{"guid": "ussr:c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 276/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 276/2014 z 9. 6. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 276/2014, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2015-06-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c290a701-b63b-4316-8e1c-e13b9cdd9979", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.276.2014.1/text", "citacie_n": 217, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 276/2014­29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra\nDobríka o prijatej sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou L§B Legal Services s. r. o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská\nBystrica, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Lucia Bušfy, vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6 Co 446/2013­174\nz 23. októbra 2013 takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline č. k. 6 Co 446/2013­174 z 23. októbra 2013 p o r u š e n é b o l o .\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 6 Co 446/2013­174 z 23. októbra 2013\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.\n3.\n\npriznáva\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov), ktorú j e Krajský súd v Žiline\np o v i n n ý uhradiť na účet jej právneho zástupcu advokátskej kancelárie L§B Legal\nServices s. r. o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská Bystrica, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 276/2014­10 z 24. apríla 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Co 446/2013 z 23. októbra 2013.\nSťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu uviedla, že návrhom na vydanie\nplatobného rozkazu podaným na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“)\n30. októbra 2012 sa domáhala voči odporcovi Komunálna poisťovňa, a. s., zaplatenia sumy\n393,24 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody spôsobenej na čelnom skle jej osobného\n2\n\nmotorového vozidla kameňom, ktorý bol vymrštený spod kolies iného vozidla. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 17 C 50/2013­144 z 26. júna 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)\nnávrh sťažovateľky v celom rozsahu zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podala\nsťažovateľka odvolanie. Krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 446/2013­174 z 23. októbra 2013\nrozsudok okresného súdu potvrdil.\nPodľa názoru sťažovateľky krajský súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného\nsúdu potvrdil bez toho, aby sa vysporiadal so sťažovateľkou podaným odvolaním a s tam\nuvedenými skutočnosťami, ako aj bez toho, aby ňou podané odvolanie „relevantne právne\nvyhodnotil“.\nSťažovateľka v sťažnosti zosumarizovala dôvody svojho odvolania proti rozsudku\nokresného súdu, s ktorými sa podľa jej názoru krajský súd v sťažnosťou napadnutom\nrozsudku nevysporiadal. V prvom rade poukázala na ničím nepodložený záver okresného\nsúdu namietaný v odvolaní, podľa ktorého kameň, ktorý poškodil jej motorové vozidlo,\n„mohol byť odmrštený aj od iného vozidla...“. Z vykonaného dokazovania pritom podľa\nsťažovateľky „nesporne vyplýva, že okrem motorových vozidiel účastníkov škodovej\nudalosti sa v danom čase na danom úseku cesty nenachádzali iné vozidlá a ani žiadne\nosoby“.\nKrajský súd sa podľa sťažovateľky nevysporiadal ani s odvolacou námietkou, ktorou\nsťažovateľka v odvolaní namietala záver okresného súd o tom, že „súhlasné vyhlásenia\núčastníkov škodovej udalosti potvrdené jej svedkom, nie sú dostatočným a relevantným\nspôsobom zistenia a preukázania vzniku škody“.\nNapokon sťažovateľka vo svojej sťažnosti namietala skutočnosť, že „v obdobných\nveciach náhrady škody, ktorá bola zapríčinená odskočenými kameňmi do čelného skla\nvozidla ako škoda, ktorá bola spôsobená okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke\nmotorového vozidla rozhodoval senát Krajského súdu v Žiline ako súd odvolací,\na to rozsudkom 9Co/31/2012 o prvostupňovom rozsudku Okresného súdu Ružomberok\nsp. zn.: 9C/96/2011, ako aj rozsudkom sp. zn.: 9Co/424/2011 o prvostupňovom rozsudku\n3\n\nOkresného súdu Žilina 13C/219/2011. V oboch spomenutých prípadoch súd nárok\nna náhradu škody navrhovateľom priznal.“. Krajský súd sa podľa názoru sťažovateľky\nnevysporiadal ani s touto odvolacou námietkou.\nĎalšie pochybenie krajského súdu vidí sťažovateľka v stotožnení sa krajského súdu\ns nesprávnym právnym posúdením veci okresným súdom, podľa ktorého „pri náhrade\nškody v predmetnej súdnej veci v zmysle § 428 OZ, prichádza do úvahy exkulpácia\n(vyvinenie) poistenca odporcu“. Tento právny názor konajúcich všeobecných súdov\nsťažovateľka považovala za mylný, keďže v danom prípade „škoda bola spôsobená\nokolnosťou, ktorá má pôvod v tejto prevádzke, tak v zmysle ustanovenia § 428 OZ\nzodpovedá prevádzateľ vozidla za túto škodu objektívne, a to bez výnimky ­ teda\nbez možnosti exkulpácie“. V rámci argumentácie o nesprávnosti právneho názoru\nkonajúcich všeobecných súdov sťažovateľka poukázala aj na „Stanovisko Útvaru dohľadu\nnad finančným trhom Národnej banky Slovenska zo dňa 16. 07. 2013“, podľa ktorého\nvymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod\nv prevádzke, pričom krajský súd tomuto nevenoval žiadnu pozornosť.\nZávery oboch konajúcich súdov označila sťažovateľka „za svojvôľu oboch súdov,\nčo je priamym ohrozením právnej istoty účastníkov konania a nebezpečným precedensom\ndo budúcnosti“, a navrhla vo veci rozhodnúť nálezom konštatujúcim, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľka tiež žiadala priznať\nfinančné zadosťučinenie vo výške 1 000 € a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci\nkonania: za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr 265/2014 z 10. júna 2014\na právna zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu\nlistom zo 4. júla 2014.\n\n4\n\nPredsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení poukázala na skutočnosť, že\n„v predmetnej záležitosti sa jedná takmer výlučne o bezprostredné právne posúdenie\nzáverov súdu“, preto podľa jej názoru nie je možné „zo strany krajského súdu ako inštitúcie\n(prostredníctvom jeho predsedu) zaujať konkrétne právne stanovisko“. K svojmu vyjadreniu\npreto predsedníčka krajského súdu pripojila vyjadrenie predsedníčky senátu „6 Co“\nkrajského súdu, ktoré je „možné považovať aj za vyjadrenie Krajského súdu v Žiline“. V\ntomto stanovisku predsedníčka senátu uviedla:\n„Podľa môjho názoru sa senát odvolacieho súdu v uvedenej prejednávanej veci\nvysporiadal s námietkami odvolateľky uvedenými v jej opravnom prostriedku v dostatočnom\nrozsahu. Sťažovateľka namieta porušenie jej práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. ... Senát\nodvolacieho súdu nespochybňuje, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia\npatrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry\nESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,\nktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.\nV prejednávanej veci (sp. zn. 6Co/446/2013) odvolací súd jasne a zrozumiteľne dal\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej\nochrany v prejednávanej veci.\nSkutočnosti, ktoré namieta sťažovateľka, uvádzala aj v prvostupňovom konaní.\nJe nadbytočné, aby odvolací súd (pri súčasnej aplikácii ust. § 219 ods. 2 O. s. p.)opakovane\nuvádzal dôvody, ktoré už raz uviedol súd prvého stupňa, ktoré na základe opravného\nprostriedku navrhovateľky preskúmaval. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti\nnapadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol vo svojom odôvodnení dôvody\nv dostatočnom rozsahu, ktorými zdôraznil správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvého\nstupňa.\nZákladom rozhodnutia v danej odvolacej veci bolo neunesenie dôkazného bremena\nzo strany navrhovateľky a následne podporne boli súdmi obidvoch stupňov uvedené\naj ďalšie dôvody, pre ktoré jej nárok nemôže obstáť. Vzhľadom na konkrétne okolnosti\nkaždej prejednávanej veci nebolo na mieste, aby sa odvolací súd zaoberal právnym\nnázorom iného senátu toho istého súdu vysloveným v obdobnej veci ani stanoviskom\nadministratívneho orgánu, ktorý nemôže byť preň záväzným.“\n5\n\nPredsedníčka krajského súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku krajského súdu\nuviedla:\n„K uvedenému si sťažovateľka dovoľuje poznamenať, že svoju sťažnosť, ktorá\nsmerovala proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline v žiadnom prípade neodôvodňovala\ntým, že nebola v konaní úspešná, alebo že by nebolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami\na právnymi názormi, a rovnako ju neodôvodnila ani tým, že sa súd nestotožnil\ns jej argumentáciou. Podstatou podanej sťažnosti je tá skutočnosť, že najmä Krajský súd\nv Žiline, ako odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal\ns námietkami a odvolacími dôvodmi, ktoré sťažovateľka, ako účastník súdneho konania\nvo svojom odvolaní uviedla a bez náležitého odôvodnenia sa obmedzil len strohé\nkonštatovanie, že sa stotožňuje s názorom a závermi prvostupňového súdu... Sťažovateľka\nuvádza, že právne relevantnou otázkou v prejednávanej veci bol aj údajný rozpor\nvo výpovediach účastníkov a svedkov pred prvostupňovým súdom, pričom tento rozpor bol\nhlavným dôvodom na vydanie rozhodnutia súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu.\nNapriek námietke, ktorú sťažovateľka, ako účastník konania, uviedla vo svojom odvolaní, sa\nKrajský súd v Žiline k tomuto rozporu nijakým spôsobom nevyjadril. Taktiež nebolo zo\nstrany odvolacieho súdu vysvetlené, z akých dôvodov sa prvostupňový súd mohol odkloniť\nod ustálenej judikatúry v obdobných veciach, na ktorú sťažovateľka poukazovala už v rámci\nprvostupňového konania.“\nPrávna zástupkyňa sťažovateľky taktiež vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd\nupustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nPodaním označeným ako „Oznámenie o zmene právneho zastúpenia“ z 1. júla 2014,\ndoručeným ústavnému súdu 8. júla 2014 právna zástupkyňa sťažovateľky oznámila\nústavnému súdu zmenu právneho zastúpenia. Sťažovateľku v ďalšom konaní bude\n6\n\nzastupovať spoločnosť L§B Legal Services s. r. o., Námestie A. Hlinku 36/9, Považská\nBystrica, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Lucia Bušfy.\nÚstavný súd vzhľadom na vyjadrený súhlas účastníkov konania podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\npo oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že\nod tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n7\n\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už judikoval, že\nformuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nÚstavný súd predovšetkým uvádza, že nie je zásadne oprávnený ani povinný\npreskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré sú\nzákladom ich rozhodnutí. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred\nústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nnapadnutým rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 139/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 44/03, IV. ÚS 292/04).\nPodľa judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) každý má právo na to, aby sa\nv jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\ntakých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná\na účinná právna norma.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napádaným rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 6 Co 446/2013 z 23. októbra 2013 došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo\npodľa názoru sťažovateľky dôjsť tým, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku\n8\n\nnevysporiadal s odvolacou argumentáciou sťažovateľky, ako aj tým, že krajský súd sa\nrovnako ako v prvom stupni konajúci okresný súd odchýlil od stabilizovanej judikatúry\nsúdov v obdobných veciach, ako bola vec sťažovateľky. Sťažovateľka v tejto súvislosti\nnamieta najmä svojvôľu a neodôvodnenosť rozhodnutia krajského súdu.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 6 Co 446/2013­174 z 23. októbra 2013\npotvrdil rozsudok okresného súdu č. k. 17 C 50/2013­144 z 26. júna 2013, ktorým bol\nzamietnutý návrh sťažovateľky na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 393,24 € z\ntitulu náhrady škody na čelnom skle osobného motorového vozidla sťažovateľky, pričom\nstotožňujúc sa so závermi okresného súdu svoje rozhodnutie odôvodnil jednak poukázaním\nna neunesenie dôkazného bremena sťažovateľkou a jednak rozsiahlou právnou\nargumentáciou poukazujúcou na neexistenciu zodpovednosti za škodu na strane žalovaného.\n1. Sťažovateľka prvou sťažnostnou námietkou namietala skutočnosť, že krajský súd sa\nnevysporiadal s jej odvolacou argumentáciou týkajúcou sa dôkazného bremena, pričom\nrozhodnutie okresného súdu, ktoré napadla odvolaním, ako aj následné rozhodnutie\nkrajského súdu sú vo svojich záveroch vo vzťahu k dôkaznému bremenu a jeho neuneseniu\nsvojvoľné a arbitrárne.\nOdôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nuvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. II.\nÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n\n9\n\nZo štandardnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že presvedčivé a správne\nvyhodnotenie dôkazov, ako aj náležité odôvodnenie rozhodnutia zabezpečujú vylúčenie\nľubovôle súdu pri rozhodovaní. Súd je tiež povinný starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo\npočas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia [§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“)] musí vyplývať\nvzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane\na právnymi závermi na strane druhej (m. m. III. ÚS 36/2010).\nÚstavný súd tiež pripomína, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Pri uplatňovaní\ntejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani právne názory\nvšeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného súdu totiž nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto\ninterpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02,\nI. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\nNevyžaduje sa, aby na každý argument účastníka, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ale ak ide o argument, ktorý\nje pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument\n(Ruiz Torija c. Španielsko, Georgiadis c. Grécko, II. ÚS 67/2013).\nRešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) ústavný\nsúd vo svojej ustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových princípov\n10\n\nspravodlivého súdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež čl. 46 ods. 1\nústavy, je aj právo na náležité súdne odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným\nspôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom\nzaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr.\nIII. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne\nrozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon\nspravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné\nverejnosťou (IV. ÚS 296/09).\nTieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane\nústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli\nrelevantné aj v danej veci, a preto z týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou\nnapadnutý rozsudok krajského súdu.\nK otázke neunesenia dôkazného bremena sťažovateľkou krajský súd v relevantnej\nčasti odôvodnenia namietaného rozsudku uviedol:\n„Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu\npredchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav\nv rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného\ndokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh navrhovateľa aj správne\nprávne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku napadnutého\nodvolaním zodpovedá kritériám uvedených v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa\n§ 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne\nodkazuje. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky navrhovateľky uvedené v opravnom\nprostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.“\n\n11\n\nOkresný súd, na ktorého rozsudok krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP odkázal,\nk otázke unesenia dôkazného bremena sťažovateľkou v odôvodnení svojho rozsudku\nuviedol:\n«... Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, výsluchom svedkov,\noboznámením sa s pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k nasledovným skutkovým\nzisteniam.\nNavrhovateľ zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení a za to,\nže bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a priebehom škodovej udalosti\na má zato, že vymrštenie kameňa je okolnosťou, ktorá má svoj pôvod v prevádzke\nmotorového vozidla, a preto exkulpácia v tomto prípade neprichádza do úvahy. Uviedol, že\nv tom čase vozidlo viedol manžel a na ceste neboli žiadne motorové vozidlá a vzdialenosť\nmedzi vozidlami bola asi 4 m. Videl, že niečo buchlo do skla, sklo sa rozštiepilo dole\npri stierači. Pozná vodiča p.\n\n, pracuje s jej manželom. ...\n\nOdporca zotrval na svojom vyjadrení, žiadal návrh zamietnuť, má zato, že nebol\npreukázaný kauzálny nexus v danej veci a skalku ležiacu na vozovke považuje za vonkajšiu\nokolnosť, ktorá nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla a žiadal návrh zamietnuť.\nPoukázal na predložené právoplatné súdne rozhodnutia v obdobnej veci 14C 80/2012\nv spojení s rozhodnutím potvrdeným Krajským súdom v Žiline 6Co 468/2012.\nSvedok\n\n(manžel navrhovateľa) ku skutočnosti nehodového deja\n\nuviedol, že v\n\nsa zaradil za vozidlo, ktoré išlo pred ním a asi po 20 až 50 m prišiel\n\nnáraz, rozbilo mu čelné sklo a nešlo za ním žiadne auto a následne začal na vozidlo blikať,\na keď zastavilo, spísali záznam o dopravnej nehode a rozišli sa. Poznajú sa, sú kolegovia\nv práci, v protismere nešli žiadne vozidlá.\nSvedok\n\n­ vodič poisteného motorového vozidla na pojednávaní\n\nuviedol, že vozidlo má v dobrom technickom stave, v danej oblasti išiel päťdesiatkou\na s vodičom druhého motorového vozidla sú kolegovia. K nehodovému deju uviedol, že boli\nsami na ceste, pred motorovým vozidlom išiel do 10 m a odbočoval na hlavnú cestu, kde bol\nposypový materiál ­ štrk vedľa cesty, išlo o zimné obdobie. Či odskočila skalka od jeho\nmotorového vozidla vidieť nemohol, lebo od výroby sú na jeho motorovom vozidle čierne\n\n12\n\nsklá a nepostrehol ani moment poškodenia za ním idúceho vozidla. Zastavil až potom, keď\nzačal blinkať na neho vodič za ním idúceho vozidla. Záznam spisoval p.\n\n.\n\nZo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 16. 11. 2011 (čl. 7) súd zistil, že v zázname\nsú uvádzané skutočnosti a to označenie držiteľov a vodičov motorového vozidla (A) Toyota\nRav 4,\n\na vozidla (B) Toyota Avensis,\n\na podpis zúčastnených\n\ns uvedením prasknuté čelné sklo. V zázname nie je špecifikované označenie ako k nehode\ndošlo, kto nehodu zavinil, bez označenia plániku nehody.\nNa tlačive „uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 22. 11. 2011 (čl. 8) súd\nzistil, že poškodený uviedol dátum a miesto škody 16. 11. 2011\n\ns popisom, že\n\npočas jazdy pred ním idúcemu vozidlu odskočili kamene od zadných kolies do jeho čelného\nskla, ktoré poškodili; vznik škody nebol šetrený políciou a za vinníka označil vodiča\npoisteného motorového vozidla ev. č.\n\n.\n\n... V danej prejednávanej veci súd pri rozhodovaní právne posudzoval len ten\nskutkový stav, ktorý deklarovali účastníci konania a len ten skutkový stav, ktorý účastníci\npreukázali dôkazmi. Je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že bolo na navrhovateľovi, aby\nuž v samotnom žalobnom návrhu riadne popísal skutkový stav, resp. okolnosti, od ktorých\nodvodzuje svoj nárok a tento následne s dôkazmi preukázal. Súd sa zaoberal opisom\npriebehového deja v tejto súvislosti musí poznamenať, že nebolo jednoznačne preukázané,\nže k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľa došlo práve vymrštením kameňa\nspod vozidla motorového vozidla poisteného u odporcu. Svedok ­ vodič poisteného\nmotorového vozidla, ktorý mal poškodenie spôsobiť, takýto priebehový dej ani\nnezaregistroval a teda všetky tvrdenia navrhovateľa vyplývajú len z jeho vyjadrení resp.\nvodiča poškodeného motorového vozidla (manžela navrhovateľa), ktorý však podľa názoru\nsúdu nemohol vnímať vymrštenie kameňa, ale len náraz kameňa do čelného skla, pričom\nvymrštenie spod kolies vozidla poistenca odporcu následne odvodil a nemožno vylúčiť, že\nkameň mohol byť odmrštený aj od iného vozidla, pričom nehodový stav, ktorý udávali\nzúčastnené osoby (svedkovia tj. vodiči vozidiel) súd nepovažoval za objektívny, keď\nvýpovede zúčastnených osôb škodovej udalosti boli ovplyvnené ich priateľským\na kolegiálnym\n\nvzťahom\n\na\n\nvzájomnou\n\nkomunikáciou,\n\npričom\n\nna\n\ndruhej\n\nstrane\n\npre jednoznačné objektívne zistenie z prípadného nehodového deja tento nezabezpečili\n13\n\nhodnovernými dôkazmi, či už podrobným náčrtom už v zázname z nehody, resp.\nfotodokumentáciou. Súd je toho názoru, že bez toho, aby mal navrhovateľ akýkoľvek dôkaz\no tej skutočnosti, že k poškodeniu ­ prasknutiu čelného skla jeho motorového vozidla došlo\nprevádzkou poisteného motorového vozidla u odporcu (medzi vzniknutou škodou a konaním\npoisteného je vzťah príčiny a následku), zostala jeho argumentácia len v rovine ničím\nnepreukázaných tvrdení. Sám navrhovateľ nepostupoval v súlade so zásadou, že právo patrí\nbdelým (pozorným, obozretným, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne\nzaujímajú o ochranu svojich práv a sú predvídaví aj čo do možnosti vzniku problémov\ns preukazovaním kde a ako došlo ku škode a kto za ňu zodpovedá. V konaní nebolo teda\njednoznačne preukázané, že škodu spôsobil vozidlom poistenec odporcu.»\nPre\n\núčely\n\nposúdenia\n\nnámietky\n\nsťažovateľky\n\ntýkajúcej\n\nsa\n\nnedostatočného\n\nvysporiadania sa krajského súdu s jej odvolacou argumentáciou ústavný súd poukazuje aj\nna podstatnú časť jej odvolania. Sťažovateľka k relevantnej časti argumentácie okresného\nsúdu vo svojom odvolaní z 19. augusta 2013 uviedla:\n«Dôkazným prostriedkom je v zmysle ustanovenia § 125 OSP najmä výsluch\nsvedkov..., listiny..., výsluch účastníkov.\nNa pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 13. 05. 2013 o 13:00 hod., vykonal súd najprv,\nako dôkaz, výsluch navrhovateľa, ktorý vypovedal o okolnostiach škodovej udalosti,\npri ktorej došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla zn. Toyota Avensis,\nEČV:\n\n, ktorého je vlastníkom. Okrem iného navrhovateľ odpovedal aj na otázky\n\npoverenej zástupkyne odporcu o tom, či boli na ceste v čase škodovej udalosti prítomné\naj iné motorové vozidlá, okrem vozidla navrhovateľa a vozidla, ktoré je poistené u odporcu,\na ktoré škodu spôsobilo. Na tieto otázky odpovedal navrhovateľ jednoznačnou odpoveďou:\n„Nie, neboli.“\nNa tom istom pojednávaní bol na návrh právneho zástupcu navrhovateľ vykonaný aj\nvýsluch svedka predmetnej škodovej udalosti, p.\n\n(manžel navrhovateľky),\n\nktorý v čase škodovej udalosti poškodené motorové vozidlo šoféroval. Tento taktiež\nodpovedal aj na otázky týkajúce sa prítomnosti iných motorových vozidiel v mieste vzniku\n\n14\n\nškodovej udalosti, pričom taktiež jednoznačne vypovedal, že ani v smere jeho jazdy a ani\nv protismere sa žiadne iné motorové vozidlá nenachádzali.\nNa pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 26. 06. 2013 o 10:15 hod., vykonal súd\nna návrh poverenej zástupkyne odporcu výsluch svedka ­ účastníka škodovej udalosti,\np.\n\n, ktorý v čase škodovej udalosti šoféroval motorové vozidlo\n\nzn. Toyota RAV 4, EČV:\n\n, ktoré išlo pred poškodeným vozidlom navrhovateľa.\n\nNa otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či bezprostredne po škodovej udalosti svedok\nsúhlasil s priebehom tejto udalosti tento odpovedal: „Áno súhlasil, lebo dookola nebolo\nžiadne auto a nič nešlo. Boli sme tam sami na tej ceste.“ Na otázku: „V súčasnosti\nuznávate, že ste boli vinníkom tej udalosti?“, svedok odpovedal: „Ja si myslím, že áno, lebo\nnebol tam nikto prítomný okrem nás dvoch.“\nPrvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uvedené výpovede účastníka\na svedkov taktiež uvádza (str. 4, 2. a 3. ods.), pričom nevynechal ani vyjadrenia\no prítomnosti iných motorových vozidiel v čase vzniku škodovej udalosti na ceste, kde sa\ntáto udalosť stala.\nVzhľadom na skutočnosť, že v čase vzniku škodovej udalosti sa na tomto úseku cesty\nnenachádzalo žiadne iné motorové vozidlo, čo je nesporne preukázané vyššie uvedenými\nvýpoveďami, je absolútne nepochopiteľné tvrdenie súdu, ktoré je ďalej uvedené\nv odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 5, v polovici ods. 6). a ktoré hovorí, že: „nemožno\nvylúčiť, že kameň mohol byť odmrštený aj od iného vozidla...“\nSúd v tomto prípade úplne odignoroval výpovede svedkov škodovej udalosti o jej\npriebehu a okolnostiach, čo odôvodnil ich údajným priateľským a kolegiálnym vzťahom.\nO miere kolegiality a priateľstva, ktoré údajne medzi účastníkmi tejto škodovej\nudalosti existujú, azda najlepšie vypovedajú opäť iba ich vyjadrenia, ktoré uviedli\npri výsluchoch pred prvostupňovým súdom:\nnavrhovateľ: „On (p.\n\n) pracuje s mojím manželom v práci, a v tom\n\non býva, my tam máme záhradku, takže sem­tam sa stretávame.“\n­ p.\n\n: „Ja som mu (p.\n\n) trošku vulgárnejšie povedal, že mi rozbil\n\nčelné sklo, reakcia nebola žiadna, len sa na sklo díval.“\n\n15\n\n­ p.\n\n: „Sme kolegovia z práce. Z áut sme vyšli von, p.\n\npovedal\n\nnemravných pár slov a sme si vyložili doklady a spísali sme záznam o nehode.“\nNavrhovateľ má zato, že priateľský vzťah nie je charakteristický vulgarizmami\na občasnými návštevami.\nNavrhovateľ trvá na tom, že súhlasné vyjadrenie oboch účastníkov škodovej udalosti\nje úplne relevantným, a v tomto prípade aj jediným možným, spôsobom zistenia\na preukázania priebehu a dôsledkov poistnej udalosti. Navyše je potvrdené ďalším svedkom\ntejto udalosti. V čase vzniku škodovej udalosti sa v jej okolí nenachádzali žiadni iní\nsvedkovia, ktorí by mohli jej priebeh osvedčiť a neexistuje ani žiadny obrazový alebo\nobrazovo­zvukový záznam tejto škodovej udalosti. Nemožno od každého vodiča motorového\nvozidla predsa spravodlivo požadovať, aby mal svoje vozidlo opatrené kamerovým\nsystémom.\nVzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že jedinou príčinou poškodenia čelného\nskla na motorovom vozidle navrhovateľa, je odmrštenie kameňa od kolesa pred ním idúceho\nmotorového vozidla. Týmto je nesporne preukázaný kauzálny nexus medzi príčinou\na vznikom samotnej škody. Navrhovateľ zároveň poukazuje na skutočnosť, že odporca počas\ncelého trvania prvostupňového konania nenavrhol vykonať žiadne dôkazy, ktoré by\npreukazovali to, že škodová udalosť sa stala inak, ako nesporne vyplýva z vyjadrení\núčastníkov a svedka tejto udalosti.»\nZ pohľadu ústavného súdu treba konštatovať, že porovnaním argumentácie uvedenej\nv rozsudku krajského súdu (v spojení s rozsudkom okresného súdu) s námietkami, ktoré\ntvorili obsah odvolania sťažovateľky proti rozsudku okresného súdu, je potrebné dospieť\nk záveru, že krajský súd sa skutočne niektorými odvolacími námietkami sťažovateľky\nnezaoberal, a teda sa s nimi ani nevysporiadal. Ide pritom o námietky takej povahy, ktoré by\nv prípade, ak by boli vyhodnotené ako dôvodné, mohli mať za následok odlišný konečný\nverdikt vo veci samej.\nZ citovaných častí súdnych rozhodnutí, najmä rozsudku okresného súdu je zrejmé,\nže okresný súd svoj záver o neunesení dôkazného bremena sťažovateľkou vyvodil výlučne\n16\n\nz interpretácie vykonaných dôkazov, najmä výpovedí účastníkov konania a svedkov. Tieto\nvýpovede okresný súd označil za neobjektívne poukazujúc výlučne na okolnosť, že osoby\nzúčastnené na škodovej udalosti sú v priateľskom a kolegiálnom vzťahu a vzájomne spolu\nkomunikovali. Okresný súd však v rámci argumentácie svojho záveru o neobjektívnosti\nvýpovedí svedkov a účastníkov konania nepoukázal na jediný rozpor či vzájomný nesúlad\nv uvedených výpovediach, na prípadný rozpor týchto výpovedí s inými dôkazmi, či na ich\nprípadnú vnútornú rozpornosť alebo nelogickosť. Rovnako tak žalovaný v priebehu konania\nnepredložil ani nenavrhol vykonať v zásade žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť vierohodnosť\nvýpovedí osôb zúčastnených pri škodovej udalosti, a tým aj jej priebeh. Samotný kolegiálny\nči priateľský vzťah osôb, ktoré sú účastníkmi alebo svedkami škodovej udalosti, nemôže\nautomaticky spochybňovať vierohodnosť obsahu prednesov týchto osôb, obzvlášť pokiaľ\ntieto osoby boli pred ich výsluchom riadne poučené podľa § 126 OSP.\nSpochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba\nna základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho,\naby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti\na dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď\núčastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti\nuniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej\n„prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.\nV tejto súvislosti sa potom aj záver okresného súdu o tom, že k odmršteniu kameňa,\nktorý poškodil čelné sklo vozidla sťažovateľky, mohlo dôjsť aj od iného vozidla ako\nod vozidla poisteného žalovaným, javí ako svojvoľný a nemajúci oporu vo vykonanom\ndokazovaní, keďže svedkovia zhodne uviedli, že sa v mieste a čase vzniku škodovej udalosti\nžiadne ďalšie vozidlo nenachádzalo. Pokiaľ okresný súd poukázal na objektívnu nemožnosť\nsvedkov vnímať svojimi zmyslami samotné odmrštenie kameňa spod kolesa auta, potom\nnie je zrejmé, akým spôsobom mal k dokazovaniu prispieť náčrt z miesta nehody alebo\nfotografický záznam, ktorých absenciu okresný súd sťažovateľke vytkol.\n\n17\n\nÚstavný súd neopomína potrebu skúmania odôvodnenia rozsudku krajského súdu\na odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)\nv ich vzájomnom prepojení. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), keďže prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Aj ESĽP v rozsudku vo veci Helle\nv. Fínsko (sťažnosť č. 20772/92) z 19. decembra 1997 zdôraznil, že odvolací súd sa\npri potvrdení prvostupňového rozhodnutia v zásade môže obmedziť aj na prevzatie\nodôvodnenia súdu nižšieho stupňa, pričom normatívnym vyjadrením zmyslu uvedeného\nrozhodnutia ESĽP je v slovenskom právnom poriadku práve § 219 ods. 2 OSP.\nVyužitie uvedenej možnosti, ktorú pripúšťa judikatúra ESĽP i judikatúra ústavného\nsúdu, je však v prostredí dôsledne uplatňovanej požiadavky potrebnej kvality odôvodnení\nsúdnych rozhodnutí podmienené aj dôvodmi, na ktorých sťažovateľ zakladá svoj opravný\nprostriedok proti rozsudku prvostupňového súdu. Inými slovami, ak sťažovateľ v opravnom\nprostriedku prednáša dôvody spôsobilé spochybniť závery súdu prvého stupňa alebo\npri rešpektovaní stanovených procesných pravidiel predostrie novú právnu argumentáciu,\na takto nastolí otázky z hľadiska poskytovanej súdnej ochrany podstatné, potom sa odvolací\nsúd nemôže obmedziť na konštatovanie, že sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje.\nV takom prípade totiž jeho odôvodnenie nedáva potrebné odpovede na všetky podstatné\notázky súvisiace s predmetom poskytovanej súdnej ochrany a dostáva sa do konfliktu\nso základným právom zaručeným čl. 46 ods. 1 ústavy (III. ÚS 507/2013).\nZ okolností posudzovaného prípadu ústavný súd vyvodzuje, že odvolacia\nargumentácia sťažovateľky bola spôsobilá účinne spochybniť závery okresného súdu\no priebehu škodovej udalosti, pričom závery okresného súdu sa teda v tejto časti javia\nako svojvoľné a arbitrárne, nemajúce dostatočnú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nKeďže krajský súd sa s touto skutočnosťou vo svojom rozsudku nevysporiadal\na sťažovateľke ochranu jej základných práv a slobôd neposkytol.\n\n18\n\n2. Druhou sťažnostnou námietkou sťažovateľka namietala tú časť argumentácie\nkonajúcich súdov, v ktorej tieto konštatujú, že vymrštenie kameňa alebo iného predmetu\nležiaceho na vozovke nie je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke podľa § 428\nObčianskeho zákonníka, a teda do úvahy v danom prípade prichádza exkulpácia vodiča\nmotorového vozidla, spod kolies ktorého bol kameň vymrštený. Vychádzajúc z tohto\nprávneho názoru potom vo veci sťažovateľky konajúce všeobecné súdy zhodne konštatovali,\nže v konaní nebolo preukázané porušenie povinností poistenca žalovaného, a teda nemôže\nbyť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody.\nVo vzťahu k takto formulovanému právnemu názoru konajúcich súdov sťažovateľka\nnamietala okrem jeho nesprávnosti aj jeho rozpor s rozsiahlou judikatúrou iných súdov\nv totožných veciach, ako aj s rozhodovaním iných senátov krajského súdu. Sťažovateľka\npoukázala tiež na stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom Národnej banky\nSlovenska zo 16. júla 2013, ktoré síce nie je pre rozhodovanie všeobecných súdov záväzné,\nale jeho obsah potvrdzuje argumentáciu sťažovateľky o zjavnej arbitrárnosti záverov\nkonajúcich súdov v jej veci. Sťažovateľka napokon v tejto súvislosti namieta aj skutočnosť,\nže svoj odklon od stabilnej judikatúry konajúce súdy dostatočným spôsobom nevysvetlili\na krajský súd nereagoval na jej v tejto súvislosti uplatnené odvolacie námietky.\nKrajský súd k otázke právneho posúdenia zodpovednosti za škodu spôsobenú\nna čelnom skle motorového vozidla kameňom vymršteným spod kolies iného motorového\nvozidla v namietanom rozsudku uviedol:\n«Právna argumentácia prezentovaná okresným súdom a vyjadrená v dôvodoch\nnapadnutého rozhodnutia vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila podstatu zodpovednosti\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zodpovedala na všetky námietky\nnavrhovateľky vyjadrené v konaní pred prvostupňovým súdom i v podanom odvolaní.\nZ vykonaného dokazovania pred okresným súdom vyplýva, že motorové vozidlo\nnavrhovateľky sa približovalo k vozidlu svedka\n\n, ktoré nebolo špeciálne\n\nupravované a svedok ako vodič sled udalosti spôsobujúcich nehodu ani neregistroval,\nale len prijal tvrdenie navrhovateľky (resp. jej manžela\n19\n\n, ktorý viedol\n\nv predmetnom čase uvedené motorové vozidlo), a teda nemohol udalosti predísť ani\npri všetkom možnom úsilí, ktoré je možné od neho požadovať. Ak si teda vodič\nriadne plnil svoje povinnosti vodiča motorového vozidla ako účastník cestnej\npremávky, t. j. povinnosť pohybovať sa na ceste tak, aby nebránil ostatným účastníkom\nv premávke nedôvodne pomalou jazdou a viesť vozidlo pri krajnici, nebolo možné\nodmršteniu kameňa predísť. Nešlo totiž o znečistené pneumatiky, ani absenciu „zásterok“,\nnevhodnú jazdu, pričom navrhovateľka tieto skutočnosti v konaní ani netvrdila. Hoci svedok\nnerozporoval tvrdenie navrhovateľky v konaní, sám uviedol, že iba prijal\njej tvrdenie o tom, že kameň, ktorý spôsobil škodu na jej motorovom vozidle, bol vymrštený\nspod kolies vozidla, ktoré on v čase predmetnej škodovej udalosti riadil. Sám sa venoval\nriadeniu svojho motorového vozidla a vymrštenie kameňa spod kolies svojho motorového\nvozidla ani nezaregistroval. Ani odvolací súd nezistil ďalší predpoklad vzniku škody,\na to porušenie povinnosti vodiča\n\n, pričom bez porušenia povinnosti nemôže\n\nbyť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody, a to ani pri objektívnej zodpovednosti\n„za výsledok“. Navrhovateľka v konaní vôbec netvrdila porušenie povinností vodiča\n, tvrdila len vznik škody a konanie\n\n. Keďže nebolo v silách vodiča\n\nzabrániť takejto udalosti a z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená\nokolnosťami v prevádzke motorového vozidla, okresný súd postupoval správne, keď návrh\nnavrhovateľky v celom rozsahu zamietol.\nAj podľa názoru odvolacieho súdu vymrštenie kameňa alebo iného predmetu\nležiaceho na vozovke (za predpokladu, že jeho umiestnenie na vozovke nie je následkom\nčinnosti daného motorového vozidla) spod pneumatiky prechádzajúceho vozidla nie je\nokolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke. Vymrštenie kameňa totiž predstavuje skutočnosť,\nktorá je vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky, nie však priamo prevádzkou vozidla alebo\nokolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. V danom prípade vo vzťahu k okolnostiam,\nktoré majú pôvod v prevádzke chýba priama príčinná súvislosť, pretože sa nejedná o priamy\nnásledok dvoch súvisiacich javov, ale len sprostredkovaný následok, v ktorom odovzdaná\nkinetická energia je jednou z príčin vymrštenia predmetu z vozovky. Príčinná súvislosť\nmedzi porušením právnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý by musel\nbyť splnený bez ohľadu na to, či ide o povinnosť za náhradu škody vyvodzovanú\n20\n\nzo zodpovednosti založenej na princípe zavinenia alebo na základe objektívnej\nzodpovednosti. Vzťah príčiny a následku musí byť pritom bezprostredný (priamy). V danom\nprípade prevádzka vozidla pôsobila priamo na predmet ležiaci na vozovke, kameň či skalku,\nktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do pohybu a až samotná skalka, teda\nodmrštený predmet spôsobil škodu. Pri predmete, ktorý spôsobil škodu poškodením čelného\nskla na automobile idúcom za takýmto vozidlom, sa nejedná o súčasť vozidla alebo jeho\nnákladu, ktoré vymrštenie kameňa spôsobilo. Z uvedených dôvodov v súdenej veci\nprichádza do úvahy exkulpácia (vyvinenie) poistenca odporcu. Odvolací súd tiež nezistil\nďalší predpoklad vzniku škody, a to porušenie povinností poistenca odporcu, pričom\nbez porušenia povinnosti nemôže byť daný dôvod zodpovednosti za vznik škody, a to ani pri\nobjektívnej zodpovednosti „za výsledok“. Ak si vodič\n\nriadne plnil svoje\n\npovinnosti vodiča motorového vozidla ako účastník cestnej premávky, t. j. povinnosť\npohybovať sa na ceste tak, aby nebránil ostatným účastníkom v premávke nedôvodne\npomalou jazdou a viesť vozidlo pri krajnici, nebolo možné odmršteniu kameňa predísť.\nNešlo totiž o znečistené pneumatiky, ani absenciu „zásterok“, nevhodnú jazdu, čo\nnavrhovateľka v konaní ani netvrdila.\nÚvaha okresného súdu v prejednávanej veci nebola ľubovoľná, ale vychádzala\nz dostatočne zisteného skutkového stavu a zodpovedala skutočnostiam, ktoré boli\nv dokazovaní zistené, vyhodnotenia a závery okresného súdu neboli v rozpore s tým, čo bolo\nv konaní preukázané, a ani v rozpore s formálnou logikou. Naviac, okresný súd výsledky\nhodnotenia dôkazov zahrnul aj do odôvodnenia napadnutého rozsudku a v súlade s § 157\nods. 2 O. s. p. dostatočne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané\na z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odvolací\nsúd poukazuje na to, že právna úprava neurčuje ako má súd dôkazy hodnotiť, uvádza len,\nže súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, tak aby bola súčasne dodržaná právna úprava,\nformálna logika a aby rozhodnutie, respektíve jeho odôvodnenie, vychádzalo a opieralo sa\no zistený skutkový stav, čo v danom prípade bolo splnené. Z vyššie uvedených skutočností\nvyplýva neunesenie dôkazného bremena navrhovateľky v tomto súdnom konaní. Okresný\nsúd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania zistil správne skutkový stav\n\n21\n\na následne vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 132 O. s.\np. a aj správne vo veci rozhodol.»\nOkresný súd v rozsudku č. k. 17 C 50/2013­144 z 26. júna 2013 k otázke\nzodpovednosti za škodu uviedol:\n„Podľa názoru súdu, že aj keby nepochyboval o tom, že opis skutkového deja\nzodpovedá skutočnosti a mal ho za preukázaný, nebola by daná zodpovednosť poistenca\nodporcu a tým aj povinnosť odporcu plniť za poisteného zo zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Súd má za to, že v danom prípade príčinou\nvzniku škody bola okolnosť, ktorá pôsobí mimo prevádzky dopravného prostriedku a ktorá\nje navyše neočakávaná (v danom prípade nepredvídateľná). Zbavenie sa zodpovednosti\nprevádzateľa prichádza do úvahy, ak síce vznik škody súvisel s okolnosťami, ktoré majú svoj\npôvod v prevádzke dopravného prostriedku, avšak bezprostrednou príčinou vzniku škody\nbola iná okolnosť, ktorú nemožno objektívne predvídať, a tým ani škode zabrániť.\nV súvislosti s objektívnou predvídateľnosťou a možnosťou zabrániť vzniku škody je v praxi\npredmetom sporu škoda spôsobená kameňom vymršteným spod kolesa idúceho motorového\nvozidla. Niet sporu, že ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke\nmotorového vozidla (najmä v dôsledku rýchlosti vozidla) a v danom prípade preto súd\nzvážil i možnosť liberácie prevádzateľa s poukazom na to, že nie je možné objektívne\npredvídať, že na ceste sa môže nachádzať kameň (štrk) a teda v danom prípade vo vzťahu\nk okolnostiam, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, chýba priama príčinná\nsúvislosť, pretože sa nejedná o priamy následok. Príčinná súvislosť medzi porušením\nprávnej povinnosti a škodou je základným predpokladom, ktorý musí byť splnený bez ohľadu\nna to, či ide o povinnosť k náhrade škody vyvodzovanú zo zodpovednosti založenej na\nprincípe zavinenia alebo na základe objektívnej zodpovednosti a vzťah príčiny a následku\nmusí byť bezprostredný (priamy). V danom prípade prevádzka motorového vozidla pôsobila\npriamo na predmet ležiaci na vozovke, ktorá následkom pôsobenia vozidla sa uviedla do\npohybu a až samotný odmrštený predmet spôsobil škodu. Preto v danej veci prichádza do\núvahy exkulpácia, teda vyvinenie sa odporcu a teda ak bol vozidlom poisteným u odporcu\nvymrštený kameň, vodič škode objektívne zabrániť nemohol ani vynaložením všetkého úsilia,\n22\n\nktoré je možné od neho požadovať; nie je možné požadovať od vodiča väčšie úsilie na\nodvrátenie škody ako jazdiť primeranou rýchlosťou, ani požadovať, aby sústredil pri jazde\nsvoju pozornosť na každý kamienok na ceste, ktorý by vo väčšine prípadov ani nespozoroval\na snažil sa mu vyhnúť, pretože to je objektívne nemožné. Súd mal z vyjadrení zistené, že\npoistené vozidlo sa pohybovalo povolenou rýchlosťou, na vozidle od výroby sú čierne sklá a\nvodič ani nepostrehol odmrštenie predmetu (kamienok) a teda odporca ani neporušil žiadnu\nzo svojich povinností. Z dôvodu, že udalosť nie je priamo spôsobená okolnosťami v\nprevádzke motorového vozidla, pričom škode vodič nemohol zabrániť ani pri vynaložení\nvšetkého možného úsilia, ktoré možno spravodlivo po ňom požadovať, preto súd návrh\nnavrhovateľa zamietol.\nV tejto súvislosti záverom súd poukazuje na rozhodnutie 14C 80/2012 v spojení\ns potvrdzujúcim rozhodnutím Krajského súdu v Žiline uznesením 6Co 468/2012 zo dňa\n27. 3. 2013 v obdobnej právnej a preto súd z citovaného právoplatného rozhodnutia\nv obdobnej veci pri svojom rozhodnutí vychádzal; napokon, povinnosť súdu rozhodovať\nv obdobných veciach rovnako a v prípade odklonu od judikatúry, povinnosť uviesť\ndostatočné a presvedčivé dôvody pre tento odklon, jednoznačne vyplýva aj z požiadaviek\nprávnej teórie.“\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju stabilnú judikatúru, podľa ktorej\nobdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Za diskriminačný\nmožno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným\nspôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. IV. ÚS 14/07).\nPodľa názoru ústavného súdu ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú),\nktorá už bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa\nargumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom\nprávnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho\nkonania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (nález sp. zn. III. ÚS 192/06).\n\n23\n\nSťažovateľka vo svojom odvolaní poukázala na viacero rozhodnutí iných senátov\nkrajského súdu, v ktorých bolo vyslovené zásadne odlišné stanovisko ako v rozhodnutí\nnamietanom sťažnosťou na ústavnom súde (sp. zn. 9 Co 31/2012, sp. zn. 9 Co 424/2011).\nÚstavný súd sa oboznámil s rozhodovacou činnosťou krajského súdu v obdobných veciach,\nale tiež s rozhodovacou činnosťou iných súdov v súvislosti s poškodením čelného skla\nmotorového vozidla kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla a zistil,\nže závery krajského súdu prezentované v namietanom rozhodnutí sa zásadným spôsobom\nodchyľujú od rozhodovacej praxe všeobecných súdov (napr. rozsudok Krajského súdu\nv Prešove sp. zn. 5 Cob 45/2013 z 26. novembra 2013, rozsudok Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 11 Co 137/2013 zo 16. septembra 2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 14 Co 153/2013 z 20. januára 2015), ktorá sa jednoznačne zhoduje v názore,\nže vymrštenie kameňa alebo iného predmetu ležiaceho na vozovke spod pneumatiky\nprechádzajúceho vozidla je okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke, a teda okolnosťou,\npri ktorej podľa § 428 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy\nexkulpácia.\nZ obsahu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu je možné celkom\njednoznačne ustáliť, že krajský súd nereagoval na opačné rozhodnutia iných senátov\nsamotného krajského súdu predložené sťažovateľkou v jej odvolaní, a teda sa ani v tomto\nprípade v dostatočnej miere nevysporiadal s časťou zásadných odvolacích námietok.\nV preskúmavanom\n\nprípade\n\nje\n\nproblém\n\nnedostatočného\n\nodôvodnenia\n\npreviazaný\n\ns problémom jednotnosti rozhodovacej činnosti, pretože krajský súd sa hlavne\nnevysporiadal s tým, že v obdobnej veci bolo už rozhodnuté odlišne. Krajský súd by\nz hľadiska práva na spravodlivý proces mohol rozhodnúť odchylne, ak by svoj právny názor\npresvedčivo odôvodnil, čo by však musel urobiť v kontraste s odchylnými rozhodnutiami\niných senátov krajského súdu či iných všeobecných súdov. Krajský súd tak neurobil,\na tak nenaplnil požiadavky ústavného práva na spravodlivý proces.\nAbsenciu tejto časti argumentácie zo strany krajského súdu potvrdzuje napokon\naj stanovisko predsedníčky konajúceho senátu krajského súdu, s ktorým sa krajský súd\n24\n\nv plnej miere stotožnil a v ktorom táto konštatuje, že „vzhľadom na konkrétne okolnosti\nkaždej prejednávanej veci nebolo namieste, aby sa odvolací súd zaoberal právnym názorom\niného senátu toho istého súdu vysloveným v obdobnej veci...“.\nVo vzťahu k samotnému obsahu právneho názoru krajského súdu, ktorým sa tento\nodklonil od stabilizovanej judikatúry súdov v obdobných veciach, napokon ústavný súd\npoukazuje na stanovisko občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 5/2014\nz 3. júna 2014, podľa ktorého „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla\nkameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou,\nktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu\nsa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“. Z ďalšieho obsahu\ncitovaného stanoviska najvyššieho súdu tiež možno zistiť, že najvyšší súd svoje stanovisko\nprijal práve v reakcii na rozhodnutia senátu „6 Co“ krajského súdu, ktorého právny názor\nna otázku povahy škody pôsobenej kameňom vymršteným spod kolies iného motorového\nvozidla bol v rozhodovacej praxi všeobecných súdov ojedinelý.\nSumarizujúc jednotlivé uvedené závery ústavný súd konštatuje, že krajský súd\nvo svojom rozhodnutí nereagoval náležitou odpoveďou na všetky sťažovateľkou nastolené\nnámietky majúce zároveň relevantný charakter. Na všetky podstatné otázky, ktoré\nv okolnostiach prípadu sťažovateľky mali byť zodpovedané, nebola odpoveď zo strany\nkrajského súdu poskytnutá. V súlade s tým je potom potrebné konštatovať, že krajský súd\nsťažovateľke neposkytol náležitú súdnu ochranu v intenciách čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd preto dospel k záveru, že z dôvodu takéhoto nedostatku odôvodnenia\nsúdneho rozhodnutia došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n(bod 1 výroku nálezu).\n\n25\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu opätovne prerokovať odvolanie\nsťažovateľky a v rámci tohto prerokovania sa dôsledne sa vysporiadať s odvolacími dôvodmi\nuvedenými sťažovateľkou v odvolaní podanom proti prvostupňovému rozsudku okresného\nsúdu. Taktiež bude úlohou krajského súdu ústavne súladným spôsobom vysporiadať sa\nso zjednocujúcou judikatúrou najvyššieho súdu uvedenou v stanovisku občianskoprávneho\nkolégia najvyššieho súdu sp. zn. Cpj 5/2014 z 3. júna 2014.\nV súlade s § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde sa ústavný súd tiež zaoberal\nžiadosťou sťažovateľky o priznanie finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala\nfinančné zadosťučinenie v sume 1 000 € z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti.\n\n26\n\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, finančné zadosťučinenie.\nÚstavný súd však finančné zadosťučinenie sťažovateľke nepriznal, pričom vychádzal\nz toho, že okrem vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľky sa v tomto konaní\nnáprava dosiahne najmä zrušením napadnutého rozhodnutia krajského súdu a vrátením veci\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Sťažovateľka žiadala\núhradu trov konania v sume 340,90 € za dva úkony právnej služby a dvakrát režijný paušál\nvrátane DPH.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátskou kanceláriou,\na to vo výške 340,90 €. Ústavný súd priznal tieto trovy aktuálnemu právnemu zástupcovi\nsťažovateľky, keďže tento podľa „Oznámenia o zmene právneho zastúpenia“ z 1. júla 2014\nvstúpil do všetkých práv a povinností pôvodného právneho zástupcu sťažovateľky.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon\nprávnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €.\nVzhľadom na znenie čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n27\n\nV Košiciach 9. júna 2015\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zadosťučinenie-nepriznanie", "náhrada škody (ujma)", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/446/2013", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f7c2587-7054-432a-9fa1-362036e56db9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 507/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 507/2013 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f7c2587-7054-432a-9fa1-362036e56db9"}, {"guid": "ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/2013 z 5. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7b7c3a8-e283-4229-8677-aeea8718a7c0"}, {"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "c680a819-4aa9-43ae-89e5-8815c3cea534:14fef1ca-296b-4f9f-aba6-c787e961b548", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6311208600.2", "spisova_znacka": "14Co/153/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/153/2013 z 28. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-04-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6311208600.2"}, {"guid": "0867de30-43cc-48ee-8689-3bdecbc40d0b:cfc6a9c0-84a0-4fdb-830c-85fed4e2a9da", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2", "spisova_znacka": "5Cob/45/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/45/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2"}, {"guid": "b97e6fc6-3949-4da9-b820-1e2ab778d4e1:0d7a99fd-86e4-487c-88c3-d8f881578067", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5112238744.1", "spisova_znacka": "6Co/446/2013", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/446/2013 z 22. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-10-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5112238744.1"}, {"guid": "82804d1e-d806-46c6-bcfc-bf1929aec493:61fb715b-efb6-4f70-83b4-d3021294a430", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:2295899116.3", "spisova_znacka": "11Co/137/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/137/2013 z 9. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-07-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2295899116.3"}, {"guid": "44184858-2cbb-4b53-9129-da7c5c110d80:420f69cc-eeba-4061-9189-9b158af689c4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2013:4208215241.11", "spisova_znacka": "9Co/31/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/31/2012 z 27. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2013-03-27", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:4208215241.11"}, {"guid": "b8632b61-97e1-474d-b6df-11c7c06de056:6f375e80-c6be-4d76-a395-065afb73e75e", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5111227171.1", "spisova_znacka": "6Co/468/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/468/2012 z 26. 3. 2013", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2013-03-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5111227171.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b7e3d97d-c9d2-47cd-8127-9ec312220d10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.363.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 363/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 363/2026 z 18. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.363.2026.1"}, {"guid": "ussr:9672716f-258e-4498-8a41-6983867539bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.472.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2020 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.472.2020.1"}, {"guid": "87929a1f-f793-4432-a6d2-c0d5d23f6736:76a11a04-1475-4265-80b1-62dc6b0eb8d1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7115218042.1", "spisova_znacka": "2Obdo/18/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/18/2024 z 29. 4. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7115218042.1"}, {"guid": "ad7be24d-24b3-49e6-88ae-88aa147028a8:c6da277a-1959-4cc7-bf5e-4548c4dbe951", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1321201794.1", "spisova_znacka": "3CdoPr/9/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoPr/9/2024 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1321201794.1"}, {"guid": "6498a2de-dd27-4398-a1b7-aaa766dd7630:02254add-251b-41e7-837f-dd1558150df6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:2215204561.1", "spisova_znacka": "4Cdo/24/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/24/2024 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:2215204561.1"}, {"guid": "b957da29-21cf-4c5b-b67c-14c85294e8eb:4fbf2980-64b5-4c82-8014-030eaf895fc1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1716200382.1", "spisova_znacka": "3Cdo/21/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/21/2023 z 9. 10. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1716200382.1"}, {"guid": "1c10970a-62bf-468e-be39-bb6e7c0b1b5d:c96b7922-637f-4802-99eb-a38bdb774caa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6118264940.1", "spisova_znacka": "4Obdo/79/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/79/2022 z 29. 7. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6118264940.1"}, {"guid": "a8a06280-4a2f-4173-8ee0-20d74379c205:20b2be6b-ed37-4700-b017-4102d9d4028c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:6718205079.1", "spisova_znacka": "6Cdo/57/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/57/2021 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:6718205079.1"}, {"guid": "850fde81-b312-46f3-83f9-95546ae4fb76:379ee287-5fd5-4d74-86ef-7286f08217db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:7116205537.1", "spisova_znacka": "2Obdo/24/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/24/2022 z 30. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:7116205537.1"}, {"guid": "ce36b4e5-c464-488d-9e1c-57ca8b512230:462dcc8e-2afc-43fa-b57b-af865b2af3dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:4114221586.1", "spisova_znacka": "7Cdo/110/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/110/2020 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:4114221586.1"}, {"guid": "ee959727-0783-4608-95c8-bf65053e1cb6:cbb8f716-035a-4a6e-84cc-4a2a11641d2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1", "spisova_znacka": "9Cdo/248/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/248/2021 z 30. 6. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-06-30", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6615209928.1"}, {"guid": "24eae236-516f-4663-85c5-beb370ac0775:d7f3e551-2b8d-4229-8b36-732aaf4d724f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2315226163.1", "spisova_znacka": "7Cdo/42/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2020 z 21. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2315226163.1"}, {"guid": "24eae236-516f-4663-85c5-beb370ac0775:6bacf991-0f64-4995-8e0e-9707a47adfed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:2315226163.1", "spisova_znacka": "7Cdo/42/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/42/2020 z 20. 4. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-04-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:2315226163.1"}, {"guid": "2dba5a7a-e1a0-4ad2-8c11-7ce2a1d26f51:9910b252-9e39-4f6d-baf2-8521138d1a95", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:4408215349.1", "spisova_znacka": "3Cdo/21/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/21/2017 z 27. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4408215349.1"}, {"guid": "0cbfaae3-1005-454f-b9ac-bca1c7ec7cd6:6d7c031d-472e-485d-b2c0-c524503352cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200261.1", "spisova_znacka": "2Stk/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Stk/3/2021 z 27. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:8020200261.1"}, {"guid": "7d813bf2-7db8-40c5-9817-f0bab7351034:40fcee4a-31f8-4f3c-b882-3fcbdd3eaf41", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106445.2", "spisova_znacka": "5Sf/37/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/37/2023 z 12. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106445.2"}, {"guid": "0aa954be-84f1-47cf-8cfd-351d1310402e:2c04d6f1-3ce9-4655-bb58-b8be6ae21009", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106444.2", "spisova_znacka": "5Sf/36/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/36/2023 z 12. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106444.2"}, {"guid": "9245a322-e71b-45a4-b625-37af68cba583:3393ace5-39ab-41d6-aea5-a83e86164635", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106443.2", "spisova_znacka": "5Sf/35/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/35/2023 z 12. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106443.2"}, {"guid": "06c66ca2-e3e1-4473-b354-5c854ffde6fa:240a5e5c-befa-4e1c-a534-1d08eed36e4e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100037.1", "spisova_znacka": "5Sf/2/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/2/2024 z 12. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100037.1"}, {"guid": "3208350d-a558-4888-9239-61e045ee57c6:3c91886f-ff09-4944-88db-53865a6da479", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106436.2", "spisova_znacka": "5Sf/33/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/33/2023 z 5. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106436.2"}, {"guid": "4af188ed-e0ea-4c24-9822-45115b1175a9:f11456e8-49bc-4149-97e3-23e9533f530d", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106435.2", "spisova_znacka": "5Sf/32/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/32/2023 z 5. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106435.2"}, {"guid": "4ab00125-4784-4a10-9220-4992e7bbf452:15b5d7e8-dc3b-48ac-9c53-2f8494e274d4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106442.2", "spisova_znacka": "5Sf/34/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/34/2023 z 5. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106442.2"}, {"guid": "53f2b6de-985b-416f-b7ff-1802a62cc001:3a674f26-443d-4a94-a9c7-8eb0cf5b4333", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106434.2", "spisova_znacka": "5Sf/31/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/31/2023 z 5. 2. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106434.2"}, {"guid": "2feb9879-f574-421f-a748-57de9258e411:1267ca45-95b2-4102-aa4f-53a3054b6bd7", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106433.2", "spisova_znacka": "5Sf/30/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5Sf/30/2023 z 29. 1. 2026", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106433.2"}, {"guid": "82c23bb2-7435-4883-a9fa-d1d560572820:00c0ac11-a364-4532-85c5-4e71a1e7f401", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100390.2", "spisova_znacka": "6Sf/25/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6Sf/25/2024 z 24. 9. 2025", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100390.2"}, {"guid": "f3d54eb2-b72a-47ea-90cf-bf0ddff3d3ff:d22659b6-bf1b-49f9-9280-b8d85cc44bc1", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200148.3", "spisova_znacka": "PO-1S/15/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-1S/15/2022 z 20. 2. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-02-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200148.3"}, {"guid": "7689d062-c2f0-4776-ae81-cc0622a035df:10d8617f-3fd0-4293-9c2a-6138f47dad88", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:6125252427.1", "spisova_znacka": "11Co/62/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/62/2026 z 26. 8. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-08-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:6125252427.1"}, {"guid": "ca322ce5-9359-4366-b0c9-04b1a17c132a:3d7ec6ac-889e-46eb-94c9-d9af62c22c32", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3822202119.1", "spisova_znacka": "8Co/88/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/88/2025 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3822202119.1"}, {"guid": "bdce4c8e-01a8-4a2f-ac7d-2ef3b9458341:9d542023-b50b-4797-9eab-7cbf14e6fef1", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:6124283015.1", "spisova_znacka": "11Co/93/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/93/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:6124283015.1"}, {"guid": "2c0cbabd-e9f9-45b9-8f67-0e4cd24038d7:61703a3d-976f-4db1-b3fd-d893b2bc030a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2026:2120204152.1", "spisova_znacka": "24Co/110/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/110/2025 z 27. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2026-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2026:2120204152.1"}]}