{"guid": "ussr:225be48d-698a-4da8-8c8c-b39b91440e4a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.289.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 289/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 289/2015 z 10. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. júna 2015, sp. zn. III. ÚS 289/2015, ECLI:SK:USSR:2015:3.US.289.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivetta Macejková", "sudca_id": 1090, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivetta-macejkova-1090", "datum_vydania": "2015-06-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-4", "nazov": "čl. 15 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/225be48d-698a-4da8-8c8c-b39b91440e4a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.289.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.289.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.289.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 289/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. júna 2015 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 15 ods. 4 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 6\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Banskej Bystrici sp. zn. 3 Ntok 1/2015 z 11. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 15 ods. 4 a čl. 46 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Ntok 1/2015 z 11. marca 2015 (ďalej aj „namietané\nuznesenie“).\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 5 T 6/2002 zo 14. októbra 2002 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 To 3/2003 z 18. februára 2003 uznaný vinným\nz trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest\nodňatia slobody vo výmere 12 rokov a trest prepadnutia veci.\nV predloženej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie označených práv uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 3 Ntok 1/2015 z 11. marca 2015, ktorým bol jeho návrh na povolenie\nobnovy konania v trestnej veci vednej na krajskom súde pod sp. zn. 5 T 6/2002 odmietnutý\npodľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku.\nSťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Novou skutočnosťou je\n1. nový trestný zákon § 25 nutná obrana a § 84 Zmena zákona\n2. listinný dôkaz z judikatúry odvolacieho konania Rt 36/1991\n3. zákon NRSR o organizácií Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a o postavení\njeho sudcov v znení neskorších predpisov §41b.\nPodľa, ktorého nie som trestne zodpovedný a nekonal som v rozpore so zákonom, ale\nkonal som podľa nutnej obrany §25 trestného zákona.“\nSťažovateľ v ďalšej časti cituje ustanovenia § 119, § 269 a § 394 Trestného zákona\na uvádza: „Z vyššie citovaných zákonov je zrejmé, že za dôkaz môže byť všetko. Čiže aj\nlistinné dôkazy a keďže sú slovenské súdy viazané judikatúrou daný spis odvolacieho súdu\nRt 36/1991 je listinný dôkaz. A v dôsledku toho, že súd o ňom nevedel, resp. bol súdu skôr\nneznámy, ako listinný dôkaz spis odvolacieho súdu Rt 36/1991, a už skôr známymi dôkazmi\na skutočnosťami, s týmto listinným dôkazom odvolacieho súdu Rt 36/1991 by mohlo viesť\nk rušeniu viny resp. trestu. Lebo s týmto listinným dôkazom odvolacieho súdu Rt 36/1991\na novým trestným zákonom § 84 zmena zákona by sa moje konanie dalo podradiť pod § 25\nnutná obrana trestného zákona.“\n\n3\n\nV ďalšej časti sťažovateľ poukazuje na skutkové okolnosti – medzi poškodeným\na odsúdeným sťažovateľom v čase spáchania skutku došlo k napätej situácii, poškodený bol\nagresívny.\nPoukazuje na ustanovenie § 41b zákona o ústavnom súde a uvádza: „Som toho\nnázoru, že sa dá tento § 41b použiť aj v môj prospech na obnovu konania lebo došlo\nk zmene zákona, ktorý dokazuje moju nevinu a nový zákon vyšiel ešte v čase, keď som bol vo\nvýkone trestu a momentálne som v podmienke (v skúšobnej dobe) pre ten istý trestný čin,\nčiže prakticky ešte nie som právoplatne definitívne prepustený, len som už na slobode.“\nSťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu na účely konania pred ústavným\nsúdom.\nSťažnosť neobsahuje petit, ktorý by bol oddelený od textu odôvodnenia sťažnosti,\navšak sťažovateľ v závere uvádza:\n„... základné právo a sloboda, ktoré sa porušujú sú:\n1. Právo na súdnu a inú právnu ochranu čl. 46\n2. základné ľudské práva a slobody čl. 15 ods. 4\n3. čl. 41b\n­\n\nporušili\n\nich\n\nuznesením:\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv B.\n\nBystrici\n\n3Ntok/1/2015,\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv B.\n\nBystrici\n\n3Ntok/1/2015,\n\nIČS:6015010002 zo dňa 11. 3. 2015\n­\n\nsťažnosť\n\nsmeruje\n\nproti:\n\nIČS:6015010002 zo dňa 11. 3. 2015\n­ domáham sa finančného zadosťučinenia 1 000 000 eur z dôvodu nezákonného\nväznenia a márneho domáhania sa spravodlivosti!!!“\n3. Ústavnému súdu bolo 27. marca 2015 doručené podanie sťažovateľa označené ako\n„Doplnenie sťažnosti na Ústavný súd SR“, v ktorom poukazuje na ustanovenia Trestného\nzákona týkajúce sa spáchania trestného činu z nedbanlivosti, v nutnej obrane a namieta, že\npredmetným uznesením krajského súdu bolo porušené:\n\n4\n\n„Právo na súdnu a inú právnu ochranu čl. 46 a porušenia Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd : Právo na spravodlivé súdne konanie čl. 6.“\n4. V ten istý deň, 27. marca 2015, bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie\nsťažovateľa označené ako „Doplnenie sťažnosti na Ústavný súd SR číslo 2“, v ktorom\nsťažovateľ poukazuje na skutkové okolnosti veci a v závere uvádza, že namietaným\nuznesením krajského súdu bolo porušené:\n„ ­ právo na súdnu a inú právnu ochranu čl. 46 a základného ľudského práva\na slobody čl. 15 ods. 4 a čl. 41b\n­ a porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd:\n1. čl. 2 ods. 2 Právo na život:\n2. čl. 6 Právo na spravodlivé súdne konanie:\n­ a že podľa § 398 ods. 3 trestného poriadku keďže obvinený je už na slobode\na obnova sa navrhuje v prospech obvineného nechať ho na slobode, a § 405 písm. b\ntrestného poriadku že nesmie mu byť uložený prísnejší trest aký bol v pôvodnom rozsudku.\n­ a správnym názorom, že obvinený\n\nkonal podľa čl. 15 ods. 4\n\nzákladného práva a slobody s poukazom na § 25 trestného zákona\n­ a tým zrušil uznesenie krajského súdu v B. Bystrici o odmietnutí obnovy konania\n3Ntok/1/2015, IČS:6015010002, a vrátil vec na nové prejednanie resp. ďalšie konanie.“\nSťažovateľ napokon žiada, aby ústavný súd nerozhodoval o predchádzajúcom jeho\ndoplnení sťažnosti, ale len o sťažnosti v znení jej doplnenia č. 2.\n5. Ústavnému súdu bolo následne 2. apríla 2015 doručené podanie sťažovateľa\noznačené ako „Doplnenie sťažnosti na Ústavný súd SR č. 3“, v ktorom opätovne poukazuje\nna skutkové okolnosti veci, na agresivitu poškodeného a na závery znaleckého posudku\nz odboru psychiatrie k otázke pohnútky konania odsúdeného sťažovateľa.\nII.\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n5\n\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n9. Podľa § 399 ods. 1 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania\nodmietne, ak a) bol podaný neoprávnenou osobou, b) smeruje len proti rozhodnutiu alebo\nvýroku, ohľadne ktorého obnova konania nie je prípustná, c) ak je obnova konania vylúčená\npodľa § 395.\nPodľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania\nzamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394.\n10. Podľa § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietnuť návrh z dôvodov uvedených\nv § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 môže\nnávrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté\nskutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je\nlen jeho opakovaním.\n6\n\n11. Podľa čl. 15 ods. 4 ústavy podľa tohto článku nie je porušením práv, ak bol niekto\npozbavený života v súvislosti s konaním, ktoré podľa zákona nie je trestné.\n12. Podľa čl. 46 ústavy\n(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na\nnezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon\nneustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd.\n(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu,\niného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.\n(4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.\n13. Podľa čl. 2 ods. 2 dohovoru zbavenie života sa nebude považovať za spôsobené\nv rozpore s týmto článkom, ak bude vyplývať z použitia sily, ktoré nie je viac než úplne\nnevyhnutné, pri a) obrane každej osoby proti nezákonnému násiliu; b) vykonávaní\nzákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej; c) zákonne\nuskutočnenej akcii za účelom potlačenia nepokojov alebo vzbury.\n14. Podľa čl. 6 dohovoru\n1. Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného\nobvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť\nvylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku\nalebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy\nmaloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom\n7\n\nsúdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania\nmohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.\n2. Každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho\nvina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\n3. Každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou\na dôvodom obvinenia proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú;\nd) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie\na výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;\ne) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom\nalebo týmto jazykom nehovorí.\n15. Podstata sťažnosti sťažovateľa spočíva v tvrdení o porušení jeho základných práv\npodľa čl. 15 ods. 4 a čl. 46 ústavy, ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 6 dohovoru uznesením krajského\nsúdu sp. zn. 3 Ntok 1/2015 z 11. marca 2015, ktorým bol odmietnutý jeho návrh na\npovolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 5 T 6/2002.\nSťažovateľ nesúhlasí so svojím odsúdením v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 6/2002,\npoukazuje na skutkové okolnosti veci a tvrdí, že v súvislosti s podaným návrhom na obnovu\nkonania tu boli dôvody na jej povolenie. Tieto dôvody spočívajú podľa sťažovateľa v novej\nprávnej úprave § 25 Trestného zákona o nutnej obrane, judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky Rt 36/1991, ako aj znenia § 41b zákona o ústavnom súde.\n16. Krajský súd v uznesení sp. zn. 3 Ntok 1/2015 z 11. marca 2015 v podstatnom\nuviedol:\n„V predmetnej veci podal odsúdený\n\nžiadosť o povolenie obnovy\n\nkonania vo veci Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T/6/2002, ktorým bol obžalovaný\n8\n\nv spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR Bratislava z 18.02.2003, sp. zn. 2To/3/2003\nuznaný za vinného z trestného činu vraždy podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. a odsúdený na trest\nodňatia slobody vo výmere 12 rokov a pre výkon tohto trestu bol zaradený do druhej\nnápravnovýchovnej skupiny. Bol mu uložený aj trest prepadnutia veci.\nU odsúdeného odvolací súd zistil, že boli v minulosti krajským súdom v spojení\ns uzneseniami Najvyššieho súdu SR zamietnuté jeho návrhy na povolenie obnovy konania,\nnaposledy sa tak stalo uznesením Krajského súdu Banská Bystrica zo 17.03.2010 sp. zn.\n3Ntok/2/2009, a to podľa § 402 ods. 2 Tr. por., pretože odsúdený vo svojom návrhu\nneuviedol žiadne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať vplyv na pôvodné\nrozhodnutie a išlo len o žiadosť alebo návrh na prehodnotenie skutkového stavu a dôkaznej\nsituácie. V teraz posudzovanom návrhu obžalovaný opätovne poukazuje na nesprávny\npostup Krajského súdu v Banskej Bystrici pri hodnotení dôkazov a ustálení jeho viny,\npoukazujúc na ustanovenie § 84 Tr. zák., § 25 Tr. zák. o nutnej obrane, ako aj povinnosť\nsúdu v pochybnostiach rozhodnúť v prospech obžalovaného, ktoré princípy a zákonné\nustanovenia v napadnutom rozsudku okresný súd pri rozhodovaní o jeho vine a treste\nv pôvodnom konaní nerešpektoval.\nVychádzajúc z týchto zistení odvolací súd dospel k záveru, že sú tu splnené\npodmienky pre postup v zmysle ust. § 402 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého odmietnuť návrh\nz dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 môže aj na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného\nv § 399 ods. 2 môže návrh odmietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh\nuvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli skôr právoplatne zamietnuté, a návrh\nnanovo podaný je len jeho opakovaním.\nObžalovaný opakoval dôvody v podstate presne podľa toho istého scenára ako\nv predchádzajúcom spomínanom rozhodnutí krajského súdu a odvolacieho súdu, teda žiada\no prehodnotenie dôkazov pôvodne vykonaných v základnom konaní pri rozhodovaní o vine\na treste obžalovaného a nápravu v tom smere, že v konečnom dôsledku zrejme mal byť spod\nobžaloby oslobodený, pretože mal konať v nutnej obrane a len nesprávnym vyhodnotením\ndôkazov krajským súdom došlo k uznaniu jeho viny a odsúdeniu.\nZ uvedených dôvodov potom odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené\nvo výrokovej časti tohto uznesenia.“\n9\n\n17. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).\n18. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné\nuviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. I. ÚS 31/05). Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len\nv prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným\nzásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav\na právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj IV. ÚS 43/04).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n19. Podstatou odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu bola interpretácia\n§ 402 ods. 2 Trestného poriadku a jeho aplikácia na zistený skutkový stav.\nÚstavný súd konštatuje, že po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia\nkrajského súdu so zreteľom na dôvody, ktoré sťažovateľ uviedol v predmetnej sťažnosti,\n10\n\nústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Trestného poriadku, ktoré by\nmohli vyvolať účinky nezlučiteľné s uvedenými článkami ústavy a dohovoru.\nJe potrebné zdôrazniť, že ani zo sťažnosti sťažovateľa nevyplývajú konkrétne\nargumenty, v čom by malo spočívať porušenie jeho základných práv uvedeným uznesením\nkrajského súdu, sťažovateľ len tvrdí, že podľa jeho názoru tu boli dôvody na povolenie\nobnovy konania, ktoré majú spočívať v právnej úprave a judikatúre, a poukazuje na\nhodnotenie dôkazov zo strany krajského súdu pri jeho predchádzajúcom rozhodovaní o jeho\nvine, ktoré nepovažuje za správne. Krajský súd posúdil návrh na obnovu konania\nsťažovateľa ako opakovaný návrh sťažovateľa podaný potom, čo jeho predchádzajúce\nnávrhy, v ktorých uvádzal tie isté skutočnosti a dôkazy, už boli právoplatne odmietnuté.\n20. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľom namietané uznesenie krajského súdu\nobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho\nvýklad ustanovenia § 399 ods. 2 a § 402 ods. 2 Trestného poriadku a závery boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia týchto ustanovení, ktorá\nby bola popretím ich podstaty a zmyslu. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia\nuviedol východiská, na základe ktorých postupoval v danej veci, jasným, právne korektným\na zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré\nboli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia\ndotknutých ustanovení právnych predpisov bola vykonaná ústavne súladným spôsobom.\n21. Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania\na ak tento v konečnom dôsledku nie je úspešný, za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie\nsúdu je v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí\nprávo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,\nnavrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivé súdne konanie je naplnené tým,\nže všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav\na po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich\nskutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom\n11\n\nomyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 252/04).\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pretože napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v ničom nesignalizuje možnosť porušenia základných práv podľa čl. 15 ods.\n4 a čl. 46 ústavy, ako aj čl. 2 ods. 2 a čl. 6 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné\npreskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n23. Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že s ohľadom na ústavnú požiadavku\nmateriálnej ochrany práv sťažovateľa sťažnosť preskúmal aj napriek skutočnosti, že tu boli aj\ndôvody na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť neobsahovala odôvodnenie, ktoré by\nzodpovedalo navrhovanému petitu (sťažovateľ neuviedol, v čom konkrétnom má spočívať\nporušenie jeho označených práv označeným namietaným uznesením krajského súdu), petit\nsťažnosti je neúplný, najmä neobsahuje označenie právnych predpisov, ktorých porušenie\nnamieta (v niektorých prípadoch obsahuje len číselné označenie ustanovenia, bez uvedenia\nprávneho predpisu).\n24. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľa\nnerozhodoval.\nP o u č e n i e : Podľa čl. 133 ústavy proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno\npodať opravný prostriedok; to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie\nzriadeného na uplatňovanie medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,\nvznikne Slovenskej republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať\nuž prijaté rozhodnutie ústavného súdu.\nV Košiciach 10. júna 2015\n\n12\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "trestné konanie", "návrh-odmietnutie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 51/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 51/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 127, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609c2a40-7451-4364-802f-6c85c4faa098"}, {"guid": "ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 399/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 399/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b703c699-3394-4ae0-af00-1c1b557bfe3a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "7c7e9581-62c1-4b4e-ab48-6a7a330faf12:35f104e4-804f-4afa-bfd7-419ff2aa0501", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3015010001.1", "spisova_znacka": "3Ntok/1/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Ntok/1/2015 z 25. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3015010001.1"}], "citovane_v": []}