrazovo­zvukový záznam predmetného programu, opätovná výzva\n\n7\n\nna vyjadrenie k podkladom pre rozhodnutie, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 26.08.2014\na rozhodnutie Rady č. RP/048/2014 zo dňa 26.08.2014.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či\nnavrhovateľka odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované\nodporkyňou v rozhodnutí a či teda sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia\na či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom...\nTreba poznamenať, že hranica medzi reklamou a sponzorským odkazom je často\nveľmi tenká a odlíšiť tieto dva druhy mediálnej komerčnej komunikácie je mnohokrát veľmi\nnáročné. Nie je možné jednoznačným spôsobom určiť, tak ako to uvádza navrhovateľka\nv podanom opravnom prostriedku, že dlhší komunikát mediálnej komerčnej komunikácie\nbude skôr reklamou, prípadne komunikát, ktorý má dynamický charakter bude\npravdepodobne reklamou, prípadne ak komunikát nemá presviedčavý charakter, prípadne\nneobsahuje porovnávanie s inými výrobkami alebo službami nemôže ísť o reklamu.\nAj reklama môže obsahovať len také informácie, ktoré majú za cieľ posilniť povedomie\nrecipientov o výrobcoch, či ich produktoch, prípadne môže poukazovať len na určité životné\nsituácie, v ktorých by bolo vhodné uvažovať o kúpe prezentovaných výrobkov, či služieb.\nTo znamená, že reklama nemusí mať nevyhnutne dlhší časový rozsah s reklamným\npríbehom, ktorý je dynamicky spracovaný, obsahuje agresívne presvedčovacie techniky\ns porovnaním s inými výrobcami, výrobkami, službami a pod. V rámci sponzorského odkazu\nje možné propagovať nielen osobu sponzora, ale aj jeho tovary a iné aktivity, čo priamo\nvyplýva z ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. Obsah sponzorského odkazu tak\nmôže zahrňovať nielen právnickú, či fyzickú osobu, logo, obchodné meno, ochrannú\nznámku identifikujúcu sponzora, ale aj ďalšie prvky, keďže ustanovenie § 38 zákona\nč. 308/2000 Z. z. ich použitie nezakazuje. Obsahom sponzorského odkazu tak môžu byť aj\nvýrobky či služby sponzora. Rovnako je možné pri propagácií týchto výrobkov či služieb\npoužiť aj slogan, teda určité slovné spojenie, ktorý si priemerní spotrebitelia\ns prezentovaným výrobkom či službou spájajú a je pre výrobcu, výrobok či službu\ncharakteristické.\n8\n\nZákladným účelom sponzorovania je v zmysle § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.\nvytvoriť, resp. udržať dobré meno sponzora a jeho produktov. A práve tento účel slúži ako\nzákladné odlišujúce kritérium medzi reklamou a sponzorovaním. V prípade, ak by\nsponzorský odkaz podporoval predaj, nákup či nájom tovaru, tak ako je to uvedené v § 32\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., išlo by už o reklamu a nie o sponzorský odkaz.\nZ hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom je dôležité posúdiť\nobsah komunikátu. Je úlohou odporkyne v rámci správnej úvahy posúdiť, či obsah\nkonkrétneho komunikátu zahrňuje informácie informatívneho charakteru, alebo už ide\no údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo prenájmu výrobku alebo služieb. Dôležité\nsú prostriedky, ktoré v ňom boli použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie\nkonkrétneho produktu. V reklame je možné použiť subjektívne hodnotiace komentáre,\nvyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami pozitívne reklamovaný\nprodukt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie je možné\npoužiť, teda nie je možné v ňom použiť typické reklamné prvky. Ak sa však takéto reklamné\nprvky vyskytnú aj v sponzorskom odkaze, je nevyhnutné takýto sponzorský odkaz považovať\nza reklamu s tým, že sa na neho vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia, ktoré platia pri\nreklame (§ 34 ods. 1, § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.). Ak teda sponzorský odkaz\nnaplní definíciu reklamy podľa § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. je nutné, aby spĺňal\nvšetky povinnosti, ktoré sú ustanovené pre reklamu.\nNavrhovateľka sa v podanom opravnom prostriedku snažila naznačiť, aké kritériá by\nbolo vhodné zohľadňovať v posúdení, či ide o sponzorský odkaz alebo o reklamu. Senát\nnajvyššieho súdu uvádza, že dĺžka spotu nie je pre posúdenie, či ide o reklamu alebo\no sponzorský odkaz relevantná, nakoľko aj reklama môže mať kratšie trvanie. Z hľadiska\nobjektu komunikátu môže byť predmetom sponzorského odkazu nielen samotná osoba\nsponzora, ale aj jeho produkty a služby, čo aj priamo vyplýva z § 38 ods. 1 zákona\nč. 308/2000 Z. z., preto ani toto kritérium nemôže najvyšší súd považovať za relevantné.\nDynamickosť komunikátu taktiež sama osebe neposilňuje reklamný charakter, pričom\nvýsledný záver možno určiť až v spojení s ďalším obsahom odvysielaného komunikátu.\nZaradenie a označenie komunikátu výlučne závisí od konania vysielateľa a je len na ňom,\nako vysielané komunikáty označí a zaradí, preto tieto kritériá nemôžu slúžiť na posúdenie\n9\n\nrozdielu medzi reklamou a sponzorským odkazom. Označenie, že určitý program je\nsponzorovaný je v zmysle § 38 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. nevyhnutnou súčasťou\nsponzorského odkazu. Ak to vysielateľ nevykoná, koná tak v rozpore s uvedeným\nustanovením za čo mu môže byť uložená sankcia. Označovať sponzorské odkazy je\nnevyhnutné, aby boli diváci informovaní o tom, že určitý program je sponzorovaný.\nRovnako aj kritériá, ktoré uviedla navrhovateľka, a to presviedčavý charakter\na porovnávanie senát najvyššieho súdu vyhodnotil ako nerelevantné. Presviedčavý\ncharakter, ktorým by bol divák nútený do kúpy určitého výrobku, prípadne, ktorý by\nobsahoval priamu výzvu na kúpu výrobku, informáciu o výhodnosti produktov, informáciu\no cene, nemajú ani mnohé reklamy vysielané v súčasnosti, preto nie je možné postupovať\nspôsobom, ktorý uviedla navrhovateľka. Obdobne, mnohé reklamy neobsahujú žiadne\nporovnávanie s konkurenciou a ani neuvádzajú žiadne pozitívne alebo negatívne vlastnosti\nproduktov v porovnaní s inými produktmi. Uvedené kritériá teda nemôžu slúžiť sa posúdenie\nrozdielov medzi reklamou a sponzorským odkazom.\nZ hľadiska rozlišovania medzi reklamou a sponzorským odkazom je nevyhnutné, aby\nRada v rámci správnej úvahy posudzovala odvysielané komunikáty komplexne. Musí\nzohľadniť všetky rozhodujúce aspekty vo vzájomných súvislostiach a posúdiť celkové\nvyznenie odvysielaného komunikátu z hľadiska priemerného diváka. Sponzorský odkaz má\nspravidla veľmi krátke trvanie, často len pár sekúnd, čo však ale nevylučuje ani dlhšie\nkomunikáty, vysielané ako sponzorské odkazy. Objektom sponzorského odkazu môže byť tak\nfyzická či právnická osoba, ako aj jednotlivý výrobok, tovar, služba, ochranná známka,\nlogo, ako aj iné aktivity sponzora. Z uvedeného vyplýva, že pre rozlíšenie medzi\nsponzorským odkazom a reklamou je podstatný obsah komunikátu, ktorý je potrebné posúdiť\nkomplexne so zohľadnením všetkých jeho častí.\nOdvysielaný\n\nkomunikát,\n\npropagujúci\n\ninternetový\n\nobchod\n\nAlza.sk\n\nRada\n\nv napadnutom rozhodnutí popísala nasledovne: „Obrazová zložka: Zelená postavička\nmimozemšťana ťuká do klávesnice notebooku, vedľa neho tri na sebe uložené škatule\noznačené ako „alza.sk“. Pod škatuľami označenie „Sponzor programu.“ Následne sa\nv dolnej lište objavuje biela lišta, v rámci nej nápis „Spoľahlivý internetový obchod“ a žltý\nkruh s čiernym orámovaním, v rámci kruhu veľké čierne V. Postavička sa ramenom opiera\n10\n\no horný okraj lišty. Potom sa v zábere objavuje opäť zelená postavička mimozemšťana,\nktorá prstom ukazuje na nápis nad svojou hlavou pozostávajúci z bieleho písmena „a“\nv rámci modrého skoseného Štvorca, za tým „alza.sk“. Postavička na záver ťuká akoby\ndo monitora obrazovky pred sebou. Verbálna zložka: Program vám prináša spoľahlivý\ninternetový obchod alza sk. Počítače, elektronika a hračky, www.alza.sk. Hihi.“ Podľa\nnajvyššieho súdu dochádza v posudzovanom komunikáte z zvýrazneniu reklamných prvkov\npráve slovom „spoľahlivý“, tak vo verbálnej, ako aj obrazovej zložke, ako to aj uviedla\nRada v predmetnom rozhodnutí. Uvedené slovo zdôrazňuje kvalitu, dôveryhodnosť,\nserióznosť propagovaného internetového obchodu, čím je jednoznačne zdôraznená jeho\npozitívna vlastnosť. Uvedené slovné spojenie „spoľahlivý internetový obchod“ nie je možné\npovažovať za slogan predmetného internetového obchodu, nakoľko ide len o opis vlastnosti.\nReklama a sponzorovanie sú dva odlišné druhy mediálnej komerčnej komunikácie,\npre ktoré sú zákonom stanovené rozdielne pravidlá. Z toho dôvodu sa musia od seba\nodlišovať nielen formálnou stránkou, ale najmä svojím obsahom, ktorý musí byť v súlade\ns účelom, ktorý pre každý tento inštitút stanovuje zákon č. 308/2000 Z. z. v ustanoveniach\n§ 32 ods. 1 a § 38 ods. 1. Sponzorovanie má za cieľ propagovať názov alebo obchodné\nmeno, ochrannú známku, dobrú povesť, tovary alebo aktivity právnickej alebo fyzickej\nosoby, ktorá plnenie poskytla. Táto propagácia však nesmie prekročiť hranicu reklamy,\na teda propagovať samotný predaj, nákup alebo nájom. Ak má sponzorský odkaz charakter\nreklamy, musí sa takýto sponzorský odkaz aj ako reklama posudzovať a vysielateľ musí\nsplniť všetky podmienky a obmedzenia, ktoré sú stanovené pre vysielanie reklamy. V tomto\nsmere judikatúra najvyššieho súdu prešla určitým vývojom, avšak v tejto súvislosti je možné\npoukázať na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 8Sž/11/2012 zo dňa 29.11.2012, kde\nnajvyšší súd dospel k záveru, že ak sponzorský odkaz naplnil reklamný zámer, je potrebné\nho podľa týchto ustanovení aj posudzovať, rovnako je to tomu aj v rozhodnutiach sp. zn.\n6Sž/21/2012 zo dňa 29.05.2013, sp. zn. 2Sžo/16/2013 zo dňa 18.06.2014. V prípade, ak by\nkomunikátom ­ sponzorský odkaz, bolo porušené iné ustanovenie, týkajúce sa sponzorských\nodkazov, je potrebné postupovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na vysielanie\nsponzorských odkazov. Ak však komunikát ­ sponzorský odkaz, naplní reklamný obsah, je\npotrebné postupovať podľa ustanovení vzťahujúcich sa na reklamu.\n11\n\nPodľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z obsahu pripojeného\nadministratívneho spisu je zrejmé, že v preskúmavanom konaní Rada v dostatočnej\nmiere zistila skutkový stav veci a správne aplikovala príslušné ustanovenia zákona\nč. 308/2000 Z. z. Taktiež správna úvaha, ktorú odporkyňa použila v napadnutom rozhodnutí\nvychádza z logických argumentov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto s námietkami\nnavrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia\nveci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov nestotožnil. Najvyšší\nsúd z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia mal preukázané, že odporkyňa\nv dôvodoch rozhodnutia uviedla skutkové zistenia, ktoré boli podkladom jej rozhodnutia,\nskutkové\n\nokolnosti\n\nnáležité\n\nvyhodnotila,\n\nzaoberajúc\n\nsa\n\nodlišnosťami\n\nreklamy\n\na sponzorského odkazu, pričom správne zhodnotila, že odvysielaný komunikát naplnil\ndefiníciu reklamy, čo aj dostatočne odôvodnila. Z uvedených dôvodov je napadnuté\nrozhodnutie odporkyne vecne správne.»\nZ citovaného odôvodnenia rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sž/17/2014\nz 24. februára 2015 vyplýva, že najvyšší súd sa podrobne zaoberal otázkou právneho\nposúdenia veci a rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským odkazom v súlade so svojou\njudikatúrou a uviedol jednoznačné dôvody, prečo sporný komunikát považoval v zhode\ns rozhodnutím rady za reklamu, a nie za sponzorský odkaz. Uvedené odôvodnenie považuje\nústavný súd za ústavne akceptovateľné. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s právnym názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Táto okolnosť nemôže byť dôvodom na vyslovenie\nporušenia sťažovateľkinho základného práva už aj z toho dôvodu, že ústavný súd nie je\nopravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (I. ÚS 19/02).\nSťažovateľka tiež vytýka nedostatočné vykonanie dôkazov radou, ktoré spočíva\nv tom, že rada o vykonanom dokazovaní obrazovo­zvukovým záznamom z televízneho\nvysielania nevyhotovila zápisnicu, pričom túto námietku mala vzniesť v odvolaní.\n12\n\nSťažovateľka neposkytla ústavnému súdu dôkaz o obsahu odvolania, ktorý podala\nproti rozhodnutiu rady, a z rozhodnutia najvyššieho súdu nevyplýva, že by bola táto\nnámietka obsahom odvolania a tiež predmetom konania v pojednávaní pred najvyšším\nsúdom. Ako sťažovateľka v sťažnosti uvádza, najvyšší súd prijal závery, «ktoré naznačujú,\nže nesprávne a neúplne „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky».\nZ predloženého rozhodnutia najvyššieho súdu, ako aj správneho orgánu jednoznačne\nvyplýva, že sa oboznámili s obsahom obrazovo­zvukového záznamu, ktorý tvorí prílohu\nspisu, ten bol po jeho vykonaní radou jasne a zrozumiteľne popísaný a stal sa podkladom\npre rozhodnutie rady podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\nÚstavný súd zároveň uvádza, že námietka sťažovateľky o nespísaní zápisnice\no vykonaní dôkazu nie je vadou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia rady.\nTakáto interpretácia ustanovení správneho poriadku by viedla k prílišnému formalizmu bez\nracionálneho opodstatnenia.\n\nK námietke nevysporiadania sa so všetkými námietkami sťažovateľky v napadnutom\nrozhodnutí najvyššieho súdu ústavný súd v súlade so svojou konštantnou judikatúrou ešte\ndodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie\n(m. m. IV. ÚS 112/05, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\nÚstavný súd zároveň poukazuje na to, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom,\nktorý by vykonával dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci, a taktiež že nie je\n\n13\n\nv poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku sťažovateľky. Taktiež\npoukazuje na to, že ako judikatúra Komisie pre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v.\nUnited Kingdom, sťažnosť č. 10000/83, H v. United Kingdom), tak aj doterajšia judikatúra\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napríklad v prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris)\npod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing) v žiadnom prípade nechápe právo\núčastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil\nkonkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu (I. ÚS 26/2014).\n\nÚstavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom\naplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych\nzáverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade\ns jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n\nVzhľadom na uvedený záver ústavný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu je v súlade s limitmi základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "reklama", "dokazovanie-dôkaz", "správne súdnictvo-rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}], "citovane_v": []}